Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-59-2016.pdf
PDF · 83.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K. V., J.. XX.XX.XXXX M. N. V., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny, deti matky K. V., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. I. - K. Č.. XXX Q. N. M. Q. K. V. J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. J. E., N. Č.. XXX/ XX, Q. N. v konaní o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Maloletý K. V., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky K. V..
Maloletá N. V., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky K. V..
Otec K. V. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K., J.. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne a na výživu maloletej N., J.. XX.XX.XXXX sumou 40,- Eur mesačne.
Takto určené výživné j e otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Matka K. V. sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom K. M. N. V..
2. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada o zverenie maloletých detí K. M. N. V. do jej osobnej starostlivosti. Nežije v spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí, ale býva u svojich rodičov v K.. Rodičia majú štvorizbový dom, z toho dve izby im dali k dispozícii a je tam aj kúpeľňa a špajza. Deti sú v poriadku, sú čisté, upravené, dostávajú pravidelne stravu a cítia sa dobre. Syna zapísala do osobitnej školy v K., pretože predtým chodil do školy v H. J. E., kde sa mu spolužiaci vyhrážali a nechcel školu navštevovať. Chlapec chodí do osobitnej školy. Dcéra je zapísaná do ZŠ v K., takže deti budú chodiť do školy tu, kde teraz bývajú. Nemá momentálne žiaden príjem. Bola zaradená do evidencie uchádzačov od 05.08.2016 a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, ani žiadne príspevky.
3. Otec na pojednávaní uviedol, že potvrdzuje údaje matky, že sa od neho odsťahovala k rodičom s oboma deťmi. On ostal v H. J. E.. Žiada, aby mu bol zverený syn K., pretože mu pred pojednávaním povedal, že chce bývať u neho. Čo sa týka dcéry N. súhlasí, aby bola zverená matke. Pracuje na Obecnom úrade H. J. E. ako riadny zamestnanec, jeho priemerný mesačný príjem sa pohybuje okolo 550,- Eur netto. V novembri otec obdržal 1 185,36 Eur, to bol 13. plat. Otec poprel tvrdenie matky, že by matku detí týral a bil. Zdôraznil, že nevie, prečo odišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi, pričom
o odchode bol informovaný zo strany syna, ktorý mu to telefonicky oznámil. Teraz bývajú u matkiných rodičov.
4. Stará matka H. E. uviedla, že maloleté deti aj s ich matkou bývajú u nej a jej manžela. Navštívila s maloletým K. pediatričku, ktorá mu doporučila psychiatrické vyšetrenie a liečbu u psychiatra. Lekárka skonštatovala, že maloletý je absolútne dezorientovaný, nevie sa vyjadriť k zásadným životným situáciám a nevie o sebe povedať základné informácie.
5. Z vyjadrenia maloletého K. V. vyplýva, že maloletý nepozná dátum svojho narodenia, vie však uviesť, že má 15 rokov. Nevedel sa vyjadriť ani k dĺžke pobytu u starých rodičov, mylne tvrdil, že je tam dva dni, hoci dĺžka pobytu je niekoľko týždňov. Z neverbálnej komunikácie maloletého súd zistil, že sa u starých rodičov cíti dobre, chlapec sa spokojne usmieval a pritakával. Nemá záujem chodiť do školy ani tu, ani v H. J. E., kde bol v minulosti fyzicky inzultovaný spolužiakmi. Maloletý by najradšej bol aj s matkou aj s otcom, bližšie svoju situáciu a záujem popísať nevedel. Potom, ako vyšiel na chodbu a uvidel otca, rýchlo sa vrátil a demonštroval záujem bývať u otca.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetrili pomery v K., kde sa maloleté deti v súčasnosti nachádzajú a kde bývajú s matkou u starých rodičov. Hovorili s deťmi, pričom maloletý tvrdil, keď prišiel, že je tomu rád, lebo sa bojí otca, lebo ho bil bičom a palicami a k otcovi sa vrátiť nechce. Dnes na pojednávaní najprv hovoril, že chce tu ostať. Keď vyšiel zo súdnej sieni a uvidel otca, vrátil sa a povedal, že chce ísť k otcovi. Chlapec teda nie je vôbec rozhodnutý, nevie, čo chce. Je otázka, či zmenil názor, pretože sa bojí otca alebo z iného dôvodu. Isté je, že chlapec je nerozhodný, ale aj psychicky absolútne dezorientovaný. Bolo by treba pristúpiť k jeho preliečeniu tak, ako to doporučila pediatrička S.. G.. Je daný návrh, aby bol umiestnený do detskej psychiatrickej liečebne v E., kde by chodil aj do školy. Ide totiž o zariadenie pre deti, ktoré potrebujú dlhodobú liečbu. Pritom je potrebné, aby sa liečba realizovala, pretože bez nej bude mať maloletý veľké problémy. Táto starostlivosť sa tu rozbehla, liečba sa začala realizovať, organizovať. Preto má zato, že by mal chlapec ostať tu u matky a starej matky, ktorá na liečbu dozrie. V danom prípade nemôže dať súd na názor chlapca, ktorý sám vlastne názor nemá.
7. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, začatie konania, rodným listom maloletých detí, správou ÚPSVaR Lučenec, príjmom otca a takisto potvrdením o lekárskom vyšetrení matky.
8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Prevedeným dokazovaním dospel súd k týmto skutkovým a právnym záverom:
17. Dokazovaním bolo zistené, že rodičia maloletých detí K. M. N. nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa matka odsťahovala od otca 15.07.2016 z dôvodu domáceho násilia. V súčasnej dobe sú deti u matky, ktorá býva so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome v E. I. - K.. Matka v tejto súvislosti požiadala o zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti. Otec súhlasil so zverením dcéry N. do výchovy matky a čo sa týka maloletého K. poukázal na to, že pokiaľ syn chce byť zverený jemu, tak na zverení trvá. V opačnom prípade súhlasí so zverením dieťaťa matke. V tejto súvislosti súd vypočul aj maloletého K., ktorý sa vo veci vyjadril v podstate neutrálne, kedy je evidentné, že maloletý by bol najradšej s oboma rodičmi. Kolízny opatrovník žiadal zveriť deti matke.
18. Vychádzajúc z týchto skutočností ako aj z ostatných dôkazov súd dospel k záveru, že lepším výchovným prostredím pre maloleté deti bude matka. Matka detí býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kedy menovaní jej pomôžu s výchovou detí. Matka je tiež nezamestnaná a bude sa môcť tiež viacej deťom venovať. Tiež bolo preukázané, že maloletý K. je duševne nevyspelý a potrebuje výraznú osobnú starostlivosť, ktorú mu otec nebude môcť poskytnúť už aj z dôvodu, že chodí do práce. Navyše je u otca daná aj hrozba zlého zaobchádzania s maloletým. Významnom okolnosťou je aj skutočnosť, že maloletý potrebuje odbornú lekársku starostlivosť, ktorá sa začala realizovať vo výchovnom prostredí matky, čo bude rozhodne v jeho záujme. Čo sa týka maloletej N., menovaná podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka chce byť zverená matke a vo vzťahu k menovanej je daná aj rodičovská dohoda. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z možností a schopností oboch rodičov, pričom zobral do úvahy aj osobnú starostlivosť o deti, ktoré poskytuje matka. Z príjmu otca súd zistil, že otec poberá priemernú mesačnú mzdu vo výške 600,73 Eur mesačne, kedy súd vychádzal z príjmu otca za posledných 12 kalendárnych mesiacov. Matka je bez príjmu. Z vyjadrenia otca vyplýva, že má náklady spojené s platením elektrickej energie a má aj pôžičky, súd vychádzajúc z rozdielu príjmov rodičov určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 80,- Eur a na výživu maloletej N. sumou 40,- Eur mesačne, kedy výšku výživného súd rozlíšil vzhľadom k veku detí. Takúto výšku výživného bude otec schopný platiť aj s prihliadnutím na jeho osobné výdaje, kedy súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred platením pôžičky.
20. Takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Styk otca s maloletými deťmi súd neurčil, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali a súd má za to, že v konaní nehrozia obavy o obmedzenie možnosti otca stýkať sa s maloletými deťmi, resp. obavy o obmedzenie styku detí s jedným z rodičov.
22. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ktoré uvádza, že o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 cit. CMP o nárokoch na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko si účastníci trovy konania neuplatnili, súd vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.