Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-434-2015.pdf
PDF · 127.69 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/434/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v spore žalobkyne: F. X., N.. XX.XX.XXXX, A. S. Č.. XX, A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., AK so sídlom Leškova 3A, Bratislava, proti žalovanému: CONSULTINGPLAN SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Včelárska 27, Bratislava, IČO: 35 697 130, zastúpeného Mgr. Miroslavom Turočekom, advokátom, AK Trnavská cesta 50, Bratislava, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, o zaplatenie 3.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluvná podmienka podľa čl. V Zmluvy o zložení peňažnej zálohy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 09.02.2015, podľa ktorej: „Záujemca sa zaväzuje uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote do 18.02.2015. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy konaním alebo zavinením záujemcu, ak záujemca odstúpi od tejto zmluvy, ak záujemca nepodpíše kúpnu zmluvu, ktorá mu bola predložená na podpis, a to vo všetkých prípadoch z dôvodu na strane záujemcu, má sprostredkovateľ voči záujemcovi v týchto prípadoch nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 €. Zmluvné strany sa dohodli, že v tomto prípade si vzájomné pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty a na vrátenie zálohy započítajú.“ je ako neprijateľná podmienka neplatná. Zároveň sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Dôvodom podania žaloby boli nasledovné skutočnosti: žalobkyňa ako záujemca uzavrela so žalovaným ako sprostredkovateľom dňa 09.02.2015 Zmluvu o zložení peňažnej zálohy, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, K.. Ú.. C. - T. F. B.. Č.. XX spolu s priľahlými pozemkami. V zmysle čl. III Zmluvy sa žalobkyňa zaviazal uhradiť zálohu vo výške 3.000 €, ktorú v deň podpisu Zmluvy uhradila v hotovosti do rúk žalovaného. Pred podpisom zmluvy si nehnuteľnosť prezrela, pričom predávajúci p. B. sa pri obhliadke nehnuteľnosti vyjadril, že sa chce nehnuteľnosti zbaviť, že aj tak nemá kam zariadenie odložiť, takže zariadenie sa predáva s nehnuteľnosťou. Strany sa teda dohodli, že zariadenie domu sa predáva s nehnuteľnosťou a tomu mala zodpovedať aj dohodnutá kúpna cena 105.000 €. Po podpísaní Zmluvy sa však predávajúci rozhodol, že zariadenie domu nemá byť predmetom kúpy, čo následnej telefonicky oznámil žalobkyni. Okrem bežného nábytku sa v dome nachádzali aj vykurovacie kachle, ktoré urobili na žalobkyňu pri obhliadke dojem a celkovo pridali nehnuteľnosti na atraktívnosti. Predávajúci chcel z domu pred jeho odovzdaním vypratať aj tieto kachle. Žalobkyňa sa snažila s predávajúcim dohodnúť na znížení kúpnej ceny, resp. zachovaní pôvodných podmienok dohody - predaja domu aj so zariadením, ale rokovania nikam neviedli.
Vzhľadom k tomu, že sa predávajúci rozhodol zmeniť podmienky kúpy, na ktorých sa so žalobkyňou dohodol pri podpise Zmluvy a dohodnutá kúpna cena sa žalobkyni zdala neprimeraná vzhľadom na to, že predmetom kúpy nebolo aj zariadenie domu, rozhodla sa od Zmluvy odstúpiť. Uvedené dňa 27.02.2015 oznámila žalovanému. Zastávala názor, že Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalovaný ako realitná kancelária konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľnosti a podľa bodu č. 1 čl. II Zmluvy sprostredkoval žalobkyni predaj predmetných nehnuteľností. Zmluvu teda uzatváral ako dodávateľ. Zaviazal sa poskytnúť žalobkyni aj ďalšie služby spojené so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti. Zmluva o zložení peňažnej zálohy medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a žalobkyňou ako záujemcom preto predstavuje nesporne spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je tzv. formulárovou zmluvou a túto žalovaný bežne používa pri svojej činnosti realitnej kancelárie v prípade, ak má záujemca záujem o kúpu konkrétnej nehnuteľnosti. Je teda možné dospieť k záveru, že zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou uzatvorenej Zmluvy, nie sú individuálne dojednanými zmluvnými podmienkami a teda žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah Zmluvy. Žalobkyňa mala za to, že zmluvná podmienka uvedená v požadovanom prvom výroku rozhodnutia, je neprijateľná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade aj nevyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky mala žalobkyňa za to, že neuzavrela sprostredkovanú kúpnu zmluvu len z dôvodu zavineného konania budúceho predávajúceho a teda z dôvodu zmeny podmienok, za ktorých sa mala uzavrieť kúpna zmluva, ktoré boli dohodnuté v deň uzavretia Zmluvy - 09.02.2015.