Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-44-2013.pdf
PDF · 156.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: X.. K. I., narodený XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, o náhradu škody vo výške 144.807,-€ spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o vyčíslení trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 144.807,00 Eur. 2. Žalobu po skutkovej stránke odôvodňoval tým, že dňa 9.7.2010 bola Sociálnou implementačnou agentúrou (ďalej len „SIA“) ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre Operačný program Zamestnanosť a Sociálna Inklúzia pod Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „Ministerstvo práce“) zverejnená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci schémy podpory tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovných miest u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov. Na základe tejto výzvy bol žalobca oslovený ako projektový manažér spoločnosťou SOPOX, s.r.o. s požiadavkou na vypracovanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre malých a stredných podnikateľov z Banskobystrického samosprávneho kraja. Na tento účel uzavrel so spoločnosťou SOPOX, s.r.o. príkaznú zmluvu. Žalobca do termínu uzatvorenia výzvy (do 4.10.2010) vypracoval žiadosti a žiadatelia ich odoslali na SIA. 3. Ministerstvo práce ako riadiaci orgán zrušilo dňa 14.11.2011 výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok č. DOP-SIA-2010/1.2/REGPO, DOP-SIA-2010/1.2/REGKE, DOP- SIA-2010/1.2/REGBB s odvolaním sa na § 13 bod 7 zákona č. 528/2008 Z.z.. 4. Dňa 21.3.2012 žalobca podal sťažnosť proti rozhodnutiu Ministerstva práce zo dňa 14.11.2011 na webových stránkach NKÚ a následne dňa 15.5.2012 do Národnej rady SR. Dňa 31.1.2013 bolo žalobcovi z Kancelárie Národnej rady SR doručený protokol o výsledku kontroly mechanizmu hodnotenia, monitorovania a priebežného napĺňania cieľov vybraných operačných programov Národného strategického referenčného rámca programového obdobia 2007-2013, v ktorom sa uvádza, že v čase od 24.9.2012 do 30.11.2012 NKÚ vykonal kontrolu Ministerstva práce a mimo iné bolo zistené, že RO ZaSI k zrušeným výzvam nepredložil kontrolnej skupine NKÚ žiadny dokument, ktorý by ho oprávňoval konať v zmysle § 13, ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, na ktorý sa RO ZaSI v návrhu na zrušenie výziev odvolávala.
5. Žalobca sa dňa 20.7.2012 obrátil na Ministerstvo práce so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V žiadosti poukázal na nezákonný stav, ktorý vznikol rozhodnutím Ministerstva práce zrušením výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Ministerstvo práce listom zo dňa 23.1.2013 žalobcovi oznámilo, že jeho nárok nebude odškodnený. 6. Po právnej stránke žalobu odôvodňoval tým, že v zmysle oznámenia o zrušení výziev na predkladanie žiadostí zo dňa 14.11.2011 je zrejmé, že dôvodom pre ich zrušenie bola zmena spôsobu financovania pomoci a v nadväznosti na to aj oprávnenosť aktivít realizácie projektu. Ustanovenie § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. vymedzuje presne dôvody pre ktorý možno výzvu zrušiť - vtedy ak sa zmenia podmienky poskytnutia pomoci a podpory uvedené v odseku 3 písm. a), b), c), e), g), h) a i) tohto zákona. Zmena spôsobu financovania pomoci nie je zákonným dôvodov na zrušenie výzvy, čim došlo k nesprávnemu výkladu zákona zo strany Ministerstva práce. Pri zmene spôsobu financovania by muselo dôjsť aj k zmenám v zákone č. 231/1999 Z.z. v súvislosti Nariadením Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15.12.2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc deminimis. Podmienky výzvy sa však môžu meniť len v čase do uzavretia do uzavretia výzvy podľa § 13 ods. 6 zákona. Riadiaci orgán je do uzavretia výzvy oprávnený výzvu meniť okrem podmienok poskytnutia pomoci a podpory uvedených v odseku 3 písm. a), b), c), e), g), h) a i). Ministerstvo práce podľa názoru žalobcu prekročilo svoje právomoci a rozhodnutie o zrušení výziev je nezákonné rozhodnutie. 