Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-55-2022.pdf
PDF · 151.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému V. Z., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní o zaplatenie 6 077,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 025,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6 025,36 eur od 28. júna 2019 do zaplatenia, a to tak, že žalovanému sa povoľuje žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,30 % proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. januára 2022 sa žalobca pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 6 077,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6 077,20 eur od 28. júna 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že z titulu zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorá dňa 17. februára 2017 uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX / XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 7 000,00 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 108 mesačných splátkach v sume 117,75 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 12 717,00 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 3 190,86 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, respektíve jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou, žalobca listom z 26. apríla 2019, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote na plnenie a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca dňa 19. júna 2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z 22. júna 2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 9 216,22 eur, pozostávajúcu zo súčtu splátok predpísaných do zosplatnenia spolu vo výške 3 179,25 eur (27 x 117,75 eur) a sumy po zosplatnení vo výške 6 036,97 eur, pričom uhradil sumu 3 190,86 eur, zahŕňajúcu riadne splátky poskytnutého
finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady vo výške 51,84 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Celkový dlh žalovaného tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 6 077,20 eur (9 216,22 eur + 51,84 eur - 3 190,86 eur). Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti, keďže Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Žalobca súčasne poznamenal, že zmluvnú pokutu vo výške 725,16 eur, vyplývajúcu z predložených listinných dôkazov, si v tomto konaní neuplatňuje.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a súdu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo 17. februára 2017, vrátane Prihlášky k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, evidenčné číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, podpísanej žalovaným 17. februára 2017, Udelenia súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, podpísaného žalovaným 17. februára 2017, Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, podpísaného žalovaným, a Informácie v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, ďalej Potvrdenie o zadaní prevodu zo 17. februára 2017, fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, Predžalobnú upomienku z 26. apríla 2019 s fotokópiou poštovej obálky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. júna 2019 a Prehľad splátok a úhrad žalovaného k č. zmluvy XXXXXXX.
4. Podaním, doručeným súdu dňa 23. marca 2022, žalobca v reakcii na výzvu súdu k dôvodnosti žalobou uplatnených nákladov vo výške 51,84 eur a k objasneniu rozporu skutkových tvrdení s obsahom predložených listín v časti týkajúcej sa výšky poskytnutej pôžičky, oznámil, že podanú žalobu berie čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie 51,84 eur z titulu nákladov na vymáhanie. Zároveň ozrejmil, že v danom prípade sa jednalo o tzv. konsolidovanú pôžičku, a teda sumou 5 007,05 eur bola vyplatená pôžička zo Zmluvy č. XXXXXXX a zvyšná suma vo výške 1 992,95 eur bola pripísaná na účet žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 6 025,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6 025,36 eur od 28. júna 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
5. S poukazom na § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo uvedeným podaním žalobcu, a vo veci konal ďalej o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby.
6. Súdu bolo z vlastnej činnosti známe, že žalovaný sa na adrese evidovaného trvalého pobytu nezdržiava, pričom miesto jeho skutočného pobytu nebolo možné zistiť lustráciami v informačných systémoch a ani v súčinnosti s príslušným oddelením Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorým bolo pri pokusoch o doručenie súdnych zásielok žalovanému zistené, že tento by sa mal nachádzať na neznámom mieste v Holandsku. Z uvedeného dôvodu postupoval súd pri doručení žaloby a jej príloh v súlade s § 116 ods. 2 CSP tak, že žalobu a ostatné písomnosti, vrátane poučenia a výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe, doručil žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo vyvesené dňa 29. apríla 2022 a zvesené dňa 29. mája 2022.
