Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci navrhovateľky: K. M., N.. XX.XX.XXXX, A. C., t.č. X. XX, XXX XX Trnava, právne zastúpená: JUDr. Júliou Vestenickou, advokátkou so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, proti manželovi: Š. M., N.. XX.XX.XXXX, A. X. XX, XXX XX C., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. M., N.. XX.XX.XXXX a synovi V. M., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, mal. dcéra zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zverenie V. M., N.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, sa zastavuje.

Súd manželstvo účastníkov konania K. M., T.. T.P., N.. XX.X.XXXX, a Š. M., N.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 29.8.1992 pred Mestským úradom Trnava zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod p.č. XXX, rozvádza.

Maloletá K. M., N.. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky t. j. matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej K. M., N.. XX.X.XXXX, sumou 100 eur mesačne od 12.2.2016, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám navrhovateľky t. j. matky.

Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.2.2016 do 30.9.2016 vo výške 189,66 € na maloletú K. v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18P/22/2010-79 zo dňa 7.12.2011 v časti určenia výživného otca na maloletú K. M., N.. XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Otec nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na rozvod manželstva.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 12.02.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. K. M., N.. XX.XX.XXXX a V. M., N.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že uzavrela manželstvo s Š. M., N.. XX.XX.XXXX, dňa 29.08.1992, pričom z manželstva sa im narodili štyri deti, z ktorých dve boli v čase podania návrhu plnoleté. Navrhovateľka uviedla, že

manželstvo neplní svoju funkciu už 14 rokov, pričom spolu nežijú v jednej domácnosti. Manžel má s inou ženou, štyri ďalšie deti. Navrhovateľka má vážnu známosť, s ktorou chce do budúcna žiť, a preto podala návrh na rozvod a žiadala aby v čase podania návrhu maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaní na platenie výživného na tieto deti.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (matky) ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to či už predloženými účastníkmi konania, alebo zabezpečenými súdom z vlastnej iniciatívy za účelom zistenia skutočného stavu.

3. Súd konštatuje, že nakoľko v čase konania pojednávania dosiahol syn V. M., N.. XX.XX.XXXX plnoletosť, súd ho vyzval krátkou cestou pred pojednávaním dňa 05.09.1998, či chce pristúpiť k návrhu na určenie výživného. Syn uviedol, že k návrhu pristúpiť nechce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd krátkou cestou pred otvorením pojednávania vyzval matku, či v časti zverenia plnoletého syna zotrváva na podanom návrhu alebo návrh berie v tejto časti späť. Súd matke vysvetlil, že nemôže rozhodnúť o zverení plnoletého dieťaťa do jej starostlivosti, pokiaľ je spôsobilé na právne úkony.

4. Navrhovateľka vzala pred začatím pojednávania návrh vo veci zverenia plnoletého syna v celom rozsahu späť.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadkku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Vzhľadom na späťzvatie návrhu navrhovateľkou v časti o podaného návrhu, rozhodol súd o tejto časti tak, že konanie v tejto časti zastavil.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11.Podľa § 23 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“)

- ods. 1, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

- ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

- ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods.1 a 2 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

14. Podľa § 24 Zákona o rodine

- ods. 1, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,

ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

- ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

- ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 25 Zákona o rodine:

- odsek 1, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

- odsek 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- odsek 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

- odsek 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

- odsek 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 Zákona o rodine

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. K rozvodu manželstva. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. V danej veci súd konštatuje, že manželia netvoria už dlhodobo životné spoločenstvo, nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spoločne deti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že manžel bol od 26.04.2011 do 25.08.2016 nepretržite vo výkone trestu odňatia slobody na základe štyroch odsudzujúcich trestných rozsudkov, a teda ani nemohol tvoriť životné spoločenstvo s manželkou. Súd mal preukázané, že manžel má štyri ďalšie deti s inou ženou/ženami, a to B. N.. XX.XX.XXXX, C., N.. XX.XX.XXXX, F. N.. XX.XX.XXXX, F. N.. XX.XX.XXXX (č.l.34). Sama uvedená skutočnosť, kedy manžel má štyri deti mimo vzťahu s manželkou súd považuje, za dôvodnú pre rozhodnutie o rozvode manželstva, kedy manželka už nechce tvoriť životné spoločenstvo s manželom. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že jednou zo základných príčin rozvratu manželstva je správanie manžela, ktorý udržuje/ udržiaval mimomanželský pomer, z ktorého má štyri deti, pričom súčasne prestal žiť s manželkou a súčasne konal tak, že sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie navrhovateľky vyplynulo z jej prednesu, pričom nie je predpoklad zmeny jej postoja. Súd vyhodnotil skutočnosť, že manžel sa nedostavil na pojednávanie, ako skutočnosť, že nemá záujem o zachovanie manželstva a nezáleží mu na ňom, a preto upustil od jeho vypočutia. Rovnako súd vyhodnotil aj jeho postoj v tom, že sa vôbec nevyjadril k návrhu na rozvod. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletej K., nakoľko už za súčasného stavu otec v domácnosti s maloletým nebýva.

20. K úprave rodičovských práv a povinností: Podľa § 100 zákona č.161/2015 Z.z., je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, otec sa reálne o dieťa nestará niekoľko rokov, je v záujme mal. dieťaťa, aby zostalo zachovaná doterajšie výchovné prostredie a preto maloletého súd zveril navrhovateľke - matke.