7. Vo vzťahu k výške škody uviedol, že dňa 1.8.2010 uzatvoril príkaznú zmluvu č. 1/PZ/2010 so spoločnosťou SOPOX SK, s.r.o. na vypracovanie projektov zamestnanosti pre malých a stredných podnikateľov z regiónov Ž. R. H., U., A. a Q. súvisiacich s výzvou na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok č. DOP-SIA-2010/1.2/REGBB. Do termínu uzavretia výzvy vypracoval kompletné žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre viaceré subjekty, ktoré aj následne uspeli v hodnotiacom procese predložených žiadostí na Sociálnej implementačnej agentúre. Na základe týchto výsledkov a súvislosti s príkaznou zmluvou č. 1/PZ/2010 bod II., písm. c) v nasledujúcich 2-3 rokoch rátal s príjmami za riadenie projektov k čomu mal voči spoločnosti SOPOX SK, s.r.o. zmluvný záväzok. Prieťahy v hodnotiacom procese a nezákonné rozhodnutie Ministerstva práce o zrušení výziev mu ako projektovému manažérovi spôsobili, že prišiel o príjem, čím mu vznikli značné finančné problémy a stav núdze. Výpočet výšky škody vo výške 144.807 Eur vychádza z rozpočtov schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok a predstavuje žalobcov ušlý príjem.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.5.2014 tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v nadväznosti na zistenia resp. podozrenia korupčného konania v súvislosti s vyhlásenými výzvami na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameraných na zmierňovanie regionálnych disparít D. samosprávneho kraja, J. samosprávneho kraja a N. samosprávneho kraja s dopadom na rovnaký prístup pre všetkých žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, žalovaný - riadiaci orgán pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia ako poskytovateľ zmenil spôsob financovania pomoci a v nadväznosti na to aj oprávnenosť aktivít realizácie projektov. Na zrušenie predmetných výziev bol povinný podľa § 13 ods. 7 zák. č. 528/2008 Z.z. Výzvy boli zrušené z dôvodu zmeny spôsobu financovania, ako aj zmeny oprávnenosti aktivít realizácie projektu. Uvedené je výslovne stanovené v § 13 ods. 3 písm. c) citovaného zákona. Žalovaný teda podľa svojho názoru postupoval zákonne. Nie je podľa neho pravdivé tvrdenie žalobcu, že pri zmene spôsobu financovania by muselo dôjsť aj k zmenám v zákone č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov v súvislosti s Nariadením Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15.12.2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis. Namietal tiež žalobcom deklarovanú výšku škody. Z ustanovení príkaznej zmluvy síce vyplýva pre žalobcu povinnosť zabezpečovať pre príkazcu - SOPOX SK s.r.o. riadenia schválených projektov, avšak toto zmluvné ustanovenie je záväzné len medzi žalobcom a príkazcom. Predmetné ustanovenie nezaväzuje jednotlivých prijímateľov projektov na zabezpečenie riadenia projektov prostredníctvom žalobcu a to aj s ohľadom na povinnosť vykonať verejné obstarávanie. Ďalej uviedol, že v každom zo schválených projektov, v prípade podpisu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, by bolo nevyhnutné, aby za účelom zabezpečenia dodávateľa aktivít na riadenie projektu prebehlo verejné obstarávanie v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 a usmernenia RO č. N5/2008 v účinnom znení. Nakoľko žalovaný nemá vedomosť o tom, že verejné obstarávania u žalobcom uvedených žiadateľov o nenávratný finančný príspevok boli vykonané, nie je možné ani predpokladať výsledok takéhoto verejného obstarávania. Z tohto dôvodu tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe ohľadom ušlého príjmu na riadenie projektov nepovažuje žalovaný za založené na skutočnosti a má za to, že ide výlučne o želanie žalobcu. Jeho výpočet škody nemá oporu v žiadnom realizovanom a žalovaným schválenom verejnom obstarávaní. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že verejné obstarávania boli vykonané. Ak by sa tak aj stalo, musí žalovaný poukázať na skutočnosť, že s žalobcom menovanými žiadateľmi
o nenávratný finančný príspevok v dôsledku zákonného zrušenia výziev nedošlo k uzatvoreniu zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, preto nemohol vzniknúť žalovanému ani záväzok na vyplatenie nepriamych výdavkov na riadenie jednotlivých projektov žiadateľom, keďže ten vznikne až podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku za súčasného splnenia podmienok ustanovených zmluvou ako i relevantnými dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje. Na poskytnutie pomoci a podpory v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 528/2008 Z.z. nie je právny nárok, ten vznikne až zmluvným vzťahom, ktorý v daných prípadoch ani nevznikol. 