7. Žalovaný svoje právo nevyužil a k žalobe sa nevyjadril. Žiadne prostriedky procesnej obrany v spore nepoužil.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5. augusta 2022. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý žiadal, aby ho súd zaviazal na úhradu dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur, splatných k 25. dňu v mesiaci. Žiadosť odôvodnil poukazom na svoje majetkové a zárobkové pomery. V tejto súvislosti uviedol, že je živnostníkom pracujúcim v zahraničí s príjmom približne 2 000,00 eur mesačne, z ktorého je povinný uhrádzať nájomné za bývanie na Slovensku i nájomné za bývanie v zahraničí, splátky pohľadávok voči spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. vo výške dvakrát po 110,00 eur mesačne a ďalších 150,00 eur mesačne, ďalej voči spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vo výške 100,00 eur mesačne, voči Prima banke Slovensko, a.s. vo výške 160,00 eur mesačne. Okrem toho platí zdravotné odvody vo výške 80,00 eur mesačne a
poistné na sociálne poistenie vo výške 260,00 eur mesačne. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu i žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 17. februára 2017 uzavreli právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej len "právny predchodca žalobcu"), ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len "Zmluva") (č. l. 10 a nasl. spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 7 000,00 eur (čl. III. Zmluvy) a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto Zmluve (čl. IX. bod 1., bod 5. ods. 5.4, bod 6. ods. 6.1 Zmluvy). Výška splátky bola určená sumou 117,75 eur mesačne, z ktorej sumy predstavovalo 3,54 eur splátku poistného pri sadzbe poistenia 3,10 %. Splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov boli uvedené v Splátkovom kalendári obsiahnutom v čl. X. tejto Zmluvy. Počet splátok bol 108 s tým, že prvá splátka bola splatná 20. marca 2017. Termín konečnej splatnosti bol určený údajom 20. februára 2026. V Zmluve bola ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") vo výške 14,90 %, fixná ročná úroková sadzba vo výške 14,90 %, odplata vo výške 15,51 %, údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 8,99 %, údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty vo výške 18,72 %. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, tak v zmysle Zmluvy predstavovala 12 334,68 eur, a teda celkové náklady spotrebiteľa boli v Zmluve vyjadrené údajom vo výške 5 334,68 eur. Doba trvania Zmluvy bola určená do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto Zmluvy (čl. III. Zmluvy).
Obsahom osobitného, graficky oddeleného čl. IV. Zmluvy bola Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky s poznámkou v označení uvedeného článku Zmluvy, že poistenie nie je povinné. Z uvedeného článku Zmluvy vyplýva, že žalovaný vyznačením písm. A) Základného súboru poistenia - poistenia pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti - s výškou poistného 3,10 % z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa Zmluvy - žiadal a súhlasil s predmetným poistením vo zvolenom rozsahu. V nadväznosti na uvedené, boli súčasťou čl. III. Zmluvy, upravujúceho parametre pôžičky aj číselné údaje, súvisiace so zvoleným súborom poistenia, t.j. už skôr uvedená informácia o sadzbe poistenia vo výške 3,10 %, z nej vyplývajúca mesačná výška poistenia 3,54 eur, ako aj údaj o výške splátky s poistením v sume 117,75 eur.
V čl. IX. bode 9. (Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta) ods. 9.2 Zmluvy je dojednané vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky tak, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
11. Listom z 26. apríla 2019, označeným ako Predžalobná upomienka (č. l. 24 p.v. spisu), žalobca žalovanému oznámil, že k uvedenému dňu eviduje k Zmluve č. XXXXXXXXXX, evidenčné č. XXXXXXX, uzavretej 17. februára 2017, nedoplatok na splátkach v celkovej výške 350,64 eur, a žalovaného žiadal o jeho bezodkladnú úhradu s upozornením, že ak do 5. júna 2019 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú listinu bola podaná na poštovú prepravu dňa 3. mája 2019 a dňa 17. mája 2019 bola vrátená odosielateľovi (žalobcovi) z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote (č. l. 25 spisu).
12. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. júna 2019 vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil, že keďže napriek výzve na doplatenie splatných splátok a upozornenia na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, dlžné splátky v stanovenej lehote neuhradil, stal sa jeho dlh zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX splatným v celom rozsahu. Zároveň ho informoval, že dlžná čiastka predstavuje k uvedenému dňu sumu v celkovej výške 6 506,19 eur a táto sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania (č. l. 26 spisu).
