Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/3/2014

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: L.. L. E., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž., H.. T.Z. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tatiana Polková, so sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13 proti žalovaným: v rade 1/ D. F. Ž., F. F. X. Ž., H.. B. XX, v rade 2/ F. E. - U. F. F. E., F. F. V., Ž. O. XX v konaní o doplatenie funkčného platu sudcu takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 903,80 € od 16.02.2011 do 11.07.2014, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.03.2011 do 11.07.2014 , 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.04.2011 do 11.07.2014 , 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.05.2011 do 11.07.2014, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 619,60 € od 16.06.2011 do 11.07.2014, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.07.2011 do 11.07.2014 a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 309,80 € od 16.08.2011 do 11.07.2014 zamieta.

Súd konanie o zaplatenie 309,80 € , 309,80 € , 309,80 €, 309,80 €, 619,60 €, 309,80 € , 309,80 € zastavuje.

Súd upravuje Slovenskú poštu, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok v sume 141,80 € .

Žalovanému v rade 2/ sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

Žalovanému v rade 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.02.2011 vo výške 9 % od zaplatenia , sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.09.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.05.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 619,60 € s ročným úrokom z omeškania od 16.06.2011 vo výške 9,25 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.07.2011 vo výške 9,50 % do zaplatenia, sumu 309,80 € s ročným úrokom z omeškania od 16.08.2011 vo výške 9,50 % do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to z toho dôvodu, že doterajší funkčný plat mu bol určený platovým dekrétom číslo 1SprO 450/2010 z 12.04.2010, podpísaný predsedom Okresného súdu v Žiline, podľa ktorého patrí žalobcovi od 01.01.2010 funkčný plat vo výške 2.680,80 € a paušálna náhrada vo výške 111,70 €. Žalobcovi však bolo doručené oznámenie o výške a zložení funkčného platu číslo 1SprO 50/2011 z 18.01.2011, podpísaný predsedom Okresného súdu Žilina, podľa ktorého patrí žalobcovi od 01.01.2011 funkčný plat vo výške 2.392,80 € a paušálna náhrada vo výške 99,70 € . Ďalej žalobcovi bolo doručené oznámenie o výške a zložení funkčného platu č. 1SprO 308/2011 z 12.04.2011 podpísaný predsedom Okresného súdu Žilina, podľa ktorého patrí žalobcovi od

01.01.2011 funkčný plat vo výške 2.470 € a paušálna náhrada vo výške 103 €. Ďalej žalobcovi bolo doručené oznámenie o výške a zložení funkčného platu pod 1SprO 678/2011 so 17.08.2011 podpísané sudcom povereným plnením úloh podľa § 35 Zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého patrí žalobcovi od 06.07.2011 funkčný plat vo výške 2.768,40 € a paušálna náhrada vo výške 115,40 €. Porovnaním týchto oznámení o výške a zložení funkčného platu za 17.08.2011 predchádzajúcim oznámením o výške a zložení funkčného platu možno konštatovať, že došlo o zníženie platu sudcu v období prvých siedmych mesiacov v roku 2011. V návrhu poukázal na to, že podľa § 90 ods. 2 Zákona o sudcoch v platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu. Žalobcovi bol znížení funkčný plat bez splnenia zákonných podmienok. Podľa § 74 Zákona o sudcoch znížiť funkčný plat možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu. Žalobcovi nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie, ktoré by odôvodňovalo zníženie jeho funkčného platu. Oznámením o výške a zložení funkčného platu číslo 1SprO 50/2011 z 18.01.2011 odkazuje na ustanovenie Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez špecifikácii konkrétnych zákonných ustanovení a § 29 g) ods. 1 Zákona Národnej rady SR č. 500/2010 Z.z. z 02.12.2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľoch SR v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 platových pomerov poslancovi Národnej rady SR patrí plat vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve SR za kalendárny rok znížený podľa odseku 2 znížený nahor na celé euro začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou SR predpísaný sľub. Z každého rozumného výkladu § 2 ods. 1 vyplynie iba jeden záver, podľa ktorého v roku 2011 predchádza kalendárny rok 2010. Z toho potom vyplýva zákonný výpočet platu poslanca ( a sudcu ) pre rok 2011 je priemerná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2010. Štatistický úrad SR k vydaniu platového dekrétu dňa 18.01.2011 neoznámil priemernú nominálnu mzdu zamestnanca hospodárstva SR 2010. Z toho vyplýva, že neexistuje základ pre výpočet zákonného platu sudcu s účinnosťou od 01.01.2011. Výpočet základného platu z inej než priemernej nominálnej mzdy zamestnanca SR je v rozpore s § 2 ods. 1 veta prvá zákona o platových pomeroch a preto je nezákonný. V návrhu poukázal aj na ust. článku 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku 2 odsek 2 a 5 zákona. Uznesením Ústavného súdu SR číslo konania PL ÚS 99/2011 z 22.06.2011 bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení, na ktoré odkazuje predseda Okresného súdu v Žiline v oznámení o výške a zložení funkčného platu z 18.01.2011. Priamou reakciou na uznesenie ústavného súdu je oznámenie o výške a zložení funkčného platu z 17.08.2011. Na verejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR dňa 01.12.2013 Ústavný súd rozhodol vo veci pod sp.zn. PL ÚS 99/2011, že ustanovenie § 2 ods. 1 v časti zníženia podľa odseku 2, § 2 ods. 2 a § 29 g) odsek 1 a § 29 g) ods. 4 , 8 a 9 Zákona Národnej rady SR číslo 120/2003 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 v spojení s č.l. 144 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na toto rozhodnutie Ústavného súdu, teda došlo k zníženiu platu žalobcu nezákonne. V návrhu ďalej poukázal aj na ust. § 517 ods. 1 O.z. a vzhľadom na to si uplatnil aj úrok z omeškania, nakoľko v zmysle § 81 ods. 1 Zákona o sudcoch , platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona ak je ustanovené inak sú splatné pozadu za mesačné obdobia a to najneskôr do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat. V návrhu si ďalej žalobca uplatnil aj náhradu trov konania. V súvislosti so svojím návrhom poukázal na pripojené listinné dôkazy, na platové dekréty, ktoré uviedol v návrhu, na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. PL ÚS 99/2011, podľa ktorého zníženie platov sudcu nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 Zákona č. 120/1993 Z.z. v spojení s článkom 144 ods. 1 Ústavy SR. V priebehu konania zobral svoj návrh pokiaľ sa týka vyplatenia súm z 309,80 €, 309,80 €, 309,80 €, 309,80 €, 619,60 €, 390,80 € a 309,80 € za mesiace január až jún 2011 späť z toho dôvodu, že tieto mu boli uhradené 11.07.2014.