9. Na pojednávaní dňa 05.2.2015 žalobca na dopyt súdu uviedol, že si uplatňuje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, pričom za toto rozhodnutie označil prílohu č. 3 žaloby - rozhodnutie MPSVaR SR zo dňa 14.11.2011 o zrušení výzvy DOP-SIA-2010/1.2./REGPO, DOP-SIA-2010/1.2./REGKE, DOP- SIA-2010/1.2./REGBB (ďalej Nezákonné rozhodnutie). Na námietku žalovaného, že rozhodnutie nebolo zrušené ako nezákonné žalobca uviedol, že sú iba dve možnosti - buď bol porušený zákon ako uviedol NKÚ, alebo argumentácia žalovaného v tomto smere je právne a vecne irelevantná. Na výslovnú otázku súdu, čím bolo žalobcom označené Nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť žalobca uviedol, že rozhodnutím riadiaceho orgánu MPSVaR SR o vypísaní náhradných tzv. globálnych výziev, ktoré mali simulovať pôvodné 3 vypísané výzvy, ktoré boli zrušené. Žalobca celý zmluvný rámec žiadostí vytvoril ako projektový manažér a bolo dohodnuté, že riadenie projektov bude sám realizovať. K povinnosti zrealizovať verejné obstarávanie žalobca uviedol, že riadiaci orgán v usmernení č. 1 pre zjednodušenie procesov kontroly vypustil povinnosť predkladať záznamy vyhodnotenia prieskumu trhu, pričom prieskum trhu bol zrealizovaný v čase vyhotovenia projektov a bolo to povinnosťou projektového manažéra pri zostavovaní rozpočtu projektu, aby bol tento prieskum vykonaný. Podľa žalobcu samotný prieskum trhu v otázke zabezpečenia služieb pre riadenie projektov a predmetné rozpočty sú dôkazom toho, že do rozpočtu bola daná najnižšia možná cena za riadenie projektov a ani jeden rozpočet nedosahuje 15 % z oprávnených nákladov projektu, ale všetky rozpočty sú podstatne nižšie. Žalobca ako projektový manažér teda na základe prieskumu trhu stanovil najnižšiu možnú cenu za riadenie projektu. Žalovaný zotrval na tom, že absentuje titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody. 10. Na preukázanie splnenia predpokladov náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca navrhoval vypočuť vedúceho odboru centrálneho koordinačného orgánu, vedúceho odboru, pod ktorý spadá program zamestnanosť a sociálna inklúzia. Na základe výzvy súdu žalobca súhlasil s písomným položením otázok centrálnemu koordinačnému orgánu a MF SR, pričom otázky špecifikoval v elektronickom podaní zo dňa 07.04.2015. 11. K relevantnosti žalobcom špecifikovaných otázok sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.08.2015 (čl. 188), v ktorom uviedol, že záverečná správa z výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok nebola nikdy riadiacim orgánom schválená a z uvedeného dôvodu nebola ani vypracovaná a následne zaslaná Certifikačnému orgánu (CO). Takáto správa sa v súlade so Systémom riadenia Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 nezasiela Centrálnemu koordinačnému orgánu (CKO), ale CO. Rovnakým podaním sa žalovaný vyjadril aj k žalobcom predloženým zmluvám o zhotovení a implementácii projektu a to tak, že podľa neho tieto zmluvy sú výlučne záväzné medzi objednávateľom a dodávateľom, v mene ktorého v určitých technických veciach má konať žalobca. Z týchto zmlúv podľa žalovaného nevplýva, že by mali byť záväzné pre žalovaného. Z predmetných zmlúv vyplýva, že nepriame výdavky všetkých projektov budú zabezpečené dodávateľsky, tj. zabezpečenie projektového, finančného manažéra, koordinátora a publicity projektu bol príslušný prijímateľ nenávratného finančného prostriedku povinný vykonať postupy definované zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Na každú položku príslušného rozpočtu by tak verejným obstarávaním bol vybratý úspešný uchádzač, ktorý by realizoval danú činnosť. 12. Písomným podaním zo dňa 15.10.2015 žalobca doplnil svoje vyjadrenia tak, že náhradným riešením v súvislosti s porušením zákona č. 528/2008 Z.z. a prejavom zadosťučinenia za porušenie zákona malo byť vypísanie náhradných tzv. globálnych výziev s uprednostnením tých žiadateľov pôvodnej výzvy, ktorí boli vo výberovom procese úspešní. Riadiaci orgán ani toto doporučene vtedajšieho ministra PSVaR SR nesplnil a použil finančné prostriedky na nevedno aké výzvy súvisiace s riešením nezamestnanosti a to bez toho, aby o tom informoval pôvodných žiadateľov, ktorých týmto postupom úplne diskriminoval a vylúčil z už /vzhľadom na ukončený hodnotiaci a výberový proces pôvodnej výzvy/ zákonnej možnosti uzatvoriť zmluvu o poskytnutí NFP. Podľa vyjadrenia žalovaného finančné prostriedky z uvedených výziev boli použité na iné výzvy na riešenie nezamestnanosti, čo je v rozpore s pôvodným hlavným i špecifickým cieľom pôvodných výziev t.j. zmiernenie regionálnych disparít, čo je účel podstatne širší / príloha č.1 žaloby/. Teda finančné prostriedky bolí použité na iný účel ako bol účel pôvodný. Rozhodnutím žalovaného o vypísaní iných výziev bol naplnený aj § 6 ods.1 zákona 514/2003 Z.z.. Čo sa týka verejného obstarávania žalovaný sám v Usmernení č. 1 k výzvam na predkladanie žiadostí o NFP
