Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/255/2014

Rozhodnutie

T. súd O. Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu CD Consulting, s. r. o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému Z. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. XXX XX N. XX, o zaplatenie sumy 1.296,34 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 1.296,34 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.797,89 Eur od 18. 10. 2009 do 22. 09. 2010 vo výške 1.528,21 Eur, zo sumy 1.647,89 Eur od 23. 09. 2010 do 10. 04. 2012 vo výške 2.331,76 Eur, zo sumy 1.624,14 Eur od 11. 04. 2012 do 30. 12. 2012 vo výške 1.071,93 Eur, zo sumy 1.542,79 Eur od 31. 12. 2012 do 30. 01. 2013 vo výške 119,57 Eur, zo sumy 1.493,40 Eur od 31. 01. 2013 do 27. 02. 2013 vo výške 104,54 Eur, zo sumy 1.442,22 Eur od 28. 02. 2013 do 02. 04. 2013 vo výške 122,59 Eur, zo sumy 1.366,34 Eur od 03. 04. 2013 do 29. 04. 2013 vo výške 92,23 Eur, zo sumy 1.318,60 Eur od 30. 04. 2013 do 06. 05. 2013 vo výške 23,08 Eur, zo sumy 1.296,34 Eur od 07. 05. 2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.797,89 Eur od 05. 02. 2010 do 22. 09. 2010 vo výške 68,27 Eur, zo sumy 1.647,89 Eur od 23. 09. 2010 do 10. 04. 2012 vo výške 153,32 Eur, zo sumy 1.624,14 Eur od 11. 04. 2012 do 30. 12. 2012 vo výške 70,48 Eur, zo sumy 1.542,79 Eur od 31. 12. 2012 do 30. 01. 2013 vo výške 7,86 Eur, zo sumy 1.493,40 Eur od 31. 01. 2013 do 27. 02. 2013 vo výške 6,87 Eur, zo sumy 1.442,22 Eur od 28. 02. 2013 do 02. 04. 2013 vo výške 8,06 Eur, zo sumy 1.366,34 Eur od 03. 04. 2013 do 29. 04. 2013 vo výške 6,06 Eur, zo sumy 1.318,60 Eur od 30. 04. 2013 do 06. 05. 2013 vo výške 1,52 Eur, zo sumy 1.296,34 Eur od 07. 05. 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 5,99 Eur a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zaplatenia zmenky. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 24. 04. 2009 na zmenkovú sumu 1.797,89 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18. 10. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 501,55 Eur a na úroky žiadnu sumu. Preto žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu spolu s príslušenstvom zmenkovej sumy a náhradou trov konania.

2. Súd v zmysle Článku 5 ods. 2 Nariadenia, doručil žalovanému dňa 25. 05. 2015 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj vyplnené tlačivo C na odpoveď s tým, aby sa v lehote 30 dní k

návrhu vyjadril. Žalovaný v lehote doručil súdu odpoveď, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s výškou sumy a spôsobom úhrady a nevlastní ani potrebné finančné prostriedky na jej úhradu. Pripojil k odpovedi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 05. 2014 sp. zn. 4ECdo/166/2013 a z 15. 04. 2013 sp. zn. 4Co 22/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. 12. 2012 č. k. 13CoE/275/2012-66, vyúčtovanie exekučného konania súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým z 27. 01. 2014 sp. zn. EX 11283/10.