2. Žalovaný v rade 1/ vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že žiada návrh zamietnuť predovšetkým z toho dôvodu, že v tejto veci nie je pasívne legitimovaný. Poukázal na to, že žalovaný v rade 1/ má postavenie osobného úradu sudcu v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona č. 385/2000 Z.z. z ustanovení § § 65 až 92 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich , ktoré upravujú platové pomery sudcov vyplýva, že sudcovi plat vypláca osobný úrad. Z hľadiska kompetencie okresného súdu ako osobného úradu funkciu vo vzťahu k platovým pomerom sudcu podľa § 90 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. osobný úrad sudcu vydáva sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaní zrážkach. Hoci v zmysle ust. § 90 ods. 2 Zákona č. 385/2000 Z.z. v platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu, tak zo zákonnej úpravy platových podmienok sudcu vyplýva, že predseda súdu nerozhoduje o výške platu sudcu , ktorá vyplýva zo zákona a rovnako nie je oprávnený

rozhodovať o jeho znížení alebo zvýšení iba v prípadoch, kedy to zákon predpokladá. Súd, na ktorý bol sudca pridelený na výkon funkcie sudcu je v postavený osobného úradu sudcu vydáva sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zrážkach platu a zároveň prostredníctvom osobného úradu sudcu je sudcovi plat fakticky vyplácaný. Z uvedeného nemožno vyvodiť pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 1/ vo vzťahu k uplatnenému nároku funkčného platu žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011, nakoľko zo zákonnej úpravy nevyplýva, že by sudcovi vznikol nárok na zaplatenie funkčného platu ( ako odplaty za výkon funkcie sudcu ) voči osobnému úradu. Podľa neho pasívna legitimácia je daná u žalovaného v rade 2/ vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu s poukazom na ust. § 25 ods.1 Zákona č. 385/2000 Z.z. v zmysle ktorého vymenovaním za sudcu vzniká osobitný druh vzťahu štátu ( SR ) , z ktorého vyplýva právo a povinnosť sudcu právo upraviť upravené z citovaných zákonov, pričom za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy , ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis a ktorým ústredným orgánom štátnej správy pre súdy v zmysle ust. § 34 ods. 1 Zákona č. 757/2004 Z.z. je Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že ak by sa súd nestotožnil s otázkou pasívnej legitimácie na jeho strane, tak v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výška platu, ktorá bola žalobcovi doplatená z rozpočtových prostriedkov pridelených na tento účel nie je medzi stranami sporná. Žalobca nenamietal, že by mu bol riadne doplatený plat alebo jeho časť. Preto predmetom nároku môže byť len príslušenstvo pôvodne uplatneného nároku. Nárok na zákonný úrok z omeškania v prípade úroku z omeškania s platením platu sudcu vyplýva z ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. v zmysle ktorého sa osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, upravujú sa právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý odkaz je potrebné aplikovať aj na osobitný vzťah sudcu, na ktorý sa v zmysle ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z.z. primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce. Následne tak možno aplikovať ust. § 517 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis NR SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Plat za mesiac január až júl 2011 v období od 01.01.2011 do 26.07.2011 bol žalobcovi vyplatený vo výške vyplývajúcej v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy , konkrétne ust. § 2 a § 29 g) Zákona č. 120/1993 Z.z. v znení účinnosti od 01.01.2011 do 25.07.2011. Omeškanie s uspokojením platových pomerov žalobcu tak nemohlo nastať skôr, než dotknuté zákonné ustanovenia vo vzťahu k sudcom stratili účinnosť v dôsledku vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu SR z 11.12.2013 sp.zn.PlÚS 99/2011 v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 Z.z. zo dňa 18.04.2014. Následne analogicky podľa ust. § 563 O.z. žalovaný v rade 2/ prostredníctvom osobného úradu sudcu bol povinný uspokojiť platové pomery žalobcu za obdobie od 01.01.2011 do 26.07.2011 prvý deň po vyhlásení uvedeného nálezu v Zbierke zákona, t.j. dňa 19.04.2014 a až od dňa nasledujúceho, t.j. od 20.04.2014 možno konštatovať, že sa dostal do omeškania s uspokojením platových pomerov žalobcu a od tohto dňa patrí navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z omeškania. Vzhľadom na toto tvrdenie žalovaný v rade 1/ preto žiadal, aby návrh žalobcu v plnom rozsahu bol zamietnutý, vzhľadom na to, že u neho nie je daná pasívna legitimácia ako aj na to, že žalobcovi nevznikol ani nárok na úroky z omeškania.

