Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/448/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v spore žalobcu: C.. G. I., O. U. Č.. X, H. G. X, R., správca konkurznej podstaty úpadcu BEGOKON, p. v. o. d. v likvidácii, so sídlom Žilinská č. 8, Bratislava, IČO: 36 038 679, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská, s.r.o., AK so sídlom Kalinčiakova č. 25, Bratislava, proti žalovanému: B.. A. M., R. R. XXXXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 4.272,24 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.272,24 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Podanie vo veci samej zdôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava prebieha konkurzné konanie pod spis. zn. XK/XX/XXXX úpadcu BEGOKON, p. v. o. d. v likvidácii. Aktívnu vecnú legitimáciu správca úpadcu odvodil v zmysle § 44 ods. 1 a ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len . V zmysle § 86 ods. 2 ZKR, „správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.“ V rámci výkonu funkcie správcu úpadcu, správca dopytoval banky so žiadosťou o poskytnutie výpisu z bankových účtov úpadcu. Keďže správca nedisponuje kompletným účtovníctvom úpadcu, ktorý mu neposkytol žiadnu súčinnosť, bol nútený v rámci šetrenia o majetkových pomeroch žiadať štátne inštitúcie o poskytnutie informácií o majetkových hodnotách evidovaných na osobu úpadcu. Rovnako účtovníctvom úpadcu za podstatné účtovné obdobia predchádzajúce konkurzu správca nedisponuje. informácie O účtovníctve má správca len čiastkové údaje v elektronickej podobe. Tieto mu poskytli orgány činné v trestnom konaní a tieto v rámci trestného konania vedeného na štatutárneho zástupcu zadržali ako dôkazný materiál. Na základe žiadosti poskytla VÚB, a.s. správcovi výpis z bankového účtu úpadcu s informáciou o jeho pohyboch na účte. Úpadca vstúpil do likvidácie dňa 19.08.2013 a za likvidátora bol vymenovaný B.. H. L., voči ktorému je vedené trestné stíhanie. Dňa

07.02.2014 bolo zverejnené uznesenie v Obchodnom vestníku č. 26/14 o začatí konkurzného konania na majetok úpadcu. Konkurz bol vyhlásený dňa 23.04.2014 s účinkom nasledujúci deň. Správca sa pri šetrení majetkovej podstaty zameral na prevody a platby cez účet úpadcu, ktoré neboli bežnými platobnými operáciami z obchodného styku. V mesiaci jún 2013 uskutočnil úpadca nenávratný finančný prevod zo svojho účtu na účet žalovaného. Išlo o prevod peňažných prostriedkov dňa 05.06.2013 vo výške 420,88 € a dňa 10.06.2013 vo výške 851,36 € a vo výške 3.000 €, celkovo suma vo výške 4.272,24 €, ktorá bola prevedená na bankový účet žalovaného. Platby boli nenávratné a úpadca nedostal zo strany žalovaného žiadne protiplnenie za tieto sumy, resp. vrátenie týchto finančných prostriedkov. Správca v rámci účtovníctva a záznamov o majetku úpadcu nenašiel žiadne majetkové hodnoty alebo záznamy o platbách, ktoré by nasvedčovali tomu, že úpadca za tieto prevody získal protiplnenie. Správca pritom nedisponuje žiadnym účtovným záznamom o týchto úkonoch, ktorými žalovaný nadobudol podstatnú čiastku z obchodného majetku úpadcu. Úpadca ako podnikateľský subjekt nebol oprávnený vykonávať darovania či pôžičky, alebo akékoľvek iné prevody bez obmedzenia s finančnými prostriedkami spoločnosti. Plnenie, ktoré získal žalovaný vo výške 4.272,24 € považoval správca za majetkový prospech bez právneho dôvodu v zmysle § 451 € ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámil sa s výpisom z účtu úpadcu, Zmluvou o pôžičke zo dňa 13.11.2012, správou nezávislého účtovníka spoločnosti BEGOKON, p. v. o. d. v likvidácii z 16.05.2016.