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe s touto nesúhlasil a uviedol, že strany skutočne dňa 09.02.2015 uzatvorili Zmluvu o zložení peňažnej zálohy. Jej predmetom alebo nebolo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. C., ale len prevzatie finančnej zálohy na kúpnu cenu nehnuteľnosti pre vlastníka nehnuteľnosti, ako prejavu vážneho záujmu záujemcu - žalobkyne o kúpe predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli na predaj v inzercii ponúkané za kúpnu cenu 109.990 € spolu s vnútorným zariadením. Na obhliadke dňa 07.02.2015 sa účasti makléra žalovaného M. K. a vlastníka nehnuteľnosti T. B. žalobkyňa prejavila o nehnuteľnosť záujem a dodatočne bola kúpna cena dohodou medzi žalobkyňou a predávajúcim znížená na sumu 105.000 € s tým, že vnútorné zariadenie nebude predmetom prevodu. S týmto žalobkyňa súhlasila. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradí zálohu na kúpnu cenu vo výške 3.000 € žalovanému ako sprostredkovateľovi a zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 102.000 € uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy. Následne sprostredkovateľ podľa dohodnutých podmienok pripravil návrh kúpnej zmluvy. Zo strany žalobkyne dochádzalo k viacerým zmenám, najmä ohľadom osoby kupujúceho, pôvodne mal na strane kupujúceho pôvodná žalobkyňa, neskôr spoločnosť v ktorej mala pôvodná žalobkyňa majetkovú účasť, ako aj spôsobu úhrady kúpnej ceny. Zároveň prebiehala rozsiahla komunikácia medzi právnymi zástupcami žalobkyne a žalovaného ako sprostredkovateľa. Zriadenie vinkulácie kúpnej ceny bez súhlasu predávajúceho o takomto spôsobe úhrady kúpnej ceny nesvedčí o vážnom záujme o kúpu, ale skôr o svojvôli žalobkyne a jej snahe diktovať podmienky predaja. Dňa 27.02.2015 P. X. e-mailom oznámil, že sa rozhodli nepokračovať v rokovaniach o kúpe nehnuteľnosti z dôvodu, že neprišlo k dohode medzi predávajúcim a kupujúcim s tým, že predávajúci sa jednostranne napriek dohode rozhodol zariadenie z nehnuteľnosti odviesť a preto sa záujemcovi o kúpu javí cena ako neprimeraná a požiadal žalovaného o vrátenie zálohy. Žalovaný e-mailom zo dňa 23.03.2015 zaslal žalobkyni vyjadrenie, v ktorom jej oznámil započítanie zloženej zálohy na jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. V ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že Zmluva o zložení zálohy medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný síce zmluvu uzatvoril v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale v tomto zmluvnom vzťahu nevystupoval ako dodávateľ tovarov alebo služieb žalobkyni, za ktoré by mu bola žalobkyňa povinná zaplatiť odplatu, keďže predmetom zmluvy bolo podľa čl. III. ods. 1 „prevzatie zálohy vo výške 3.000 € pre vlastníka nehnuteľnosti.“ Zmluva o zložení zálohy nie je formulárovou zmluvou, tak ako je charakterizovaná právnou teóriou a praxou, a nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Žalovaný si počas doby podnikania vypracoval vzory zmlúv, ktoré používa, ale záujemcovia alebo klienti vždy majú možnosť sa k návrhu vyjadriť a žiadať zapracovanie ich pripomienok, čo sa aj v praxi stáva. Niekedy sa stáva, že klienti navrhnú iný zmluvný typ, čo sprostredkovateľ tiež dokáže akceptovať. Žalobkyňa k návrhu Zmluvy o zložení zálohy nemala žiadne pripomienky pred, ani po jej podpise. Nebolo povinnosťou žalobkyne podpísať pripravenú kúpnu zmluvu bez možnosti kúpnu zmluvu upraviť, o čom svedčí aj skutočnosť, že kúpna zmluva bola niekoľkokrát upravovaná tak po pripomienkach žalobkyne, ako aj pripomienkach predávajúceho. Žalobkyňa nebola nijakým spôsobom nútená uzatvoriť kúpnu zmluvu bez možnosti