13. Z Prehľadu splátok a úhrad žalovaného k Zmluve č. XXXXXXX súd zistil, že celkom 19 platieb po 117,75 eur, jedna platba vo výške 13,61 eur, jedna platba vo výške 240,00 eur a jedna platba vo výške 220,00 eur, uskutočnené žalovaným v období od 23. februára 2017 do 18. marca 2019, boli započítané na úhradu spolu 23 celých splátok predpísaných žalovanému a splatných v období od 20. marca 2017 do 20. januára 2019 a časť 24. splátky splatnej 20. februára 2019 vo výške 2,61 eur, ktorá tak ostala neuhradená vo výške 115,14 eur. Na následne predpísané splátky splatné 20. marca 2019, 20. apríla 2019 a 20. mája 2019 už žalovaný neuhradil žiadnu sumu, a preto dňa 19. júna 2019 žalobca zosplatnil zostatok úveru vo výške 6 036,97 eur. Po predčasnom zosplatnení úveru žalovaný uhradil dňa 2. marca 2020 sumu vo výške 100,00 eur, dňa 25. marca 2021 sumu vo výške 70,00 eur, dňa 26. marca 2021 sumu vo výške 50,00 eur, dňa 4. mája 2021 sumu vo výške 70,00 eur, dňa 5. mája 2021 sumu vo výške 50,00 eur, dňa 28. mája 2021 sumu vo výške 70,00 eur a dňa 28. júna 2021 sumu vo výške 70,00 eur. Spolu tak na úver uhradil sumu vo výške 3 190,86 eur (č. l. 27 spisu).
14. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
15. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 7. novembra 2017 (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
18. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "nariadenie") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. mája 2017 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17. februára 2017 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 7 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade sa zároveň jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. apríla 2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalovaný obsah zmluvy, jej formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu používal vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok vo viacerých prípadoch pri poskytovaní pôžičiek spotrebiteľom. Žalovanému poskytol veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z., pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z.
26. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 24. januára 2022, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo posúdil otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy v rozsahu uplatnenom žalobou nie je premlčaná. Splátka úveru, pre omeškanie s úhradou (časti) ktorej došlo k zosplatneniu celého zvyšku úveru, bola splatná 20. februára 2019. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 24. januáru 2022) nebola splátka splatná 20. februára 2019, a teda ani zvyšná (neskôr splatná) časť úveru premlčaná, keďže premlčacia doba naposledy označenej splátky uplynula 9. mája 2022.
27. Súd sa ďalej zaoberal výškou odplaty, posudzujúc jej súlad s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľskej zmluve odkazom na vykonávací predpis - nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016 ku dňu 31. decembra 2016 vyplýva, že ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane sa poskytovali pri RPMN 9,36 %. Odplata uvedená v Zmluve vo výške 15,51 % ročne, zodpovedajúcej výpočtu stanovenému v § 1 ods. 2 a ods. 3 nariadenia [úrok 14,90 % ročne + (poplatok za poistenie 3,54 eur x 108 splátok poplatku za poistenie / 9 rokov / 7 000,00 eur x 100 = 0,61 % ročne) = 15,51 % ročne], a teda neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a § 1 ods. 4 nariadenia (t.j. 2 x 9,36 % = 18,72 %),
čo znamená, že je v súlade so zákonom. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že za účelom zistenia, či výška odplaty podstatne neprevýšila najvyššiu prípustnú odplatu sa údaj o priemernej hodnote RPMN zverejňuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a teda je skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.
28. Či je nárok žalobcu dôvodný a preukázaný, súd následne posudzoval aj podľa relevantných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., pričom mal za to, že Zmluva, na základe ktorej žalobca žalobou uplatnený nárok uplatňoval, obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 naposledy označeného zákona. Zároveň, majúc na zreteli ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preskúmal aj správnosť a prípustnosť výšky RPMN uvedenej v Zmluve vo výške 14,90 % ročne a zistil, že táto bola vzhľadom na predpoklady použité na jej výpočet v Zmluve správne vyčíslená a, ako to už bolo vyššie konštatované, neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia hodnotou 18,72 % ročne.
29. Pri posudzovaní náležitostí Zmluvy súd súčasne dospel k záveru, že táto bola uzavretá bez zistených zjavných neprijateľných podmienok.
