Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1/ L. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX, 2/ F. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX, obaja právne zastúpení: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Z. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá:

- nevstupovať do rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie X. T., obec X. T., okres K., ako aj na pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/ XX, zapísané na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie X. T., obec X. T., okres K..

- nepribližovať sa k žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobcom sa ukladá povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o vypratanie rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie X. T., obec X. T., okres K., a pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, zapísané na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie X. T., obec X. T., okres K..

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne vznikla výkonom neodkladného opatrenia v časti uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.

V. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia alebo v prípade nevstupovania na nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vypratanie nehnuteľností, ak sa toto konanie skončí skôr.

VI. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Dňa 04.08.2022 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.08.2022, ktorým žalobcovia navrhli, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu a

na pozemky opísané vo výrokovej časti rozhodnutia a zároveň uložený zákaz žalovanému približovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že žalobcovia a žalovaný sú v blízkom príbuzenskom vzťahu. V prípade žalobcu 1/ ide o brata žalovaného a v prípade žalobkyne 2/ o ich matku. Žalobcovia a žalovaný žili v spoločnej domácnosti na adrese XXX, XXX XX X. T., už dlhšiu dobu, pričom dom v ktorom žili, ako aj k nemu prislúchajúce pozemky (parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX a XXX/XX), sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/, a žalobkyňa 2/ má v dome zriadené právo vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v danej nehnuteľnosti žil len z dobrej vôle žalobcov, nakoľko tento nedisponuje vlastnou nehnuteľnosťou. Osoba žalovaného vždy vykazovala náznaky agresivity a problémového správania, pričom si však konflikty v domácnosti vedeli strany zväčša vždy bez závažnejších incidentov vydiskutovať a zmierlivo vyriešiť. Situácia sa výrazne zhoršila od novembra roku 2021, kedy začal žalovaný vo väčšom množstve užívať alkoholické nápoje, čím sa jeho negatívne charakterové vlastnosti stále stupňovali. Žalovaný začal byť od novembra roku 2021 agresívnejší, v alkoholovom opojení začal ničiť vybavenie domácnosti žalobcov, ako napr. aj vchodové dvere do domu či pivnice, začal sa na adresu žalobcov vulgárne vyjadrovať, vyhrážať sa im rôznym agresívnym a obavu vzbudzujúcim spôsobom, a na týchto dokonca začal fyzicky útočiť. Toto jeho správanie postupom času prerastalo stále do výraznejších a nebezpečnejších útokov a vyhrážok, ktoré sa stali pre ďalší život žalobcov neznesiteľnými. Žalobcovia majú v súčasnosti v dôsledku konania žalovaného vážne obavy o svoje zdravie a životy. Situácia v domácnosti sa nadmieru vyhrotila aj dňa 20.07.2022, kedy do miesta bydliska strán na podnet žalobcu dorazila hliadka policajného zboru, a to z dôvodu, že správanie sa žalovaného vyvolávalo dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Žalovaný sa v daný deň správal mimoriadne agresívne, žalobcom sa opäť po vplyvom alkoholu vyhrážal a na týchto fyzicky útočil. V dôsledku správania sa žalovaného, ktoré aj podľa príslušníkov PZ predstavovalo pre žalobcov hrozbu, bol žalovaný dňa 20.07.2022 zo spoločného obydlia na adrese XXX, XXX XX X. T., vykázaný. žalovaný sa v daný deň po vykázaní zo spoločného obydlia ešte niekoľkokrát vrátil na dvor rodinného domu, kde v jednom prípade dokonca začal rozlievať benzín pod hrozbou podpálenia altánku na dvore a domu. K podpáleniu domu a okolia v konečnom dôsledku nedošlo len vďaka pohotovej reakcii žalobcu 1/, ktorému sa v poslednej chvíli podarilo žalovanému z ruky vytrhnúť zapaľovač, ktorý mal prichystaný na použitie. Podľa informácií dostupných žalobcom je žalovaný v súčasnosti trestne stíhaný za prečin marenia úradného rozhodnutia a obvinený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V dôsledku dlhodobo sa stupňujúceho agresívneho, nevyspytateľného a život ohrozujúceho správania sa žalovaného, majú žalobcovia v súčasnosti vážne obavy o svoj život a zdravie, kedy žijú pod neustálym strachom z toho, čo bude zo strany žalovaného nasledovať v prípade, že sa tento vráti do ich domácnosti.

3. K návrhu žalobcovia priložili výpis z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. X. T., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, poučenie vykázanej osoby, poučenie ohrozenej osoby, záznam hliadky.

4. Súd sa oboznámil návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. X. T., vyhotovenom ku dňu 03.08.2022, vyplýva, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom rodinného domu a pozemkov opísaných vo výrokovej časti rozhodnutia (ďalej spoločne aj ako „nehnuteľnosti“) a na nehnuteľnostiach je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne 2/.