3. Okresný súd Veľký Krtíši rozsudkom z 13. augusta 2015 č. k. 3C/255/2014-81 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na jeho účet zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 5,99 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd tak rozhodol z toho dôvodu, že mal preukázané, že nároky z tej istej zmenky si indosant POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598 pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanému v rozhodcovskom konaní, vedenom na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 (ďalej len rozhodcovský súd). Rozhodcovský súd rozsudkom z 22. 04. 2010 sp. zn. SR 02614/10 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., zmenkovú sumu vo výške 1.797,89 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.797,89 Eur od 18. 10. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.797,89 Eur od 05. 02. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 388,04 Eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2010 a vykonateľnosť dňa 13. 05. 2010. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/465/2010 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti žalovanému ako povinnému, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, z Exekútorského úradu Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 11283/10, pre vymoženie sumy 1.797,89 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie súd zistil, že exekúcia sa vykonávala na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku z 22. 04. 2010 sp. zn. SR 02614/10. Táto však bola uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš z 14. 06. 2012 č. k. 3Er/465/2010-44 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. 12. 2012 č. k. 13CoE/275/2012-66 vyhlásená za neprípustnú a zastavená, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 01. 2013. Súd bol toho názoru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok z 22. 04. 2010 sp. zn. SR 02614/10 predstavuje prekážku res iudicata, ktorá bráni tomu, aby súd znovu rozhodol o žalobe žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.296,34 Eur, zmenkového úroku a zákonného úroku. Z rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že zmenka bola na žalobcu prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého podľa § 20 ods. 2 (Čl. I.) Zákona zmenkového a šekového nebolo preukázané, že bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu, čo potvrdil aj sám žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky, kde uviedol, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky majiteľom zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom zmenky, pretože indosant (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 501,55 Eur. Tiež z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznal pôvodnému majiteľovi. K indosovaniu zmenky došlo až po jej splatnosti, teda žalobca nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, vstúpil len do práv indosamenta a indosovaním nadobudol práva od prechádzajúceho majiteľa zmenky. So zreteľom na to, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 5,99 Eur, priznal žalobcovi podľa § 48 ods. 1 bod 4 (Čl. I.) Zákona zmenkového a šekového, zmenkovú odmenu v uplatnenej výške a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú, v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. zamietol.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 7. mája 2014 č. k. 43Cob/170/2014-62 rozsudok okresného súdu z 13. augusta 2015 č. k. 3C/255/2014-81, v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu zamietol zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že v súlade s bodom 22 preambuly, článok 12 ods. 2 a 19 Nariadenia, je súd povinný poučiť strany o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný postup pri nariadení pojednávania, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý v § 114 ods. 1 a § 120 ods. 4 O. s. p., ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím v rámci prípravy pojednávania poučiť strany, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Okresný súd tento procesný postup nedodržal, nepostupoval v súlade s § 120 O. s. p. a strany nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. o dôkaznej povinnosti, ani stranám neoznámil, že vykoná z vlastnej iniciatívy aj iné, než stranami predložené dôkazy. Žalobca preto nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré okresný súd pripojil do

spisu bez návrhu strán, ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa § 123 O. s. p. Konštatoval, že zákonné ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O. s. p. dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, za účelom zistenia skutkového stavu. Tento postup je ale výnimočný a môže ho súd použiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že okresný súd mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej žalovaný dňa 24. 04. 2009 vystavil zmenku. Podkladom pre rozhodnutie okresného súdu bol pripojený exekučný spis sp. zn. 3Er/465/2010 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti žalovanému ako povinnému, pre vymoženie sumy 1.797,89 Eur, uznesenie z 14. 06. 2012 č. k. 3Er/465/2010-44, ktorým exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, vyúčtovanie exekučného konania súdnym exekútorom, právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02614/2010 z 22.4.2010, ktorý podľa názoru okresného súdu predstavuje prekážku rei iudicatae. Konštatoval, že podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Preto aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky. Z exekučného spisu nesporne vyplýva, že na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. vykonať exekúciu, ktorú exekučný súd uznesením z 14. júna 2012, č. k. 3Er/465/2010-44 vyhlásil za neprípustnú a zastavil s tým, že rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku majúc za preukázané, že daný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, uzavretá medzi oprávneným a povinným bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a bola od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Exekučný súd dospel k záveru, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na vec preto aplikoval právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, úpravu danú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj Smernicu Rady 93/2012/EHS z 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach spotrebiteľa. Súd druhej inštancie vyslovil právny názor, že v ďalšom konaní sa musí okresný súd vysporiadať a posúdiť aj otázka, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uvedený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorým je spotrebiteľ, a ktorý je v tomto konaní žalovaný, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, ktorý v takom prípade nemôže zakladať prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Až po doplnení dokazovania v tomto smere, okresný súd v ďalšom konaní rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu, vyplývajúcom z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky, na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., zo zmluvy o úvere, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy, uvedenej § 52 Občianskeho zákonníka.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Veľký Krtíš nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov a preto sa v zmysle čl. 2 bod 1 Nariadenia, na tento spor uplatňuje citované Nariadenie. Predmetom sporu je teda cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bod 1 Nariadenia, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho v spore. Vzhľadom na to, že žalovaný má bydlisko v obvode Okresného súdu Veľký Krtíš, tento súd je v zmysle uvedeného Nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Preto sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: XXXXXXX, meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa (žalovaného), miesto vystavenia: Veľký Krtíš, dátum vystavenia: 24. apríl 2009, zmenková suma: 1.797,89 Eur, vyhlásenie

vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu jedentisícsedemstodeväťdesiatsedem Eur 89 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18. októbra 2009, splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Nároky z tej istej zmenky si majiteľ zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598 pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanému v rozhodcovskom konaní, vedenom na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 (ďalej len rozhodcovský súd). Rozhodcovský súd rozsudkom z 22. 04. 2010 sp. zn. SR 02614/10 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., zmenkovú sumu vo výške 1.797,89 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.797,89 Eur od 18. 10. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.797,89 Eur od 05. 02. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 388,04 Eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2010 a vykonateľnosť dňa 13. 05. 2010. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/465/2010 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému Branislavovi Košíkovi, nar. 25. 05. 1985, bytom 991 25 Čebovce, Kosihovce 88, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, z Exekútorského úradu Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 11283/10, pre vymoženie sumy 1.797,89 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie súd zistil, že uznesením z 14. 06. 2012 č. k. 3Er/465/2010-44 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. 12. 2012 č. k. 13CoE/275/2012-66 uznesenie okresného súdu potvrdil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 01. 2013. Z exekučného uznesenia vyplýva, že súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom mal preukázané, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pretože rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, uzavretá medzi oprávneným a povinným bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a bola od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Exekučný súd dospel k záveru, že úverová zmluva, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 24. 04. 2009 číslo XXXXXXX a ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) žalovaného, vystavenou dňa 24. 04. 2009, ktorú dňa 31. 01. 2010 vyplnil veriteľ v zmysle Dohody o vyplnení zmenky ma sumu 1.797,89 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou a na vec preto aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj Smernicu Rady 93/2012/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

6. Podľa Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

7. Podľa Článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. 8. Podľa ustanovenia § 75 (Čl. I. ) zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, (ďalej len Zákon zmenkový a šekový) vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

9. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 (Čl. I ) Zákona zmenkového a šekového, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

10. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 (Čl. I ) Zákona zmenkového a šekového, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

11. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, 2 (Čl. I) Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa ustanovenia § 3a (Čl. III) Zákona zmenkového a šekového, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02. 2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02. 2010), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02. 2010), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Predmetom sporu je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu, sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje

zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný v zmysle Článku 5 ods. 3 Nariadenia súdu doručil vyplnené tlačivo C na odpoveď, v ktorom uviedol, že nežiada, aby sa nariadilo ústne pojednávanie. Aj keď znenie Článku 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou, takýto výklad nie je nesprávny. Cieľom Nariadenia totiž nie je obmedziť súd pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť mu využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Článkov 8 a 9 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, za predpokladu ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Článku 19 Nariadenia.

19. Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 z 20. 10. 2015, v ktorom sa uvádza: „Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z Článku 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné.“

20. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, pretože to považoval za potrebné, vzhľadom na námietku žalobcu, uplatnenú ako odvolací dôvod, že nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré pri predchádzajúcom rozhodnutí súd pripojil do spisu bez návrhu strán a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky, najmä k obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/465/2010 v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti povinnému Branislavovi Košíkovi, nar. 25. 05. 1985, bytom Čebovce, Kosihovce 88, pre vymoženie sumy 1.797,89 Eur. Na pojednávanie sa strany, ani právny zástupca žalobcu neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, svoju neúčasť písomne ospravedlnili a to žalobca podaním z 31. 08. 2016, doručeným súdu dňa 31. 08. 2016 a žalovaný podaním z 02. 09. 2016, doručeným súdu dňa 05. 09. 2016, nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle ustanovenia § 31 pokračoval v konaní. Ani jedna zo strán k veci neuviedla žiadne právne ani skutkovo významné skutočnosti.

21. Po zrušení veci, vzhľadom na právny názor súdu druhej inštancie, sa súd zaoberal skúmaním, či rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu z 22. 04. 2010 sp. zn. SR 02614/10, ktorým bol žalovaný ako spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., zmenkovú sumu vo výške 1.797,89 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.797,89 Eur od 18. 10. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.797,89 Eur od 05. 02. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 388,04 Eur, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, a ktorý preto nemôže zakladať prekážku právoplatne rozsúdenej veci.

22. Z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/465/2010, z listín nachádzajúcich sa v tomto spise mal súd preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzavreli dňa 24. 04. 2009 Zmluvu o úvere číslo zmluvy 6030966, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 800,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu

zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur t. j. spolu vo výške 1.572,- Eur, v 15. mesačných splátkach po 131,- Eur, počnúc dňom 03. 06. 2009. Súčasťou zmluvy o úvere, uvedené na jej rubovej strane, boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 18. si účastníci zmluvy dohodli rozhodcovskú doložku. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, žalovaný ju mohol prijať len ako celok, vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky, alebo ju ako celok odmietnuť. Je zrejmé, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., od počiatku sledovala koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je koncipovaná alternatívne, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vždy dodávateľ (miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu dodávateľa v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, iba ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom. Na tieto skutočnosti je súd povinný prihliadať z úradnej moci. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, čo má za následok, že takéto rozhodnutie nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistovalo. Preto sa v danom spore nemôže jednať o prekážku rozhodnutej veci, ktorá by bránila súdu, aby predmetnú vec opätovne prejednal. Platilo by to len v prípade, ak by boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky, čo v danej veci neboli.

