Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-218-2014.pdf
PDF · 256.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/218/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. septembra 2016 vo Vranov nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaný : N. Z., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Košice, S. č. X, služobne zaradený ako starší referent X. B. B. B. Y. C. OR PZ Y.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 01.09.2013 asi o 04:30 hod., mimo služby, v rekreačnej oblasti S., stredisko S., okres Vranov nad Topľou, ako chovateľ psa neurobil všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokmi psa, hoci mal a mohol vedieť, že pes môže byť útočný a nebezpečný voči cudzím osobám, v dôsledku čoho jeho pes plemena Bullmastiff zaútočil na poškodeného Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. Š. č. XXX/XX, okr. Prešov, po tom, čo poškodený pokrikoval na psa, kedy pes po uvoľnení z reťaze napadol poškodeného a pohryzol ho do brucha, pravej a ľavej nohy, čím poškodený Z. Z. utrpel tržné rany a odreniny po pohryznutí na bruchu, pravom stehne vzadu a ľavom stehne z bočnej strany, s dĺžkou liečenia v trvaní 41 dní, pričom aj obžalovaný napadol poškodeného a to tak, že ho minimálne jedenkrát zovretou päsťou udrel do oblasti hlavy, čím poškodenému spôsobil pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka, ktoré si nevyžadovalo žiadnu liečbu, pričom doba liečenia takéhoto zranenia je vždy do 7 dní, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ako aj ustanovenia § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
t e d a
z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1.000,- ( tisíc ) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť na bolestnom poškodenému : Z. Z., nar. XX.X.XXXX v C.B., trvale bytom Y., T. Š. XXX/XX, okr. Prešov, sumu 805,00 ( osemstopäť ) Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného Z. Z., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom Y.Š., T. Š. XXX/XX, okr. Prešov, so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného Z. Z., svedkov N. K., N. R., N. F., H.Á. I., S. R., Y. B., C. I., C.. Z. Z., oboznámením znaleckých posudkov, prečítaním listinných dôkazov ako aj ďalšími dôkazmi uvedenými v texte, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N. Z. uviedol tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, že zo dňa 31.08.2013 na deň 01.09.2013 sa spolu s manželkou a synom zdržiaval na chate v rekreačnej oblasti S. - S. a že v čase medzi štvrtou až piatou hodinou ráno sa zobudil, pretože počul štekot psa. Z tohto dôvodu otvoril okno a uvidel siluetu postavy, ktorá vrieskala na jeho psa, zaháňala sa na neho a tiež kričala: „čo brečeš?“ Uvedená osoba stále pristupovala k jeho psovi a verbálne ho zaháňala smerom dozadu. Na túto osobu začal z okna kričať, aby psovi dala pokoj a opustila jeho pozemok. Vtedy ešte pritom nemal vedomosť o tom, že ide o poškodeného Z.. Keď začal schádzať dole schodmi tejto rekreačnej chaty, tak dvere svojej izby vtedy otvorila aj jeho manželka, pričom takisto spolu s ním zišla na prízemie ich chaty. Vzápätí na to už obaja počuli buchot na dvere, pričom nevedeli, či do týchto dverí kopol pes alebo do nich niekto udrel. Keď počuli spolu s manželkou kňučanie psa, pričom ich syn vtedy vyjadril svoju obavu, že ich psa bijú, zatelefonoval na tiesňovú linku polície s tým, že sa im niekto dobíja do chaty. Na to pristúpil k vchodovým dverám, odomkol ich a uvidel, že pes nie je pred týmito dverami. Keď počul zvuky psa z pravej strany, odišiel ku krbu, ktorý je umiestnený vzadu za chatou a odkiaľ aj počul zvuky psa, pričom psa tam aj uvidel. Svedkyňa C.. Z. pritom rozsvietila svetlo na terase pod prístreškom a on vtedy uvidel, že pes bol omotaný stopovátkom okolo tela a bol celý zviazaný. Keď sa priblížil k psovi na vzdialenosť troch či štyroch metrov od prístupovej cesty, tak vtedy zbadal pohybujúcu sa postavu, on sa však naspäť vrátil k psovi, ktorého odopol z karabínky a zobral ho so sebou, pričom počas celej doby psa držal v pravej ruke za popruhy. Spolu so psom išiel za tou osobou, ktorú potom zbadal v polovici cesty na trávniku smerom k prístupovej ceste, keďže chcel zistiť, čo táto osoba robila na jeho pozemku. Táto osoba sa pritom tackala a snažila sa rýchlym krokom priblížiť k prístupovej ceste, pričom pristúpila k živému plotu a potom túto osobu už stratil z dohľadu. Po ľavej strane zbadal ďalšiu osobu, ktorá bola skrytá medzi týmito ihličnatými stromami a zistil, že ide o ženu, ktorá bola nepríčetná a v silne podnapitom stave. Keď sa tohto dievčaťa opýtal, čo robili na jeho pozemku a čo urobili jeho psovi, tak toto dievča rukou ukázalo smerom k susedovej chate pána G.. Vyjadril domnienku, že pokiaľ by bol pes pustený, tak by tento pes zaútočil na prvú osobu a teda ženu, ktorú ako prvú našiel. Zdôraznil teda, že počas celej doby psa držal v pravej ruke, potom sa otočil a pokračoval v ceste smerom k chate pána G.. Na to k nemu pristúpila jeho manželka, svedkyňa C.. Z. s baterkou, pričom mu svietila na cestu smerom tam, kam ukazovalo to dievča. Dostal sa tak ku chate pána G., obišiel túto chatu a vyšiel naspäť na hlavnú cestu, ale už z druhej strany. Vtedy zbadal tú prvú osobu, ktorá vnikla na jeho pozemok, poškodeného a ktorá na neho začala slovne útočiť. Zdôraznil, že celý čas držal psa pri sebe s tým, že pes nepozná povel „zožer!“ Nevedel výslovne uviesť, či poškodený ho chcel udrieť, ale tento urobil taký nezmyselný pohyb rukou, na čo reflexívne pred seba predložil ľavú ruku. Spolu s poškodeným sa vzájomne chytili za ruky, na čo obaja spadli na cestu tak, že on spadol na psa po pravej strane a poškodený spadol celým telom na ľavú stranu, pričom takto obaja zostali ležať na ceste a v tom momente k nim pristúpila svedkyňa C.. Z.. Pri páde si spôsobil poranenia kolena, píšťaly a na spodnej strane chodidla mal strhnutý vankúšik na prste pravej dolnej končatiny. Keď prišla jeho manželka, tak poškodený sa postavil zo zeme, oprašoval sa a stál nad ňou. Na to sa svedkyňa C.. Z. otočila na ďalšiu osobu s baterkou v ruke a kričala na ňu „stoj na mieste, zostaň stáť!“ Na to sa aj on postavil, odišiel smerom k tej osobe, na ktorú manželka kričala,
ktorá prišla smerom od chaty pána S. a bola oblečená len v bielych trenírkach, mala vyholenú hlavu a vyšportované telo. Uvedená osoba sa opýtala čo sa deje, na čo svedkyňa C.. Z. na túto osobu zakričala, aby si pripravili občianske preukazy, keďže bola privolaná polícia. Táto osoba v bielych trenírkach sa pritom tackala, niečo rozprávala, ale nebolo jej rozumieť čo. Spolu s manželkou na ceste našli tmavú pánsku taštičku cez plece, na čo sa manželka osoby v bielych trenírkach opýtala, komu táto taštička patrí, na čo im táto osoba odpovedala, že je „Z.“. Spolu s manželkou sa vrátili naspäť k svojej chate, kde mu manželka povedala, že krváca a po osprchovaní ho ošetrila. Približne po pol hodine po incidente prišiel jeden policajt, ktorý im uviedol, že nie je vhodný čas, keďže sa striedajú zmeny na polícii a že neskôr príde dvojčlenná hliadka polície. Tomuto policajtovi vtedy povedal, že im niekto búchal na dvere, že sa naťahovali a spadli na zem, pričom na druhej chate mala byť väčšia skupina ľudí, na čo policajt povedal, že neskôr príde dvojčlenná hliadka. Spolu s manželkou potom upokojili syna a uložili sa na spánok. V doobedňajších hodinách v čase okolo 10.00 či 11.00 hod. prišla dvojčlenná hliadka PZ, pričom jeden z policajtov pristúpil k vchodovým dverám a uvidel, že pes pokojne leží pred ich chatkou. Policajt z ich služobného vozidla vytiahol pánsku taštičku, ktorú on našiel s manželkou a opýtal sa ich, či patrí im. Na to k nim prišla skupina mladých ľudí, ktorých sa takisto tento policajt opýtal, komu patrí táto taštička, na čo poškodený Z. odpovedal, že taštička patrí jemu. Policajtom na to oznámil, že ráno medzi 4.00 hod. - 05.00 hod. niekto provokoval jeho psa a že z toho dôvodu spolu s manželkou vyšiel von pred chatu. Poškodený Z. vtedy vôbec neuviedol, že bol napadnutý psom, pričom tam bol so skupinou piatich či šiestich mladých ľudí. Policajt sa ich opýtal, či chcú niečo oznamovať, na čo on ako aj poškodený uviedli, že nemajú záujem nič oznamovať. Poškodený Z. nespomínal, že by na neho zaútočil pes, akurát uviedol, že zopárkrát spadol pri prechode cez živý plot, pričom ukázal škrabanec, ale nehovoril, že by bol na neho nahuckaný pes. Poškodený pritom ešte vtedy javil známky požitia alkoholických nápojov, sedel na zemi a fajčil. Poškodený Z. teda ukázal nejaké zranenia, ktoré mal pravdepodobne na ľavej strane, na rebrách a tieto ukázal policajtom tak, že si vyhrnul tričko. Poukázal na to, že pes nepozná žiaden povel „zožer ho“ a to, že mal dať takýto pokyn psovi sa dozvedel až na polícii. Keď odišla polícia, tak k sebe zavolali dcéru rodiny G., ktorá sa im ospravedlňovala za správanie poškodeného Z. a ktorá im taktiež povedala, že poškodený Z. neskôr vyšiel z chaty a povedal slová „zabijem ho“, pričom tohto poškodeného na to zavolali naspäť do chaty. Zostal neskôr zaskočený, keď poškodený Z. uvádzal, že mal poškodené rifle a mikinu, keďže poškodený Z. bol vtedy oblečený v krátkych nohaviciach a do pol pása bol nahý. Opätovne zdôraznil, že poškodený Z. vtedy policajtom neoznámil, že na neho bol nahuckaný pes a že by na neho tento pes zaútočil. Zdôraznil, že pes bol celý čas pri ňom, nikdy nebol pustený a túto skutočnosť by mohli potvrdiť aj zákazníci v miestnych reštauráciách. Uviedol tiež, že pes vykonáva len povely „ ľahni, sadni, zostaň“, nebol na iné povely cvičený a oslovuje ho „ I. či G.“, ináč ho volajú G.. Poukázal na to, že majiteľ penziónu „ O. Y.“ mu oznámil, že v tú noc mládež vyhadzoval ráno zo svojho altánku a dcéra rodiny G. z tohto altánku prišla zobrať aj mobilné telefóny.
Poškodený Z. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 31.08.2013 spolu so svedkyňou N. K., svedkom S.D. R. a p. S. prišiel na pozvanie D. G. na chatu v rekreačnej oblasti S., časť S.. V čase okolo 01.30 hod. - 02.00 hod. dňa 01.09.2013 spolu so svedkami R. a K. odišli do jedného podniku v tejto rekreačnej oblasti, kde sa zabávali do 04.00 či do 04.30 hod. a potom sa rozhodli vrátiť naspäť na chatu rodiny G.. Po opustení tohto baru sa svedok R. ponáhľal smerom k ich chate, keďže potreboval ísť na toaletu. On sa vracal na chatu spolu so svedkyňou K., pričom svedok R. išiel pred nimi asi pol kilometra. Keď sa dostali na úroveň chaty obžalovaného Z., tak vtedy z pravej strany počuli brechot psa. Keďže sa zľakol, odskočil smerom k svedkyni K., na čo začal kričať na psa, aby stíchol a konkrétne na neho zakričal : “Buď ticho, čo toľko brešeš?“ Na to sa priblížil k psovi na vzdialenosť jedného metra tak, aby ho nemohol ohroziť. Potom ako opakovane zakričal na psa, aby bol ticho, mu po určitom čase svedkyňa K. povedala, aby odišli preč, na čo so svedkyňou K. odchádzali preč smerom po ceste, do kopca ku chate G.X.. Zdôraznil, že nemohol pristúpiť k chate obžalovaného, keďže pred touto chatou sa vo výbehu nachádzal pes a teda pokiaľ by sa priblížil k chate, tak by sa dostal na dosah tohto psa, ktorý by ho hneď uhrýzol. Vzápätí na to počul, ako obžalovaný na neho začal kričať, prečo robia hluk, prečo kričia na psa a na to odbehol asi 10 - 15 metrov do kopca po prístupovej ceste od svedkyne K.. Svedkyňa K. zostala na tejto prístupovej ceste, na čo k nej pristúpil obžalovaný Z., ktorý sa jej opýtal, prečo kričala na psa. Svedkyňa K. na to odpovedala, že na psa nekričala ona a ukázala smerom na neho, na kopec. Vzápätí na to obžalovaný Z. povedal, že: „Uvidíme, aký si frajer“, pričom to zopakoval viackrát. Keď sa začal obzerať okolo seba, tak zrazu zbadal, že okolo neho krúži pes. Zdôraznil, že keď sa obžalovaný nachádzal v blízkosti svedkyne K., tak v tejto chvíli nemal pri sebe psa. Domnieval sa, že obžalovaný sa vrátil k chate, pustil psa a od tejto chvíle sa zameral len na psa. Na to počul výkrik obžalovaného „Zožer ho, uvidíme teraz, aký je frajer“. Po pár sekundách huckania psa na neho obžalovaným, utiekol po
prístupovej ceste viac hore, keďže sa bál, aby mu pes neublížil. Po niekoľkých metroch dopadol na zem, kde zakopol o nerovný terén a dopadol na ruky a kolená, tvárou k zemi. Na to zozadu na neho skočil pes a doškriabal mu pravé stehno vzadu, na čo sa pretočil smerom k psovi, aby sa mohol brániť voči jeho útokom a vzápätí aj začal žiadať obžalovaného, aby psa zobral preč. Pes na neho ďalej útočil spredu a poškriabal ho na bruchu, pričom tento pes bol pravdepodobne vychovaný na povely, nebol vychovaný na hryzenie a kusanie. Po chvíli ho pes začal znova ohrozovať a začal okolo neho krúžiť, pričom voči tomuto útoku psa sa bránil tak, že ho odhadzoval rukami a nohami. Obžalovaný ho vôbec nepočúval a opakovane dával povely psovi „Zožer ho, teraz uvidíme, aký si frajer.“ Na to na neho pes skočil z ľavej strany, uhryzol ho do ľavého stehna, čo predstavovalo najzávažnejšie poranenie. Psa odhodil, ale pes na neho opätovne zaútočil spredu, pričom druhý krát útok psa smeroval na brucho. Na to k nemu pristúpil obžalovaný Z. a udrel ho päsťou do tváre, nevedel však uviesť koľkokrát, avšak bolo to viac ako raz. Jednou rukou si pritom zakrýval tvár pred útokmi obžalovaného a druhou rukou si kryl brucho pred útokmi psa. Nevedel sa presne vyjadriť koľkokrát ho pes doškriabal na bruchu, ale na pravé a na ľavé stehno pes zaútočil raz a spredu na oblasť brucha pes zaútočil viackrát. Na to od neho odstúpil obžalovaný Z., pričom opätovne s plačom a krikom poprosil obžalovaného, aby od neho zobral psa preč. Pes okolo neho začal opätovne asi trikrát krúžiť, na čo psa odhodil do seba rukami aj nohami. Na to začal utekať smerom k chate, pričom cestou stretol svedka R., ktorý mu pomohol dostať sa na chatu. Svedok R. vzápätí potom, ako ho odprevadil na chatu, z nej odišiel, pretože mu zatelefonovala z jeho mobilného telefónu svedkyňa K. s tým, že je ukrytá za motorovým vozidlom, keďže ju hľadá nejaká žena s baterkou. Na to z chaty vyšiel za svedkyňou K. aj on, pričom ďalšie osoby, ktoré za ním z chaty vyšli tiež von tvrdili, že obžalovaný chytil pod krk svedkyňu K., na čo sa veľmi preľakol. Vzápätí na to počul hlas obžalovaného ako aj hlas nejakej ženy, avšak nie svedkyne K., na čo si sadol na schody chaty rodiny G.. Keď vyšiel vonku, tak svedkyňa sa už vracala so svedkom R.. Na ďalší deň ráno ho bratranec C. Z. vyzval, aby vyšiel z chaty s tým, že má ísť za policajtmi. Keď spolu so svedkami R. a K. prišli ku chate obžalovaného Z., tak okrem tohto obžalovaného a jeho manželky sa tam nachádzala hliadka PZ, ktorej príslušníci sa ho opýtali, čo sa vtedy stalo. Obžalovaný spolu s manželkou pred hliadkou PZ uviedli, že ich udajú, pretože už tri týždne je na chate rodiny G. mládež, ktorá ruší nočný kľud. Na to zareagoval on tak, že obžalovaný na neho pustil psa, pričom ukázal aj svoje brucho, keď si vytiahol hore tielko a dal si dole aj nohavice, pričom policajtom ukázal aj poranenia na stehne. Obžalovaný počas toho na neho slovne útočil a svedkyňa C.. Z. mu zas vtedy povedala niečo nepríjemné, nevedel presne čo, na čo odpovedal tak, že či je obžalovaný normálny človek, keď dokáže chytiť ženu pod krk. Obžalovanému vtedy aj povedal, že nedokáže pochopiť, ako dokázal pustiť psa na človeka a chytiť ženu pod krk. Na to sa policajt opýtal obžalovaného Z. a jeho manželky, či chcú podávať trestné oznámenie za to, že on kričal na ich psa, keď on ako poškodený by mohol podať trestné oznámenie za to, že obžalovaný na neho pustil psa a že ho zbil. Svedkyňa K. pritom uviedla, že trestné oznámenie nebudú podávať, s čím aj vyslovil súhlas prikývnutím hlavy. Policajt mu vtedy aj odovzdal kapsičku, v ktorej mal peňaženku a ktorú stratil v miestach, kde na neho útočil pes. Po príchode domov ukázal rodičom zranenia na bruchu a na stehnách a potom odišiel na lekárske ošetrenie. Vyjadril sa, že utrpel zranenia na ľavom stehne, z ktorých sa liečil 41 dní, keďže mu rana hnisala a dlho sa hojila a druhým najzávažnejším zranením bolo poranenie brucha, pričom mal ranu aj na pravom stehne vzadu. Práceneschopný bol dva týždne a liečil sa 41 dní. Brucho pritom bolelo asi dva týždne a ľavé stehno ho bolelo dlhšie, keďže tam mal hnis. V uvedený deň mal na sebe oblečené rifle sivej farby, ktoré si kúpil za 80, Eur či 90, - Eur, na sebe mal tričko žltej farby v hodnote 35,- Eur či 40, - Eur a mikinu čiernej farby v hodnote 70, - Eur. Uvedené tričko, rifle a mikina boli poškodené v zadných častiach tak, že ich nemohol nosiť. Vyjadril sa, že mal asi dva týždne problémy so spánkom, ale v dôsledku týchto psychických problémov nevyhľadal psychologickú či psychiatrickú pomoc. Zdôraznil, že mesiac po skutku ho kontaktoval obžalovaný, aby to vyriešili a dohodli sa.