zo dňa 14.09.2010 v bode 1. Predmetu usmernenia vypustil povinnosť žiadateľa predkladať záznam z vyhodnotenia prieskumu trhu, spolu s 3 cenovými ponukami (môžu byť vygenerované aj z internetu) a odôvodnením výberu najvhodnejšej ponuky na základe ktorej žiadateľ vypracoval rozpočet k čestnému vyhláseniu 19 b), t.j. ak žiadateľ vykoná verejné obstarávanie, obchodnú verejnú súťaž, prieskum trhu po podaní ŽoNFP. Prieskum trhu vykonáva projektový manažér už pri tvorbe samotného projektu a žiadosti o NFP, inak by nevedel v projekte urobiť relevantný rozpočet. Pre uvedený prípad aktivity: Riadenie projektu platí postup, že prieskum trhu sú povinní vykonať prijímatelia, ktorí sú v zmysle zákona verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou definovanou v § 7 zákona pri výdavkoch, ktorých hodnota je nižšia ako 30 000 EUR. Žiadateľ je povinný vykonať prieskum trhu pred alebo po podaní ŽoNFP, t.j preukázať oslovenie minimálne troch potenciálnych dodávateľov (tovaru, služby alebo stavebných prác) so žiadosťou o predloženie cenovej ponuky a cenové ponuky nimi zaslané. Uvedené je možné nahradiť aj cenovými ponukami z internetových stránok potenciálnych dodávateľov prípadne z katalógov. Tento úkon nemusí vykonávať osoba spôsobilá pre verejné obstarávanie, Ak by žalovaný predmetné výzvy nezrušil žiadatelia o NFP by začali obchodnú verejnú súťaž na dodávku tovarov a služieb najneskôr do 3 mesiacov od podpisu zmluvy na poskytnutie NFP t.j, podľa pokynov žalovaného uvedených v príručke pre žiadateľa o NFP pre predmetné výzvy. 13. Písomným podaním zo dňa 1.6.2016 žalobca doplnil svoje vyjadrenia tak, považoval vyjadrenie Úradu vlády SR za nesprávne v časti, v ktorej Úrad vlády SR poukázal na §12 ods. 2 zákona č. 528/2008 v zmysle ktorého na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok - bol presvedčený, že Úrad vlády SR nesprávne nebral na zreteľa ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý upravuje zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v tomto konkrétnom prípade §5, §6 a §9 zákona. Úrad vlády SR ako aj MF SR podľa žalobcu rovnako poukazujú na zodpovednosť za celkovú implementáciu predmetných výziev, ktorá prináleží len riadiacemu orgánu - MPSVaR SR. To znamená, že tieto orgány nezasahujú do rozhodnutí riadiaceho orgánu. MPSVaR SR nemá žiaden nadriadený orgán. ktorý by schvaľoval postupy pri Implementácii výziev. Po Záverečnej správe z výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok mali nasledovať administratívne úkony smerujúce k podpisu Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku priamo s vybratými žiadateľmi podľa tejto záverečnej správy, tak ako to vo svojich zisteniach uviedol aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Ministerstvo financií SR vyvracia tvrdenie MPSVaR SR uvedené v jeho vyjadrení č.36795/2015 , 2627/2015-M_0PS zo dňa 6.8.2015 , že Záverečná správa z výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok nebola nikdy riadiacim orgánom schválená a zaslaná Ministerstvu financií ako Certifikačnému orgánu (ďalej len CO/ a to tým, že CO Záverečnú správy z výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok CO zaslal na Okresný súd BA I. MPSVaR SR podľa žalobcu porušilo nasledovné úradné postupy:
- neakceptovalo zákonnú lehotu pre zmenu podmienok výzvy, ktorú ukladá § 13 ods. 6 zákona č. 528 / 2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ a to tým, že podmienky výzvy sa môžu meniť len v čase do uzavretia výzvy. Zmena podmienok výzvy bola MPSVaR SR zrealizovaná 14.10.2011, rok DO uzavretí výzvy t.j. 4.10.2010.
- MPSVaR SR /RO/ nekonalo v zmysle Systému riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu verzia 4.4 / metodický materiál, ktorý vydáva CKO/ bod 93 ( „RO na základe Záverečnej správy z výberu ŽoNFP a zaslaných dokumentov preukazujúcich splnenie ostatných podmienok poskytnutia pomoci zaslaných žiadateľom v zmysle ods. 88 tejto kapitoly, vypracuje pre jednotlivé ŽoNFP písomné Rozhodnutie o schválení žiadosti o NFP alebo písomné Rozhodnutie o neschválení žiadosti o NFP".) Toto RO nevypracoval napriek tomu, že od termínu odoslania Záverečnej správy z výberu ŽoNFP na MF SR až do termínu zrušenia výziev uplynuli 4 mesiace.