5. Z potvrdenia Obvodného oddelenia policajného zboru Hlohovec (ďalej len „OO PZ HC“) zo dňa 20.07.2022 vyplýva, že žalovaný bol dňa 20.07.2022 o 14:30 hod. vykázaný z obydlia ohrozenej osoby - žalobcu 1/. Vykázanie sa vzťahuje na rodinný dom a pozemok prislúchajúci k rodinnému domu na dobu 14 dní. Žalobca 1/ ako ohrozená osoba bol zároveň poučený o možnosti podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Zo záznamu hliadky OO PZ HC zo dňa 20.07.2022 vyplýva, že hliadka bola v čase o cca 11:10 hod. vyslaná na preverenie oznámenia na adresu X. T. XXX, kde žalovaný sa mal vulgárne vyhrážať svojmu bratovi žalobcovi 1/, toto sa malo opakovať pravidelne, zakaždým ako požil alkoholické nápoje. Po príchode na miesto hliadka zistila, že oznámenie sa zakladá na pravde. Na mieste sa nachádzala aj matka žalobcu 1/ a žalovaného, ktorá uviedla, že so svojim synom - žalovaným má problémy aj ona, a to také, že sa vulgárne vyjadruje na jej adresu a takisto v dome rozbíja veci, čo v minulosti bolo riešené aj

políciou. Žalobca 1/ uviedol, že tento problém už dlhodobo pretrváva, agresivita u jeho brata sa stupňuje a obáva sa o svoj život a zdravie a život a zdravie svojej matky. Vzhľadom k daným skutočnostiam bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia. Následne si žalovaný zobral z domu svoje osobné veci a z miesta odišiel.

7. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)

Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie XX platí primerane. (3)

Podľa a o Policajnom zbore (ďalej len „“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. (2)

Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného (ďalej len „“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa Čl. 19 ods. 1 , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

9. Účelom neodkladného opatrenia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva navrhovateľ. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,

prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ).

10. Súd mal v predmetnej veci za osvedčené, že nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ a žalobkyňa 2/ má užívacie právo k nehnuteľnostiam titulom zriadeného vecného bremena doživotného bývania a užívania. Žalovaný nemá k nehnuteľnostiam vlastnícke ani iné vecné právo, ktoré by ho oprávňovalo užívať nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti užíval doposiaľ na základe dohody so žalobcami. Žalovaný sa dlhodobo správa agresívne vo vzťahu k žalobcom, vyhráža sa im a ničí ich majetok. Na základe uvedeného bol žalovaný vykázaný zo spoločnej domácnosti.

11. Súd mal násilie žalovaného voči žalobcom za osvedčené predloženým Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 20.07.2022, ktoré dostatočne osvedčuje dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobcom, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu, v spojení s predloženým záznamom hliadky, je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobcom. pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.

12. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie žalovaného vo vstupe do rodinného domu - spoločného obydlia žalobcov a žalovaného a prislúchajúcich pozemkov, čím sa poskytuje žalobcom dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa im pokojné bývanie. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu vyhovel vo výroku I. prvá odrážka tohto uznesenia (s obmedzeniami uvedenými vo výrokovej časti rozhodnutia odôvodnenými nižšie).

13. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobcom súd vychádzal z , podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobcovia majú právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považujú vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ich ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre nich násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobcom vyhovel vo výroku I. druhá odrážka tohto uznesenia (s obmedzeniami uvedenými vo výrokovej časti rozhodnutia odôvodnenými nižšie).

14. V uvedenej časti neodkladného opatrenia nevyhovel súd žalobcom v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobcov. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobcom na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobcom (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na to, že žalovaný má trvalý pobyt v obci, v ktorej bývajú aj žalobcovia, ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobcov zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

15. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bez obmedzenia doby trvania, pretože toto by taktiež nepovažoval za proporcionálne, keďže by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv a oprávnených záujmov oboch sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo žalovaného. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia vo výroku V. obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobcami žiadaného pocitu bezpečia, pričom má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii situácie. Žalobcom totiž nič nebráni podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ak by žalovaný užíval nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. V danom prípade ide o dospelého syna žalobkyne 2/, ktorý ani nie je vo veku blízkom veku mladistvých, a preto jeho právo užívať nehnuteľnosť nemôže vyplývať zo samotného príbuzenského vzťahu so žalobcami. V prípade, ak by ohrozenie žalobcov aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, majú možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu ich záujmu.

16. Vo výroku II. uznesenia súd zamietol návrh v časti návrhu prevyšujúcu výrok I. uznesenia, a síce pokiaľ ide o vzdialenosť prevyšujúcu 10 metrov, pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

17. S poukazom na ust. súd uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej (výrok III. uznesenia), a to vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu spočívajúcemu v povinnosti nevstupovať na nehnuteľnosti (výrok I. druhá odrážka tohto uznesenia).

18. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobcov náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobcami v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobcom vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu spočívajúcemu v povinnosti nepribližovať sa k žalobcom (výrok I. druhá odrážka tohto uznesenia) neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle a žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok IV.)

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní s výnimkou skrátenia vzdialenosti z 50m na 10m, vymedzenia výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude a odlišné časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia, ktorý úspech súd posúdil v rozsahu 75%, keďže v zásadnej časti návrhu (samotný zákaz nevstupovať na nehnuteľnosti a zákaz priblíženia sa) úspešná boli. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcov 75% a hrubý úspech žalovaného 25%, a teda konečný čistý úspech žalobcov 50% (75-25). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 50%, o čom súd rozhodol vo výroku VI. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).