Podľa výpovede svedkyne N. K. na hlavnom pojednávaní dňa 31.08.2013 v čase okolo 13.00 hod. prišla na chatu rodiny G. spolu s poškodeným Z., svedkom S. R. a pánom I. S., ktorú v tom čase užívala p. D. G. a na ktorej sa vtedy zdržiavalo asi 10 ľudí. V ranných hodinách v čase od 01.00 alebo 02.00 hod. spolu s poškodeným Z. a svedkom R. boli na diskotéke a to do 04.00 hod. ráno. Z tejto diskotéky odišiel svedok R. pred nimi, keďže potreboval ísť na toaletu a ona odišla z diskotéky spolu s poškodeným Z.. Keď prechádzali okolo chaty obžalovaného Z., tak počuli brechot psa, na čo poškodený začal kričať na psa, aby nebrechal. Na to poškodenému povedala, aby išli ďalej, pričom poškodený Z. bol vo vzdialenosti asi troch krokov od chaty. Pristúpiac k poškodenému Z. ho ťahala preč a vyzývala ho tiež, aby nekričal po psovi. Ona sa pritom nachádzala pred poškodeným Z. a spolu smerovali na chatu k D. G.. Zrazu sa tam objavil obžalovaný Z., ktorý na ňu začal kričať, že prečo vrieskala na psa. Na to obžalovanému
odpovedala, že na psa nekričala ona, ale že to kričal poškodený Z.. Nepamätala si, či obžalovanému Z. aj ukázala, kde presne sa nachádza poškodený Z.. Obžalovaný Z. ju pritom chytil pod krk a keď mu povedala, že to kričal poškodený Z., tak ju pustil a pobral sa smerom za poškodeným, ktorý sa nachádzal na ceste smerom ku chate. Obžalovaný vtedy pri sebe nemal psa. Obžalovaný Z. sa na to poškodeného opýtal, že prečo kričal na psa, pričom obžalovaný aj výslovne povedal: „Teraz ukáž, aký si frajer.“ Nemala vedomosť o tom, či obžalovaný potom išiel pustiť psa, pričom ona zostala na tráve. Videla pritom, ako sa pes rozbehol za poškodeným Z., ktorý utekal smerom hore ku chate a spadol na cestu a to prednou časťou tela na ruky. Zrazu pri poškodenom bol pes a ona sa v tom momente ukryla za motorové vozidlo, ktoré sa nachádzalo v blízkosti chaty obžalovaného alebo susediacej chaty. Potom len počula, ako poškodený Z. kričí, aby obžalovaný zobral toho psa. Obžalovaný Z. pritom kričal: „ Teraz uvidíš, aký si frajer.“ Na to sa schovala za vozidlo, pričom však počula ako poškodený Z. kričí, plače a žiada obžalovaného, aby zobral toho psa preč. Na to uvidela manželku obžalovaného s baterkou, ktorá kričala, že tu bolo ešte jedno dievča, avšak túto manželku obžalovaného nenašla. Na to prišiel svedok S. R., ktorý mal oblečené iba trenírky a ktorý ju zobral na chatu. Svedkovi R. pritom predtým zavolala z mobilného telefónu poškodeného Z., keďže sa bála sama odísť od tohto motorového vozidla. Keď sa vrátili spolu so svedkom R. na chatu, tak uvidela, že poškodený Z. má rany na bruchu, pričom rany na stehne a monokel na tvári jej poškodený ukázal až na ďalší deň. Na druhý deň ju zobudila pani D. G. s tým, že majú ísť k hliadke PZ, ku ktorej prišla ona, svedok S. R., poškodený Z. Z. a pán C. Z.. Poškodený ukázal hliadke PZ hryzné poranenia od psa, pričom na bruchu mal škrabance od laby psa a tiež mal odhryznutú časť stehna, čo aj odfotili. Keď sa policajt opýtal poškodeného ako aj jej, či chcú podávať trestné oznámenie, tak mu odpovedala, že nebudú podávať trestné oznámenie. Manželka obžalovaného Z. sa na to vyjadrila, že prečo chcú podávať trestné oznámenie, pričom trestné oznámenie by mal podať poškodený Z.. Na to poškodený Z. zareagoval tak, že nebudú podávať trestné oznámenie. Neskôr si obžalovaný Z. k sebe na chatu zavolal D. G., ktorá im však nechcela povedať, o čom sa s obžalovaným rozprávali. Vyjadrila sa tiež, že keď poškodený Z. prechádzal okolo chaty obžalovaného, tak zakričal na psa: „Nebreš, buď ticho.“ Na to poškodenému povedala, aby prestal a že pôjdu na chatu k D. G.. Na to poškodeného chytila za ruku a ťahala ho preč. Uviedla ďalej, že videla, ako pes skočil na poškodeného Z., ale konkrétny priebeh jeho útoku nevidela, len počula ako poškodený Z. kričí o pomoc. Útok psa na poškodeného nevidela pritom kvôli tomu, že bola ukrytá za vozidlom. Manželka obžalovaného prišla s baterkou, hľadala ju a kričala, že tam bolo ešte jedno dievča. Vyjadrila sa takisto, že obžalovaný v čase, keď prišla polícia, mal obviazanú nohu a jej príslušníkom oznámil, že poškodený Z. ho kopol. Keď policajti prišli na ďalší deň, tak sa obžalovaný Z. tiež opýtal poškodeného Z., či mu niečo chýba a na to mu odovzdal taštičku, avšak nevedela uviesť, či mu ju odovzdal priamo obžalovaný alebo policajt. Útok obžalovaného Z. na poškodeného opísala tak, že obžalovaný udrel poškodeného Z. rukami raz do tváre, do oka a to vtedy, keď od nej odstúpil a pristúpil k poškodenému Z.. Keď poškodený Z. utekal hore a za ním utekal pes, tak obžalovaný na psa kričal: „Zožer ho, trhaj ho“, pričom tieto pokyny obžalovaný dával psovi aj vtedy, keď poškodený prosil obžalovaného, aby zobral psa preč. Neskôr jej poškodený povedal, že keď bola ukrytá za motorovým vozidlom, tak ho obžalovaný ešte bil.
Z výpovede svedka N. R. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 01.09.2013 mal obchádzkovú nočnú službu v čase od 19.30 hod. predchádzajúceho dňa do 07.30 hod. tohto dňa. Ráno v čase približne okolo 05.00 - 05.30 hod. ho vyslal operačný dôstojník do rekreačnej chaty na rekreačnú oblasť S. za účelom preverenia oznámenia obžalovaného Z., že sa mu nejaké osoby dobíjali do chaty. Po príchode k tejto chate ho obžalovaný oboznámil s tým, že mu skupina mladých ľudí začala búchať na okná alebo na dvere a že sa vonku pred chatou hlučne správali, pričom títo mladí ľudia mali byť z vedľajšej chaty po pravej strane. Obžalovaný Z. sa vyjadril, že potom ako vyšiel z chaty vonku tak na pozemku zbadal jednu alebo dve osoby. Muža, ktorý sa tam nachádzal, upozornil, aby prestal búchať na jeho chatu a aby nerušil ich spánok. Tento muž mal podľa vyjadrenia obžalovaného tomuto nadávať a mal ho napadnúť alebo do neho strčiť. Vyjadril sa tiež, že na obžalovanom si všimol, že mal oblasť kolena previazanú obväzom, pod ktorým boli stopy krvi ako aj nejaké škrabance. Obžalovaný Z. odmietol ísť na lekárske ošetrenie. Obžalovaný mu pritom vysvetlil, že uvedené poranenie mu vzniklo pádom na pozemok alebo na asfaltovú cestu, teda, že tieto poranenia si spôsobil sám pádom. Obžalovaný ďalej odpovedal, že tento neznámy muž utiekol cez živý plot smerom k chate, kde mal byť ubytovaný. Psa počas celej svojej prítomnosti na chate obžalovaného nevidel, pričom obžalovaný Z. mu uviedol, že počas tohto incidentu s neznámym mužom mal psa v chate a tento počas toho zdržiavania sa na chate mal štekať. Obžalovaný Z. mu takisto povedal, že pes bol najprv vonku a že títo mladí ľudia ho začali dráždiť. Obžalovaný sa ďalej vyjadril, že jeho maloleté dieťa dostalo šok. Počas jeho prešetrovania tejto udalosti vyšla pred chatu na chvíľu aj svedkyňa C.. Z., ktorá potvrdila výpoveď obžalovaného. Keď prišiel ku chate, ktorú mu
označil obžalovaný Z., tak táto bola uzatvorená a bola tam tma. Keďže bol ešte nočný kľud, nemal dôvod ísť do tejto chaty, keďže si tam ani nevšimol žiaden pohyb. Na jeho otázku obžalovanému Z., či chce podať trestné oznámenie, mu tento obžalovaný odpovedal, že chce upokojiť dieťa a zjednať nápravu s obyvateľmi vedľajšej chaty. S obžalovaným Z. sa dohodol, že v čase o 07.30 hod. nastúpi iná hliadka PZ, ktorá tento prípad zadokumentuje. Tejto druhej hliadke PZ potom on ozrejmil prešetrovanú udalosť, ktorú aj zapísal do knihy udalostí a do knihy fonogramov a hlásení. Druhá hliadka PZ pozostávala zo svedkov F. a I.. V čase svojej prítomnosti pri chate obžalovaného si všimol, že pes bol uviazaný na nejakom zelenom vodítku. Obžalovaný Z. mu vysvetľoval, že pes pravdepodobne vyprovokoval mladých ľudí, ktorí išli okolo a ktorí boli pod vplyvom alkoholu. Mladý muž, s ktorým mal obžalovaný konflikt, bol podľa jeho vyjadrenia pod vplyvom alkoholických nápojov. Obžalovaný Z. sa vyjadril, že sa tam nachádzalo aj nejaké dievča, ale že konflikt mal len s tým mužom. Obžalovaný nespomínal, že by počas konfliktu s neznámym mužom bol tento pes pustený.
Podľa svedeckej výpovede svedka N. F. na hlavnom pojednávaní tento spolu s kolegyňou I. mal dňa 01.09.2013 službu v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod., pričom svedok R., ktorý mal službu pred nimi, im odkázal, že bol na chate obžalovaného Z., do ktorej sa dobíjali nejakí mladíci. V čase okolo 10.00 hod preto spolu so svedkyňou I. išli preveriť toto oznámenie. Počas príchodu na chatu obžalovaného si na príjazdovej ceste všimli športovú taštičku na plece na doklady, v ktorej sa nachádzali občiansky preukaz a vodičský preukaz poškodeného Z., ktorú mu potom aj vrátili. Obžalovaný Z. za prítomnosti svojej manželky im oznámil, že nad ránom po ceste išla skupina mladých ľudí, ktorá sa dobíjala do ich chaty. Po poučení o možnosti podania trestného oznámenia im obžalovaný Z. povedal, že nechce podávať trestné oznámenie a že má len záujem zistiť mená rodičov, aby ich upozornil na správanie ich detí. Obžalovaný Z. takisto spomenul, že mu niekto v nočných hodinách búchal na dvere a pripustil aj to, že mu obžalovaný povedal, že pes začal štekať. Počas rozhovoru s obžalovaným a jeho manželkou ku nim prišla skupinka mladých ľudí, ktorá pozostávala z poškodeného Z., jeho priateľky a bolo tam ešte jedno dievča a dvaja chlapci. Túto skupinku okolo poškodeného Z. takisto poučili o možnosti podať trestné oznámenie na obžalovaného Z.. Nespomenul si, čo im uvádzal presne poškodený Z., avšak prípadné jeho vyjadrenie by malo byť zapísané v zázname. Skupinka okolo poškodeného Z. im oznámila, že nepodávajú na obžalovaného Z. žiadne trestné oznámenie, pričom im to pravdepodobne povedal poškodený Z.. Poškodený Z. im ukázal aj nejaké škrabance na bruchu, avšak nespomenul si, že by mu ukázal aj nejaké iné poranenia. Poškodený Z. pritom uviedol, že tieto poranenia mu boli spôsobené, keď utekal cez živý plot. Nespomenul si, že by poškodený Z. hovoril niečo o psovi. Taštičku na doklady potom vrátili poškodenému Z.. Zdalo sa mu, že počas prešetrovania tejto udalosti spolu s kolegyňou bol pes uviazaný niekde vzadu za chatou. Vtedy sa pritom obžalovaný Z. a poškodený Z. vzájomne hádali, pričom obžalovaný vyčítal poškodenému, že prišiel k jeho chate, do ktorej sa dobíjal a nespomenul si, ako presne na to reagoval poškodený Z.. Spomenul si však, že poškodený Z. im ukazoval škrabance na bruchu a obžalovaný Z. im ukázal poranený palec na pravej nohe. Nespomenul si, že by poškodený Z. im povedal, že škrabance mu mal spôsobiť pes. Potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, že obžalovaný Z. im oznámil, že ten chlapec, ktorého videl cez okno, mal v rukách palicu, ktorou sa snažil zahnať psa do zadnej časti chaty. V súvislosti s poraneniami poškodeného Z. sa vyjadril, že samotný poškodený sa vyjadril, že tieto mu boli spôsobené vtedy, keď ho obžalovaný Z. naháňal, v dôsledku čoho sa snažil utiecť cez porast smerom k chate, v ktorej bol ubytovaný a že vtedy sa takýmto spôsobom poranil. Nespomenul si, že by im poškodený Z. uviedol, že mal poškodené šatstvo, avšak spomenul si, že poškodený Z. si vyhrnul tričko a mal škrabance na bruchu. Uviedol tiež, že ani obžalovaný a ani poškodený sa nežiadali na lekárske ošetrenie.
Svedkyňa H. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 01.09.2013 mala službu so svedkom F. na Obvodnom oddelení PZ v G. Y. v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod. Svedok R.Ý. im oznámil, že nad ránom volal nejaký chatár z rekreačnej oblasti S., oblasť S., ktorý mu povedal, že má nejaký problém s mládežou. V čase okolo 10.00 hod. prišla s kolegom ku chate obžalovaného Z.. Počas cesty k tejto chate obžalovaného svedok F. našiel príručnú taštičku s dokladmi vystavené na meno poškodeného ako aj s peniazmi na tejto ceste, ktorú neskôr odovzdali tomuto poškodenému Z.. Pred chatu vyšiel tento obžalovaný, jeho manželka, svedkyňa C.. Z. a neskôr prišiel aj poškodený Z. s nejakou dievčinou, pričom tam boli dokopy traja mladí ľudia. Obžalovaný Z. im uviedol, že skupina mladých ľudí pri návrate z diskotéky bola hlučná, že vošli na jeho pozemok, kde močili a huckali psa. Obžalovaný Z. sa vyjadril, že mal obavy o svojho maloletého syna a že sa snažil týchto mladých ľudí odohnať od svojej chaty. Obžalovaný Z. sa vyjadril, že bol nejaký slovný incident medzi ním a týmito mladými ľuďmi, ktorí boli drzí a boli v podnapitom stave. Obžalovaný Z. tiež uviedol, že utekal za jedným z mladých mužov, s
ktorým mal najväčší slovný incident a že počas toho spadol na asfaltovú cestu, pričom si poranil palec alebo kotník na nohe, pričom si všimla, že obžalovaný mal aj nohu obviazanú obväzom. S poškodeným ako aj so skupinkou okolo neho bola ťažká komunikácia, keďže boli dosť vulgárni. Poškodený Z. sa tiež vyjadril, že obžalovaný Z. na neho kričal, nadával a že išlo aj o psa. Nevedela sa vyjadriť, či poškodený Z. im uviedol, že pes na neho vybehol alebo že na neho pes brechal. Poškodený Z. utiekol smerom do lesa, ku chate, kde boli ubytovaní a uviedol, že spadol na asfaltovú cestu. Poškodený Z. aj ukázal na tele škrabance tak, že si vyhrnul tričko a uvidela, že na boku pri hrudníku má nejaké škrabance. Zdôraznila, že sa rozprávala predovšetkým so svedkyňou N. K., ktorá uviedla, že sa ukryla za zaparkované osobné motorové vozidlo. Táto svedkyňa pred ňou poprela, že by bola niekým napadnutá, nevšimla si na nej žiadne zranenie a táto svedkyňa sa ani nesťažovala, aby ju niekto škrtil. Spolu s kolegom sa opýtala obžalovaného Z. ako aj poškodeného Z., či chcú podať trestné oznámenie a či sa žiadajú na lekárske ošetrenie, čo obaja odmietli. Poškodený Z. sa vyjadril, že keď nepodáva trestné oznámenie obžalovaný Z., tak ani on nebude podávať trestné oznámenie. Svedok F. tu nájdenú taštičku s dokladmi odovzdal poškodenému Z.. Všimla si psa vzadu pri chate na dvore uviazaného na reťazi či obojku, pričom ten pes len ležal a ani nebrechal. Obžalovaný Z. sa vyjadril, že poškodený huckal psa a takisto, že ním utrpené zranenia si spôsobil sám, keď spadol pri behu. O napadnutí poškodeného Z. psom sa dozvedela až pri svojej ďalšej služobnej činnosti na Obvodnom oddelení PZ G. Y.. Poškodený Z. obvinil obžalovaného Z., že zranenie mu spôsobil on tým, že keď ho naháňal, tak spadol. Zdôraznila, že poškodený si vyhrnul alebo vyzliekol tričko a ukázal nejaké škrabance. Poškodený sa však vyjadril, že tieto škrabance mu boli spôsobené, keď utekal cez asfaltovú cestu a cez kríky a vtedy spadol. Nespomenula si, že by jej svedkyňa K. povedala, že bola niekým držaná pod krkom.
Z výpovede svedka S. R. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že dňa 31.08.2013 prišiel na chatu kamarátky G. spolu s poškodeným Z., svedkyňou N. K. ako aj s pánom I. R. v čase okolo 22.00 hod. Spolu s poškodeným Z. a svedkyňou K. sa v čase okolo 23.30 hod. vybrali na diskotéku v rekreačnej oblasti S. a v čase asi okolo 04.30 hod. sa všetci traja rozhodli vrátiť naspäť na chatu kamarátky G.. Keď prechádzali okolo chaty, ktorá ako neskôr zistil, patrila obžalovanému Z., tak počul brechot psa. Približne po uplynutí 5 minút, ako si ľahol spať, tak počul brutálny krik poškodeného Z.. Obul sa a len v trenírkach vyšiel vonku pred chatu, kde stretol poškodeného Z., ktorý bol zakrvavený, plakal a mal takisto roztrhané šatstvo. Poškodený Z. mu neskôr povedal, že ho niekto zbil a že ho pohrýzol pes. Z tohto dôvodu poškodeného Z. odprevadil na chatu a zisťoval od neho miesto pobytu svedkyne K., na čo mu poškodený Z. nevedel odpovedať. Keď vyšiel vonku pred chatu, tak zbadal svetlá bateriek, ktoré naznačovali, ako keby nejaká soba niekoho hľadala. Na jeho mobilný telefón mu zatelefonovala z mobilného telefónu poškodeného Z. svedkyňa K., ktorá mu povedala, že je celá vystrašená, že ju niekto hľadá a že je ukrytá v kríkoch. Na to pristúpil ku kríkom, odkiaľ odviedol svedkyňu K. na chatu. Na chate potom poškodenému Z. ošetrili rany. Vtedy im svedkyňa K. povedala, že obžalovaný Z. ju chytil pod krk, na čo poškodený Z. dostal amok a rozhodol sa odísť z chaty, spolu s kamarátmi však poškodeného Z. odprevadili naspäť na chatu a povedali mu, aby išiel spať. Na ďalší deň ráno mu jeho bratranec C. Z. povedal, že dole pri chate je polícia a že tam majú prísť. Ku chate obžalovaného prišiel on, poškodený Z. a svedkyňa K., pričom sa tam nachádzali príslušníci polície ako aj obžalovaný Z. s manželkou. Obžalovaný Z. bol agresívny a tvrdil, že mu nadránom kopali do dverí, že mu vošli na pozemok a robili tam výtržnosti. Na to poškodený Z. uviedol, že keď prechádzal okolo chaty obžalovaného Z., tak počul brechot psa. Poškodený Z. sa pred príslušníkmi polície tiež vyjadril, že keď prechádzal okolo chaty obžalovaného spolu so svedkyňou K., tak zakričal na toho psa, aby bol ticho. Policajti sa opýtali ako poškodeného Z. tak aj obžalovaného Z., či nechcú na seba navzájom podať trestné oznámenie, pričom policajti aj povedali obžalovanému Z., že poškodený Z. je obeťou a že on môže podať trestné oznámenie. Poškodený Z. sa v prítomnosti policajtov vyjadril, že ho obžalovaný zbil a že na neho pustil psa. Poškodený Z. ukázal poranenia od psa na bruchu tak, že si zodvihol tričko a takisto ukázal policajtom monokel pod okom, pričom iné zranenia im neukazoval. Keď sa policajti pýtali svedkyne K., čo sa stalo, tak svedkyňa K. im povedala, že obžalovaný Z. ju chytil pod krk. Spolu s poškodeným Z. a svedkyňou K. sa dohodli, že to nechajú tak. Obžalovaný Z. sa tiež vyjadril, že to nebude riešiť. Poškodený Z. pri incidente stratil príručnú taštičku, v ktorej mal väčšinou peňaženku a doklady, prípadne aj kľúče od auta, ktorú sa im ráno spoločne nepodarilo nájsť a túto im neskôr odovzdali až policajti. Poškodený Z. mu po návrate na chatu ukázal škrabance na bruchu, na pravej zadnej nohe a na ľavej nohe v oblasti stehna. Takisto mal poškodený začervenanú oblasť pod okom v blízkosti líca, pričom ráno túto oblasť už mal sfialovenú a mal tam monokel. Poškodený Z. mal takisto roztrhané rifle, roztrhanú mikinu v oblasti krku a mal takisto ponaťahované tričko. Všimol si, že poškodenému Z. tiekla krv na bruchu a takisto aj na ľavom stehne, pričom poškodený sa aj sťažoval na
bolesti brucha a nohy. Zdôraznil, že nevidel fyzické napadnutie poškodeného Z. obžalovaným a takisto nevidel obžalovaného so psom.
Svedok Y. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň v čase okolo 04.00 hod. ráno sa zobudil na krik a uvidel nejakých mladých ľudí v dobrej nálade, ktorí boli v stave opitosti. Jeho chata je pritom vo vzdialenosti 80 metrov od chaty obžalovaného, pričom medzi nimi je ešte jedna chata. Vtedy videl skupinku mladých ľudí, ktorá prišla ku chate obžalovaného a predtým ešte počul brechot psa obžalovaného Z.. Nemal vedomosť o tom, že by sa niekto dobíjal do chaty obžalovaného Z., ale len počul krik mladých ľudí. Psa obžalovaného pritom vtedy nevidel.
Svedok C. I. uviedol na hlavnom pojednávaní, že je správcom chaty v rekreačnej oblasti S., časť S.. Dvaja mladí chlapci zo skupinky mladých ľudí, ktorí sa zdržiavali dňa 01.09.2013 na chate pána G., vtedy prespali v jeho altánku. Jeden z týchto chlapcov aj rozbil mobilný telefón a v čase okolo 08.00 hod. prišla dievčina, ktorá týchto chlapcov zobrala a preč z jeho chaty odišli v čase okolo 08.30 hod. Nemal vedomosť o tom, že by medzi týmito chlapcami boli aj poškodený Z. a svedok R..
Z výpovede svedkyne C.. Z. Z. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v auguste 2013 boli na svojej chate, pričom v uvedený deň 31.08.2013 počas celého dňa mladí ľudia na chate rodiny G. popíjali. Z tejto chaty bolo pritom počuť hlasné výkriky, vulgarizmy, osočovanie, nadávky jeden na druhého a pokrikovanie či pobehovanie. Poukázala na to, že skupina týchto mladých ľudí sa nevhodne správala k jednej chatárke, pani G., keď ich táto upozornila, aby prestali močiť na verejnosti a ktorá neskôr aj s manželom zo svojej chaty odišla. Zdôraznila takisto, že pes bol vtedy riadne zabezpečený, bol uviazaný na vodítku s obojkom, pričom pes dosahoval len na okraj cesty a to do vzdialenosti asi piatich metrov od prístupovej cesty. Počas celej tej noci mladí ľudia pokrikovali po sebe do skorých ranných hodín, pričom tieto výkriky zosilneli ráno v čase asi okolo 04.30 - 5.00 hod. ráno a tieto výkriky počula vo vzdialenosti 20 či 40 metrov od nej. Keď títo mladí ľudia začali po sebe kričať, tak začal štekať aj ich pes. Počula, že obžalovaný Z., ktorý spal vo vedľajšej izbe, v tejto izbe otvoril okno a hovoril niečo osobe, ktorá bola pred ich chatou, pričom tento muž začal aj štekať. Na to počula ako obžalovaný Z. kričí cez otvorené okno, aby tento muž okamžite opustil cudzí pozemok a tiež ho vyzýval na to, aby nedráždil psa, keďže pes mu nič neurobil. Uvedená osoba výzvy obžalovaného ignorovala. Usúdila, keďže naďalej počula silný štekol psa a ktorý sa podľa jej názoru dostal až za chatu, že táto osoba ďalej útočí na psa, že psa pravdepodobne táto osoba zahnala dozadu za chatu, kde sa nachádza krb. Po otvorení dverí svojej izby sa stretla s obžalovaným Z., ktorý utekal dole z poschodia na prízemie, pričom sa zobudil aj ich maloletý syn. Keď zišla dole zo schodov spolu s obžalovaným Z., tak počula búchanie na dvere, pričom na tieto dvere pravdepodobne búchala tá istá osoba, ktorá zaháňala ich psa. Obžalovaný Z. zavolal na tiesňovú linku polície s tým, že sa na ich chate odohrávajú výtržnosti. Obžalovaný Z. na to vyšiel z chaty a za ním vyšla aj ona s baterkou. Keď vyšla von, tak rozsvietila svetlo na terase ich chaty a zbadala nejakú osobu pohybujúcu sa od ich chaty až po živý plot, ktorá utekala smerom od krbu k živému plotu. Uvidela ako obžalovaný odmotáva zamotaného psa, pevne ho chytil za obojok a držiac psa pri tele išiel za osobou, ktorá utekala cez ich pozemok. Keď obžalovaný utekal za touto osobou, tak baterkou osvetľovala ich pozemok pred chatou. Spolu s obžalovaným spozorovali ďalšiu osobu stojacu na pozemku, na ktorú keď zasvietila, tak zistila, že ide o dievča oblečené v šatách a ktoré bolo podľa jej názoru pod vplyvom alkoholických nápojov alebo návykových látok. Obžalovaný Z. so psom pristúpil k tomuto dievčaťu na vzdialenosť jedného metra, pričom pes si toto dievča vôbec nevšímal. Keď sa obžalovaný Z. opýtal tohto dievčaťa, čo robili na jeho pozemku, tak toto dievča obžalovanému odpovedalo, že na pozemku sa nachádzal poškodený Z. a keď sa obžalovaný Z. opýtal tohto dievčaťa, že kde sa nachádza poškodený Z., tak toto dievča ukázalo rukou smerom ku chate pána G.. Tohto dievčaťa sa ona a ani obžalovaný Z. nijakým spôsobom nedotkli a nedošlo medzi nimi k žiadnemu fyzickému kontaktu. Keď dievča ukázalo kam bežal poškodený Z., tak obžalovaný Z. zobral psa a vybral sa tým smerom. Zdôraznila, že obžalovaný Z. nikdy psovi nedal pokyn „zožer ho, trhaj ho!“ Ona pritom dohovárala dievčine počas toho, ako išla za obžalovaným Z.. Obžalovaný Z. po celý čas držal pri sebe psa a tohto psa ani raz nepustil. Potom išla za obžalovaným Z., ktorý utekal za tou prvou osobou, pričom si všimla jeho obuv na ceste. Vzápätí uvidela obžalovaného Z. ležiaceho na zemi, ktorý sa opieral o psa a ktorého naďalej držal jednou rukou za obojok. Nad obžalovaným stál poškodený Z., ktorý si oprašoval nohavice, keďže bol do pol pása vyzlečený. Poškodený Z. vulgárne nadával obžalovanému Z., pričom tento poškodený bol v značnom stave opilosti alebo pod značným vplyvom drog. Obžalovaný Z. išiel za poškodeným Z., pričom pes vtedy neštekal a bol celý čas ticho. Keď zasvietila smerom k tej chate, tak nikoho neuvidela a keď sa potom otočila smerom k tomu dievčaťu, tak to dievča niekam
odišlo, keďže ju už nevidela. Z chaty G. sa vzápätí ozvalo, že čo sa deje, pričom vtedy sa poškodený Z. nachádzal nad obžalovaným Z., ktorý ležal na zemi. Na to uvidela ako sa obžalovaný postavil a hľadal svoju obuv. Poukázala na to, že svedkyňa K.Á. tam už vtedy nebola, poškodený Z. stál nad obžalovaným a tretia osoba, svedok R. akurát vyšiel z chaty smerom k prístupovej ceste. na ktorej sa nachádzala ona, obžalovaný Z. a poškodený Z.. Ona sa zamerala na svedka R., keďže sa bála, či ju nenapadne a z tohto dôvodu mu celý čas svietila baterkou do očí, pričom tento svedok mal oblečené biele trenírky alebo slipy. Svedkovi R. povedala, aby zastal a nepribližoval sa ku nim, na čo ku nej prichádzal aj obžalovaný Z., keďže sa obával, že svedok R. jej chce ublížiť. Obžalovaný Z. po celý čas držal pri sebe psa. Svedok R. sa opýtal, čo sa tu deje, na čo ho obžalovaný Z. upozornil, aby zostal stáť na mieste. Obžalovaný Z. svedkovi R. U.akisto povedal, aby poškodeného Z. zobral na chatu a odporučil mu, aby alkoholické nápoje požíval na svojej chate a aby nerušil druhých ľudí. Svedok R. na to odpovedal, že dobre a poškodeného Z. zobral na chatu. Zdôraznila, že nedošlo k žiadnemu nahuckaniu psa, pes nedostal žiaden slovný povel na útočenie a takisto nedošlo k žiadnemu napadnutiu poškodeného Z. psom. Potom, ako obžalovaný Z. povedal svedkovi R., aby zobral poškodeného Z. na chatu, tak týmto dvom svedkom spolu s obžalovaným povedali, aby si pripravili doklady, keďže bola privolaná polícia. Počas návratu na ich chatu si na prístupovej ceste všimla pánsku taštičku crossbody, na čo sa otočila k svedkovi R., od ktorého sa dožadovali spolu s obžalovaným Z. zistenia jej majiteľa, na čo im svedok R. odpovedal, že táto taštička patrí poškodenému Z. a vzápätí na to vyzvali svedka R., aby túto taštičku vrátil kamarátovi, ktorý ju stratil. Po príchode na chatu sa snažila utíšiť ich maloletého syna, počas čoho obžalovaný Z. zistil, že krváca z nohy, že má na nohe škrabance a takisto odtrhnuté bruško palca na pravej nohe, pričom obžalovaný sa vyjadril, že si to len obviaže. Na to počula z chaty rodiny G. krik:“ Z., prestaň, Z., nechoď tam!“, čo kričali minimálne dve osoby. Na to uvidela poškodeného bežať cez potok kričiac, aby ho nechali tak, že ide zabiť psa ako aj všetkých. Sledovala, či sa poškodený priblíži až ku chate, pričom ona bola na terase, avšak poškodený si to rozmyslel a vrátil sa naspäť na chatu. Po opätovnom návrate na svoju chatu ošetrila poranenia obžalovanému Z.. Na ich pozemok sa dostavil jeden policajt a to v čase asi okolo 05.00 hod. či 06.00 hod,. ktorému obžalovaný Z. ukázal zranenia, pričom počas toho pes ležal a na nikoho neštekal. Tento policajt im oznámil, že mu končí služba a že na miesto bude vyslaná druhá hliadka PZ, ktorá to bude riešiť. V čase okolo 10.00 hod. ku ich chate prišli dvaja policajti, pričom jeden z policajtov prišiel až ku chate a čudoval sa kam až dosahuje tento pes. Policajti od nich zisťovali majiteľa taštičky, ktorú predtým ukazovali svedkovi R., aby ju zobral poškodenému Z., na čom im odpovedali, že podľa občianskeho preukazu táto taštička parí poškodenému Z.. Na to z chaty G. ku ním prišli poškodený Z., svedkyňa K. ako aj pani D. G., pričom tam boli traja či štyria mladí ľudia. Spolu s obžalovaným Z. policajtom povedali, že im niekto vnikol na pozemok a že im niekto búchal na dvere. Poškodený Z. potvrdil, že na ich pozemku močil. Táto skupinka mladých ľudí bola vulgárna vo vzťahu k nim ako aj ku hliadke PZ, na čo ho policajti upozornili, aby sa slušne správal. Keď sa policajti opýtali na zranenia, tak obžalovaný Z. im ukázal pravú nohu a poškodený Z. si vyhrnul tričko a ukázal im škrabance na bruchu, ktoré boli totožného charakteru ako poranenia, ktoré utrpel obžalovaný Z. na píšťale svojej končatiny. Poškodený Z. žiadne iné zranenie policajtom neukázal a odmietol ísť na výzvu hliadky PZ na lekárske ošetrenie. Obžalovaný Z. takisto odmietol ísť na lekárske ošetrenie. Obžalovaný Z. takisto odmietol podať trestné oznámenie s tým, že len má záujem, aby bol kľud, keďže ich vyrušuje dianie na chate rodiny G.. Poškodený Z. na otázku policajta odpovedal, že škrabance na bruchu mu boli spôsobené vtedy, keď utekal cez živý plot a niekoľkokrát spadol na zem. Táto svedkyňa ďalej uviedla, že zranenia si poškodený Z. spôsobil sám a neboli zapríčinené ani konaním obžalovaného Z. a ani ich psom. V čase príchodu hliadky PZ poškodený Z. nevykazoval žiadne známky po uhryznutí psom. Zdôraznila, že bola prítomná celého incidentu medzi obžalovaným Z. a poškodeným Z., keďže svedkyňa K. medzitým odišla a svedok R. sa tam ešte vtedy nezdržiaval. Zo strany obžalovaného Z. ani z jej strany nedošlo k žiadnemu nahuckaniu psa a ani k slovnému povelu na útočenie. Poukázala na to, že ich pes nedokáže skákať a teda nie je možné, že pes vyskočil, keďže na chrbtici má o jeden stavec viac. Poškodený Z. si teda zranenie spôsobil sám a mal len škrabance od cesty. Zdôraznila tiež, že keď prišla policajná hliadka, tak mládež okolo poškodeného Z. vykazovala známky opilosti.
Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. G. z odboru zdravotníctva a farmácie, poškodený Z. podľa zdravotnej dokumentácie utrpel pomliaždenie s krvnou podliatinou v okolí ľavého oka, tržné rany a odreniny po pohryznutí na bruchu, na pravom stehne vzadu a na ľavom stehne z bočnej strany, pričom z lekárskeho hľadiska išlo o ľahký úraz. Pomliaždenie s krvnou podliatinou u poškodeného v oblasti ľavého oka mohlo vzniknúť najskôr cieleným a izolovaným úderom päsťou na oblasť tváre menšou intenzitou, pričom s určitosťou znalec vylúčiť opakovaný úder päsťami ( 10 krát) tak ako to uviedol poškodený Z., nakoľko takýto útok by musel viesť k vzniku početnejších zranení v oblasti hlavy a tváre
poškodeného, ktoré žiaden odborný lekár nezaznamenal. Zaznamenané hryzné rany zodpovedali podľa názoru znalca opakovanému pohryznutiu, pričom intenzita útoku bola podľa zaznamenaných stôp až stredne veľká. Na základe hryzných rán však znalec nemohol určiť za akých okolností došlo k ich vzniku, avšak vznik zaznamenaných zranení poškodeného iným spôsobom je veľmi nepravdepodobný. Zo zranení poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre celkovú dĺžku liečenia, znalec považoval hryzné poranenia. Hryzné poranenia v takom rozsahu aké utrpel poškodený si vyžadujú dobu liečenia v trvaní 10 -14 dní, pri nekomplikovanom priebehu liečenia, pričom táto doba liečenia môže byť totožná s dĺžkou trvania práceneschopnosti. Pre hryzné poranenia je typické, že v 15 - 20 % sa v týchto ranách vyvinie infekcia. Zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že utrpené hryzné poranenia poškodeného sú veľmi rizikové svojím charakterom a preto u poškodeného už po prvotnom ošetrení bola začatá antibiotická liečba s pravidelnými kontrolami a preväzmi, pričom v dôsledku infekcie rany na ľavom stehne s hnisaním došlo k predĺženiu doby liečenia s poslednou kontrolou na chirurgickej ambulancii dňa 11.10.2013. Preto celkovú dĺžku liečenia a práceneschopnosti u poškodeného v trvaní od 01.09.2013 do 11.10.2013 možno akceptovať vzhľadom na pridružené zápalové komplikácie. Pomliaždenie s krvnou podliatinou v okolí ľavého oka nevyžadovalo žiadnu liečbu a doba liečenia takéhoto zranenia je vždy v trvaní pod 7 dní. Obvyklý spôsob života poškodeného bol narušený hlavne z dôvodu bolesti v mieste pohryznutí. Tieto zranenia vyžadovali lokálnu a celkovú antibiotickú liečbu s pravidelnými kontrolami a preväzmi, čo možno považovať za bolestivejší spôsob liečby. Vzhľadom na charakter a lokalizáciu hryzných poranení bol poškodený čiastočne obmedzený aj v dennej osobnej hygiene, nakoľko pri takýchto ranách sa neodporúča styk s vodou. Tieto obmedzenia mohli trvať až do zhojenia kožných defektov, ale boli prechodného rázu. Iné obmedzenia a ani narušenie obvyklého spôsobu života znalec u poškodeného nezistil. Takéto zranenia môžu spôsobiť a zanechať nejaké jazvy, avšak ich rozsah a charakter bude možné stanoviť až po roku od úrazu, keďže mohli spôsobiť zohyzdenie alebo vyvolať inú poruchu zdravia. Bolestné znalec ohodnotil hodnotou 50 bodov.
Uvedený znalec okrem vyššie uvedeného vypovedal tiež v prípravnom konaní, že obvyklý spôsob života u poškodeného bol narušený tým, že bol nútený absolvovať kontrolné vyšetrenia a preväzy, ktoré mohli byť spojené bolestivejším spôsobom liečenia. Znalec sa tiež vyjadril, že zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplynulo, že k prvotnému ošetreniu poškodeného došlo dňa 01.09.2013 od 21.18 hod., čo je doba viac ako 15 hodín od pohryznutia. Zo zdravotnej dokumentácie bolo takisto zrejmé, že doba liečenia ako aj práceneschopnosti bola v príčinnej súvislosti s komplikáciou v zmysle infekcie rany na ľavom stehne s hnisaním. Vzhľadom na to, že k ošetreniu poškodeného došlo veľmi neskoro, nemožno vznik tejto komplikácie - infekcie dávať len do príčinnej súvislosti s uvedeným pohryznutím, nakoľko keby poškodený išiel na odborné vyšetrenie bezprostredne po vzniku zranení, nemuselo k týmto komplikáciám ani dôjsť.
Podľa znaleckému posudku Bc. N. D., znalca v odbore veterinárstvo - kynológia, psa plemena „Bullmastiff“ možno charakterizovať ako jedinca s vysokým socializačným základom a podľa vyššej nervovej činnosti - sangvinického typu so sklonom k flegmatizmu, čiže vyrovnaného jedinca s vysokým vzruchom a rýchlym útlmom. Tento pes nevykazuje agresívne správanie voči cudzím osobám a až pri navodení situácie, kedy bolo voči psovi vytvorené agresívne správanie figurantom, pes začal prirodzene prejavovať fóbickú agresivitu - čiže reakciu na strachový podnet, ktorý vychádzal u jedinca z jemu neznámemu podnetu a dominantnú teritoriálnu agresivitu - čiže ochranu majiteľa. Naopak u psa sa neprejavila agresivita naučeného typu - čiže správanie naučenými podnetmi (výcvikom). Pri testovaní pes nevedel reagovať na povelovú techniku „zožer ho“, resp. na inú, na ktorú by pes mal zaútočiť na inú osobu a na základe týchto povelov nevedel pes reagovať útočne. Znalec sa priklonil k názoru, že uvedený pes zaútočil na cudziu osobu z dôvodu fóbickej agresivity a takisto mohol zaútočiť z dôvodu ochrany svojho majiteľa. Znalec takisto vylúčil tvrdenie poškodeného, že by tento pes zaútočil na povel majiteľa „zožer ho“, keďže takýto povel u tohto psa nepodmieňuje vyvolanie agresívnej reakcie. Pohyb psa bol obmedzený pravdepodobne ochorením jeho pohybového aparátu, pričom samostatné vyskočenie psa zo zeme na miesto vyššie ako je jeho kohútiková výška bolo u tohto jedinca nemožné. Ako znalec nemohol určiť za akých podmienok došlo k ataku psa na poškodeného Z.. Vyjadril názor, že v prípade normálneho správania poškodeného Z. by pes na neho neútočil a nereagoval by ani na povely „zožer ho“, nakoľko to ani do doby vypracovania tohto znaleckého posudku nevedel.
Zo strany obhajoby bola súdu predložená aj fotokópia spisu Okresného riaditeľstva PZ Košice, sp.zn. B.-Y.-B.-XXXX/XXXX o konaní o prepustení zo služobného pomeru obžalovaného Z.. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je však aj tento spisový materiál Okresného riaditeľstva PZ Y., ktorý obsahuje
výsluchy na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a to svedkov N. F., H. I., N. R., S. R., N. K., Z. Z., C.. Z. ako aj obžalovaného T.. Z.. V prípravnom konaní boli takisto zabezpečené zápisnice o prejednávaní priestupku, súčasťou ktorých je aj výpoveď obžalovaného, oznamovateľa ako aj svedkov, ktoré bolo vedené na Obvodnom úrade Y., odbor všeobecnej vnútornej správy pod číslom B.-Y.-B.- XXXX/XXXXX a ktoré bolo zastavené. Priestupkový spis toho istého úradu vedený pod sp. zn. B.-Y.-B.- XXXX/XXXXX bol zas ukončený záznamom o odložení veci. Ďalej bol v prípravnom konaní zabezpečený aj priestupkový spis vedený na tom istom správnom orgáne pod sp. zn. B.-Y.-B.-C.-XXX/XXXX ako aj vyšetrovací spis Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov pod sp. zn. Č.-G.-XX/IS-X-G.-XXXX vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona ako aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ktorý bol nakoniec ukončený postúpením veci na disciplinárne prejednanie riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Y..
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný N. Z. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného Z. Z., ktorá je podporovaná svedeckými výpoveďami svedkov N. K. a S. R., v kontexte s ktorými potom vyznievajú predovšetkým závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie na poranenia poškodeného Z..