23. Súd poukazuje na to, že zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo okrem iného k zmene a doplneniu zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo vystaveniu samotnej zmenky. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

24. So zreteľom na citované zjednocovacie stanovisko, súd pristúpil ex offo k preskúmaniu žalobcom predloženej zmenky. Súd mal preukázané, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom

zmenky a žalovaným má spotrebiteľský charakter. Žalovaný ako dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti a zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá zmluvu uzatvárala ako veriteľ, pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala okrem iného aj činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, preto pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Preto súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere z 24. 04. 2009, uzavretá medzi veriteľom a žalovaným, bola spotrebiteľskou zmluvou. V konaní bolo tiež preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa, uvedenom na lícnej strany tlačiva, vrátane všeobecných podmienok poskytovania úveru, predtlačených na rubovej strane tlačiva. Do tejto zmluvy bolo možné doplniť len osobné údaje žalovaného ako dlžníka, výšku úveru a poplatku za úver, počet mesačných splátok, ich výška a počiatok splatnosti úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, pričom ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ, obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

25. Zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie veriteľových nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola upravená v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v bode 17. Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje veriteľovi ako remitentovi vystaviť žalovanému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých svojich peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, keď sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky, veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka.

26. Zo zmluvy o úvere z 24. 04. 2009 vyplýva, že istina poskytnutého úveru činila 800,- Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 1.797,89 Eur, čo predstavuje zmenkovú sumu až 224,74 % z istiny úveru. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie považoval zmluvné dojednanie a to Dohodu o vyplnení zmenky, uvedenú v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ, obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s citovaným § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne dojednaná. Preto mal súd za to, že je podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná. Pre úplnosť súd dodáva, že na to, aby bola zmluva platne uzavretá, je potrebné, aby bola vôľa zmluvných strán slobodná. Veriteľ bol preto povinný predložiť žalovanému zmluvné dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ veriteľ takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalobcom preukázaný listinami pripojenými k návrhu na uplatnenie pohľadávky, súd prvej inštancie musel konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania, z dôvodu nedostatku vôle žalovaného. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť totiž výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné dojednanie) ako aj o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ išlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred veriteľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Žalovaný ako spotrebiteľ si vôbec neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 % denne, čo činí 91,25 % ročne, ktorý

je považovaný za v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v spotrebiteľských vzťahoch je neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby, oproti neznalému spotrebiteľovi, s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a aké sú dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že jeho nároku, ktorý má svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

27. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k názoru, že zmenka, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje svoj žalobný nárok, je neplatná, pretože bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše ani vôľa žalovaného ako spotrebiteľa, pri uzatváraní zmluvy, vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Súd poukazuje aj na to, že dohodu o vyplňovacom práve biankozmenky a tým aj samotnú zmenku, možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O obchádzanie zákona ide aj vtedy, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa pôvodný majiteľ zmenky snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho by bolo, že žalovaný by bol povinný veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru a to pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu so zreteľom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Záverom súd zdôrazňuje, že z doterajšej rozhodovacej činnosti je súdu známe, že pôvodný majiteľ zmenky, spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov, vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania. K návrhu na vykonanie exekúcie prikladá zmluvy o úvere, ktoré s dlžníkmi uzavrel ako so spotrebiteľmi (prípadne aj rozhodcovské rozsudky, vydané na základe zmenky). V týchto exekučných konaniach však nie je úspešná pri uplatnení svojich nárokov. Preto si súd aj sám, bez návrhu strán, pripojil exekučný spis tunajšieho súdu, týkajúci sa žalovaného ako povinného sp. zn. 3Er/465/2010, ktoré voči nemu viedla spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. ako oprávnená. Žalobca ani po zrušení veci súdom druhej inštancie, hoci súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, sa na pojednávanie neustanovil, ani nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom spisu. Z dôvodu, že súd mal dokazovaním nesporne preukázané, že žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z tej istej zmenky, z ktorej si uplatňoval pôvodný majiteľ zmenky svoje právo v rozhodcovskom konaní a aj v exekučnom konaní, t. j. z absolútne neplatnej zmenky, preto dospel k názoru, že žaloba žalobu nie je dôvodná. Preto potom súd žalobu žalobcu zamietol.

29. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa