Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/481/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu Spoje, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 288/8, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Juraj Takáč, advokát, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PROGRES-HL, s. r. o., so sídlom Mičinská cesta 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 632 718, právne zast. Advokátska kancelária Laššák, s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Martin Laššák, o zaplatenie sumy 2 950,95 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 950,95 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 570,40 Eur od 23. 09. 2014 do 22. 10. 2015 a zo sumy 2 950,95 Eur od 23. 10. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou zo dňa 23. 11. 2015 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 2 950,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3 570,40 Eur od 23. 09. 2014 do 22. 10. 2015 a zo sumy 2 950,95 Eur od 23. 10. 2015 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie. Vzhľadom na dodanie zmluvne upraveného plnenia prislúcha žalobcovi peňažné protiplnenie na základe vystavených daňových dokladov. Žalobca eviduje neuhradenú faktúru č. FAV2004/003122 zo dňa 08. 09. 2004, splatná dňa 22. 09. 2004, vo výške 3 570,40 Eur, dňa 22. 10. 2015 započítaná suma 619,45 Eur a dlžná suma 2 950,95 Eur. Žalovaný si povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil ani v dodatočne poskytnutej lehote, pričom na zaslané opakované upomienky nereagoval a reagoval až na Výzvu na zaplatenie dlhu zaslanú inkasnou spoločnosťou s odôvodnením, že dlžnú sumu nie je ochotný uhradiť vo finančnej odmene, ale je si ochotný uvedenú sumu odpracovať, čím ju uznal čo do dôvodu a výšky. Aj napriek tomu, že raz vykonal žalobca zápočet inej pohľadávky žalovaného spolu so svojou, žalovaný svoju povinnosť zaplatiť zostávajúcu dlžnú sumu nesplnil. Súčasne si žalobca uplatnil právo na zákonné úroky z omeškania.

2. Súd vydal vo veci dňa 21. 01. 2016 platobný rozkaz č. k. 64Cb 481/2015-25, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca a žalovaný viedli spolu už od roku 2013 rokovania o dodaní kamerového systému žalobcu žalovanému, pričom žalovaný mal ako protiplnenie vykonávať pre žalobcu zemné výkopové práce pre pokládky optických vedení. Žaloba a žalovaný spolu uzatvorili ústnu dohodu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej žalobca dodá a inštaluje žalovanému kamerový systém v zmysle písomnej objednávky č. OBJ20140251 zo dňa 28. 03. 2014 a žalovaný vykoná pre žalobcu výkopové zemné práce. Žalovaný mal v zmysle Dohody dodať žalobcovi výkopové práce pre položenie optických vedení žalobcu podľa zadania

žalobcu, a to až do výšky hodnoty dodaného kamerového systému. Vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného z poskytnutia dohodnutých plnení mali zaniknúť započítaním. Na preukázanie existencie dohody žalovaný navrhuje vypočuť svedka P. B., ktorý ako zodpovedný zamestnanec žalovaného komunikoval so žalobcom vo veci plnenia Dohody. K naplneniu Dohody nedošlo, keďže žalobcom dodaný a inštalovaný kamerový systém nespĺňal žalovaným požadované nároky na jeho funkčnosť z dôvodu jeho nedokončenosti. Žalobca ďalej objednal u žalovaného výkopové zemné práce nie v celom dohodnutom rozsahu, avšak len jednorazovo v hodnote 619,46 Eur. Žalovaný tieto zemné práce aj vykonal a vystavil faktúru č. 3020140187 zo dňa 03. 11. 2014. Ďalšie zemné výkopové práce už žalobca u žalovaného nezadal. Žalovaný sa preto obrátil na žalobcu výzvou zo dňa 22. 01. 2015, v ktorej upozornil žalobcu na neplnenie Dohody s tým, že očakával ďalšie objednávky žalobcu na vykonanie zemných výkopových prác v zmysle Dohody. Keďže žalobca na zaslanú výzvu nereagoval, žalovaný opätovne zaslal žalobcovi list zo dňa 07. 08. 2015. Žalobca vykonal po doručení výzvy zo dňa 07. 08. 2015 jednostranný zápočet v rozsahu realizovaných zemných výkopových prác. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po doručení listu zo dňa 07. 08. 2015 vykonal len daný jednostranný zápočet, avšak nezjednal nápravu, žalovaný listom zo dňa 26. 10. 2015 od Dohody odstúpil a vyzval žalobcu na demontáž kamerového systému, keďže časový úsek od zaslania prvej výzvy zo dňa 22. 01. 2015 do odstúpenia od Dohody, čo je takmer 9 mesiacov, možno považovať za dostatočnú a primeranú lehotu v zmysle § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na demontáž kamerového systému a jeho prevzatie, keďže na jeho riadnu demontáž sú potrebné odborné znalosti, ktorými žalovaný nedisponuje, túto demontáž môže vykonať len sám žalobca. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že v danej veci nie je pasívne legitimovaný a nemá voči žalobcovi žiadne peňažné záväzky, ktoré by boli neuhradené. Nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného je dôvodom na zamietnutie návrhu, keďže žalovaný nie je v takom prípade nositeľom povinnosti, splnenie ktorej je predmetom návrhu.

3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa dohodli na tom, že žalovaný, ako nepeňažné plnenie za cenu zhotovenia kamerového systému, vykoná pre žalobcu výkopové práce do výšky hodnoty dodaného kamerového systému. Takáto dohoda medzi sporovými stranami nevznikla. Ak aj zo žalovaným v rámci rozhovorov spomenuli možnosť budúcej možnej spolupráce pri poskytnutí výkopových prác, jednalo sa o samostatný záväzkový vzťah, ktorý nemal spojitosť s dodaním a následným uhradením ceny za dodanie kamerového systému. Predmetnú skutočnosť okrem iného preukazuje fakt, že žalovanému riadne vystavili faktúru na cenu za zhotovenie diela. V tejto faktúre ako ani v žiadnej inej dokumentácii sa nevyskytuje zmienka o tom, že žalovaný mal cenu kamerového systému uhradiť prostredníctvom nepeňažného plnenia. Žalovaný vykonal výkopové práce, ktorých cenu podľa položkového rozpočtu si následne vyfakturoval faktúrou č. 3020140187. V tejto faktúre ako ani v inom dokumente sa však neuvádza, že predmetné práce predstavujú určitú formu nepeňažného plnenia vo vzťahu k žalobcom dodanému a namontovanému kamerovému systému. V žiadnom prípade sa nejednalo o jeden záväzkovo-právny vzťah, ktorého predmetom bolo zhotovenie diela a následná odplata vo forme nepeňažného plnenia, ale jednalo sa o dva samostatné záväzkové vzťahy, kde v jednom bolo predmetom dodanie a inštalácia kamerového systému a v druhom realizácia objednaných výkopových prác. Vyplýva to už aj zo samotného vyjadrenia za žalovaného, kde tvrdí, že si mali údajne vzájomné pohľadávky započítať. Ak by však išlo o jeden záväzkovo-právny vzťah, nepostupovalo by sa formou započítania pohľadávok, ale strany by si presne vyšpecifikovali v čom a akom rozsahu má nepeňažné plnenie spočívať a následne by toto plnenie uskutočňovali. Je nepopierateľné, že v prípade dodania a nainštalovania kamerového systému bol predmet, rozsah plnenia, jeho špecifikácia, ako aj cena, medzi stranami riadne dohodnutá. To sa však nedá povedať v prípade výkopových prác ktoré mal údajne, tak ako to tvrdí žalovaný, poskytnúť ako nepeňažné plnenie za dodanie kamerového systému. Dohoda o tom, že žalovaný pre žalobcu zhotoví výkopové práce v rozsahu ceny za dodanie a namontovanie kamerového systému nevznikla. Okrem skutkových tvrdení to preukazujú aj právne skutočnosti. Takáto dohoda by bola absolútne neplatná, pretože by sa jednalo o neurčitý právny úkon, v ktorom absentujú základné náležitosti zmluvy týkajúce sa predmetu, jeho rozsahu, ako aj ceny zhotovenia. Tvrdenie žalovaného, že vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného z poskytnutia dohodnutých plnení mali zaniknúť vzájomným započítaním pohľadávok, sa prieči jeho konaniu, keď žalovaný odmietol uzavrieť dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, nakoniec pristúpil žalobca k jednostrannému započítaniu týchto pohľadávok. Žalovaný taktiež uvádza v odpore, že predmetné dielo nie je funkčné a je nedokončené. Ako vyplýva z preberacieho protokolu, dielo bolo zhotovené riadne a odovzdané do prevádzky podľa objednávky funkčné, bez závad a nedorobkov, čo žalovaný svojim podpisom potvrdil na predmetnom preberacom protokole. Ako vyplýva z § 562 ods.

1 a 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný čo najskôr si predmet diela prezrieť a v prípade, ak sa na ňom vyskytujú vady, je povinný ich bez zbytočného odkladu oznámiť zhotoviteľovi potom, čo ich zistí. Toto sa však nestalo, žalovaný začal namietať funkčnosť kamerového systému až potom, čo ho žalobca opakovane vyzval na uhradenie ceny za jeho dodanie a prejavil snahu o dvojstranné započítanie pohľadávok, to znamená nenamietal vady bez zbytočného odkladu. Žalovaný zároveň nešpecifikoval, aké konkrétne vady na predmete plnenia sa vyskytujú, a teda čo konkrétne na diele vadné.

4. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 06. 09. 2016. Právny zástupca žalovaného predvolanie na termín pojednávania prevzal dňa 10. 09. 2016. Podaním podaným so zaručeným elektronickým podpisom dňa 30. 08. 2016 právny zástupca žalovaného žiadal, aby žalobca zabezpečil v originály listinné podklady pripojené ku kópii k návrhu. Ďalej uviedol, že štatutár žalovaného rozporuje, že by podpísal preberací protokol, ktorý bol do konania predložený ako príloha návrhu. Žiadal, aby žalobca predložil faktúru FAV2013/3607 zo dňa 03. 10. 2013, nakoľko žalovaný túto faktúru listom zo dňa 09. 10. 2013 vrátil - má ísť o faktúru, ktorou žalobca fakturoval vykonanie montáže kamerového systému. Ďalej navrhol výsluch svedka X. H., konateľa spoločnosti žalobcu, ktorý v danej veci komunikoval so štatutárom žalovaného P. O. a výsluchom svedka mienia preukázať skutočnosti a okolnosti vzniku vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sú predmetom konania a ktoré sú žalobcom vo vyjadrení k odporu spochybňované. Ako príloha predmetného podania bol označený List žalovaného zo dňa 09. 10. 2013, tento však spolu s predmetným podaním súdu doručený nebol.

5. Z predložených a označených dôkazných prostriedkov bolo v konaní zistené, že písomnou objednávkou č. OBJ20140251 zo dňa 28. 03. 2014 si žalovaný ako odberateľ u žalobcu ako dodávateľa objednal dodávku a inštaláciu špecifikovaného kamerového systému. Popis tovaru a prác bol uvedený kódom produktu, názvom a popisom položky, jednotkovou cenou, vrátane celkovou sumou bez DPH, ktorá bola 2 975,325 Eur.

6. Ako listinný dôkaz v konaní žalobca označil a predložil aj Preberací protokol k objednávke OBJ20140251 vytvorený dňa 10. 06. 2014 o tom, že dielo bolo odovzdané do prevádzky podľa objednávky a bez závad a nedorobkov a odberateľ svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zariadení a funkčné dielo do svojho výlučného vlastníctva. Za žalovaného ako odberateľa je pri podpise a pečiatke daný odtlačok pečiatky spoločnosti žalovaného a podpis, ktorý štatutárny zástupca (konateľ) žalovaného P. O. na pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2016 uviedol, že nespochybňuje, že podpis je jeho, aj pečiatka, ale nepodpisoval listinu ako protokol, v tej dobe tam bola napísaná len vrchná časť a nebol tam vôbec názov, že ide o preberací protokol.

7. Daňovým dokladom - faktúrou č. FAV2014/3122 zo dňa 08. 09. 2014, s určeným termínom splatnosti 22. 09. 2014, žalobca fakturoval žalovanému dodávku a inštaláciu špecifikovaného kamerového systému v cene 2 975,33 Eur bez DPH, teda k úhrade suma s DPH 3 570,40 Eur.

8. Daňovým dokladom - faktúrou č. 3020140187 zo dňa 03. 11. 2014, s určeným dátumom splatnosti 17. 11. 2014, žalovaný fakturoval žalobcovi podľa priložených dokladov výkopové práce pre optické vedenie a práce s MP-13 v celkovej fakturovanej sume k úhrade 619,45 Eur.