5.Právny zástupca správcu pred súdom uviedol, že správca konal z úradnej povinnosti zabezpečiť majetok úpadcu s ohľadom na práva veriteľov. Zistil, že na účte úpadcu sú rôzne prevody na rôzne osoby, pričom tieto prevody nemal správca žiadnym spôsobom zdokladované. Disponuje iba s čiastočným účtovníctvom úpadcu, ktorý nespolupracuje. Preto správca vyzval žalovaného na vydanie titulom bezdôvodného obohatenia, resp. zdokladovanie finančných prostriedkov. Žalovaný však nereagoval, preto správca uplatnil nárok súdnou cestou. Žalovaný predložil Zmluvu o pôžičke, čo má preukazovať, že poskytnuté financie boli vlastne vrátenie pôžičky. Podľa jeho názoru táto zmluva nie je bez ďalšieho iného dokazovania dostatočným dokladom, ktorý by preukázal, že pôžička aj skutočne poskytnutá bola. Zo Zmluvy vyplýva len záväzok požičať, ale nevypláva dostatočne jasne, že veriteľ (žalovaný) tieto peniaze skutočne odovzdal, v akej sume a kedy. Podľa samotného znenia zmluvy, konkrétne v bode zúčtovania pôžičky sa uvádza, že sa jedná o nejaký záväzok do budúcnosti. V danom smere je Zmluva neurčitá v časti, či pôžička poskytnutá bola. Úpadca nespolupracuje so správcom a teda správca nedisponuje kompletným účtovníctvom v písomnej podobe. Správca ale nahliadol do účtovníctva v elektronickej podobe, ktoré sa nachádza na polícii v súvislosti s trestným stíhaním konateľa úpadcu. V tomto účtovníctve prijatie takejto pôžičky nie je evidované. Správca sa teda domnieva, že ide o Zmluvu o pôžičke, ktorá je fingovaná a pôžička poskytnutá nebola. Zmluvou o pôžičke sa úpadca snažil len kryť odčerpávanie finančných prostriedkov pred plánovaným konkurzom. Spoločnosť úpadcu bola v likvidácii, likvidátorom bol konateľ a tento podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Správa vychádza aj so skutočnosti, že pri vedení tohto konkurzu zistil až desiatky takýchto prípadov výplat bez právneho dôvodu. Prevažnú väčšinu predstavujú osoby, ktorým boli zaslané peniaze, a sú spriaznené osoby buď úpadcu, alebo osoby blízke konateľovi úpadcu.

6.Žalovaný pred súdom uviedol, že odmieta obvinenie z bezdôvodného obohatenia. Ako dôkaz predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 13.11.2012. Pohľadávku si neprihlásil do konkurzu, lebo o ňom nemal vedomosť a teda nemohol splniť zákonom stanovenú lehotu na prihlásenie pohľadávky. Finančné prostriedky poskytol spoločnosti úpadcu v hotovosti. B.. H. L. je jeho známy a pozná ho z detstva. Pán L. prišiel so Zmluvou, takže predpokladá, že ju vyhotovil právnik spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti viedli účtovníčky, takže nevie, či bola do účtovníctva daná, alebo nedaná. Zmluvu podpísali, peniaze si odovzdali a z jeho strany nebol dôvod na nedôveru. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že správca napadol Zmluvu s argumentáciou o odčerpávaní peňažných prostriedkov zo spoločnosti a podľa jeho názoru to ani nesúviselo s týmto konaním voči nemu. Sumu 10.000 € odovzdal pánovi L.. Nevedel si spomenúť kde to bolo, pretože sa stretávali v Bratislave, Žiline a vo Veľkom Krtíši. Sám väčšinu času pôsobil v Bratislave, kde boli kancelárie spoločnosti a stretávali sa viac ako jeden krát do týždňa. Išlo i jedinú pôžičku a pri prevzatí peňazí boli prítomní len oni dvaja. Nevedel sa ani vyjadriť koľko presne a kedy