30. Predložením písomného vyhotovenia riadne a platne uzatvorenej Zmluvy a Prehľadu splátok a úhrad ako listiny zaznamenávajúcej prijaté splátky žalovaného žalobca preukázal, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 108 mesačných splátkach po 117,75 eur, pričom žalovaný zaplatil len sumu 3 190,86 eur. Keďže, ako to vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad, žalovaný neplnil dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca dňa 19. júna 2019 vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom si uplatnil nárok na vrátenie zostatku úveru vo výške 6 025,36 eur, ktorá zodpovedá súčtu do zosplatnenia predpísaných a neuhradených splátok vo výške 468,39 eur (115,14 eur + 3 x 117,75 eur) a zosplatnenej sumy vo výške 6 036,97 eur, zníženému o úhrady žalovaného v súhrnnej výške 480,00 eur uskutočnené po predčasnom zosplatnení úveru (468,39 eur + 6 036,97 eur - 480,00 eur).
31. Vzhľadom na skutočnosť, že plnenie zo Zmluvy zo strany žalovaného bolo dojednané v splátkach a termín splatnosti poslednej splátky bol určený na 20. februára 2026, súd tiež preskúmal, či došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy. Dospel pritom k záveru, že žalobca preukázal predčasné zosplatnenie pohľadávky, keď predloženou Zmluvou preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok (čl. 9. bod 9.2 Zmluvy), predloženým Prehľadom splátok a úhrad preukázal omeškanie žalovaného a predložením Predžalobnej upomienky z 26. apríla 2019 s k nej pripojenej fotokópie poštovej obálky a Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. júna 2019 preukázal splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
32. Keďže žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradil z dlžnej sumy vo výške 6 505,36 eur len časť vo výške 480,00 eur a zároveň v priebehu sporu žalovanú pohľadávku nerozporoval, pričom žalobca uniesol dôkazné bremeno, považoval súd žalobu v rozsahu po čiastočnom späťvzatí za dôvodnú, a preto jej v tomto rozsahu vyhovel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 025,36 eur.
33. Žalobca si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy.
34. Zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej s nariadením, teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
35. Súd mal za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi, riadne a včas nesplnil, čím sa dostal do omeškania, a preto žalobcovi priznal aj právo na zákonné úroky z omeškania. Tie si žalobca uplatnil s prihliadnutím na Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. júna 2019.
36. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu v rozsahu po čiastočnom späťvzatí za dôvodnú, a preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 6 025,36 eur a úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 6 025,36 eur od 28. júna 2019 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom.
37. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
38. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 CSP. Žalovaný na pojednávaní žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu po 150,00 eur mesačne, dôvodiac svojimi majetkovými a zárobkovými pomermi. Vychádzajúc z uvedeného a berúc zreteľ aj na skutočnosť, že prisúdená suma nepredstavuje prednostnú pohľadávku, sa súd zaoberal žiadosťou žalovaného a po posúdení jeho ekonomickej situácie (je živnostník pracujúci v zahraničí s mesačným príjmom približne 2 000,00 eur, s potrebou uhrádzať dva nájmy, odvody na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 340,00 eur a so záväzkami voči ďalším veriteľom splácanými v súhrnnej výške 630,00 eur mesačne), prihliadajúc aj na výšku dlžnej sumy a primeranú dĺžku doby jej splatenia, tejto vyhovel tak, že žalovanému povolil splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur, splatných k 25. dňu v mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej splátky. Súd mal za to, že povolenie splátok žalovanému zodpovedá, pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia, ktoré slúži na ochranu žalobcu, zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 CSP.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 6 077,20 eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania vzal v reakcii na výzvu súdu žalobu ešte pred jej doručením žalovanému späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 51,84 eur s príslušenstvom, súd zohľadnil, že žalobca zavinil zastavenie konania (o ktorom však súd osobitne nerozhodoval) v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy vo výške 51,84 eur s príslušenstvom, a preto bolo úspech v tejto časti, teda v rozsahu 0,85 % potrebné pričítať žalovanému. Úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 99,15 %. Žalobcovi preto po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,30 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).