9. Ako listinný dôkaz v konaní žalobca predložil aj Upomienku bez dátumu, na ktorej je uvedené, že bola odoslaná 15. 09. 2014 a Upomienku datovanú 04. 11. 2015, na ktorej je uvedené, že bola odoslaná 04. 10. 2014, ktorými upomienkami žalovaného vyzýval na úhradu faktúry č. FAV2014/3122 a predložil aj Výzvu na uhradenie dlhu zo dňa 20. 01. 2015.

10. Listom zo dňa 22. 01. 2015 žalovaný žalobcovi uviedol, že dňa 21. 01. 2015 obdržal výzvu na uhradenie dlhu za inštaláciu kamerového systému v priestoroch žalovaného. Žalovaný vyjadruje počudovanie nad postupom žalobcu, nakoľko od samého začiatku rokovaní ešte v roku 2013 sa v tejto súvislosti rozprávali o vzájomnom zápočte faktúr za dodané práce a služby. Predmetný list bol adresovaný žalobcovi, v úvode žalovaný oslovoval „pána H..

11. Listom zo dňa 07. 08. 2015 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 27. 07. 2015 obdržal Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vo výške 619,45 Eur, dohodu vracia späť nepotvrdenú. Má za to, že ústna dohoda bola o vzájomnom zápočte na celkovú sumu zrealizovaných prác na kamerovom systéme,

a teda skôr očakával objednávku na vykonanie ďalších prác zo strany žalovaného. Predmetný list bol adresovaný žalobcovi a v úvode žalovaný oslovoval pána H..

12. Písomným úkonom zo dňa 19. 10. 2015, podľa poštovej doručenky doručeným žalovanému dňa 22. 10. 2015, žalobca jednostranne započítal vzájomné pohľadávky, a to pohľadávku navrhovateľa vo výške 3 570,40 Eur z titulu neuhradenia faktúry č. FAV2014/3122 zo dňa 08. 09. 2014, ktorej predmetom bola dodávka a montáž kamerového systému a pohľadávku žalovaného vo výške 619,45 Eur z titulu neuhradenia faktúry č. 3020140189 zo dňa 03. 11. 2014, ktorej predmetom boli výkopové práce a dodávky s tým, že po zápočte žalobca ako veriteľ eviduje voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 2 950,95 Eur. 13. Listom zo dňa 26. 10. 2015 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 22. 10. 2015 obdržal Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok vo výške 619,45 Eur. V tejto súvislosti uvádza, že trvá na pôvodnej dohode o vzájomnom zápočte na celkovú sumu zrealizovaných prác na kamerovom systéme. Nakoľko žalobca opakovane odmieta uvedenú dohodu akceptovať a navrhované riešenia sú pre žalovaného neprijateľné aj z dôvodu, že žalobcom zrealizovaný kamerový systém dodnes nie je plne funkčný podľa požiadaviek žalovaného, nech žalobca považuje tento list za definitívne odstúpenie od pôvodnej dohody a výzvu na demontáž zariadení žalobcu v objekte firmy žalovaného a uhradenie faktúry žalovaného za zrealizované práce v uvádzanej výške 614,45 Eur.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Súd považoval v konaní za nesporné, že písomnou objednávkou č. OBJ20140251 zo dňa 28. 03. 2014 si žalovaný objednal u žalobcu dodávku a inštaláciu špecifikovaného kamerového systému, ktorý bol označený jednotlivými položkami, vrátane ceny bez DPH. Predmetný listinný dôkaz alebo jeho obsah, neboli v konaní žalovaným ako protistranou spochybnené. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že jednostranným písomným úkonom zo dňa 19. 10. 2015 žalobca proti svojej peňažnej pohľadávke vo výške 3 570,40 Eur z titulu neuhradenia ceny za dodávku a montáž kamerového systému započítal peňažnú pohľadávku žalovaného vo výške 619,45 Eur z titulu ceny za výkopové práce a dodávky.

15. Podanou žalobou sa potom žalobca domáhal zaplatenia zostatku ceny za dodávku a inštaláciu kamerového systému.

16. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu nepomenovanej dohody, podľa ktorej žalobca dodá a inštaluje žalovanému kamerový systém v zmysle písomnej objednávky č. OBJ20140251 zo dňa 28. 03. 2014 a žalovaný vykoná pre žalobcu výkopové zemné práce až do výšky hodnoty dodaného kamerového systému a vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného z poskytnutia dohodnutých plnení mali zaniknúť započítaním. Žalovaný sa bránil v konaní aj tvrdením, že žalobcom dodaný a inštalovaný kamerový systém nespĺňal žalovaným požadované nároky na jeho funkčnosť z dôvodu jeho nedokončenosti. Následne sa žalovaný bránil v konaní tvrdením, že preberací protokol zo dňa 08. 09. 2014 nepodpisoval ako preberací protokol, ale len ako listinu o dodaní materiálu.

17. Je nesporné, že tak žalobca, ako aj žalovaný, sú právnickými osobami, a to obchodnými spoločnosťami vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným síce môže byť založená aj za iným účelom, ako za účelom podnikania (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka), v danom prípade však z údajov zapísaných v obchodnom registri nevyplýva, že by žalobca a žalovaný boli založení za iným účelom ako za účelom podnikania. Je potom nesporné, že tak žalobca, ako aj žalovaný, sú podnikateľmi (§ 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka). Záväzkové vzťahy vzniknuté medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti sa prioritne spravujú ustanoveniami Obchodného

zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorý zákon upravuje aj jednotlivé zmluvné typy. Účastníci však môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, teda môžu uzatvoriť aj tzv. nepomenovanú zmluvu, ak však v tejto zmluve dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Základným znakom všetkých typov záväzkových vzťahov upravených v Obchodnom zákonníku je skutočnosť, že jedna zmluvná strana poskytuje plnenie a druhá zmluvná strana jej za poskytnuté plnenie zaplatí cenu, resp. odplatu, ktorá vždy spočíva v peňažnom plnení. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka však nevyplýva, že by v rámci zmluvnej voľnosti a možnosti uzatvárania tzv. nepomenovaných zmlúv, nebolo možné uzatvoriť aj zmluvu, v zmysle ktorej by každá zmluvná strana poskytovala nepeňažné plnenie.

18. Zmluvou upravenou v ustanovenia Obchodného zákonníka je aj zmluva o dielo, ktorej pojmovými znakmi je vykonanie diela zhotoviteľom pre objednávateľa za odplatu (§ 536 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom zhotoviteľ diela si splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka) a zo zákona zhotoviteľovi vzniká nárok na cenu diela vykonaním diela (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka).

19. Pokiaľ si žalobca v tomto súdnom konaní svoj nárok uplatnil z titulu zaplatenia zostatku ceny diela, považoval súd za preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť vykonať pre žalovaného dielo, teda dodať a namontovať žalovanému kamerový systém, keď samotný žalovaný tak v podanom odpore, ako aj vo svojom liste zo dňa 22. 01. 2015, zo dňa 07. 08. 2015, ako aj zo dňa 26. 10. 2015 potvrdil skutočnosť, že kamerový systém žalobcom dodaný a inštalovaný bol a samotný žalovaný v týchto listoch žalobcu vyzýval na demontáž predmetného kamerového systému z objektu spoločnosti žalovaného. Ak teda samotný žalovaný opakovane vo svojich listoch, ako aj v odpore podanom v tomto súdnom konaní, uvádzal, že žalovaný mu kamerový systém dodal a inštaloval, ide o preukázanie splnenia povinnosti žalobcu dodať žalovanému dohodnuté dielo. Taktiež, keďže žalovaný aj v podanom odpore uvádzal, že opakovane vyzýval žalobcu na demontáž kamerového systému, je potrebné konštatovať, že ak by k dodávke a inštalácii kamerového systému nedošlo, žalovaný by nemal na demontáž akého kamerového systému žalobcu vyzývať. Keďže samotný žalovaný reálne dodanie a inštalovanie kamerového systému žalobcom v objekte spoločnosti žalovaného nepoprel, považoval súd za preukázané, že došlo k splneniu povinnosti žalobcu vykonať dielo. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že žalovaný následne začal v tomto súdnom konaní namietať písomný preberací protokol, keďže žalovaný netvrdil, a teda ani nepreukázal, že požiadal o protokolárne odovzdanie predmetu diela, t. j. o spísanie zápisnice o odovzdaní predmetu diela (§ 554 ods. 6 Obchodného zákonníka), na základe čoho pre splnenie povinnosti zhotoviteľa postačovalo reálne vykonanie a odovzdanie diela, bez potreby písomného potvrdenia o odovzdaní diela a ako už bolo konštatované, žalovaný reálne vykonanie a odovzdanie diela do objektu jeho spoločnosti potvrdil.

20. Ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, dielo má vady (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka), a teda zhotoviteľovi vzniká zodpovednosť za vady a objednávateľovi vzniká právo z vád diela. Súd však neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu a zhotoviteľ v súdnom konaní nesplnenie notifikačnej povinnosti namietne (§ 562 ods. 2, 3 v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka).

21. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobcom dodaný a inštalovaný kamerový systém nespĺňal žalovaným požadované nároky na jeho funkčnosť z dôvodu jeho nedokončenosti. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že v danom prípade sa nestalo, že by žalovaný ako objednávateľ oznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi vady diela potom, čo ich zistí, keď žalovaný začal namietať funkčnosť kamerového systému až potom, čo ho žalobca opakovane vyzval na uhradenie ceny a zároveň žalovaný nešpecifikoval, aké konkrétne vady na predmete plnenia sa vyskytujú.

22. Vzhľadom na to, že žalobca namietol nesplnenie prípadnej notifikačnej povinnosti žalobcu týkajúcej sa vád diela, pričom žalovaný ani neuviedol, a teda ani nepreukázal, aké konkrétne vady dielo malo mať, kedy prípadné vady zistil, kedy žalobcovi vady diela oznámil a aké nároky si z vád diela uplatnil, nebol daný právny základ na priznanie práv žalovaného z vád diela.

23. Vzhľadom na to, že žalobca ako zhotoviteľ si splnil povinnosť vykonať dielo a žalovaný ako objednávateľ prípadné vady a nároky z vád včas neoznámil, pričom žalobca ako zhotoviteľ túto

skutočnosť namietol, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu diela, keď súd považoval za preukázané, že v danom prípade došlo k dohode o výške ceny diela, keďže táto bola uvedená samotným žalovaným v jeho písomnej objednávke zo dňa 28. 03. 2014.

24. Ako však už bolo konštatované, žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o poskytnutí naturálneho plnenia s tým, že vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného z poskytnutia dohodnutých plnení mali zaniknúť započítaním. Žalobca tvrdil, že medzi sporovými stranami nevznikla dohoda, že žalovaný ako nepeňažné plnenie za cenu zhodnotenia kamerového systému vykoná pre žalobcu výkopové práce, išlo o dva samostatné záväzkovo-právne vzťahy.

25. Jedným zo zákonných spôsobov zániku pohľadávok je aj započítanie, ktoré znamená zánik vzájomných pohľadávok v rozsahu v akom sa kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu (§ 580 Občianskeho zákonníka). K započítaniu najčastejšie dochádza pri peňažných pohľadávkach a započítanie možno urobiť ako jednostranný úkon, alebo ako dvojstranný úkon, teda dohodu. Dohodu o započítaní vzájomných záväzkov však nie je možné vyhodnotiť ako nepomenovaný záväzkový vzťah, na základe ktorého by došlo k poskytnutiu vzájomných plnení inou, ako peňažnou formou. Dohoda o započítaní znamená, že každá strana poskytla druhej samostatné plnenie, na základe čoho jej vznikol nárok na peňažnú odplatu (cenu, resp. odmenu) a následne sa tieto peňažné odplaty ako peňažné pohľadávky započítali, a teda v započítanom rozsahu vzájomne zanikli.

26. Preto ak v danom prípade samotný žalovaný tak v podanom odpore, ako aj vo svojom liste zo dňa 22. 01. 2015, zo dňa 07. 08. 2015 a zo dňa 26. 10. 2015 uviedol, že vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného z poskytnutia dohodnutých plnení mali zaniknúť započítaním, nie je možné takéto tvrdenie a tomu zodpovedajúce listiny vyhodnotiť ako preukázanie uzatvorenia dohody o poskytnutí vzájomného nepeňažného plnenia. Samotný žalovaný teda uviedol, že medzi sporovými stranami malo dôjsť k „vzájomnému zápočtu faktúr za dodané práce a služby“, a teda vychádzajúc aj z interpretačných pravidiel výkladu vôle (§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka), žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o poskytnutí vzájomného nepeňažného plnenia, teda že žalobca vykoná dielo (dodanie a montáž kamerového systému) a žalovaný vykoná práce (výkopové práce), ale medzi sporovými stranami mohlo dôjsť len k dohode o zápočte budúcich vzájomných pohľadávok. Aby však účinky zápočtu pohľadávok nastali, vyžaduje sa existencia pohľadávok na obidvoch stranách. Žalovaný však do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej netvrdil, a teda ani nepreukázal, že má proti žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie. Rovnako samotný žalovaný za poskytnuté plnenie (výkopové práce) vystavil žalobcovi aj daňový doklad - faktúru, z ktorej tiež nevyplýva, žeby fakturoval nepeňažné plnenie.

27. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal, že dielo pre žalovaného vykonal, keď kamerový systém do objektu spoločnosti žalovaného dodal a namontoval, vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil notifikačnú povinnosť na oznámenie prípadných vád diela a nárokov z vád diela a žalobca v tomto súdnom konaní nesplnenie notifikačnej povinnosti namietol, vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal uzatvorenie dohody medzi sporovými stranami o poskytnutí vzájomného nepeňažného plnenia a vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal, že má proti žalobcovi peňažnú pohľadávku spôsobilá na započítanie, posúdil súd nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny titulom úhrady zostatku ceny diela ako dôvodný.

28. Pokiaľ aj následne žalovaný v tomto súdnom konaní tvrdil, že dielo žalobcom bolo započaté ešte v roku 2013 a bolo rozporované, súd takéto tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako účelové, keď ako už bolo konštatované, v konaní súd považoval za nesporné, že o vykonanie diela žalovaný žiadal písomnou objednávkou zo dňa 28. 03. 2014, keď aj žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca mu mal dodať a inštalovať kamerový systém v zmysle písomnej objednávky č. OBJ20140251 zo dňa 28. 03. 2014. Taktiež pokiaľ žalovaný k písomnému podaniu zo dňa 30. 08. 2016 ako listinu mal pripojiť List žalovaného zo dňa 09. 10. 2013, tento k predmetnému podaniu pripojený nebol a ani následne ho žalovaný do rozhodnutia súdu ako dôkaz nepredložil.

29. Žalovaný ako dôkaz v konaní označil aj výsluch svedka P. B., ktorý mal podľa tvrdení žalovaného komunikovať so žalobcom vo veci plnenia dohody sporových strán. Keďže súd hodnotí nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 a vykonaným dokazovaním žalovaný nepreukázal uzatvorenie ním tvrdenej dohody o poskytnutí vzájomného nepeňažného plnenia, súd dôkaz výsluchom P. B. nevykonal, keď ak žalovaný nepreukázal existenciu

dohody, nemôže byť bez preukázania existencie dohody vykonávané dokazovanie o poskytnutí plnenia z neexistujúcej dohody.

30. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2016 súd nevykonal dôkaz - výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného P. O., teda výsluch strany, keď dôkaz výsluchom strany súd vykonáva o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli na javo, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 . Opätovne však platí aj princíp hodnotenia dôkazov a inými dôkazmi žalovaný uzatvorenie dohody o poskytnutí vzájomného naturálneho plnenia nepreukázal, pričom ak by súd aj vykonal dôkaz výsluchom strany, teda konateľa žalovaného, išlo by len o jeho tvrdenia, ktoré však nie sú podporené žiadnym iným dôkazným prostriedkom žalovaného, keď aj konateľ žalobcu D.. X. H., ktorého výsluch žalovaný podaním zo dňa 30. 08. 2016 taktiež navrhol, na pojednávaní dňa 06. 09. 2016 uviedol, že nie je pravda, že uzatváral so žalovaným ním tvrdenú dohodu.

31. Keďže žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť cenu diela jeho vykonaním (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) a prípadne ani v lehote splatnosti uvedenej v daňovom doklade - faktúre, dostal sa do omeškania (§ 365 ods. 1 Obchodného zákonníka) a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi aj právo na úrok z omeškania, a to bez potreby osobitného upozornenia (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd potom považoval za preukázané, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania (§ 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.).

32. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

33. O trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. V zmysle § 232 ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od platnosti tohto rozsudku.

35. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2016 právny zástupca žalobcu v záverečnej reči vzniesol námietku zaujatosti konajúcej sudkyne z dôvodu pomeru k sporu, keď sudkyňa neumožnila vykonať žalovaným navrhnuté dôkazy, a teda porušila zásadu rovnosti sporových strán, keďže išlo o námietku zaujatosti týkajúcu sa procesného postupu sudcu, s poukazom na § 53 ods. 3 súd na túto námietku zaujatosti neprihliada a vec nadriadenému súdu s námietkou zaujatosti nepredkladá.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,

má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.