vyjadriť sa k nej. Na základe Zmluvy o sprostredkovaní nevyplýval žalovanému ako sprostredkovateľovi žiaden nárok na akékoľvek plnenie za službu, keďže predmetom zmluvy nebolo poskytnutie služieb a ani žiadne plnenie od žalobkyne nežiadal, ani nedostal. Z vyjadrenia zaslaného žalovanému dňa 27.02.2015 jednoznačne vyplýva, čo bolo dôvodom ukončenia rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy. Mala to byť neprimeranosť kúpnej ceny, ale kúpna cena bola medzi žalobkyňou a predávajúcim dohodnutá s ohľadom na to, že vnútorné zariadenie nebude predmetom predaja, nedošlo zo strany predávajúceho k zmene dohodnutých podmienok, ktoré by ovplyvňovali žalobkyňu ako kupujúcu k ukončeniu rokovaní a neuzavretiu kúpnej zmluvy. Takéto konania žalobkyne žalovaný klasifikoval ako neodôvodnené a preto mu v súlade s čl. V ods. 1 vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorá slúži ako zábezpeka a ochrana pred svojvoľným konaním záujemcov, ktorí si po tom, ako sprostredkovateľ aj predávajúci vykonanú úkony smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, z čoho im vznikajú náklady, jednoducho bez relevantných dôvodov rozmyslia. Možnosť bez relevantných dôvodov a akéhokoľvek postihu nepodpísať kúpnu zmluvu, alebo odstúpiť od Zmluvy o zložení zálohy by neprimerane zvýhodňovala záujemcu o kúpu, ktorý si tiež pri podpise zmluvy musí byť vedomý, že sa k niečomu zaväzuje a nie je možné bezdôvodne zo zmluvného vzťahu vystúpiť. Namietal aj uplatnenie náhrady 40 €, keďže nešlo o obchodnoprávny vzťah.
4. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa so Zmluvou o zložení peňažnej zálohy zo dňa 09.02.2015, výzvou na vrátenie zálohy zo dňa 25.03.2015, výpisom z obchodného registra, e-mailovou komunikáciou výpoveďami svedkov T. B., P. X., ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.
5. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že obsahom Zmluvy o zložení zálohy bolo jednoznačne sprostredkovanie. Prejav vôle sprostredkovateľa, t. j. jeho práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy sú priamo uvedené v čl. IV, kde sa zaväzuje vykonať určité povinnosti, a najmä v ods. 2 tohto článku, kde sa zaväzuje nevyhľadávať iných záujemcov. To je priamo v súlade s obsahom sprostredkovania. Išlo o jednoznačný prejav vôle žalovaného. Aj v ods. 3 boli upravené povinnosti sprostredkovateľa ako uschovateľa zálohy. Takto bola v zmluve obsiahnutá aj Zmluva o úschove. Podľa čl. 5 tejto Zmluvy - zmluvnú pokutu možno dohodnúť v primeranej výške, ale iba pri porušení niektorej zo zmluvných povinností a nie v prípade výkonu práva. Sprostredkovateľ mal podľa Zmluvy právo na zmluvnú pokutu v prípade ak žalobkyňa od nej odstúpi. Porušení povinnosti žalobkyne by teoreticky mohlo prísť podľa prvej časti tejto vety, ale preukážu súdu, že záujemca nekonal nezavinene. Z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej podmienky považujú tretiu časť tejto vety, kde zmluvná pokuta ako sankcia hrozí žalobkyni v prípade, ak by nepodpísala kúpnu zmluvu, ktorá jej bola predložená na podpis. Najmä táto formulácia je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže táto Zmluva podľa jej subjektov je spotrebiteľskou zmluvou a v tejto časti bola žalobkyňa ako spotrebiteľ znevýhodnená v zmysle § 56 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka. Bolo síce pravdou, že zo zmluvy vyplývalo, že žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu v prípade, ak žalobkyňa nepodpíše kúpnu zmluvu, ktorá jej bola predložená na podpis, ale musela by byť predložená taká, s ktorou súhlasí žalobkyňa. Aj z tohto dôvodu a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je spotrebiteľ považovali predmetné ustanovenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný ako uschovávateľ z tejto zmluvy sa zaviazal podľa čl. 5 ods. 3 vrátiť zloženú zálohu v prípade zavinenia predávajúceho, ktorý v zmluve nie je uvedený. Zmluva bola podpísaná za žalovaného ako sprostredkovateľa pánom Kokom, ktorý tiež vystavil aj príjmový doklad za prijatie peňažnej zálohy. Žalovaný porušil svoje povinnosti sprostredkovateľa podľa čl. IV Zmluvy, kde sa zaviazal vypracovať kúpnu, ktorá v konečnom dôsledku mala byť predložená na podpis žalobkyni, pričom neboli definitívne dohodnuté jej podmienky. Z odseku I. Zmluvy ani nevyplýva, že by sa mal žalovaný zaviazať zabezpečiť služby pre predávajúceho, ale pre záujemcu, teda žalobkyňu. B. B. uviedol, že sprostredkovateľská zmluva s ním uzavretá nebola a tiež nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že by predávajúcemu patrila polovica zloženej zálohy ako zmluvná pokuta.
