Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-160-2016.pdf
PDF · 96.24 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/160/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/XX, XXX XX R., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 12.06.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 11.05.2016 žalobca požadoval na žalovanom zaplatenie primeraného finančného zadosťučinia vo výške 300 €. Svoj nárok odvodzoval z toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/252/2015 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhal neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená k zmluve č. XXXXXXXXXX dňa 27.01.2004. V konaní bol úspešný a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/252/2015 z 08.10.2015, ktorý sa stal právoplatný 09.12.2015, bola dohoda určená za neplatnú. Následne v žalobe žalobca cituje časť odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/252/2015. Žalobca následne cituje § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Žalobca má za to, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, nepostupoval voči nemu ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, porušil zákon a vykonával zrážky z jeho mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, preto od neho požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie žalobca požadoval vo výške 300 €.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 04.07.2016, v ktorom uviedol nasledujúce:
- podľa žalovaného predpokladom úspešného uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie je s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne (kumulatívne) ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu,
- podľa žalovaného predpokladom aplikácie inštitútu finančného zadosťučinenia je, že na strane žalobcu vznikla ujma, inak niet čo reparovať,
- žalovaný poukazuje na to, že nie každé rozhodnutie súdu ohľadne spotrebiteľov možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a má za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/252/2015 išlo o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. V konaní nebolo uplatňované porušenie práva, či povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov a osobitných právnych predpisov.,
- podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.
3. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25C/252/2015 a zistil nasledujúce:
4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25C/252/2015, právoplatným dňa 09.12.2015 bolo určené, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2004 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že súd: „Po preskúmaní zmluvy o úvere ako aj uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla žalobkyňa takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a žalobkyňa tiež nemohla ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo aby vylúčil zo súdneho prieskumu pohľadávku uplatňovanú voči žalobkyni. Súd tiež poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, v bode 3 je napísaná drobným písmom a podpisom zmluvy musela žalovaná automaticky podpísať aj túto dohodu. Zároveň samotné znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať je neurčité, s poukazom na to, že žalovanému by sa podľa tejto dohody malo plniť nielen pri omeškaní žalobkyne s plnením tejto úverovej zmluvy ale aj pri omeškaní s plnením inej pohľadávky spoločnosti. Z tejto formulácie nie je zrejmé o akú inú pohľadávku ide a čoho by sa mala týkať. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že dohoda zo zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a § 39 OZ neplatná.“
5. Súd ďalej vykonal dôkaz správou FNsP Prešov (č. l. 7), z ktorého vyplýva, že na úverovú zmluvu, u ktorej bola Dohoda o zrážkach zo mzdy vyhlásená za neplatnú, bola zo mzdy žalobcu zrazená suma v roku 2009 vo výške 92,07 €, v roku 2010 vo výške 122,98 € a v roku 2011 vo výške 92,40 €.
6. Súd z pripojeného spisu 25C/252/2015 vykonal dôkaz úverovou zmluvou z č. l. 5, listom adresovaným žalovaným zamestnávateľovi žalobcu s názvom „Výplata zo zrážok zo mzdy“ (č. l. 6), vyjadrením v tomto konaní žalovaného k žalobe z č. l. 30-32, pričom z tohto vyjadrenia považuje za dôležité nasledujúce: „Odporca (Home Credit Slovakia - poznámka OS Prešov) považuje za potrebné uviesť, že vzniknutú pohľadávku uzavretú z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vymáhal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 10C/377/2012-42 podaním návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený na Okresný súd v Prešove dňa 05.10.2012.Okresný súd v Prešove v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému navrhovateľka zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko podala odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania. Pohľadávka bola zosplatnená listom zo dňa 22.01.2009 a návrh na začatie konania bol podaný dňa 05.10.2012 po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Odporca prostredníctvom advokátskej kancelárie ERASMUS Legal s.r.o., ktorá ho v konaní právne zastupovala, keďže vznesenou námietkou premlčania protistrana zabránila vymáhateľnosti uplatnenej pohľadávky a z dôvodu hospodárnosti, zobrala podanú žalobu späť. Konanie bolo dňa 15.01.2013 uznesením 10C/377/2012-42 zastavené.“
7. Súd tiež vykonal dôkaz listom žalovaného adresovaným zamestnávateľovi žalobcu z č. l. 44, ktorý je zo dňa 16.06.2015 a ktorým žalovaný oznamuje zamestnávateľovi žalobcu ukončenie výplaty zrážok zo mzdy okrem iného aj na úvere, súčasťou ktorého bola neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy. 8. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
„Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 - Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 9. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Po 09.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita tohto porušenia.
10. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“ ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí.
11. Ústavný súd ČR a NSS ČR v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97). Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96).
12. Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace právní normy; není ani metodou nejspolehlivější ((1133/2007 Sb. NSS). Otrocké následování doslovného znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch - usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace.
13. Procesný súd má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.
14. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
15. Vyhlásením Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti tak zo strany dodávateľa došlo minimálne k porušeniu zákonného ustanovenia citovaného v bode 14. odôvodnenia.
16. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Je teda možné dospieť k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu bola spôsobená.
17. V prejednávanej veci pre určenie výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia súd považuje za rozhodujúce to, že na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobcovi vykonané zrážky zo mzdy v rozsahu cca 300 € ale najmä to, že napriek tomu, že konanie o žalobe žalovaného na zaplatenie nedoplatku týkajúceho sa zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo ukončené už v roku 2013, o zastavenie zrážok požiadal zamestnávateľa žalobcu až v roku 2015. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola nevymáhateľná, žalovaný ponechal možnosť, aby zamestnávateľ žalobcu po obdobie viac ako dvoch rokov naďalej vykonával zrážky zo mzdy. V tomto konaní žalovaného vidí súd jeho zlý úmysel rozhodujúci pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Takýmto postupom, ak by boli zrážky zo mzdy vykonávané (k čomu pravdepodobne nedošlo len preto, že mzda žalobcu nestačila k výkonu všetkých zrážok týkajúcich sa jednotlivých zmlúv o úveroch, ktoré mala uzatvorené), bolo by došlo k preplateniu úveru zo strany žalobcu napriek tomu, že pohľadávka žalovaného už vymáhateľná nebola, čo tento dobre vedel.
18. Splatnosť primeraného finančného zadosťučinenia nie je zákonom stanovená. Súd teda vychádzal § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný doručením žaloby dňa 10.06.2016, plniť mal dňa 11.06.2016 a dňom 12.06.2016 sa dostal do omeškania. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 12.06.2016 bola základná úroková sadzba ECB - 0,00% ročne a výška úrokov z omeškania tak je 5,00% ročne.
19. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2585/2015 - „Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“ Žalobca požadoval zaplatenie sumy 300 € + 5,65 € (vyčíslený úrok z omeškania úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 300 € od 11.06.2016 do 05.09.2016 - deň rozhodnutia súdu) = 305,65 €. Žalobcovi bola priznaná suma 300 € + 3,49 € (vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 300 € od 12.06.2016 do 05.09.2016) = 303,49 €.
Úspech žalobcu - 99%, úspech žalovaného - 1%, čistý úspech žalobcu 98%. Žalobcovi tak patrí náhrada 98% z účelne vynaložených výdavkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.