Vykonaním dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Z. sa spolu so svojou manželkou, svedkyňou C.. Z. a ich spoločným maloletým synom zdržiavali na ich chate v rekreačnej oblasti S., časť S. v priebehu prevažne celého mesiaca august roku 2013 s tým, že tam všetci títo traja členovia tejto rodiny trávili noc aj zo dňa 31.08.2013 na deň 01.09.2013. Je zároveň nepochybne zrejmé, že dňa 31.08.2013 v neskorých nočných hodinách na chatu patriacu rodine G., ktorá sa nachádzala v blízkosti rekreačnej chaty obžalovaného Z., prišiel poškodený Z. so svedkyňou K., svedkom R. a p. S.. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že obžalovaný Z. ako aj svedkyňa C.. Z. opakovane zdôrazňovali, že už dlhšie obdobie pred predmetným incidentom chatu rodiny G.Ý. obývali mladí ľudia, ktorí rušili nočný kľud tým, že boli hluční, slovne vulgárni a takisto aj neustále pobehovali okolo tejto chaty či okolo v blízkosti stojacich chát. Poškodený Z. pritom poukázal na to, že on sa na uvedenej chate rodiny G. zdržiaval po prvýkrát. Je tiež nepochybné, že poškodený Z. spolu so svedkyňou K. ako aj svedkom R. v priebehu noci zo dňa 31.08.2013 na deň 01.09.2013 navštívili zábavný podnik v blízkosti ich chaty, v ktorom sa zdržiavali až do 04.00 hod. či až do 04.30 hod. Poškodený Z. ako aj svedkyňa K. či svedok R. potvrdili, že na uvedenej diskotéke požívali alkoholické nápoje, pričom tieto požívali aj pred svojim odchodom na ňu a to na chate rodiny G., aj keď poškodený Z. opakovane zdôrazňoval, že on požil len menšie množstvo alkoholických nápojov, keďže na druhý deň mal šoférovať motorové vozidlo. Z uvedeného zábavného podniku odišli vyššie uvedení svedkovia síce spolu, ale vzhľadom na to, že svedok R. potreboval ísť na toaletu, tento svedok ostatných dvoch svedkov predbehol a ponáhľal sa na chatu rodiny G.. Keď okolo chaty obžalovaného Z. prechádzal poškodený Z. spolu so svedkyňou K., tak počuli brechot psov. Totožne ako poškodený Z. tak aj svedkyňa K.Á. potvrdili, že poškodený Z. po tom, ako začul tento výrazný štekot psa, začal na uvedeného psa pokrikovať, aby bol ticho a aby nebrechal. Poškodený Z. sa pritom podľa vlastných slov k uvedenému psovi obžalovaného aj priblížil, ale len do takej vzdialenosti, aby ho tento pes nemohol nijakým spôsobom ohroziť. Zhodne tiež poškodený ako aj svedkyňa K. uviedli, že svedkyňa K. požiadala poškodeného, aby nechal tohto psa a vyzvala ho, aby pokračovali ďalej v ceste. Poškodený Z. ako aj svedkyňa K. totožne pritom popreli, že by sa nejakým spôsobom domáhali vstupu do chaty obžalovaného a teda vyvrátili tvrdenia obžalovaného Z., že mu mali búchať na dvere či okno nachádzajúce sa na uvedenej rekreačnej chate. Poškodený Z. ďalej pritom zdôraznil aj tú skutočnosť, že k chate obžalovaného sa ani nemohli priblížiť, keďže by sa tak dostali na dosah tohto psa. Na to podľa tvrdenia týchto dvoch svedkov z chaty vyšiel obžalovaný Z., ktorý začal kričať, čo robia a z akého dôvodu kričia na jeho psa. Z uvedeného dôvodu preto poškodený Z. vybehol hore na kopec nad prístupovú cestu, pričom svedkyňa K. naďalej zostala stáť na tejto prístupovej ceste. Ku svedkyni K. vzápätí pristúpil obžalovaný, ktorý sa od nej dožadoval vysvetlenia, že z akého dôvodu kričia na jeho psa. Svedkyňa K., čo potvrdil aj samotný poškodený Z., obžalovanému na to odpovedala, že ona na psa nekričala, ale že na tohto kričal poškodený Z., pričom v prípravnom konaní totožne ako samotný obžalovaný tak aj svedkyňa C.. Z. vypovedali, že táto svedkyňa obžalovanému aj ukázala smer, kadiaľ od nej odbehol poškodený Z.. Svedkyňa K. pritom ďalej vypovedala, že obžalovaný Z. ju aj chytil pod krkom a v momente, keď obžalovanému oznámila, že na jeho psa kričal poškodený Z., tak
obžalovaný túto svedkyňu pustil a odišiel tým smerom, ako utiekol poškodený Z.. Svedkyňa K. ako aj poškodený Z. poukázali i na to, že keď sa obžalovaný Z. zdržiaval pri svedkyni K., tak že so sebou vtedy ešte nemal psa. Poškodený Z. ako aj svedkyňa K.Á. totožne prezentovali svoju domnienku, že obžalovaný Z. sa musel vrátiť k svojej chate, odkiaľ už zobral aj svojho psa. Opäť zhodne ako poškodený Z. tak aj svedkyňa K. ďalej vypovedali, že obžalovaný zakričal na poškodeného, aby sa teraz ukázal, aký je frajer. Poškodený Z. pritom zdôraznil, že obžalovaný Z. dal svojmu psovi aj pokyn a to „ Zožer ho, uvidíme, aký si teraz frajer“. Svedkyňa K. síce uvedený povel nepočula, ale totožne ako poškodený Z. vypovedala, že si všimla, ako sa pes rozbehol za poškodeným Z.. Poškodený totožne ako svedkyňa K. ďalej vypovedali, že po zahliadnutí tohto psa poškodeným, sa tento poškodený rozbehol po prístupovej ceste hore. Poškodený Z. ďalej opísal, že vzhľadom na nerovný terén na uvedenej ceste sa pošmykol a spadol na zem a to tvárou k zemi. Po takomto dopadnutí na zem, na neho zozadu skočil uvedený pes obžalovaného a začal ho hrýzť do pravého stehna na dolnej končatine zo zadnej strany. So zámerom zabrániť psovi v takomto útoku sa poškodený obrátil tvárou k psovi a začal sa voči takémuto útoku psa brániť pomocou svojich rúk a nôh, pričom zároveň prosil obžalovaného Z., aby tohto psa zobral preč. Pes ho v tomto momente pohrýzol na bruchu. Poškodený Z. takisto zdôraznil, že podľa jeho názoru uvedený pes nebol vychovaný na povely, po určitom čase prestal na neho útočiť a začal okolo neho len tak krúžiť. Keď však obžalovaný opätovne udelil psovi povel „ zožer ho a teraz uvidíme, aký si frajer“, tak na neho podľa vyjadrenia poškodeného opätovne zaútočil uvedený pes a to z ľavej strany tak, že ho uhryzol do ľavého stehna, čím mu podľa jeho udania spôsobil najzávažnejšie poranenie. Poškodený sa na to pokúsil od seba odhodiť tohto psa a v tomto momente na neho pes zaútočil spredu na oblasť brucha. Po tomto útoku psa ho začal fyzicky atakovať aj samotný obžalovaný Z., ktorý ho mal opakovane udierať päsťou do tváre. Svedkyňa K. takisto pritom vypovedala, že videla, ako obžalovaný Z. udrel raz do tváre poškodeného Z., pričom v jej prípade je potrebné zdôrazniť, že táto svedkyňa mala byť prevažnú čas útoku či už psa alebo samotného obžalovaného Z. na poškodeného ukrytá za stojacim motorovým vozidlom. Voči takýmto fyzickým útokom ako zo strany psa tak aj zo strany samotného obžalovaného Z. sa poškodený Z. začal brániť tak, že jednou rukou si zakrýval oblasť brucha pred útokmi psa a druhou rukou si zas chránil svoju tvár pred útokmi obžalovaného Z.. Poškodený pritom zdôraznil, že pes zasiahol jedenkrát jeho pravú ako aj ľavú dolnú končatinu a to v oblasti stehna, avšak na oblasť jeho brucha zaútočil opakovane. Po určitom čase od poškodeného ustúpil obžalovaný Z., pričom poškodený tohto obžalovaného opätovne žiadal, aby zobral od neho psa. Keď však pes okolo neho začal opätovne krútiť, tak tohto psa odhodil svojimi hornými ako aj dolnými končatinami a utiekol smerom ku chate, na ktorej bol ubytovaný. Poškodený Z. vypovedal, že počas tohto svojho návratu ku chate rodiny G. spozoroval svedka R., ktorý mu aj pomohol sa dostať na chatu rodiny G.Ý.. Svedok R. pritom vypovedal, že potom, ako počul krik poškodeného Z. z chaty, na ktorej boli obaja ubytovaní, vyšiel z tejto chaty von a cestou zbadal poškodeného Z., ktorý bol celý zakrvavený a takisto mal roztrhané šatstvo, pričom tomuto pomohol dostať sa na ich chatu. Svedkyňa K. okrem iného poukázala zas na tú skutočnosť, že ona videla len to, ako sa pes obžalovaného rozbehol za poškodeným Z. a ako na tohto poškodeného skočil, avšak samotný priebeh ataku tohto psa na poškodeného nevidela, keďže sa ukryla za jedno z tam stojacich motorových vozidiel. Svedkyňa K. však zdôraznila tú skutočnosť, že počula krik poškodeného Z., ktorý žiadal obžalovaného Z., aby svojho psa zobral preč. Táto svedkyňa tiež uviedla, že v tom momente započula, ako ju začala hľadať svedkyňa C.. Z. svietiac si pritom baterkou, ktorej sa ju však nepodarilo nájsť. Svedok R. pritom tiež poukázal na tú skutočnosť, že keď sa poškodený vrátil bez svedkyne K., tak sa rozhodol odísť hľadať túto svedkyňu a vtedy, keď vyšiel z chaty rodiny G.X., tak uvidel svetlá viacerých bateriek. Svedkyňa K. až v čase, keď sa na chate rodiny G. nachádzali ako poškodený Z. tak aj svedok R., čo potvrdil aj samotný svedok R., zatelefonovala prostredníctvom mobilného telefónu poškodeného Z. svedkovi R., ktorého požiadala, aby jej pomohol dostať sa takisto na chatu, na ktorej boli všetci ubytovaní. Svedok R. teda pomohol svedkyni K. opätovne sa vrátiť na uvedenú chatu rodiny G.. Svedok R. ako aj svedkyňa K. totožne vypovedali, že po návrate všetkých naspäť na chatu rodiny G. im poškodený Z. ukázal poranenia na bruchu a na stehnách a nasledujúci deň im ukázal aj monokel pod okom, pričom ako poškodený Z. tak aj svedok R. uviedli, že ihneď po príchode na chatu rodiny G. boli poškodenému Z. ošetrené jeho krvácajúce rany.
Poranenia poškodeného Z. pritom jednoznačne preukazujú závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie, podľa ktorého tento poškodený utrpel pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka, ktoré bolo podľa názoru príslušného znalca spôsobené cieleným a izolovaným úderom päsťou na oblasť tváre a to menšou intenzitou. Znalec MUDr. G. však vylúčil tvrdenie poškodeného, že by na uvedenú oblasť pôsobilo opakované násilie a to v počte 10 úderov ako uvádzal poškodený ešte v prípravnom konaní. Znalec zdôraznil, že v prípade takýchto opakovaných
úderov päsťou v oblasti hlavy a tváre by u poškodeného vznikli početnejšie zranenia, ktoré však neboli zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. U poškodeného boli pritom zistené aj tržné rany a odreniny po pohryznutí na bruchu, na pravom stehne vzadu ako aj na ľavom stehne z bočnej strany, pričom tieto hryzné rany zodpovedali opakovanému pohryznutiu a intenzita útokov bola podľa zaznamenaných stôp až stredne veľká. Je nepochybné, že znalec výslovne nemohol opísať mechanizmus vzniku týchto hryzných rán, avšak vylúčil možnosť, aby tieto hryzné poranenia na bruchu ako aj na oboch dolných končatinách boli spôsobené iným mechanizmom ako pohryznutím. Znalec pritom v znaleckom posudku poukázal aj na tú skutočnosť, že u poškodeného Z. nastala infekcia na ľavom stehne dolnej končatiny, čo viedlo aj k pridruženým zápalovým komplikáciám, ktoré spôsobili aj predĺženie doby liečenia. Uvedené poranenia pritom poškodeného obmedzovali v obvyklom spôsobe života v mieste poranení, pričom tento poškodený bol aj čiastočne obmedzený v osobnej hygiene, keďže uvedené miesta poranení nemohli prísť do kontaktu s vodou až do doby zhojenia týchto kožných defektov.
Na druhej strane zas obžalovaný Z. ako aj svedkyňa C.. Z. tvrdili, že v uvedených skorých ranných hodinách dňa 01.09.2013 sa obaja zobudili na štekot ich psa. Keď obžalovaný Z. otvoril okno vo svojej izbe, tak spozoroval osobu, ktorá slovne útočila na jeho psa a túto osobu vyzval, aby prestala kričať a zaháňať sa na jeho psa a takisto, aby opustila jeho pozemok. Obžalovaný Z. pritom zdôraznil, že v tomto momente ešte nemal vedomosť o tom, že ide o poškodeného Z.. Obžalovaný sa rozhodol zísť z poschodia svojej rekreačnej chaty na prízemie a vtedy zároveň otvorila dvere svojej izby jeho manželka, svedkyňa C.. Z., v ktorej sa zdržiavala spolu s ich maloletým synom a obaja spolu zišli na prízemie. Obžalovaný Z. ako aj svedkyňa C.. Z. na to počuli buchot na vchodové dvere ich rekreačnej chaty ako aj zavíjanie ich psa. Obžalovaný Z. z uvedeného dôvodu aj zavolal na tiesňovú linku polície, na ktorej oznámil, že sa im niekto dobíja do ich chaty. Keď obžalovaný potom otvoril vchodové dvere tak vtedy zbadal, že sa pred nimi nenachádza jeho pes a vzápätí počul zvuky psa zo zadnej časti ich dvora a to z miesta, kde je umiestnený ich kozub. Keď obžalovaný pristúpil k svojmu psovi tak zbadal, že tento jej zamotaný stopovátkom a keď svedkyňa C.. Z. zasvietila svetlo na terase ich chaty, tak zbadal na pozemku nejakú cudziu osobu. Obžalovaný sa rozhodol vziať so sebou svojho psa s menom „G.“ a prenasledovať túto osobu. Obžalovaný zdôraznil, že uvedená osoba prešla cez živý plot a vtedy ju stratil z dohľadu. V tom momente obžalovaný spozoroval ďalšiu osobu, pričom neskôr zistil, že išlo o svedkyňu K., ktorá bola ukrytá medzi ihličnatými stromami. Vzápätí na to k nemu pristúpila aj svedkyňa C.. Z.. Obžalovaný ako aj táto svedkyňa pritom zdôraznili, že obžalovaný počas celej tej doby držal pri sebe ich psa „G.“. Keď sa obžalovaný opýtal svedkyne K., čo robili na jeho pozemku, tak uvedená svedkyňa mu mala odpovedať, že na pozemku sa nachádzal poškodený Z. a zároveň mu mala aj ukázať smer jeho odchodu a to ku chate pána G.. Obžalovaný ako aj svedkyňa C.. Z. totožne vypovedali, že obžalovaný Z. sa vybral tým istým smerom ako poškodený Z. a svedkyňa C.. Z. zostala pri svedkyni K.. Obžalovaný Z. zdôraznil, že keď sa mu podarilo zazrieť poškodeného Z., tak tento poškodený na neho začal slovne útočiť, pričom aj urobil nezmyselný pohyb rukou, akoby ho chcel udrieť a z tohto dôvodu obžalovaný podľa vlastných slov pred seba predložil ľavú ruku. Obžalovaný pritom poprel, že by akýmkoľvek spôsobom fyzicky zaútočil na poškodeného Z.. Obžalovaný ďalej uviedol, že spolu s poškodeným Z. sa chytili za ruky a vzhľadom na nerovný povrch na tejto prístupovej ceste aj obaja spadli na zem. Obžalovaný zdôraznil, totožne ako svedkyňa C.. Z., že on dopadol na zem, a to na pravú stranu cesty a poškodený zas spadol celým svojím telom na ľavú časť vozovky. Obžalovaný poukázal tiež na to, že v dôsledku takéhoto pádu na zem mu vznikli poranenia na pravej dolnej končatine v oblasti kolena ako aj na píšťale a aj na samotnom chodidle. K obžalovanému ako aj k poškodenému Z. v tom momente pristúpila svedkyňa C.. Z., ktorá sa mala do tej doby zdržiavať pri svedkyni K.. Svedkyňa C.. Z. na to zahliadla ďalšiu osobu, ktorá sa ku nim približovala a ktorou mala byť podľa udania ako obžalovaného Z. tak aj tejto svedkyne svedok R.. Totožne tiež ako obžalovaný tak aj svedkyňa C.. Z. uviedli, že táto svedkyňa vyzvala svedka R., aby zostal stáť na mieste a aby sa k nim nepribližoval, keďže mala z tohto svedka, ktorý bol oblečený len v spodnej bielizni, obavu. Svedkyňa C.. Z. ďalej uviedla, že v tom momente ku nej pristúpil obžalovaný Z., ktorý po celú tú dobu držal pri svojom tele ich psa. Obžalovaný Z. mal takisto svedkovi R. povedať, aby zostal stáť na mieste. Obžalovaný Z. takisto vyzval svedka R., podľa udania svedkyne C.. Z., aby zobral poškodeného Z. a odišiel s ním na ich chatu, pričom ich oboch zas svedkyňa C.. Z. aj vyzvala na to, aby si pripravili doklady totožnosti, keďže bola privolaná hliadka polície. Na to sa obžalovaný ako aj svedkyňa C.. Z. vybrali naspäť na svoju chatu, na ktorej sa mal zdržiavať ich maloletý syn, pričom počas cesty na ňu si všimli na prístupovej ceste pánsku taštičku s dokladmi a keď sa svedka R. obaja manželia Z. dožadovali oznámenia, komu patrí táto taštička, tak im svedok R. mal odpovedať, že táto patrí poškodenému Z.. Z uvedeného dôvodu teda obžalovaný Z. ako aj svedkyňa C.. Z. vyzvali svedka R., aby túto taštičku poškodenému Z. odovzdal. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že samotný svedok R. poprel, že by sa v uvedených skorých ranných hodinách stretol či už s obžalovaným Z. alebo so svedkyňou C.. Z..