6. Žalobkyňa sa pridržiavala ústneho prednesu advokáta.
7. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že Zmluva o zložení zálohy nie je spotrebiteľskou zmluvou, preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný v tomto vzťahu so žalobkyňou nevystupoval v pozícii dodávateľa služby, za ktorú by mu bola povinná žalobkyňa zaplatiť. Žalovaný na základe uvedenej Zmluvy prevzal zálohu na kúpnu cenu za predávajúceho a táto čiastka mala byť započítaná do kúpnej ceny. Sprostredkovateľskú činnosť žalovaný vykonával v prospech vlastníka nehnuteľnosti a bolo by v rozpore
s povinnosťou sprostredkovateľa, ak by ako sprostredkovateľ bol činný aj pre iného záujemcu. V čl. 4 ods. 2 sa sprostredkovateľ zaviazal a deklaroval, že nebude vykonávať sprostredkovateľskú činnosť, čím potvrdil rezerváciu nehnuteľnosti záujemcovi. V prípade čl. 5 ods. 1 je tam daná formulácia preto, lebo sa v minulosti stávalo, že záujemcovia bezdôvodne odstupovali zo záväzkov alebo nepodpisovali kúpne zmluvy. Došlo k bezdôvodnému nepodpísaniu kúpnej zmluvy. Namietal, že by v prípade právneho posúdenia, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, išlo o neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zo zmluvy totiž nevyplýva a žalobcom vymáhaná suma nepredstavuje plnenie na základe žalobcom uvedených neprijateľných podmienok podľa § 53 ods. 4 písm. h/ a t/ Občianskeho zákonníka. Rovnako poukázal na to, že nebolo jasné, či bude nehnuteľnosť kupovať pôvodný záujemca respektíve aktuálna žalobkyňa alebo ich obchodná spoločnosť. V prípade tvrdenia, že žalobkyňa neporušila žiadnu povinnosť zo Zmluvy poukázal na znenie čl. V Zmluvy. Z kontraktačného procese bolo zrejmé, že všetci jeho účastníci mali možnosť pripomienkovať kúpnu zmluvu, ako aj Zmluvu o zložení zálohy. Výsledkom tohto procesu boli určité návrhy, ktoré boli preukázateľne odsúhlasené oboma stranami. To že v konečnom dôsledku nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy spočívalo výlučne na strane žalobkyne, a to z iných dôvodov, alebo pohnútok, ktoré sledovala. Pán X. ako konateľ spoločnosti, ktorá mala byť nadobúdateľom nehnuteľnosti vo svojom vyjadrení zo dňa 27.02.2015 uviedol, že od rokovania odstupujú z dôvodu, že dohodnutá cena sa im javí ako neprimeraná. Suma 3.000 € bola medzi stranami dohodnutá a táto záloha bola v zmysle kúpnej zmluvy uvažovaná ako splátka kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá sa započítavala. Bolo zrejmé, že účelom Zmluvy bolo zabezpečiť exkluzivitu pre zložiteľa zálohy a v tom zmysle, že sprostredkovateľ nebude túto nehnuteľnosť ponúkať iným záujemcom a nebude ani s nimi rokovať. Sprostredkovateľ sa tam používal logicky preto, lebo Zmluva mala nadväzovať na ústnu zmluvu o sprostredkovaní s vlastníkom nehnuteľnosti. Hoci to pán B. vo svojej výpovedi nepotvrdil, nemusel si byť ani vedomý toho, že mal takúto dohodu, ale určite sledoval jeden účel a to aby sprostredkovateľ ponúkal jeho nehnuteľnosť na predaj. Z celej výpovede p. B. bolo zrejmé, že ani on si nebol vedomý toho, že nedokončenie celého kontraktačného procesu bolo z dôvodu, že predmetom kúpi neboli kachle. Svedok X. ako aj svedok B. vo svojich výpovediach potvrdili, že príčina neúspechu bola v podmienkach vinkulácie kúpnej ceny. A teda ak žalobkyňa tvrdí, že bola porušená kúpna zmluva, že kachle neboli súčasťou predmetu kúpi, je treba poukázať na vzájomne pripomienkovanú verziu kúpnej zmluvy, kde sa vždy uvádzalo, že nehnuteľnosť sa predáva vyprataná. V zmysle zásady opatrnosti „caveat emptor“ si mal kupujúci osobitne dať pozor, aby tie kachle boli vyslovené v predmete kúpnej zmluvy.
