Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/487/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47255706, proti žalovanému Q. D., H. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX, XXX XX K., prechodne bytom Q., C. XX, o zaplatenie 2 540,92 € istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 260,96 € istiny s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 22.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie istiny 1832,00 €, riadneho úroku vo výške 17,30 % z istiny 2425,27 € a úrokov z omeškania vo výške 9,00 % z istiny 1716,95 € od 22.12.2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

U k l a d á Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľovi systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 103,30 € v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.

N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2540,92 €, riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 152,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 261,74 €.

2. Poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava na žalobcu postúpená predmetná pohľadávka voči žalovanému.

3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 30.11.2005 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0511733994, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1427,34 € pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na termín 10.12.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 10.11.2010. Žalovaný čerpal úver vo výške 1427,34 € (43 000,00 Sk) dňa 30.11.2005, pričom na úhradu splátok úveru uhradil spolu sumu vo výške

907,69 € (18.548,80 Sk). Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 10.11.2010. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala podľa vyčíslenia poskytnutého právnym predchodcom žalobcu sumu 2540,92 € a pozostávala z istiny vo výške 2425,27 € a z úrokov z omeškania vo výške 67,86 € a úroku vo výške 47,79 €.

4. Počas konania zobral žalobca žalobu čiastočne, v časti o zaplatenie istiny vo výške 1832,00 €, v časti o zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1716,95 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia, späť. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia žalobca bližšie neodôvodnil. V ostatnej časti späťvzatia vzal žalobca žalobu späť s poukazom na skutočnosť, že nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 26.04.2013, štvorročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 10.05.2009 do 10.11.2010, t.j. celkom 19 splátok po 37,28 €, nemôžu byť premlčané, pričom vo vzťahu k úroku z omeškania uviedol, že tento si bude pri splátkach splatných od 10.05.2009 do 10.11.2010 uplatňovať až od ich splatnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 708,32 €, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 708,32 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,00 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 €. Zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku čo do späťvzatej časti.

5. Žalobca zdôraznil, že na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčacou lehotou a posúdiť splatnosť jednotlivých splátok v štvorročnej premlčacej dobe a poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie 17C/231/2014, uznesenia Krajského súdu v Košiciach 9Co/120/2015, rozsudku Krajského súdu v Žiline 5Co/69/2015, Okresného súdu Pezinok 4C/14/2014, Okresného súdu Trebišov 9C/46/2014, Okresného súdu Revúca 3C/108/2014, Okresného súdu Topoľčany 8C/193/2014, Okresného súdu Bratislava III 16C/27/2014 a Okresného súdu Nové Zámky 6C/316/2013.

6. Žalovaný sa k doručenej žalobe a prílohám nevyjadril napriek výzve a poučeniu o procesných právach a povinnostiach a na nariadenom pojednávaní napriek riadnemu predvolaniu sa nezúčastnil.

7. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol bez prítomnosti strán sporu, nakoľko žalobca sa ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a žalovaný sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil.

9. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 a výňatku z jej Prílohy č. 1 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške zostatku pohľadávky 2540,92 €.

11. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku vo výške 2540,92 € s príslušenstvom postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE uzatvorenej dňa 21.12.2010 žalobcovi, a teda že uvedený záväzok je od okamihu doručenia tohto oznámenia možné uhradiť výlučne plnením postupníkovi (žalobcovi).

12. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0511733994, uzavretej dňa 30.11.2005 (ďalej len „Zmluva o úvere“), vyplýva, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava - a žalovaným, pričom jej predmetom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému splátkový úver - MINIúver do 10 minút

- vo výške 43 000,00 Sk (1427,34 €) s úrokovou sadzbou vo výške 17,30 % ročne a pevnou do konečnej splatnosti úveru, bez poplatku za poskytnutie úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 50,00 Sk

(1,66 €) mesačne, s výškou splátky vo výške 1123 Sk (37,28 €) v počte 60 splátok, so splatnosťou prvej splátky 10.12.2005, s mesačnou periodicitou splátok a splatnosťou splátok k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 10.11.2010 a s ročnou percentuálnou mierou nákladov 9,40 %.

13. Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu účinnými od 01.08.2002.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti splátok splatných od 10.05.2010 do 10.11.2010 v počte 7 a ich príslušenstva, tvoreného úrokmi z omeškania v zákonnej výške, dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti splátok splatných do 26.04.2013 s príslušenstvom, bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu ich premlčania v zmysle ustanovení § 100 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“).

15. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

17. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

18. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

19. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

20. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1. mája 2014 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

22. Podľa ustanovenia § 392 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

23. Podľa ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

24. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

25. Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. júna 2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

30. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

32. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalovaný vystupoval v danom

prípade pri podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vpisujú iba meniace sa údaje, a teda jej obsah nemohol žalovaný podstatným spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť, je predmetná Zmluva o úvere svojím charakterom zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené a tiež so zreteľom na skutočnosť, že hoci ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere výslovne neuvádzalo zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. treba za spotrebiteľskú zmluvu považovať každú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ako aj s ohľadom na povahu zmluvných strán, súd ustálil, že v danom prípade došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere , je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.09.2014, sp. zn. 6Co/139/2013). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, predmetná Zmluva o úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. Preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého musí súd od 1. mája 2014 v spotrebiteľských veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, vychádzal s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnej úpravy inštitútu premlčania obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Predmetná vec je totiž spotrebiteľským úverom, na ktorý musí dopadať regulovaná osobitná právna úprava tak zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho zákonníka. Musí byť preto v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právne úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskeho práva, a nie podnikateľského práva. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania by totiž v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne predstavovalo zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému záveru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Hoci je táto úprava účinná až od 1. apríla 2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na uplatnenie práva ako na uplatnenie práva zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka, teda trojročnú premlčaciu dobu.

34. Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný poslednýkrát uhradil splátku (jej časť) dňa 08.10.2007, pričom od uvedeného dňa žalovaný neuhradil žiadne platby a právny predchodca žalobcu dňa 21.12.2010 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorý dňa 26.04.2013 podal na súde žalobu.

35. Z vyššie uvedeného Výpisu transakcií jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu najneskôr od 11.11.2007 (deň po dátume splatnosti v poradí ďalšej splátky) zistil, že žalovaný neuhradil ďalšiu z predpísaných splátok úveru. Teda najneskôr od uvedeného dňa sa dozvedel, že žalovaný si neplní svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o úvere. Súd teda má zato, že premlčacia lehota začala plynúť už od doby, keď právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo vymáhať dlžnú sumu v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli súčasťou uzavretej Zmluvy o úvere. V bode 7.6 Prípady porušenia Osobitnej časti Všeobecných obchodných podmienok sú upravené následky porušenia zmluvných povinností alebo zmluvných dojednaní zo strany klienta, pričom v zmysle ods. 1 písm. a) predmetného bodu Všeobecných obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní so splatením

jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka okrem iného oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti, prípadne vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Právny predchodca žalobcu teda vedel o tom, že žalovaný si neplní svoje povinnosti v zmysle Zmluvy o úvere, a teda mal reálnu možnosť uplatňovať si voči žalovanému svoje práva žalobou na súde. Keďže tak neurobil, plynula mu premlčacia lehota a táto pokračovala aj po postúpení pohľadávky na žalobcu, nebola prerušená a nezačala plynúť nanovo, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 26.04.2013. Z toho vyplýva, že nárok žalobcu ako právneho nástupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na úhradu splátok splatných v období pred 26.04.2010 vrátane nie je možné žalobcovi priznať, nakoľko uvedené splátky sú premlčané. Žalobca totiž podal žalobu dňa 26.04.2013, pričom všetky plnenia splatné tri roky pred podaním žaloby, teda do 25.04.2010, sú v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka premlčané, a preto ich nemožno priznať. Nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. musí súd od 1. mája 2014 v spotrebiteľských veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, súd z titulu premlčania nároku žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 447,36 € rovnajúcej sa súčtu žalobcom uplatnených dvanástich splátok splatných v období od 10.05.2009 do 10.04.2010 (12 x 37,28 €), zamietol. Splátky, ktorých splatnosť bola určená v období do 26.04.2010, boli ku dňu podania žaloby (uplatnenia nároku žalobcom) premlčané, a preto súd žalobcovi nemohol priznať zaplatenie dlžnej sumy uplatnenej z titulu týchto dlžných splátok. Z rovnakého dôvodu, keďže súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie istiny v tejto časti, mu nepriznal ani uplatnený úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť.

36. Nárok žalobcu vo vyhovujúcej časti, t.j. v časti priznanej sumy 260,96 € istiny zodpovedajúcej splátkam úveru splatných od 10.05.2010 do 10.11.2010 sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0511733994 zo dňa 30.11.2005 a ustanovenia § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

37. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré žalovaný žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) včas, ani do dnešného dňa nevrátil, čím sa dostal do omeškania. Súd žalobcovi priznal nárok na úhradu posledných 7 splátok úveru, ktorých výška a termín splatnosti vyplývajú zo Zmluvy o úvere.

38. Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pričom úrok z omeškania zo splátok, na ktoré má žalobca podľa záverov súdu nárok, súd priznal žalobcovi za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti do zaplatenia.

39. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 1832,00 €, riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1716,95 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia sa opiera o ustanovenie § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

40. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný len ohľadom priznania sumy 260,96 €, v časti 1832,00 € zobral žalobu späť a teda zavinil, že v tejto časti došlo k zastaveniu konania a v zbytku žalovanej sumy mu bola žaloba zamietnutá. Žalobcovi teda podľa pomeru úspechu vo veci nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnejší žalovaný si trovy konania neuplatnil.

41. Výrok o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 103,30 € sa opiera o ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

42. Na základe výzvy súdu žalobca dňa 10.05.2013 zložením na účet súdu zaplatil súdny poplatok z podaného návrhu na začatie konania vo výške 152,00 €.

43. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním

odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

44. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 152,00 €. Pretože žalobca v priebehu konania vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1832,00 € s príslušenstvom späť, výška súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania predstavuje po uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby sumu 42,00 €, a teda žalobcovi sa podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch vracia rozdiel zaplateného súdneho poplatku a súdneho poplatku zodpovedajúceho výške istiny, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej ostala predmetom konania. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vracaný súdny poplatok vo výške 110,00 € kráti o 6,70 €, vracia sa teda suma 103,30 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.