3. Žalovaný v rade 2/ vo svojom písomnom stanovisku poukázal na to, že po zmene návrhu zostali predmetom konania len úroky z omeškania. Tieto však nemožno považovať za platový nárok proti nemu podľa Zákona č. 385/2000 Z.z., keďže podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z.z. štát zodpovedá za uspokojenie platových nárokov sudcov. Z toho žalovaný v rade 2/ namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Ďalej uviedol, že žalobca podľa neho nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobcovi bol vyplatený funkčný plat za obdobie január až júl 2011. Žalobca v rade 1/ ako jeho osobný úrad v riadnych výplatných termínoch na základe platového dekrétu predsedu súdu, ktorý bol vydaný na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy. Až nález ústavného súdu zverejnený dňa 08.07.2014, ktorého predmetom bol prieskum novely Zákona č. 120/1993 Z.z. konštatoval protiústavnosť niektorých ustanovení napadnutého zákona. V prípade tohto konštatovania protiústavnosť sa v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu zbierky zákonov SR zosúlaďuje takto: takáto protiústavnosť zákona SR. Aplikujúc túto lehotu, analógiu iuris na prejednanie kvôli zrejmému záveru, že žalobcovi by právo na zaplatenie úrokov z omeškania patrilo až do dňa 19.10.2014, až po 6 mesiacoch zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v zbierke zákonov. Bezodkladne po publikovaní súdu SR dochádzalo k vykonávaniu úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcov, keďže tieto neboli rozpočtované v štátnom rozpočte 2014. Samotné doplatenie rozdielov platov sudcov bolo administratívne náročné, nemohlo sa udiať zo dňa na deň. Vo svojom vyjadrení teda poukázal na to, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je nedôvodný. Na svojom stanovisku trval aj na pojednávaní. Poukázal

na obdobné rozhodnutia súdov SR, ktoré takéto návrhy zamietali, konkrétne aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoPr 8/2015 zo dňa 15.06.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Martine sp.zn. 7Cpr 2/2014, ktorým bol obdobný návrh zamietnutý.

4. Súd berúc do úvahy tú skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh v časti späť, teda v časti krátenej mzdy za obdobie od 01.01.2011 do 31.07.2011 späť, nakoľko táto mu bola vyplatená, sa v ďalšom konaní zaoberal len otázkou úrokov z omeškania. Musel sa vysporiadať aj s pasívnou legitimáciou. Pri rozhodovaní súd vychádzal už z citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že žalovaný v rade 1/ ako platiteľ nezadržal svojvoľne časť mzdy žalobcu, nakoľko tento postupoval v zmysle platového dekrétu vydaného predsedom súdu č. ISprO 50/2011 z 18.01.2011, v ktorom poukázal na ust. § 2 ods. 1 a § 29 g) ods. 1 Zákona č. 500/2010, v ktorom sa mení a dopĺňa Zákon č. 120/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov na zmenu Zákona č. 385/2000 Z.z., teda žalovaný v rade 1/ postupoval v zmysle vtedy platných predpisov. Uplatnené úroky z omeškania sú v skutočnosti škodou, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku toho, že zadržal časť mzdy, avšak takto postupoval v súlade s vtedy platnými predpismi. Preto voči žalovanému v rade 1/ súd návrh zamietol.

5. Pokiaľ sa týka žalovaného v rade 2/, tak v tomto prípade sa stotožnil s jeho právnym názorom, teda že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko mzdu je povinný vyplácať žalobcovi žalovaný v rade 1/. Vzhľadom na takto vyhodnotený skutkový stav vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ voči nemu súd návrh zamietol.

6. Ohľadom súm ,ktoré pôvodne žaloval žalobca, teda ktoré mu neboli vyplatené za obdobie od 01.01.2011 do 31.07.2011 súd konanie zastavil a to vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu, nakoľko mu boli v priebehu konania vyplatené. Pri tom vychádzal z ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

7. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu v zmysle ust. § 11 ods. 3,4 Zákona o súdnych poplatkoch.

8. V zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalovanému v rade 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania, keď pri tom vychádzal z výsledku konania.

9. Žalovanému v rade 1/ súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.