8. Konateľ žalovaného pred súdom uviedol, že tieto zmluvy používajú už skoro 15 rokov. Každá zo zmluvných strán má právo dať zmluvu na nahliadnutie svojmu právnemu zástupcovi a väčšinou toto právo aj využívajú. Vždy je vecou dohody dvoch strán ohľadne výšky pokuty a v tomto prípade to bolo 3.000 €. Súhlasil s tým aj kupujúci, aj predávajúci. Dôvod nevrátenia zálohy kupujúcemu v sume 3.000 € spočíval v tom, že považovali postup kupujúceho za neopodstatnený. Ak záloha prepadne, polovica tejto sumy prináleží predávajúcemu. Depozit 3.000 € bol zachovaný a nebol prerozdelený, stále sa čaká na výsledok. V približne 90 % predávajúci podpisuje sprostredkovateľskú zmluvu a záujemca Zmluvu o zložení zábezpeky. Tu bolo dohoda s predávajúcim ako prejav vážneho záujmu a predávajúci rovnako podpisuje sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa rovnako zaviaže, že ak by bezdôvodne odstúpil od podpísania zmluvy, zaplatí zmluvnú pokutu v rovnakej výške ako zložila protistrana zálohu.
9. Svedok T. B. pred súdom vypovedal, že o celej záležitosti jednal výhradne s realitnou kanceláriou, konkrétne s p. Kokom a nie so záujemcom. Záujemcu videl iba raz pri prehliadke vlastnej nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť predával v obci E.. Ozval sa mu p. K. z realitnej kancelárie s tým, že má záujemcu, ktorý akceptuje to, že cena bola stanovená na 110.000 €. Odhad znalcom ohľadne ceny nehnuteľnosti bol 140.000 €. Bolo dohodnutých 110.000 € spolu so zariadením na nehnuteľnosti, prípadne zariadením, ktoré si vyberie záujemca. Potom mu o deň, dva volal p. K., že záujemca je ochotný zaplatiť iba 105.000 €. Túto cenu odsúhlasil s tým, že cena je bez vnútorného zariadenia nehnuteľnosti. Za ďalší deň alebo dva mu opäť zavolal p. K., že záujemca chce zmenu a teda, že nechce kupovať nehnuteľnosť ako fyzická osoba, ale ako firma. Táto zmena ho príliš nepotešila kvôli riziku, ktoré je pri spoločnostiach vyššie ako pri fyzických osobách. Pánovi K. oznámil, že príjme toto riziko, pokiaľ bude dodržaný štandardný postup a bude chránený proti neprimeranému riziku. Najmä zásadne nesúhlasil s tým, že záujemca táto firma jemu neznáma navrhovala, aby bol najprv prevedený vklad do katastra a potom sa bavili o platení. Vzhľadom na to, že existujú prostriedky na rovnaké zabezpečenie pre obe strany napr. notárskou úschovou, alebo bankovým akreditívom bolo navrhnuté, že sa zídu advokáti oboch strán a vypracujú zmluvu, ktorá bude prijateľná pre obe strany. Angažoval svojho advokáta, ktorý sa dohodol s advokátom druhej strany a volal mu pán. K., že zmluva je na svete. Jeho právnik mu potvrdil, že
zmluvu môže podpísať. Zároveň mu volal p. K., že i firma záujemcu súhlasí s touto zmluvou. Podpis zmluvy sa mal uskutočniť na druhý deň dopoludnia v Nových Zámkoch a cena bola dohodnutý 105.000 € bez zariadenia. V piatok ráno pred podpisom zmluvy mu volal p. K., že dochádza k zmene, že firma záujemcu o kúpu trvá na tom, že najskôr musí byť prevedený vklad do katastra a potom uskutoční platbu. Zároveň bol informovaný, že firma trvá na niektorých častiach vnútorného zariadenia. Oznámil p. K., že tieto podmienky naviac vyslovené pred podpisom a v rozpore s dohodnutou zmluvou resp. návrhom zmluvy sú pre neho neprijateľné, pretože predstavujú neúmerné riziko a trval na dohode. Od tejto doby nepočul ani p. K., ani o firme záujemcu. Tým sa celá záležitosť pre neho skončila. S realitnou kanceláriou nemal podpísanú žiadnu zmluvu, ústne mal dohodnuté, že pokiaľ sa zmluva uskutoční, budú mať províziu 3.000 € a pokiaľ sa zmluva neuskutoční, nemal dohodnuté nič, ani to, že by dostal časť z tej provízie 