- MPSVaR SR /RO/ nekonalo v zmysle Systému riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu verzia 4.4 / metodický materiál, ktorý vydáva CKO/ bod 96 („RO zabezpečí informovanie všetkých žiadateľov, ktorých ŽoNFP boli predmetom procesu schvaľovania, o schválení alebo neschválení ich ŽoNFP prostredníctvom zaslania Rozhodnutia o schválení ŽoNFP, resp. Rozhodnutia o neschválení ŽoNFP, a to v termíne v prípade časovo ohraničených výziev do 100 dní od konečného termínu na predkladanie ŽoNFP uvedenom vo výzve“)
- MPSVaR SR /RO/ nekonalo v zmysle Systému riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu verzia 4.4 / metodický materiál, ktorý vydáva CKO/ bod 105 („RO zabezpečí podpis návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP štatutárnym orgánom RO,resp. jeho oprávneným zástupcom a zašle žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP v minimálne Štyroch rovnopisoch doporučenou poštou, alebo iným vhodným spôsobom v termíne do 40 dní od vydania Rozhodnutia o schválení ŽoNFP. RO v procese prípravy návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP uplatňuje pravidlo štyroch očí.“)
- MPSVaR SR /RO/ neakceptovalo rozhodnutie Interného, dozorného a monitorovacieho výboru podpísaného vtedajším ministrom p. K. o tom, že zrušené výzvy budú nahradené 3 globálnymi výzvami, v ktorých sa uprednostnia úspešní uchádzači z pôvodných výziev, ktoré boli zrušené. 14. Žalobca zároveň namietal porušenie jeho ústavných práv, garantovaných mu v čl. 35, čl. 12 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR 15. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami: výzva na prekladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (č.l. 11-22), príkazná zmluva (č.l. 23-25), oznámenie o zrušení výziev (č.l. 26-27), sťažnosť adresovaná NKÚ (č.l. 29), odpoveď na sťažnosť (č.l. 30-31), sťažnosť adresovaná NRSR (č.l. 32-35), oznámenie NKÚ (č.l. 36-38), protokol o výsledku kontroly (č.l. 39-61), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (č.l. 62-66), informácia o výsledku predbežného prerokovania (č.l. 67), rozpočty projektov (č.l. 68-90), žiadosť podľa zákona 211/2000 Z.z. (č.l. 104-105), odpoveď na žiadosť (č.l. 106-107), návrh na zrušenie výziev (č.l. 133-134), usmernenie č. 1 k výzvam na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (č.l. 135-143), zmluvy o zhotovení a implementácii projektov (č.l. 162-182), odpoveď MFSR (č.l. 203), odpoveď úradu Vlády SR (č.l. 204-206).
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: 17. Sociálna implementačná agentúra ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia pod Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhlásila dňa 9.7.2010 výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok DOP- SIA-2010/1.2/REGBB s termínom predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok do 9.7.2010 a s termínom uzávierky predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok do 30.9.2010. 18. Z príkaznej zmluvy zo dňa 1.8.2010 má súd za preukázané, že spoločnosť Sopox SK, s.r.o. ako príkazca a žalobca ako príkazník uzavreli príkaznú zmluvu, v zmysle ktorej sa príkazník zaviazal pre príkazcu vypracovať projekty zamestnanosti pre malých a stredných podnikateľov z regiónov Ž. R. H., U., A. a Q. v súlade s operačným programom zamestnanosť a sociálna inklúzia, prioritná os 1 - podpora rastu zamestnanosti, opatrenie 1.2 podpora tvorby a udržanie pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania na základe výzvy na predkladanie projektov DOP-SIA-2010/1.2/REGBB, zabezpečovať pre príkazcu potrebné doklady a dokumentáciu k projektom, zabezpečovať pre príkazcu riadenie schválených projektov. 19. Z dodacieho listu zo dňa 4.10.2010 (č.l. 25) má súd za preukázané, že v zmysle príkaznej zmluvy zo dňa 1.8.2010 príkazník odovzdal príkazcovi vypracované projekty. 20. Z Oznámenia MPSVaR SR zo dňa 04.11.2011 (čl. 26) vyplýva, že v nadväznosti na podozrenia korupčného konania v súvislosti s vyhlásenými výzvami DOP-SIA-2010/1.2/REGPO, DOP- SIA-2010/1.2/REGKE, DOP-SIA-2010/1.2/REGBB na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, riadiaci orgán ako poskytovateľ zmenil spôsob financovania pomoci a v nadväznosti na to aj oprávnenosť aktivít realizácie projektov s tým, že RO plánuje v súlade so znením v operačnom programe nahradiť troma globálnymi grantmi. 21. Proti zrušeniu výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok podal žalobca sťažnosť adresovanú Najvyššiemu kontrolnému úradu odôvodnenú tým, že meniť podmienky poskytnutia pomoci podľa zákona možno meniť len v období od vyhlásenia do ukončenia výzvy, tzn. v tomto prípade od 9.7.2010-4.10.2010. Oznámením NKÚ č. Z002216/2012/1012/KVA-134 zo dňa 29.3.2012 bol žalobca mimo iné informovaný, že NKÚ je povinný kontrolu vykonať len na základe uznesenia NRSR. Následne žalobca podal sťažnosť na porušenie zákona adresovanú NRSR. Výber NRSR pre financie a rozpočet listom zo dňa 21.6.2012 informoval žalobcu, že na základe jeho podnetu bol požiadaný predseda NKÚ o stanovisko a preverenie nezákonných výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 22. Z protokolu o výsledku kontroly mechanizmu hodnotenia, monitorovania a priebežného napĺňania cieľov vybraných operačných programov Národného strategického referenčného rámca programového obdobia 2007-2013 má súd mimo iné za preukázané, že NKÚ konštatoval, že „riadiaci orgán ZaSI k zrušeným výzvam nepredložil kontrolnej skupine NKÚ žiadny dokument, ktorý by ho oprávňoval konať v zmysle § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, na ktorý sa riadiaci orgán ZaSI v návrhu na zrušenie výzvy odvoláva. V zdôvodnení návrhu na zrušenie výziev sa uvádza, že došlo k zmene podmienok poskytovania pomoci a nebol zabezpečený rovnaký prístup všetkých žiadateľov k možnosti predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Riadiaci orgán ZaSI realizoval zrušenie výziev 14.10.2011, rok po uzavretí výziev t.j. 4.10.2010 a štyri mesiace po obžraní záverečnej správy k vyhodnoteniu výziev. Predložené žiadosti o nenávratný finančný príspevok nevrátili žiadateľom pomoci“ (č.l. 59).