Obžalovaný pritom spolu so svedkyňou C.. Z. opakovane namietali, že by obžalovaný udelil svojmu psovi pokyn „ Zožer ho, trhaj ho“ s odôvodnením, že takýto povel ich pes ani nepozná. Obžalovaný a predovšetkým svedkyňa C.. Z.Á. v tejto súvislosti poukázali na tú skutočnosť, že v blízkosti ich rekreačnej chaty sa obvykle zdržiavali maloleté deti a že z tohto dôvodu ani uvedený pes nie je pustený na voľný výbeh. Obžalovaný Z. ďalej uviedol, že na miesto incidentu už v čase medzi 05.00 až 06.00 hod. prišiel jeden príslušník polície, svedok R., ktorého oboznámil ako tento obžalovaný tak aj svedkyňa C.. Z., ktorá podľa vlastných slov na určitú chvíľu takisto vyšla von z ich chaty, s opakovaným rušením nočného kľudu ako aj narušovaním ich súkromia mladými ľuďmi. Obžalovaný Z. ako aj svedok R., ktorý vzhľadom na takéto vyjadrenie obžalovaného preskúmal okolie chaty rodiny G. a zistil, že odtiaľ nepočuť žiaden hluk a že táto je uzavretá, sa vzájomne dohodli, že na uvedené miesto incidentu sa neskôr dostaví ďalšia hliadka PZ a to až počas dennej doby. K chate obžalovaného sa teda v čase približne okolo 10.00 hod. už dňa 01.09.2013 ako príslušníci PZ dostavili na služobnom motorovom vozidle svedok F. a svedkyňa I., ktorí uviedli, že obžalovaný Z. ako aj svedkyňa C.. Z. ich oboznámili s narušením svojho súkromia v skorých ranných hodinách s tým, že niekto z mladých ľudí zdržiavajúcich sa na chate rodiny G. sa pokúšal vlámať do ich rekreačnej chaty. K príslušníkom PZ sa po určitom čase dostavil aj poškodený Z. so svedkyňou K. ako aj so svedkom R.. Svedkovia F. ako aj I. zhodne potvrdili, pričom ich výpoveď v tejto časti je totožná aj s výpoveďou ako obžalovaného Z. tak aj poškodeného Z. a svedkov K. a R., že ako obžalovaný Z. tak ani poškodený Z. nemali záujem podrobiť sa lekárskemu ošetreniu a takisto ani podať na seba navzájom trestné oznámenia. Svedok F. ako aj svedkyňa I. pritom uvádzali len tú skutočnosť, že poškodený Z. im ukázal nejaké poranenie na bruchu, ktoré mu malo byť podľa jeho vyjadrenia spôsobené pádom na zem. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že ako poškodený Z. tak aj svedkyňa K. trvali na tom, pričom túto skutočnosť uvádzali ako svedok F. tak aj svedkyňa H. aj v prípravnom konaní, že poškodený Z. obom týmto svedkom ako príslušníkom PZ výslovne uviedol, že tieto poranenia mu boli spôsobené útokom psa obžalovaného.
Z vykonaného dokazovania tak nepochybne vyplýva, že dňa 01.09.2013 v skorých ranných hodinách sa poškodený Z. spolu so svedkyňou K. zdržiaval v blízkosti rekreačnej chaty obývanej obžalovaným Z. a jeho rodinou. Poškodený Z. ako aj svedkyňa K. pritom nenamietali tvrdenie obžalovaného Z., že poškodený Z. pokrikoval na psa patriaceho obžalovanému, aj keď obaja títo svedkovia popierali tvrdenie obžalovaného, že by vnikli na pozemok pred rekreačnou chatou obžalovaného a predovšetkým tú skutočnosť, aby búchali na vchodové dvere či okno na tejto rekreačnej chate. Obžalovaný pritom poukázal na tú skutočnosť v zhode s tvrdením svedkyne C.. Z., že na chate rodiny G., na ktorej v uvedenú noc boli ubytovaní aj poškodený Z., svedkyňa K. či svedok R., sa už dlhšie obdobie zdržiavali mladí ľudia, ktorí boli hluční, verbálne agresívni a ktorí sa všeobecne nevhodne správali k majiteľom okolitých chát. Na druhej strane poškodený Z. tvrdil, že on sa na uvedenej chate rodiny G. zdržiaval len v inkriminovanú noc zo dňa 31.08.2013 na 01.09.2013. Na návrh obhajoby boli pritom vo veci vypočutí aj svedkovia Y. B. a C. I., ktorí boli vlastníkmi či správcami chát v blízkosti obydlia obžalovaného a ktorí potvrdili tvrdenie obžalovaného a jeho manželky, že niektorí mladí ľudia sa v tom období správali neprístojne, pričom svedok I. okrem iného uviedol, že v uvedený deň 01.09.2013 nejakí jemu neznámi dvaja mladí chlapci strávili noc v altánku v priestoroch jeho rekreačnej chaty. Táto skutočnosť však sama osebe neoprávňovala obžalovaného Z. ku konaniu, ktorého sa neskôr dopustil. Obžalovaný totiž tvrdil, že nejaká osoba slovne útočila na jeho psa a tohto zaháňala až do zadnej časti dvoru, ku krbu, kde sa tento pes obvykle nezdržiaval. Z uvedeného dôvodu obžalovaný, podľa svojho tvrdenia, z dôvodu obáv o život a zdravie ako aj majetok svoj ako aj svojej rodiny aj zatelefonoval na tiesňovú linku polície. Obžalovaný po privolaní hliadky polície však vyšiel zo svojej rekreačnej chaty von a všimol si, že jeho pes bolo zamotaný vodítkom a v tom momente aj spozoroval nejakú osobu bežiacu k prístupovej ceste. Obžalovaný sa vyjadril, že keďže sa mu nepodarilo psa odmotať od stopovátka, tak tohto psa odopol z karabínky, zobral ho so sebou a vybral sa za osobou, ktorá sa nachádzala na jeho pozemku. Obžalovaný pritom zdôraznil, že od uvedeného momentu mal psa po celý čas pri sebe a že počas celej tej doby psa neuvoľnil. Obžalovaný tiež uviedol, že keď sa spolu so psom snažil prenasledovať prvú osobu, ktorej sa podarilo z jeho pozemku uniknúť cez živý plot, tak vtedy spozoroval ďalšiu osobu a to svedkyňu K.Ú., ktorá sa ukryla za ihličnatým porastom.
Takéto tvrdenie obžalovaného je však v rozpore s výpoveďou nielen poškodeného Z. ale aj svedkyne K.. Obaja vyššie uvedení svedkovia vypovedali, že po tom, ako obžalovaný na nich zakričal, že čo robia na
jeho pozemku, tak poškodený Z. odbehol z tejto prístupovej cesty smerom do kopca asi vo vzdialenosti 15 či 20 metrov a svedkyňa K. zostala na tejto prístupovej ceste. Ku svedkyni K. mal na to pristúpiť obžalovaný Z., ktorý sa jej opýtal na príčinu jej pokriku na psa, na čo táto svedkyňa obžalovanému odpovedala, že ona sa k psovi neozývala a výslovne uviedla, pričom podľa tvrdenia poškodeného Z. aj rukami ukázal na poškodeného Z., ktorý sa v tom čase nachádzal už mimo prístupovej cesty. Svedkyňa K. tvrdila, pričom túto skutočnosť si nevšimol poškodený Z., čo je aj vzhľadom na dennú dobu incidentu pochopiteľné, že obžalovaný Z. ju počas tohto zisťovania konkrétnej osoby, ktorá kričala na jeho psa, chytil pod krkom, pričom keď mu táto svedkyňa oznámila, že takýmto spôsobom slovne na jeho psa útočil poškodený Z., tak ju obžalovaný Z. vzápätí na to pustil. Zhodne ako poškodený Z. tak aj svedkyňa K. na to vypovedali, že v okamihu, keď obžalovaný Z. pristúpil k svedkyni K., tak so sebou nemal žiadneho psa. Poškodený Z. a ani svedkyňa K. však pritom neregistrovali, aby sa obžalovaný Z. vrátil ku svojej chate, avšak obaja svedkovia zhodne vypovedali, že obžalovaný Z. sa pravdepodobne musel vrátiť ku svojej chate a zobrať so sebou aj psa. Námietka obžalovaného, že takéto tvrdenie poškodeného ako aj svedkyne je nelogické, je však neopodstatnená, keďže naopak by bol pochopiteľný postoj tohto obžalovaného, pokiaľ by tento najprv zisťoval, či sa v priestore pred jeho chatou nachádzajú nejaké osoby a keď takéto osoby zbadal na určitom mieste a predovšetkým po zistení od svedkyne K., že to bol práve poškodený Z., ktorý kričal na jeho psa, sa v tom momente rozhodol pred tým, ako sa vyberie za poškodeným Z., zobrať so sebou svojho psa. Totožne ako poškodený Z. tak aj svedkyňa K. vypovedali, že obžalovaný Z. na to povedal slová, že „ Nech sa teraz ukáže, aký je frajer „. Svedkyňa K. vzápätí po týchto slovách obžalovaného spozorovala, ako sa pes rozbehol za poškodeným, ktorý sa nachádzal nad prístupovou cestou a poškodený Z. zas uviedol, že po započutí týchto slov obžalovaného vo svojej tesnej blízkosti spozoroval psa, ktorý okolo neho krúžil. Podľa vyjadrenia poškodeného Z. obžalovaný udelil svojmu psovi pokyn „Zožer ho“ a po zopakovaní týchto slovných povelov zo strany obžalovaného, poškodený sa ešte viac rozbehol smerom do kopca nad prístupovú cestu, po čom však vzápätí dopadol na zem a to z dôvodu svojho pošmyknutia sa. V tejto časti je výpoveď poškodeného Z. totožná s výpoveďou svedkyne K., ktorá zhodne ako poškodený Z. uviedla, že videla, ako pes začal útočiť na poškodeného, avšak ihneď po spozorovaní tohto útoku psa na poškodeného sa ukryla za blízko stojace motorové vozidlo a teda už ďalší priebeh útoku psa na poškodeného nemala možnosť vidieť. Ďalší spôsob ataku tohto psa na poškodeného však jednoznačne opísal samotný poškodený Z., ktorý uviedol, že po jeho dopade na zem na neho tento pes zaútočil a to najprv na zadné pravé stehno dolnej končatiny, potom, ako sa otočil tvárou k psovi, keďže sa voči takémuto útoku psa chcel brániť, tak tento pes zaútočil na oblasť jeho brucha, ktoré mu doškriabal, na čo pes na chvíľu upustil od svojho konania a vzápätí na to začal okolo neho krúžiť. Keď sa k poškodenému ako aj k psovi na to priblížil obžalovaný Z., tak tento opätovne udelil svojmu psovi pokyn „ Zožer ho a uvidíme, aký si teraz frajer“, na čo pes opätovne zaútočil na neho zľava a uhryzol ho do ľavého stehna dolnej končatiny. Pes vzápätí na to opäť na neho zaútočil a to na oblasť brucha, pričom na neho začal fyzicky útočiť aj obžalovaný Z., ktorý ho opakovane udieral päsťou do oblasti tváre. Poškodený pritom skonštatoval, že pes ho atakoval takým spôsobom, že na pravé aj ľavé stehno jeho dolnej končatiny zaútočil raz a na oblasť brucha zaútočil viackrát. Po opakovanej žiadosti poškodeného obžalovanému, aby zobral tohto psa od neho preč ako aj potom, ako sa mu podarilo tohto psa odhodiť rukami ako aj nohami, sa rozbehol smerom ku chate, v ktorej bol ubytovaný.
Takýto priebeh útoku psa na osobu poškodeného podľa opisu tohto poškodeného pritom jednoznačne korešponduje so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie a to ako v kontexte so zabezpečenými fotografickými snímkami tak aj so zabezpečenými lekárskymi správami z ošetrenia poškodeného Z. či aj s výpoveďami svedkov K. a R., ktorý bezprostredne po útoku, resp. nasledujúceho dňa si na poškodenom Z. aj všimli poranenia. Zo znaleckého dokazovania z príslušného odboru jednoznačne vyplýva, že poškodený Z. utrpel tržné rany a odreniny po pohryznutí na bruchu, na pravom stehne vzadu ako aj na ľavom stehne z bočnej strany, pričom takéto hryzné rany zodpovedali opakovanému pohryznutiu, pričom intenzita tohto útoku bola až stredne veľká. Znalec sa síce vyjadril, že na základe hryzných rán nemožno určiť, za akých okolností došlo k ich vzniku, avšak vznik zaznamenaných zranení iným spôsobom podľa jeho názoru je nepravdepodobné. Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovedí osôb prítomných na inkriminovanom mieste v čase spáchania skutku je však nepochybné, že v blízkosti poškodeného sa nachádzal pes obžalovaného, pričom sa tam v uvedenom čase sa nenachádzalo žiadne iné zviera, ktoré by mohlo poškodenému spôsobiť takéto hryzné poranenia. Zároveň bolo vykonaným znaleckým dokazovaním preukázané, že poškodený utrpel aj pomliaždenie s krvnou podliatinou v okolí ľavého oka, pričom takémuto poraneniu zodpovedá cielený útok päsťou do oblasti tváre menšou intenzitou. Z takto ustálených záverov
znaleckého dokazovania je tak nepochybne zrejmé, že priebeh útoku ako psa obžalovaného tak aj samotného obžalovaného na poškodeného zodpovedá opisu tohto útoku poškodeným, pričom príslušný znalec len vylúčil možnosť opakovaných úderov päsťami na oblasť tváre tak ako to tvrdil poškodený, keďže v takomto prípade by muselo dôjsť k vzniku početnejších zranení v oblasti hlavy a tváre, ktoré však neboli zaznamenané v lekárskych správach.