3.000 €. S týmto predajom mal len náklady, musel angažovať advokáta, cestoval z Prahy, mal komunikačné poplatky atď. Nevidel ani posledný návrh zmluvy, ktorý vznikol za spolupráce oboch advokátov, pretože to bolo bezpredmetné potom, čomu volal p. Koka, že dochádza k zmene zmluvy, ktorú on nehodlal akceptovať. Mal niekoľko záujemcov a odmietol záujemcu, ktorý mu ponúkal 108.000 € keď firma záujemcu súhlasila s cenou 110.000 €. Predaj sa neuskutočnil z dôvodu, že by to chcel predať niekomu inému a nehnuteľnosť predaná nie je. V súčasnosti ale má záujemcu, ktorý má prednostné právo na kúpu nehnuteľnosti a už ubehlo osem mesiacov. Hlavným dôvodom neuzavretia zmluvy bol podľa jeho ten, že firma záujemcu trvala na tom, že najskôr bude vklad na katastri a potom vyplatená kúpna cena. To, že boli žiadané aj hnuteľné veci záujemcom bol pre neho podporný prostriedok na to, by sa utvrdil v tom, že nie sú dodržované dohody. Napríklad záujemca trval na kachliach, ktoré boli dovezené z Francúzska a mali hodnotu 3.000 €, pričom ich dovozom z Francúzska sa jeho celkové náklady na ne navýšili. P. K. mu tlmočil, že je to srdečná záležitosť pre firmu záujemcu, aby to získala.
10. Svedok P. X. pred súdom vypovedal, že nehnuteľnosť našli na základe inzerátu. Hľadali na víkend nejaký malý domček a chceli ísť tam, kde to poznajú, kde býva jeho sestra. Našli niekoľko nehnuteľností a na túto sa prišli pozrieť ako prvú vhodnú možnosť. Pán B. bol príjemný majiteľ, všetko im ukázal, materiáli aj výkresy. Nehnuteľnosť sa im páčila, cena bola daná na 110.000 €. Rozlúčili sa s tým, že sa doma poradia a dajú mu na vedomie. Potom kontaktovali realitnú kanceláriu, že majú záujem to kúpiť, pokiaľ by bolo možné ceny upraviť na 105.000 €. Pán B. im tam nechával nábytok a zariadenie. Ako staršiemu pánovi mu robí problém cestovať, pretože býva v Prahe a teda by to rán predal aj s hnuteľnými vecami. Bol tam hnuteľný majetok a pekné keramické kachle, ktoré boli súčasťou jeho ponuky. Následne čakali na odpoveď z realitnej kancelárie s tým, že cena bola 105.000 € a majiteľ súhlasí, aby realitná kancelária vypracovala kúpnu zmluvu so súpisom všetkého majetku, ktorý tam zostáva. Do uvedeného momentu prebiehalo všetko bez problémov, až kým neprišli k spôsobu finančného vyrovnania, kde pán B. nástojil, aby platba bola najskôr v hotovosti, potom vkladov na jeho účet, kde peniaze budú vinkulované. Peniaze mali na to mali vybavené vo vlastnej banke a boli uložené na ich účte. Mali reálny záujem nehnuteľnosť kúpiť. Banka spravujúca ich účet im poradila, že tento spôsob je pre nich dosť nevýhodný a navrhla, aby peniaze vinkulovali na účte v UniCredit bank, kde v zmluve o vinkulácii bude uvedený dôvod platby. Potom túto zmluvu aj zrealizovali a požiadal riaditeľku pobočky, aby im zmluvu pripravila. V priebehu dvoch dní bola zmluva pripravená, poslaná do realitnej kancelárie na schválenie a následne túto zmluvu podpísali, čím prejavili záujem o kúpu nehnuteľnosti a tým, že zmluvu podpísali, stratili kontrolu nad peniazmi. Z realitnej kancelárie im prišla správa, že majiteľ p. B. s týmto nesúhlasí a nástojí na tom, aby to bolo urobené spôsobom v jeho banke. Podľa jeho názoru bol toto celý kameň úrazu a ďalej sa nevedeli pohnúť. Riaditeľka z banky im odporúčala, že takýto spôsob nie je bežný. Tým že podpísali zmluvu o vinkulácii sa stalo, že peňažné prostriedky tam boli viazané na dobu troch mesiacov a aj keď sa obchod neuskutočnil, nemohli sa k peniazom dostať. O tom, že predávajúci si chce z nehnuteľnosti zobrať hnuteľné veci sa dozvedeli telefonicky od p. K. v období, kedy peniaze boli vinkulované.