23. Žiadosťou zo dňa 20.7.2012 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 144.807 Eur, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonných rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o zrušení výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, kód výzvy: DOP-SIA-2010/1.2/REGPO, DOP-SIA-2010/1.2/REGKE, DOP-SIA-2010/1.2/REGBB. Žalovaný listom zo dňa 23.1.2013 žalobcovi oznámil, že jeho nárok odškodnený nebude. 24. Vyššie uvedený zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný. Spornými sú otázka existencie žalobcovej škody a prípadná zodpovednosť žalovaného za žalobcom deklarovanú škodu.
Súd vec právne posúdil nasledovne: 25. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala žalobcovi vzniknúť nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradnými postupmi MPSVaR. 26. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie veci 27. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu. 28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 29. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 30. V prejednávanej veci si žalobca listom zo dňa 20.07.2012 (čl. 62) požiadal MPSVaR SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 144.807,- €. 31. List bol na MPSVaR SR doručený dňa 24.07.2012 (čl. 67). MPSVaR SR odpovedalo žalobcovi listom zo dňa 23.1.2013 tak, že nárok žalobcu vyhodnotilo ako nedôvodný. 32. Žaloba bola podaná dňa 26.2.2013 a v čase podania žaloby bolo z listu MPSVaR SR zrejmé, že štát nárok žalobcu na náhradu škody nemieni uspokojiť. 33. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.
Nárok na náhradu škody. 34. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 35. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
36. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 37. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov:
- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
38. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť. 39. Vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza nasledovné:
K nezákonnému rozhodnutiu. 40. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 41. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 42. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. 43. Žalobca označil ako titul nároku na náhradu škody (okrem nesprávneho úradného postupu) rozhodnutie MPSVaR SR zo dňa 14.11.2011 (na pojednávaní dňa 05.02.2015), ďalej iba Rozhodnutie, ktoré podľa žalobcu tvorilo prílohu č. 3 k Žalobe. Z prílohy č. 3 k žalobe vyplýva, že v nadväznosti na podozrenia korupčného konania v súvislosti s vyhlásenými výzvami DOP-SIA-2010/1.2/REGPO, DOP-SIA-2010/1.2/REGKE, DOP-SIA-2010/1.2/REGBB na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, riadiaci orgán ako poskytovateľ zmenil spôsob financovania pomoci a v nadväznosti na to aj oprávnenosť aktivít realizácie projektov. V súvislosti s vyššie uvedeným RO zrušilo výzvy DOP- SIA-2010/1.2/REGPO, DOP-SIA-2010/1.2/REGKE, DOP-SIA-2010/1.2/REGBB (Výzvy)s tým, že RO plánovalo v súlade so znením v operačnom programe nahradiť tieto výzvy troma globálnymi grantami. Predmetné rozhodnutie malo byť zrušené rozhodnutím riadiaceho orgánu MPSVaR SR o vypísaní náhradných tzv. globálnych výziev. 44. Na to aby akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci mohlo byť spôsobilým titulom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné, aby predmetné rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Podľa prílohy č. 3 k žalobe mali byť nahradené Výzvy troma globálnymi grantami. Zo žiadnych listín ani tvrdení žalobcu nevyplýva zrušenie alebo zmena ním označeného Rozhodnutia a ani skutočnosť, že takáto zmena alebo zrušenie nastalo z dôvodu nezákonnosti Rozhodnutia ako predpokladu vzniku nároku na náhradu škody. Ak z tvrdení resp. dôkazov predložených žalobcom vyplýva zmena, táto zmena sa vzťahuje k Výzvam, nie však k Rozhodnutiu. 45. Súd teda konštatuje, že nepovažuje za preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým titulom nároku žalobcu na náhradu škody.
K nesprávnemu úradnému postupu. 46. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 47. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 48. Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol do zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2013 vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti orgánu verejnej moci skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne uvedený. Zákon č. 412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, avšak nadobudol účinnosť už pred podaním žaloby, preto splnenie podmienky ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. možno od žalobcu spravodlivo požadovať. 49. V dôvodovej správe k zákonu č. 412/2012 Z.z. vzťahujúcej sa k súčasnému zneniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené: “Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“ 50. Dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.z. reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy zákona č. 514/2003 Z.z. a nejednotnosť súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup iného orgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už reagovali viaceré súdy, napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo /57/2005 z 31.10.2005, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském soudním řízení je upravená zejména v ustanovení § 7 o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné právní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné věci soudy projednávají a rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení (v řízení o ochranu osobnosti) zasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu činných v trestním řízení z hlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmíněné usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp.zn. II. US 299/03).
51. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne (s výnimkou orgánu podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.), žalobca je povinný preukázať svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného orgánu štátu je poznačené prieťahmi, prípadne inými vadami, ktoré v podaní zo dňa 01.06.2016 označil žalobca za nesprávne úradné postupy. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu ako titulu nároku na náhradu škody je súd povinný vychádzať iba z rozhodnutí príslušných orgánov, ktoré túto skutočnosť už skonštatovali. Záverom súd dodáva, že preskúmavanie postupov orgánov verejnej moci je možné v iných konaniach, napr. v rámci správneho resp. ústavného súdnictva, avšak tieto konania majú rozdielny okruh účastníkov konania ako je tomu v konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, aj z tohto dôvodu je vylúčené, aby súd rozhodujúci o náhrade škody urobil záver (napr. v rámci posúdenia predbežnej otázky), či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nehovoriac o porušení práva na zákonného sudcu. 52. Z protokolu o výsledku kontroly mechanizmu hodnotenia, monitorovania a priebežného napĺňania cieľov vybraných operačných programov Národného strategického referenčného rámca programového obdobia 2007-2013 vyplýva, že interný dozorný monitorovací výbor dňa 14.10.2011 súhlasil s predloženým návrhom GR (generálneho riaditeľa) sekcie ESF na zrušenie výziev DOP-SIA-2010/1.2/ REGO,BB,KE,PO. V predmetnom protokole NKU ďalej dospel k zisteniu, že riadiaci orgán ZaSI k zrušeným výzvam nepredložil kontrolnej skupine NKÚ žiadny dokument, ktorý by ho oprávňoval konať v zmysle § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, na ktorý sa riadiaci orgán ZaSI v návrhu na zrušenie výzvy odvoláva. Tento postup možno vyhodnotiť ako preukázaný nesprávny úradný postup na účely posúdenia nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Preukázaná nesprávnosť sa podľa súdu vzťahuje výlučne k skutočnostiam, ktoré výslovne zhodnotil NKU, teda k tomu, že RO nepreukázal oprávnenosť postupu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. Z Protokolu podľa súdu nevyplýva záver o tom, že RO na postup podľa § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. nebol oprávnený. 53. Vo vzťahu k ostatným žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, ktorý príslušný orgán mal príslušný nesprávny úradný postup skonštatovať. 54. Argumentáciu žalobcu, že došlo k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv súd vyhodnotil vo vzťahu k predmetu konania ako právne irelevantnú, keďže žalobca porušenie svojich ústavných práv nepreukázal a všeobecný súd v občianskom súdnom konaní ani nie je oprávnený porušenie týchto práv preskúmavať - toto oprávnenie patrí výlučne iba Ústavnému súdu SR. 55. Súd teda konštatuje, že považuje danú existenciu nesprávneho úradného postupu, spočívajúcu nepreukázaní oprávnenosti postupu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. Ostatné nesprávne úradné postupy súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za preukázané.
Škoda a príčinná súvislosť 56. Žalobca si škodu vyčíslil na sumu 144.807,- €, ktorá mu mala vzniknúť tým, že na základe Príkaznej zmluvy č. 1/PZ/2010 bod II. písm. e) by v období nasledujúcich 2-3 rokov mohol mať príjem za riadenie projektov, k čomu mal voči spoločnosti SOPOX SK, s.r.o. zmluvný záväzok. Prieťahy v hodnotiacom procese a nezákonné Rozhodnutie mu ako projektovému manažérovi mali spôsobiť, že o tento príjem prišiel. Výšku tvrdenej škody si žalobca vyčíslil na základe rozpočtov schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok v kapitole nepriame výdavky, t.j. výdavky na riadenie projektu, v súlade s prílohou č. 13 žaloby. 57. Preskúmaním jednotlivých položiek podľa prílohy č. 13 Žaloby súd dospel k záveru, že polovica tam uvedených položiek (z každého označeného projektu prvé dve žalobcom označené položky) má uvedené v popise, že predmetné nepriame výdavky budú realizované verejným obstarávaním Jedná sa o položky ohodnotené v súhrne cenou 97.060 €. 58. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že všetky nepriame výdavky podľa rozpočtu projektov mali byť realizované prostredníctvom verejného obstarávania - takáto skutočnosť z č. 13 Žaloby nevyplýva 59. V každom projekte tretia označená položka (odmena koordinátora), v celkovom sumáre predstavuje podľa podkladov žalobcu sumu 23.515,- €; zo žiadaných peňažných prostriedkov bolo však schválené (podľa Záverečnej správy z výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok) ako oprávnené výdavky iba suma 9.023,- € a suma 14.491,50 € bola označená za neoprávnené výdavky. 60. Každá posledná žalobcom označená položka má v popise uvedené, že zahŕňa aj cenu materiálu, v súhrnnej hodnote 11.500,- €. Náklady na materiál ani teoreticky nemožno považovať za potenciálny