Na základe zisteného skutkového stavu tak možno vyvodiť nepochybný záver o tom, že to bol práve pes plemena „Bullmastiff“ s menom „ G., ktorého majiteľom bol obžalovaný, ktorý zaútočil na poškodeného a spôsobil mu poranenia tak ako boli opísané v znaleckom posudku. Pohyb psa na mieste činu okrem samotného poškodeného pritom registrovala aj svedkyňa K., ktorá v momente, keď uvedený pes skočil na poškodeného, sa ukryla za jedno z motorových vozidiel, pričom takýto postoj svedkyne je úplne pochopiteľný, keďže je nepochybné, že pociťovala výraznú obavu ako z obvaéh, krý ju aml pretým chti pod krvo ako aj zo soantéh psa. Skutočnosť, že poškodený Z. v dôsledku takéhoto útoku psa na neho utrpel zranenia pritom preukazujú výsledky znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie, ktoré určili mechanizmus vzniku poranení v zhode s opisom ich spôsobenia samotným poškodeným Z.. Nemožno nespomenúť aj svedeckú výpoveď svedka R., ktorý počul zúfalý krik poškodeného a ktorý z tohto dôvodu aj vyšiel pred rekreačnú chatu, v ktorej bol ubytovaný spolu s týmto poškodeným a svedkyňou K. v čase spáchania skutku. Tieto zistenia vo vzájomnej súvislosti dávajú obraz o tom, ako bol poškodený Z. dňa 01.09.2013 v skorých ranných hodinách napadnutý psom obžalovaného ako aj samotným obžalovaným, pričom nemožno opomenúť takisto tú skutočnosť, na ktorú poukázal aj príslušný znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, že poškodený Z. vyhľadal lekársku starostlivosť až s určitým časovým odstupom a to na žiadosť svojich rodičov. Okrem toho nemožno prehliadať aj tú skutočnosť, že ani jeden z menovaných svedkov, ktorí sledovali popisované udalosti alebo sa pohybovali v kritickom priestore neuviedol, že na mieste pri poškodenom, resp. v jeho blízkosti videli pohyb aj iných zvierat. Zároveň s tvrdením svedkyne C.. Z., že poškodený Z. sa pred predmetným incidentom zdržiaval v zábavnom podniku a teda, že takéto poranenia mohol utrpieť aj iným spôsobom je potrebné opätovne poukázať na vyjadrenie znalca týkajúce sa charakteru týchto praní, teda že ide o hdá porannei a ktorý tým pádom vylúčil, aby tieto zranenia vznikli iným spôsobom ako práve pohryznutím postihnutých oblastí. Tieto svedecké výpovede tak jednoznačne vyvracajú obranu obžalovaného, že poranenia poškodenému mohli prípadne vzniknúť aj iným spôsobom.
Obžalovaný v súvislosti so samotným útokom svojho psa na poškodeného Z. namietal predovšetkým tú skutočnosť, že jeho pes podľa znaleckého posudku z odboru veterinárstva - kynológie predloženého v konaní pred súdom obhajobou nevykazuje agresívne správanie voči cudzím osobám, že u psa sa neprejavuje agresivita naučeného typu - čiže správanie sa naučenými podnetmi ( výcvikom). Príslušný znalec pritom poukázal na tú skutočnosť, že uvedený pes pri testovaní nevedel reagovať na povelovú techniku a nevedel reagovať útočne na povel „Zožer ho“. Vo vzťahu k takémuto záveru znalca súd poznamenáva, že znalecký posudok je len jeden z dôkazov, na obsah ktorého súd pri rozhodovaní prihliada. Nie je však prednostným dôkazom, ktorý má vyššiu dôkaznú silu ako akýkoľvek iný dôkazný prostriedok a závery znalca sa hodnotia vždy v kontexte s ostatnými zabezpečenými dôkazmi. I v tomto prípade vyjadrenie znalca v znaleckom posudku, na ktoré obhajoba poukazuje, je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi. So zreteľom na doteraz prezentované úvahy je nutné konštatovať, že tento záver znalca nie je podopretý odbornými znalosťami, je v rozpore s jeho záverom o tom, že sa prikláňa k možnosti, že uvedený pes by na cudziu osobu zaútočil z dôvodu fóbickej agresivity a že tento mohol reagovať na strachový podnet, že sa to môže opakovať a že uvedený pes mohol na poškodeného zaútočiť aj z dôvodu ochrany svojho majiteľa, teda obžalovaného a je v rozpore aj s ostatnými vyššie uvedenými zabezpečenými dôkazmi či už v podobe znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie ako aj jednotlivými svedeckými výpoveďami. Práve z týchto dôvodov súd nepovažuje túto obhajobnú námietku za opodstatnenú.
To, že poškodeného napadol pes pritom možno vyvodiť nielen z charakteru hryzných poranení, ale tiež aj z lokalizácie týchto poranení, keďže táto lokalizácia tak ako skonštatoval príslušný znalec plne zodpovedá opisu útoku poškodeného na jeho osobu a to dokonca aj vrátane jeho najzávažnejšieho poranenia, keďže zhodne ako poškodený Z. tak aj príslušný znalec skonštatovali, že v dôsledku infekcie na dolnom stehne s hnisaním došlo aj k predĺženiu doby liečby poškodeného a teda poranenie poškodeného na ľavom stehne z bočnej strany možno považovať za najzávažnejšie poranenie poškodeného.
V súvislosti s ďalšou obhajobnou námietkou spočívajúcou v názore obžalovaného Alberta, že poškodený Z. sa mal voči nemu dopustiť trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona je potrebné uviesť, že ani v prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného ako aj svedkyne C.. Z., že im niekto búchal na vchodové dvere či okno a že slovne útočil na psa nachádzajúceho sa v jeho priestore, takéto konanie nemôže naplňovať skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že konanie obžalovaného, pokiaľ ani nedošlo k násilnému vstupu do jeho obydlia, nemožno vyhodnotiť ani ako nutnú obranu či prípadne aj krajnú núdzu, ktorým by obžalovaný odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na nejaký záujem požívajúci ochranu trestným zákonom. Je nepochybné, že v čase, keď obžalovaný Z. otvoril dvere rekreačnej chaty, tak poškodený Z. sa dal na útek a svedkyňa K. sa nachádzala na prístupovej ceste a teda ani nie priamo na pozemku pred rekreačnou chatou obžalovaného. Za takejto situácie nemožno považovať za správne ďalšie konanie obžalovaného, ktorý aj pokiaľ sa domnieval, že sa nejaká osoba dopustila voči nemu nejakého protiprávneho konania, mal privolať hliadku PZ a nebol teda oprávnený akýmkoľvek spôsobom zaútočiť na poškodeného Z. či prípadne aj svedkyňu K..
Obhajoba takisto spochybňovala zákonnosť vykonaného prípravného konania, pričom súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti tú skutočnosť, že prípravné konanie bolo rozsiahle, boli pritom vykonané aj previerky výpovede obžalovaného Z., svedkyne C.. Z., poškodeného Z. ako aj svedkyne K. na mieste samotnom, boli zabezpečené početné listinné dôkazy, vrátane dokumentov o priestupkových konaniach, ktoré sa voči obvinenému viedli ako aj spisový materiál týkajúci sa konania o prepustení obžalovaného zo služobného pomeru, pričom konajúci súd nezistil v priebehu tohto prípravného konania ani žiadne závažné procesné pochybenia, ktoré by koniec koncov odôvodňovali rozhodnutie súdu o odmietnutí obžaloby. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že ak je vo veci vykonávané hlavné pojednávanie, tak aj tým sú aj prípadné nedostatky prípravného konania konvalidované a súd sa v takomto prípade opiera o výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Možno prisvedčiť obhajobe, že v súčasnosti je konanie pred súdom kontradiktórne, avšak v tomto smere je potrebné poukázať na ust. § 2 ods. 18 Tr. poriadku, podľa ktorého dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalca spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že výsluch obžalovaného či svedkov by mali vykonávať jednotlivé strany, ktoré sú v konaní pred súdom rovné ( § 2 ods. 14 Tr. poriadku ), avšak na druhej strane nemôže nezákonnosť vykonaného dokazovania spôsobovať len tá skutočnosť, že výsluch jednotlivých strán v konaní vrátane svedkov vykonáva najprv samotný súd pri zachovaní práva jednotlivých strán vrátane obhajcu ako aj obžalovaného následne vykonať ich výsluch a klásť im otázky. Je potrebné takisto zdôrazniť tú skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom mal obžalovaný ako aj obhajca možnosť vykonávať výsluch jednotlivých strán či svedkov, pričom uvedené právo aj tieto osoby využívali. V súvislosti s námietkou obhajoby, že znalecký posudok z odboru veterinárstva - kynológie bol súdom znegovaný je potrebné uviesť, že znalec sa pokiaľ ide o jeho iné zistenia v znaleckom posudku vyjadroval k okolnostiam spáchania skutku, pričom takýto záver znalca je absolútne neakceptovateľný, keďže znalec vo všeobecnosti môže zodpovedať len odborné otázky a nemôže sa vyjadrovať k priebehu žalovaného konania. Príslušný znalec sa pritom v závere svojho znaleckého posudku dokonca vyjadroval k oprávnenosti konania poškodeného Z. a vyjadril dokonca domnienku, akým spôsobom sa poškodený Z. správal k psovi a tiež akým spôsobom došlo k útoku psa na tohto poškodeného. Je zrejmé, že takýto záver znalca, keď výslovne opisoval okolnosti spáchania samotného skutku podľa svojho názoru, pričom je nepochybné, že tento znalec ani nebol prítomný tohto protiprávneho konania, je neprijateľný a znalec tým jednoznačne prekročil rámec ním zadanej úlohy.
Obžalovaný takisto namietal tvrdenia poškodeného Z. ako aj svedkyne K., že svojmu psovi dal povel „Zožer ho“, pričom poukázal predovšetkým na závery znaleckého dokazovania z odboru veterinárstva
- kynológie. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom obhajoby, že práve vzhľadom na závery vyššie uvedeného znaleckého dokazovania nemožno bez akýkoľvek pochybností dospieť k záveru, že pes reagoval na takúto povelovú techniku a že v dôsledku takéhoto príkazu obžalovaného ako svojho majiteľa zaútočil na poškodeného Z.. Je však nepochybné, že obžalovaný sa priblížil k poškodenému so svojím psom a že tento pes zaútočil na poškodeného a je teda zrejmé, že obžalovaný ako majiteľ tohto psa nevykonal všetky potrebné úkony primerané konkrétnej situácii, keď v prítomnosti svojho psa zdržiavajúc sa v blízkosti poškodeného Z., ktorý ležal na zemi umožnil tomuto psovi zaútočiť a dokonca po spozorovaní takéhoto útoku psa na tohto poškodenému tomuto psovi neznemožnil pokračovať v útoku na poškodeného, pričom v dôsledku takéhoto konania obžalovaného jeho pes spôsobil poškodenému poranenia tak ako sú opísané v skutkovej vete rozsudku. Nemožno opomenúť
takisto tú skutočnosť, že bola nepochybne preukázaná aj tá okolnosť, že aj samotný obžalovaný fyzicky atakoval poškodeného a to najmenej jedným úderom päsťou do tváre.
V čase spáchania skutku pritom túto oblasť upravoval jednak zákon č. 282/2002, zákon č. 488/2002 a zákon č. 39/2007 Z. z., ktoré taktiež vymedzujú presné pravidlá držania psov, ich chov a povinnosti majiteľov týchto zvierat.
Z ustanovenia § 4 zákona č. 282/2002 Z. z. vyplývajú povinnosti pre vodenie psa. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Okrem toho je účinný zákon č. 39/2007 Z. z., podľa ustanovenia § 22 ods. 6 ktorého vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. Uvedené ustanovenie nahradilo § 21 ods. 6 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktoré bolo zrušené práve týmto zákonom od 1.2.2007.