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. h/ a t/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli; požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa čl. V bod 1. Zmluvy o zložení peňažnej zálohy zo dňa 09.02.2015, záujemca sa zaväzuje uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote do 18.02.2015. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy konaním alebo zavinením záujemcu, ak záujemca odstúpi od tejto zmluvy, ak záujemca nepodpíše kúpnu zmluvu, ktorá mu bola predložená na podpis, a to vo všetkých prípadoch z dôvodu na strane záujemcu, má sprostredkovateľ voči záujemcovi v týchto prípadoch nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 €. Zmluvné strany sa dohodli, že v tomto prípade si vzájomné pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty a na vrátenie zálohy započítajú.
11. Súd po právnom posúdení zisteného skutkového stavu považoval za nevyhnutné žalobu zamietnuť a to z nasledovných dôvodov:
12. Žalobca postavil právny základ žaloby na názore, že Zmluva o zložení peňažnej zálohy zo dňa 09.02.2015 je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný mal totiž ako realitná kancelária konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľnosti. Žalobkyňa konala ako fyzická osoba, ktorá mala záujem o kúpu nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a na osobné účely, pričom sa rozhodla využiť služby žalovaného ako realitnej kancelárie. Na uvedené nadväzovala právna argumentácia podľa ustanovení § 53 ods. 1, ods. 4 písm. h/ a t/ Občianskeho zákonníka. V dôsledku neplatnosti zmluvnej podmienky podľa čl. V. Zmluvy o zložení peňažnej zálohy uzatvorenej dňa 09.02.2015 ako neprijateľnej podmienky malo podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Žalovaný s takouto interpretáciou nesúhlasil, pretože zmluvu uzatvoril síce v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale v tomto zmluvnom vzťahu nevystupoval ako dodávateľ tovarov a služieb voči žalobkyni, za ktoré by mu bola žalobkyňa povinná zaplatiť odplatu, keďže predmetom zmluvy bolo podľa č. III ods. 1 „prevzatie zálohy vo výške 3.000 € pre vlastníka nehnuteľnosti.“ Rovnako tvrdil, že nešlo o formulárovú zmluvu, tak ako je charakterizovaná teóriou a praxou, a nie je ani pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.
13. Súd zastáva názor, že v širšom zmysle je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom spotrebiteľskou. V užšom zmysle ide o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl.. Rovnako sú explicitne vymedzené subjekty tohto právneho vzťahu, ktorými sú dodávateľ a spotrebiteľ. Zákon pritom ustanovuje, že dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri zodpovední otázky, či Zmluva bola spotrebiteľskou, bolo nevyhnutné právny pomer posúdiť podľa jeho obsahu. Zmluva o zložení peňažnej zálohy ako inominátny kontrakt podľa § 51 Občianskeho zákonníka nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, pretože práve z hľadiska obsahu tohto konkrétneho právneho vzťahu žalovaný neposkytol žalobkyni peňažné plnenie, ani žiadne iné plnenie v podobe tovarov a služieb. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol v tomto právnom vzťahu dodávateľom a teda súd nemohol tento právny pomer posudzovať podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. h/ a písm. t/ Občianskeho zákonníka. Absencia právneho základu podanej žaloby bola preto prvoradým dôvodom zamietnutia tejto žaloby. Žalovanému ako sprostredkovateľovi zo žiadnych ustanovení nebol daný nárok na plnenie za konkrétnu službu, ani za činnosti, ktoré na seba prevzal v zmysle čl. IV Zmluvy o zložení peňažnej zálohy.