budúci príjem žalobcu. Zvyšné peňažné prostriedky v predmetných položkách predstavujú celkovú sumu 12.726,- €, z ktorých bolo schválených ako oprávnené výdavky iba suma najviac 6.954 € - pri niektorých projektoch výslednú sumu nie je možné s určitosťou ustáliť z dôvodu krátenia prostriedkov bez špecifikácie, ktorá položka bola krátená. Odmena manažéra pre publicitu bola krátená v sumáre najmenej o 5.772 €. 61. Odmena manažéra pre publicitu všetkých schválených projektov žalobcu podľa záverečnej správy spolu s odmenou koordinátora (položky prílohy č. 13 k žalobe, pri ktorých nie je výslovne uvedené, že sú podmienené verejným obstarávaním- jedná sa o tretiu a štvrtú položku) je najviac 15.977,50 € (9.023,- € + 6.954 €). 62. Peňažnú sumu projektovo viazanú na verejné obstarávanie nemožno podľa súdu vyhodnotiť ako možný budúci príjem žalobcu, keďže pri verejnom obstarávaní nemožno predpokladať, či bude žalobca v prípadnom verejnom obstarávaní úspešný. 63. Zvyšná suma žalobcom označenej škody (uplatnená škoda upravená o sumu závislú od verejného obstarávania), tj. suma 36.247,- €, znížená o sumu neoprávnených výdavkov t.j. 15.977,50 € (podľa Záverečnej správy) podľa podkladov žalobcu mala predstavovať odmenu za riadenie. Len táto suma mohla tvoriť potenciálny príjem žalobcu, za predpokladu, že by na základe žalobcom vypracovaných projektov došlo k podpísaniu zmlúv o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov. 64. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní o žiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia o schválení žiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva so žiadateľom podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára. 65. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. 66. Právny nárok vzťahujúci sa k určitému subjektívnemu právu je taká vlastnosť subjektívneho práva, ktorá umožňuje uplatnenie subjektívneho práva napr. aj súdnou cestou, v prípade že subjektívne právo osoby nie je uspokojené dobrovoľne. Z hľadiska právneho nároku možno subjektívne práva rozdeliť na také, ku ktorým právny nárok prislúcha (žalovateľné práva) a na také, ktoré právnym nárokom nedisponujú (nežalovateľné práva). Typickým nežalovateľným právom je subjektívne právo na plnenie, ktoré sa premlčalo a vo vzťahu ku ktorému už dlžník vzniesol námietku premlčania (napr. dlh). Napriek skutočnosti, že medzi dlžníkom a veriteľom stále dlh existuje, veriteľ už nemá inú možnosť ako dohodnúť sa s dlžníkom na dobrovoľnom plnení, pretože súd mu už takéto právo nemôže priznať. Obdobne je to aj s právom na poskytnutie pomoci a podpory podľa zákona č. 528/2008 Z.z.- zákonodarca priamo v zákone zakotvil príkaz obsahujúci nenárokovateľnosť štátnej pomoci, inak povedané právo na poskytnutie právnej pomoci nie je vymáhateľné na súde. Z tohto dôvodu podľa súdu nemožno poskytnúť súdnu ochranu ani nároku na zaplatenie škody, ktorá z tohto nežalovateľného nároku vznikla. 67. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009) 68. Zjednodušene sa dá povedať, že príčinná súvislosť bude daná v prípade, ak bez označeného nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu by následky/škoda tvrdené žalobcom nenastali. 69. Súd sa záverom zaoberal otázkou, či medzi škodou žalobcu, ktorú súd vyhodnotil ako preukázanú a preukázaným nesprávnym úradným postupom, existuje príčinná súvislosť. Príčinou vzniku škody žalobcu vo forme ušlého zisku by podľa súdu mohlo byť napr. zrušenie Výziev resp. skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu zmlúv o poskytnutí príspevku (ak by žalobca vo vzťahu k týmto postupom žalobca preukázal ich nesprávnosť), keďže podľa § 12 a nasl. zákona č. 528/2008 Z.z. celý proces prebieha tak, že na základe výzvy žiadatelia predkladajú žiadosti na poskytnutie pomoci a podpory, následne sa tieto žiadosti vyhodnocujú a schvaľujú a v prípade schválenia žiadosti riadiaci orgán zašle žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy. Samotný nesprávny postup, spočívajúci v nepreukázaní oprávnenosti postupu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. (Riadiaci orgán výzvu zruší, ak sa zmenia podmienky poskytnutia pomoci a podpory uvedené v odseku 3 písm. a) , b) , c) , e) , g), h) a i). Žiadosť podanú do termínu zrušenia výzvy riadiaci orgán vráti žiadateľovi.) nie je v príčinnej súvislosti s potenciálnou škodou žalobcu- rozhodujúcou je tu podľa súdu otázka, či riadiaci orgán bol alebo nebol zrušiť Výzvy postupom podľa § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z.. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal a súd konajúci o náhrade škody tento záver nie je oprávnený z vyššie uvedených dôvodov urobiť. 70. Pre úspech v žalobe na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých atribútov zodpovednosti štátu za škodu. Ak nie je preukázaný čo i len jeden z nich, žalobu je potrebné zamietnuť. V tejto prejednávanej právnej veci súd nepovažoval za preukázaný vznik škody v rozsahu prevyšujúcom sumu 15.977,50 €, iný nesprávny úradný postup ako nepreukázanie oprávnenosti postupu podľa § 13 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. a napokon ani príčinnú súvislosť medzi preukázanou škodou a preukázaným nesprávnym úradným postupom. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celosti zamietol. 71. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.