21. Výživné. Súd konštatuje, že výživné na maloletú bolo naposledy upravené v roku 2012 rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 18P/22/2010-79 zo dňa 07.12.2011, a to tak, že súd určil výživné na dcéru K. a syna V. vo výške 75,- eur mesačne. Súd konštatuje, že okolnosti od posledného určenia výživného na strane oboch rodičov sa zásadne nezmenili, nakoľko matke poklesol príjem už v tom období a otec bol už v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, pričom keď bol na slobode dlhodobo nepracoval. ri určovaní výživného otca súd prihliadol zmenu odôvodených potrieb mal. dieťaťa (dcéry), ktorá medzičasom (od posledného rozhodnutia) začala navštevovať strednú školu, čo samo o sebe predstavuje zvýšené výdavky na maloleté dieťa. Podľa vykonaného dokazovanie vo finančnom vyjadrení mesačné náklady na maloletú predstavujú sumu 205,- eur (+ výdavky na zabezpečenie bytovej potreby), a to: cestovné 20,- eur, strava 90,- eur, hygienické potreby 15,- eur, lieky 10,- eur (súd vzal za do úvahy polovičnú sumu z tvrdenej sumy, vychádzajúc z toho, že matka netvrdila špecifické zdravotné problémy dieťaťa, pričom však pri bežných virózach a ochoreniach sú štandardné ročné výdavky na rôzne voľnopredajné lieky, vitamíny a doplatky na predpísané lieky vo výške 10,- eur mesačne), oblečenie 50,- eur, náklady na školu 20,- eur (ochranné pomôcky, obuv, obedy, desiate, ZRPŠ, zošity, knihy.....). , pričom medzi jej ďalšie oprávnené výdavky patria bytové potreby, ktoré jednoznačne zabezpečuje dlhodobo matka. Výdavky na zabezpečenie bytovej potreby neboli matkou špecifikované, súd má však za to, že sú v minimálnej výške 65,- eur, pričom vychádza z nákladov na bývanie uvedených matkou

vo výške 380,- eur mesačne. Takéto výdavky dieťaťa súd považuje za primerané a zodpovedajúce životnej úrovni rodičov. Matka je zamestnaná v pracovnom pomere s mesačným príjmom 226,55 €. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otcova situácia sa zmenila v tom smere, že bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a teraz môže sa riadne zamestnať a vykonávať pracovnú činnosť tak, aby zabezpečil odôvodnené potreby detí. Otec má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, matka ešte jednu v podobe už plnoletého syna, ktorý však ešte nie je samostatný. Súd ďalej zohľadnil vývoj životných nákladov, ktorý je objektívnou okolnosťou, pričom v roku 2012 bol koeficient rastu nízkopríjmových domácností (kam domácnosť navrhovateľky patrí) 3,8 % (viď opatrenie 181/2012 Z.z. a Štatistický úrad) a v roku 2013 1,8% (viď Štatistický úrad). Keďže príjem navrhovateľky postačuje len na zabezpečenie jej nevyhnutných osobných potrieb, ako aj bytových potrieb navrhovateľky a dieťaťa, pričom aj s tým jej musia pomáhať rodičia. Súd súčasne zohľadnil skutočnosť, že syn V. dosiahol plnoletosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj pri zohľadnení počtu vyživovacích povinností otca a jeho doterajšieho nezodpovedného správania, dospel k záveru, že ostatné potreby dieťaťa musí hradiť otec. Vzhľadom k tomu výživné na mal. K. súd určil v sume 100,- € mesačne v súlade s návrhom matky tak, aby boli potreby dieťaťa primerane zabezpečené. Súd poukazuje na to, že matka je poberateľkou rodinných prídavkov s sume 23,52 € ako aj daňového bonusu vo výške 21,98 eur mesačne.

22. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., ) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

23. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 12.02.2016 do 30.09.2016 vo výške 189,66 eur umožnil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Nedoplatok súd vypočítal ako zameškané zvýšené výživné (jeho zvýšenie zo sumy 75,- eur na 100,- eur) nasledovne:

- 17 dní výživného vo februári 2016, t.j. vo výške 14,66 eur (25,- eur delené 29 dní v mesiaci x 17 dni výživné = 14,66 eur)

- 7 x mesačné výživné v sume 25,- eur za obdobie od 3/2016 do 09/2016), t.j. 175,- eur zvýšenie výživného za 7 mesiacov. Súd konštatuje, že výživné, ktoré bol otec povinný platiť vo výške 75 eur, do 30.09.2016 týmto nebolo dotknuté a tento nedoplatok bol určený len nad rozsah pôvodne určeného výživného.

24. Súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18P/22/2010-79 zo dňa 7.12.2011 v časti určenia výživného otca na maloletú K. M., N.. XX.X.XXXX

25. Nakoľko účastníci konania ako rodičia nežiadali upraviť styk (stretávanie) otca s maloletou, súd s prihliadnutím na vek maloletej (16,5 roka) stretávanie maloletej s otcom neupravil, nakoľko maloletá má dostatočný vek na to, aby sama uvážila, kedy sa chce s otcom vidieť a ako.

26. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.

28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

29. Súd konštatuje, že matka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom v zmysle ustanovení zákona o súdnych poplatkov by prichádzalo do úvahy, aby súd zvážil možnosť zaviazať na poplatok za podaný návrh vo výške 66,- eur otca. Vzhľadom na skutočnosť, že otec je momentálne bezprostredne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody súd rozhodol tak, že nie je povinný platiť tento poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

§ 27 Zákona o rodine

- Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

- Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.