14. Na uvedené nadväzuje aj proces dokazovania skutkového stavu, kedy je vecou strany v spore, či dostatočne preukáže súdu svoje tvrdenia. Súd ale konštatuje, že v danom prípade ani skutkový stav, tak ako ho uvádzala strana žalobkyne nebol preukázaný. V žalobe tvrdila, že predávajúci p. B. sa pri obhliadke nehnuteľnosti vyjadril, že sa chce nehnuteľnosti zbaviť, že aj tak nemá kam zariadenie odložiť, takže zariadenie sa predáva s nehnuteľnosťou. Strany sa teda dohodli, že zariadenie domu sa predáva s nehnuteľnosťou a tomu mala zodpovedať aj dohodnutá kúpna cena 105.000 €. Svedok T. B. pritom pred súdom jednoznačne uviedol, že „bolo dohodnutých 110.000 €“ spolu so zariadením na nehnuteľnosti, prípadne zariadením, ktoré si vyberie záujemca. Potom mu ale volal p. M. K., že záujemca je ochotný zaplatiť iba 105.000 €. Túto cenu odsúhlasil, ale pod podmienkou, že cena je bez vnútorného zariadenia nehnuteľnosti.
15. Konštrukciu výpovede svedka B. podporuje aj emailová komunikácia medzi stranami sporu z 23.03.2015, kedy M. K. žalobkyni oznámil, že na obhliadke dňa 07.02.2015 za prítomnosti predávajúceho došlo za prítomnosti maklérov M.Í. K. a J.. Š. V. medzi žalobkyňou a predávajúcim k vzájomnej dohode o výške kúpnej ceny 110.000 €, za ktorú bola nehnuteľnosť predávaná aj so zariadením. Zníženie ceny na 105.000 € bolo dohodnuté v sobotu, t. j. 07.02.2015 večer telefonicky s tým, že predávajúci zariadenie vysťahuje. Zároveň sa dohodli, že kúpnu cenu za nehnuteľnosť uhradia bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy. Na základe tejto dohody strana žalobkyne zložila dňa 09.02.2015 peňažnú zálohu v sume 3.000 € a zaviazala sa do 18.02.2015 uzatvoriť kúpnu zmluvu. Súd preto navrhnutý dôkaz - vypočutie svedka M. K. nevykonal v prvom rade ako nadbytočný s tým, že jeho stanovisko bolo zrozumiteľne obsiahnuté v emailovej komunikácii. Odhliadnuc od ústnej repliky zástupcu žalovaného, že aj tak by potvrdil len ich stanovisko súd uvádza, že strana žalobkyne aj na pojednávaní 05.09.2016 trvala na jeho výsluchu, pričom tento postup vôbec nekorešpondoval s ust. § 197 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, keďže k výsluchu svedka M. K. súd nepristúpil do nadobudnutia účinnosti nového procesného predpisu. Strana žalovaného ústne poukázala na vzájomne pripomienkovanú verziu kúpnej zmluvy, kde sa vždy uvádzalo, že nehnuteľnosť sa predáva vyprataná, a teda ak žalobkyni záležalo na predmetných kachliach, bolo vecou jej opatrnosti podľa zásady „caveat emptor“, kde si mala dať pozor, či tieto kachle boli výslovné uvedené v predmete kúpnej zmluvy.
16. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má
viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Súd vyhodnotil skutkový stav tak, že bola to práve strana žalobkyne, ktorá porušila podmienky Zmluvy o zložení peňažnej zálohy zo dňa 09.02.2015 tým, že neuzavrela dohodnutú kúpnu zmluvu v lehote do 18.02.2015. Inak povedané strana žalobkyne súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že by konaním žalovaného bol zmarený podpis kúpnej zmluvy.
17. Záverom súd uvádza, že je vecou strán sporu, aby preukazovali tvrdené skutočnosti - podstatné pre rozhodnutie v ich prospech. V tomto prípade absentoval právny základ žaloby a rovnako neboli preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, preto súd považoval za potrebné žalobu zamietnuť.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).