mu spoločnosť teda vrátila finančné prostriedky. Prestal to evidovať a podľa výpisu z účtu boli úhrady v sume 3.000 €, 851 € zo dňa 10.06. a suma 420,88 € z 05.06.2013.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7.Súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. V § 451 ods. 2 je konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Znenie § 451 ods. 2 cit. zákona vymedzuje pojem bezdôvodného obohatenia a uvádza štyri formy, a to majetkový prospech získaný: plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8.Právny základ argumentácie správcu konkurznej podstaty spočíval na konštrukcii, že úpadca ako podnikateľský subjekt nebol oprávnený vykonávať darovania či pôžičky, alebo akékoľvek iné prevody bez obmedzenia s finančnými prostriedkami spoločnosti. Neexistuje žiaden doklad ani v účtovníctve, ani v majetkovej podstate, ktorý by z hľadiska právneho dôvodu odôvodňoval nadobudnutie peňažnej sumy 4.272,24 €. Plnenie, ktoré získal žalovaný považoval preto za majetkový prospech bez právneho dôvodu v zmysle § 451 € ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoju na svoju obranu predložil súd ako dôkaz Zmluvou o pôžičke zo dňa 13.11.2012. Tá mala prestavovať dôvod prijatia plnenia. Odmietol obvinenia z bezdôvodného obohatenia s tým, že nemôže zodpovedať za to, či spoločnosť pôžičku zaeviduje do svojho účtovníctva.

9.Súd konštatuje, že pre naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia vo forme majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu musí ísť o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Nevyhnutnou povinnosťou strany v spore je preto preukázať absenciu právneho dôvodu. Žalovaný v priebehu súdneho konania predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 13.11.2012, v zmysle ktorej mal prenechať spoločnosti BEGOKON, p. v. o. d. sumu 10.000 € na obdobie od 13.11.2012 do 31.12.2013. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude bezúročná a poskytnuté finančné prostriedky sa vrátia veriteľovi v hotovosti, resp. bankovým prevodom na účet veriteľa. Predmetná zmluva mala predstavovať titul na plnenie zo strany úpadcu. Za najpodstatnejšiu skutočnosť súd považuje to, že žalobcovi sa žiadnym prostriedkom procesného útoku nepodarilo tento dôkaz vyvrátiť a spochybniť. To, že sa žalobca snažil preukázať, že neexistuje žiaden účtovný záznam, ktorý by potvrdil, že predmetná pôžička bola skutočne aj prijatá - nemalo spôsobilosť argumentačne presvedčiť súd o neexistencii záväzku úpadcu voči žalovanému. Žalovaný sám uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť za to, či úpadca danú pôžičku zaevidoval do účtovníctva, alebo nie. Zo správy nezávislého účtovníka spoločnosti BEGOKON, p. v. o. d. v likvidácii vyplývalo, že sa nenašiel žiaden účtovný záznam, ktorý by dokazoval, že predmetná pôžička bola prijatá. V elektronickej dokumentácii sa napr. nachádza záznam o prijatej pôžičke od B.. H. M. v plnej sume 100.000 €, ktorá bola podložená Zmluvou o pôžičke zo dňa 25.05.2012. Rovnako v účtovnom denníku 2013 boli nájdené záznamy, kde analytické účty boli pomenované jednotne „Lamos“. Účtovná evidencia podľa účtovníka neposkytovala vo viacerých významných oblastiach verný obraz o pohľadávkach a záväzkoch spoločnosti úpadcu. Návrh na vykonanie dôkazu vypočutím svedka B.. H. L. strana žalobcu nepodala s tým, že by zrejme potvrdil skutočnosti uvádzané žalovaným.

10.Po vykonanom dokazovaní považoval súd za potrebné návrh zamietnuť, pretože strana žalobcu súdu nepreukázala, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Inak povedané súd by nemohol na základe takto zisteného skutkového stavu žalobe vyhovieť a uviesť, že okolnosti tohto prípadu naznačujú, že Zmluva o pôžičke zo dňa 13.11.2012 mohla byť dodatočne vyhotovená, resp. antidatovaná, pretože absentuje o prijatí peňažných prostriedkov doklad v účtovníctve úpadcu.

11.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, trovy si ale neuplatnil a ani mu nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).