Z rozsahu ustanovených povinností teda vyplýva, že vlastník psa má v prvom rade povinnosť vykonať opatrenia na zabránenie útoku psa na človeka, ktorú si v danom prípade obžalovaný Z. nesplnil. Z výsluchov predovšetkým poškodeného Z. a svedkyne K., ktorí sa v kritickú dobu nachádzali na mieste incidentu nepochybne vyplýva, že obžalovaný najprv vyšiel na prístupovú cestu, kde zbadal svedkyňu K., o ktorej sa domnieval, že to bola práve ona, ktorá kričala a zaháňala jeho psa. Vykonaným dokazovaním síce nebol nepochybne preukázaný útok obžalovaného na svedkyňu K. takým spôsobom, že ju mal obžalovaný chytiť pod krkom, keďže túto skutočnosť uvádzala len samotná svedkyňa K., pričom takýto záver nemôže súd založiť či už na základe ďalších svedeckých výpovedí alebo aj podaných lekárskych správ. Svedkyňa I.Á. a nepriamo aj svedok F., ktorí sa dostavili na miesto incidentu dňa 01.09.2013 v čase okolo 10.00 hod., vypovedali, že svedkyňa K. pritom poprela pred nimi, že by jej bolo nejakým spôsobom ublížené na zdraví a takisto sa ani nežiadala na lekárske ošetrenie. Obžalovaný sa mal potom, ako mu svedkyňa K. povedala, že na psa slovne útočil poškodený Z., pričom mu mala aj ukázať smer, kam utiekol tento poškodený, vrátiť k svojej rekreačnej chate a zobrať so sebou psa, ktorého nijakým spôsobom nezabezpečil proti útoku na iného človeka. Nemožno pritom opomenúť aj tú skutočnosť, že je zrejmé, že obžalovaný si so sebou zobral psa práve z dôvodu, aby ním zastrašil osobu, ktorá sa podľa jeho názoru neoprávnene zdržiavala na jeho pozemku a prípadne sa snažila aj neoprávnene vniknúť do priestorov jeho rekreačnej chaty. Obžalovaný Z. mal pritom vedomosť o tom, že v minulosti už tento jeho pes na inú osobu zaútočil, pričom túto skutočnosť mal súd za preukázanú z priestupkového konania vedeného voči jeho osobe na Obvodnom oddelení Y., odbor všeobecnej vnútornej správy pod sp. zn. B.-Y.-B.-XXXX/XXXXX, kedy bol obžalovaný podozrivý z fyzického napadnutia a umožnenia útoku toho istého psa s menom „G.“ na oznamovateľa tohto priestupku. Samotný obžalovaný pritom v tomto priestupkovom konaní pripustil, že po celý čas síce svojho psa držal, pes bol však nepokojný a skákal počas jeho konfliktu s oznamovateľom. Obžalovaný sa v tomto konaní vyjadril, že nemôže vylúčiť tú skutočnosť, že uvedený pes pohrýzol oznamovateľa s odôvodnením, že pes sa snažil brániť svojho pána. Oznamovateľ v predmetnej veci pritom uviedol, že okrem fyzického útoku obžalovaného na jeho osobu, ktorý sa nachádzal aj v prítomnosti svedkyne C.. Z., na neho zaútočil aj jeho pes, pričom takýto priebeh incidentu opísal aj ďalší prítomný svedok. Uvedené priestupkové konanie bolo pritom zastavené z dôvodu, že obžalovanému nebolo preukázané spáchanie priestupku. V danom prípade síce nedošlo k priestupkovému postihnutiu obžalovaného, avšak je nepochybné, že od daného incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 25.12.2012, pričom k žalovanému skutku malo dôjsť dňa 01.09.2013, si musel byť obžalovaný vedomý toho, ako sám uviedol v uvedenom priestupkovom konaní, že pokiaľ jeho pes pociťuje obavu, že je ohrozený jeho majiteľ, teda obžalovaný, tak v takejto situácii môže zaútočiť na cudzieho človeka. Takýto záver pritom korešponduje aj so závermi znaleckého dokazovania z odboru veterinárstva - kynológie, podľa ktorých znalec pripustil možnosť zaútočenia tohto psa na cudziu osobu z dôvodu fóbickej agresie, teda ako reakcia na istý strachový podnet, ktorý pritom vychádza u jedinca z neznámeho podnetu a takisto tiež z dôvodu prejavu dominantnej teritoriálnej agresivity, t.j. bránenie teritória alebo inej osoby. Takýto záver príslušného znalca pritom zodpovedá aj samotnému vyjadreniu poškodeného Z., ktorý uviedol, že pes aj podľa jeho názoru bol síce naučený na povely, ale nie na povely uhryznúť cudzieho človeka a z takéhoto dôvodu podľa jeho názoru aj pes na istý čas upustil od svojho
útoku na poškodeného Z.. So zreteľom na tieto zistenia je nutné konštatovať, že obžalovaný si teda nesplnil povinnosti uložené mu zákonom vo vzťahu k zabráneniu útoku svojho psa na inú osobu, čo zakladá porušenie dôležitej povinnosti ustanovenej v skutkovej podstate prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Nedbanlivostné zavinenie obžalovaného pritom vyplýva zo skutočnosti, že obžalovaný minimálne od 25.12.2012 mal vedomosť o tom, že jeho pes v prípade, pokiaľ má obavu, že je nejakým spôsobom zaútočené na jeho majiteľa, je vo vzťahu k cudzím osobám útočný. Voči obvinenému sa v súvislosti s útokom psa na inú osobu už aj viedlo priestupkové konanie, ktoré síce bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie priestupku ako v podobe fyzického útoku obžalovaného na inú osobu tak aj v podobe zaútočenia jeho psa na príslušného oznamovateľa bolo zastavené, avšak samotný obžalovaný v tomto priestupkovom konaní pripustil možnosť, že pes mohol zaútočiť na oznamovateľa, pritom oznamovateľ v tomto priestupkom konaní poukázal na tú skutočnosť, že pes nemal vôdzku. Samotný obžalovaný v tomto priestupkovom konaní aj nepriamo pripustil, že jeho pes nebol nijakým spôsobom zabezpečený proti útoku s tým, že ho mal po celý čas incidentu stále držať pri svojom tele. Je však nepochybné, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že z dôvodu takéhoto zaútočenia psa obžalovaného na poškodeného tomuto vznikli poranenia opísané v skutkovej vete rozsudku. Vyššie uvedené zistenia teda preukazujú, že obžalovaný napriek vedomosti o možnom útoku psa na cudzie osoby neurobil žiadne opatrenia na zabránenie jeho útoku na poškodeného. V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj vyjadrenie poškodeného, že obžalovaný počas celého incidentu dával psovi pokyn „Zožer ho“ a aj keď znalecké dokazovanie z odboru veterinárstva - kynológie skonštatovalo, že takýto presný povel uvedený pes nepozná, táto skutočnosť sama osobe nevylučuje možnosť, že pes na prípadný takýto povel obžalovaného nejakým spôsobom reagoval, s prihliadnutím aj na intenzitu takéhoto povelu, aj keď takýto povel predtým nepoznal. Bez ohľadu na tieto zistenia je nepochybné, že pokiaľ obžalovaný nezareagoval na to, že jeho pes nejakým spôsobom útočí na poškodeného, zvlášť v prípade, pokiaľ ho poškodený podľa jeho vyjadrenia s plačom mal žiadať, aby tohto psa od neho zobral a žiadnym spôsobom nezabránil svojmu psovi v pokračovaní útoku na poškodeného, porušil dôležité povinnosti uložené mu zákonom ako majiteľ tohto psa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pes na poškodeného Z. zaútočil opakovane na rôzne častí tela a teda je zrejmé, že obžalovaný už pri prvom útoku psa na poškodeného, pričom od počiatku tohto útoku psa na poškodeného sa obžalovaný nachádzal v blízkosti ako svojho psa tak aj poškodeného, mohol takémuto útoku svojho psa nejakým spôsobom zabrániť. Obžalovaný však napriek tomu nijakým spôsobom nezabránil v útoku psa na poškodeného. Obžalovanému teda možno pripísať nedbanlivostné zavinenie v zmysle ust. § 16 písm. b ) Tr. zákona, keďže obžalovaný si neuvedomil, že takýmto konaním, keď sa priblížil so svojím psom k cudzej osobe, teda k poškodenému Z., môže ohroziť zdravie tohto poškodeného, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery, keďže z dôvodu takéhoto istého konania už bolo voči nemu v minulosti vedené priestupkové konanie, vedieť mal a mohol. Pri zavinení z nedbanlivosti je nutné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním ( opomenutím) a trestno - právne významným následkom môže určitým spôsobom rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v jeho zavinení obsiahnutí a páchateľa nezodpovedá za následok, ktorý takto nastane. Obžalovaný teda vzhľadom na svoju predchádzajúcu skúsenosť so psom mohol teda predvídať, že jeho pes, pokiaľ sa dostane do blízkosti inej cudzej osoby a pokiaľ pes pociťuje nejakú obavu, je schopný zaútočiť na takúto cudziu osobu.
Obžalovaný tak porušil dôležitú povinnosť majúcu vzťah k ochrane života a zdravia ľudí upravenú v zákone č. 282/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď dostatočne nevykonal preventívne opatrenia za účelom zabránenia možnosti útoku psa na človeka ( § 4 ods. 1 citovaného zákona ). Obžalovaný zároveň porušil aj citované ust. § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z.z. Obžalovaný svojim konaním, keď napriek predchádzajúcim vedomostiam o prípadnom útoku svojho psa v dôsledku tzv. fóbickej agresie či v prípade tzv. dominantnej teritoriálnej agresivity, keďže jeho pes už v minulosti mal zaútočiť na inú cudziu osobu, nevykonal všetky potrebné opatrenia primerané konkrétnej situácii a spôsobil, že jeho pes sa dostal do blízkosti poškodeného Z., na ktorého zaútočil, čomu nezabránil ako majiteľ tohto psa, hoci vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobné pomery mal a mohol vedieť, že v takejto situácii je jeho pes útočný a nebezpečný voči cudzím osobám, po subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a to vo forme nevedomej nedbanlivosti ( § 16 písm. b/ Tr. zákona ).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že pes v držbe obžalovaného Z. plemena Bullmastiff v čase, keď sa s ním priblížil k poškodenému Z., na tohto poškodeného opakovane zaútočil,
čím mu spôsobil hryzné poranenia v oblasti brucha ako aj na pravej a ľavej dolnej končatine, pričom obžalovaný aj sám zaútočil na poškodeného Z. tak, že ho minimálne jedenkrát udrel päsťou do tváre, čím mu zas spôsobil zranenie v podobe krvnej podliatiny v oblasti ľavého oka, pričom celkový komplex týchto zranení si u poškodeného vyžiadali dobu liečenia v trvaní 41 dní. Takýmto spôsobom utrpené poranenia poškodeného možno pritom právne kvalifikovať ako ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona. Súd prihliadal aj na závery znaleckého dokazovania, vrátane výpovede znalca MUDr. G. v prípravnom konaní, z ktorých vyplýva, že hryzné poranenia, ktoré utrpel poškodený, si vyžadujú dobu liečenia v trvaní 10 až 14 dní pri nekomplikovanom priebehu liečenia, avšak pri týchto hryzných poraneniach je obvyklé, že v 15 - 20 % prípadoch sa v rane vytvorí infekcia, čo môže viesť k predĺženiu doby liečenia. V danom prípade aj nastala infekcia v ľavom stehne a to viedlo k predĺženiu liečby poškodeného Z.. Znalec MUDr. G. sa však pri svojom výsluchu v prípravnom konaní vyjadril, že doba liečenia ako aj práceneschopnosti poškodeného bola v príčinnej súvislosti s komplikáciou v zmysle infekcie rany na ľavom stehne s hnisaním, avšak keďže k ošetreniu tejto rany došlo až po uplynutí 15 hodín po pohryznutí, teda veľmi neskoro, vznik tejto komplikácie nemožno dávať len do príčinnej súvislosti s uvedeným pohryznutím, nakoľko keby bol poškodený išiel na odborné vyšetrenie bezprostredne po vzniku poranení, nemuselo by k takýmto komplikáciám ani dôjsť. Znalec sa zároveň pritom vyjadril, že síce u poškodeného mohlo dôjsť aj k vzniku nejakých jaziev, ktoré však vzhľadom na to, že znalecký posudok vypracoval v dobe, keď od utrpenia poranenia ešte neuplynula doba jedného roka, nemohol znalec jednoznačne identifikovať, avšak zároveň znalec skonštatoval, že takéto utrpené zranenia nemohli ohroziť žiadne životne dôležité orgány, spôsobiť zohyzdenie alebo vyvolať i inú poruchu zdravia a teda, že by ich bolo možné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona. Znalec pritom takisto skonštatoval, že obvyklý spôsob života poškodeného bol čiastočne obmedzený v jeho osobnej hygiene, pričom tieto obmedzenia trvali až do zhojenia kožných defektov, ale boli prechodného rázu. Za dlhšie trvajúcu poruchu zdravia je pritom potrebné považovať vážnu poruchu zdravia alebo vážne ochorenie, ktoré obmedzovalo obvyklý spôsob života poškodeného najmenej 42 kalendárnych dní. Na rozdiel od ublíženia na zdraví vážna porucha zdravia či vážne ochorenie musí predstavovať citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe života poškodeného, teda keď poškodený bol odkázaný pri prevažnej väčšine osobných či hygienických úkonov vo výraznej miere na pomoc inej osoby. Keďže v danom prípade nebolo preukázané, že by obvyklý spôsob života poškodeného bol výrazným spôsobom obmedzený po dobu presahujúcu dobu 42 kalendárnych dní, súd utrpené poranenia poškodeného nemohol vyhodnotiť ako poruchu zdravia trvajúcu dlhšiu dobu v zmysle ust. § 123 ods. 4 Tr. zákona.
Vzhľadom teda na skutočnosť, že poranenie poškodeného Z. možno kvalifikovať ako ublíženie na zdraví, konanie obžalovaného po objektívnej stránke naplnilo skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 158 Tr. zákona. K naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu pritom v tomto prípade postačí nesplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonnom, ktorá má za následok útok psa na človeka a spôsobenie ujmy na zdraví. Povinnosti držiteľov psov upravuje zákon č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov. Z ust. § 4 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad ním vykonáva dohľad. Ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona ukladá všeobecnú povinnosť držiteľa psa predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá. Držiteľ psa je rovnako povinný nahlásiť skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepožil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi a to obci, kde je pes evidovaný ( § 4 ods. 4 citovaného zákona ). Citovaný zákon ustanovuje, že bližšie podrobnosti upraví obec všeobecne záväznými právnym predpisom, ktorým je v predmetnej veci všeobecne záväzné nariadenie mesta Vranov nad Topľou pod. č. 69/2005. Obžalovaný zároveň porušil aj vyššie citované ust. § 22 od. 6 zákona č. 39/2007 Z.z.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zákona)
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti trikrát priestupkovo stíhaný, avšak dve takéto konania spočívajúce vo fyzickom napadnutí iného občana a ktoré boli posudzované
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu boli odložené a v jednom prípade, keď obžalovaný mal byť priestupkovo stíhaný za fyzické napadnutie oznamovateľa ako aj za to, že umožnil tomu istému psovi ako v prejednávanom prípade zaútočiť, bolo zastavené. Na základe vyššie uvedeného tak súd ustálil, že obžalovaný sa v minulosti nedopustil ani žiadneho priestupku.
Obžalovanému teda poľahčovalo, že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolností súd nezistil ( § 37 Tr. zákona).
Podľa § 158 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností a neexistenciu priťažujúcich okolností bolo potrebné vyššie uvedenú základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona upraviť a trest odňatia slobody uložiť v rámci trestnej sadzby trestu odňatia slobody do 8 mesiacov.
Pri rozhodovaní o konkrétnom druhu a výmere trestu súd zohľadnil tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného ide v podstate o doteraz netrestaného páchateľa, aj keď v minulosti bol opakovane priestupkovo stíhaný, a to aj za násilné konanie voči spoluobčanom ako aj za to, že mal umožniť útok toho istého psa na iného človeka ako prejednávanom prípade. Súd pochopiteľne prihliadol aj na okolnosti predchádzajúce samotnému žalovanému konaniu obžalovaného, keďže je nepochybné, že poškodený Z. za prítomnosti svedkyne K. nejakým spôsobom narušil nočný kľud ako obžalovaného Z. tak aj svedkyne C.. Z. a to predovšetkým tým, že nejakým spôsobom slovne zaútočil na psa obžalovaného, aby tento nebrechal. Nebolo síce vykonaným dokazovaním preukázané tvrdenie obžalovaného Z. ako aj svedkyne C.. Z., že by sa uvedený poškodený či prípadne svedkyňa K. nejakým spôsobom domávali neoprávneného vstupu do ich príbytku, avšak je nepochybné, že poškodený Z. vstúpil na pozemok nachádzajúci sa pred ich rekreačnom chatou. Na druhej strane je však nepochybné, že poškodený Z. žiadnym spôsobom fyzicky nezaútočil na obžalovaného či inú osobu zdržiavajúcu sa v uvedenej rekreačnej chate a takisto nijakým spôsobom neohrozil vlastníctvo vecí nachádzajúcich sa v priestoroch tejto chaty. Napriek tomu, že takéto konanie poškodeného neohrozilo obžalovaného, tento umožnil svojmu psovi plemena Bullmastiff zaútočiť na poškodeného Z.. Súd zas zohľadnil pri určovaní druhu trestu aj tú skutočnosť, že aj keď vo veci nebolo vypracované služobné hodnotenie tohto obžalovaného, je nepochybné, že obžalovaný za svoju doterajšiu služobnú činnosť ako príslušník PZ bol disciplinárne odmeňovaný, pričom mu nebol doposiaľ udelený žiaden disciplinárny trest. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že na nápravu tohto obžalovaného je postačujúci ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie peňažný trest. Obžalovaný síce výslovne neuviedol svoje osobné a majetkové pomery, avšak z jeho výpovede, výpovede svedkyne C.. Z. ako aj zo zabezpečených listinných dôkazov je nepochybné, že obžalovaný je dlhoročným príslušníkom PZ a to od 01.12.1994 s tým, že príslušníčkou PZ je aj jeho manželka, svedkyňa C.. Z.. Zároveň z listinných dôkazov ako aj z výpovede samotného obžalovaného je nepochybné, že tento je vlastníkom ako bytovej jednotky v bytovom dome v Y. tak aj vlastníkom rekreačnej chaty v rekreačnej oblasti S.. Zároveň obžalovaný má jedno maloleté dieťa. Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti je tak nepochybné, že s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti je adekvátnym a primeraným peňažný trest vo výške 1.000, 00 eur. Pre prípad, že by výkon takto uloženého peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, súd mu uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Keďže obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil mimo plnenia svojich služobných povinností, teda v čase tzv. osobného voľna, neboli ani splnené podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti výkonu jeho činnosti ako príslušníka PZ v zmysle ust. § 61 Tr. zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Poškodený Z. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom v konaní pred súdom túto škodu nakoniec špecifikoval tak, že si žiada náhradu škody spôsobenú mu ublížením na zdraví v sume 800,0 00 eur a takisto za znehodnotené oblečenie v dôsledku spáchaného skutku v hodnote 200, eur, teda v vlej výeke 1.000,00 eur. Keďže suma bolestného u tohto poškodeného bola preukázaná znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva a farmácie, pričom príslušný znalec určil bolestné na 50 bodov, čo zodpovedá sume 805,00 eur, súd poškodenému priznal jeho nárok v takejto
výške. Keďže škodu spôsobenú na oblečení poškodeného súd nemal za jednoznačne preukázanú, vo zvyšku svojho nároku bol preto poškodený Z. odkázaný na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.