Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/208/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Z. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 122,10 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 6C/592/2015-41 zo dňa 26. 04. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (časť tretieho výroku) p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 26. 04. 2016 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6C/592/2015-18 zo dňa 24. 11. 2015 v plnom rozsahu (prvý výrok). Odvolanie žalobcu v písomnom podaní zo dňa 22. 12. 2015 proti výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k. 6C/592/2015-18 zo dňa 24.11.2015 odmietol (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 122,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 99,- Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 23,10 Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 46,49 Eur (z toho súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 29,99 Eur) na účet „advokáta“ žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (štvrtý výrok). Rozsudok ohľadne výroku trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu, na neúspech žalobcu v časti o zaplatenie úroku z omeškania ako na pomerne nepatrnú časť predmetu konania neprihliadol, preto o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi zníženú náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „vyhláška“) vo výške 16,60 Eur, paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 Eur a DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 5,- Eur, spolu 29,99 Eur. Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. okresný súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby z dôvodu, že predmetom konania je iba drobný spor (drobným sporom sa rozumie vec, ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 Eur - § 29 ods. 6 O. s. p.) a žalobca podáva opakovane rovnako formulované žaloby v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých poskytovanie

právnych služieb spočíva len v jednoduchom prepísaní osobných údajov žalovaného a niekoľkých údajov týkajúcich sa skutkového deja (označenie a dátum uzatvorenia poistnej zmluvy, výška dlžnej sumy a úroku z omeškania, prípadne ďalšie). Navyše pri takto hromadne podávaných veciach jedným advokátom v mene jedného žalobcu týkajúcich sa skutkovo a právne totožných vecí potom v podstate úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vo viacerých takto podaných veciach splýva do jedného, už preto je dôvodné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia iba za jeden úkon právnej služby v každej takejto samostatnej veci. Žalobca žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd). Žalobcom uplatnené trovy konania (súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 59,98 Eur) by boli vo výške 76,48 Eur, čo predstavuje viac ako polovicu istiny uplatnenej pohľadávky. Ďalej okresný súd poukázal na to, že ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. je inšpirované úpravou nariadenia ES č. 861/2007 (dôvodová správa k novele O. s. p. zákonom č. 384/2008 Z. z. bod 71, § 150), pričom v dôvodovej správe k ustanoveniu § 150 ods. 2 O. s. p. je len ako príklad aplikácie tohto ustanovenia uvedená situácia, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Podľa názoru okresného súdu ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. je možné aplikovať nielen v prípade, kedy trovy konania presahujú svojou výškou výšku žalovanej pohľadávky, ale aj v prípade, ak sú trovy konania svojou výškou v pomere k hodnote žalovanej pohľadávky. V predmetnej veci žalobcom uplatnené trovy konania presahujú polovicu žalovanej istiny o sumu cca 15,50 Eur. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za primerané vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, aby žalovaný zaplatil žalobcovi náhradu trov konania predstavujúcu zaplatený súdny poplatok za žalobu 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 29,99 Eur, spolu 46,49 Eur, čo predstavuje 38,10 % istiny vymáhanej pohľadávky.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku o trovách konania (tretí výrok), žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur (zaplatený súdny poplatok) a vo výške 59,98 Eur z titulu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti jeho nároku na zaplatenie dlžného poistného v celom rozsahu, avšak v časti uplatnených trov právneho zastúpenia mu nebola náhrada priznaná. Uvedomuje si skutočnosť, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný, avšak podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v zákone. Bod 9 preambuly nariadenia ES č. 861/2007, ktorým sa zákonodarca pri tvorbe ustanovenia § 150 ods. 2 OSP inšpiroval, nepoukazuje výlučne na posudzovanie trov konania s ohľadom na ekvivalenciu a úmernosť vo vzťahu k uplatnenému a priznanému nároku, ale poukazuje prvotne na zásadu, že trovy konania má znášať protistrana, ktorá úspech vo veci nemala, pričom trovy musia byť vyčíslené v súlade s vnútroštátnym právom a musia byť nevyhnutné. Podľa jeho názoru nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania je možné iba v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky a to ide o drobný spor a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Zákon neobsahuje legálnu definíciu pojmu neprimeraný, a preto pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov je potrebné zohľadniť viaceré kritéria, ako dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania. Aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. V predmetnom konaní nie je možné hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, pretože boli vyčíslené za nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné uplatnenie práva, resp. nároku. Suma 59,98 Eur, ktorá je ním uplatňovaná predstavuje najnižšie možné vyčíslenie trov konania, s prihliadnutím na úkony vykonané v priebehu konania a zároveň odzrkadľuje aj skutočne vynaložené náklady jeho právneho zástupcu (poštovné a pod.). Bol to žalovaný, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, ako aj z poistnej zmluvy (povinnosť riadne a včas platiť poistné), preto sa musel domáhať na súde ochrany svojho práva, ktoré bolo ohrozené, alebo porušené. V priebehu konania nevykonával žiadne nadbytočné úkony, za ktoré by si následne uplatňoval trovy konania. V konaní si uplatňoval trovy za dva úkony právnej služby a to: 1/ prevzatie veci a naštudovanie, 2/ podanie žaloby. Žiadne iné úkony, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o skutočnom jeho úmysle, t.j. chrániť výlučne svoje právo, resp. nároky, neboli ním uplatňované. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. 09. 2015 sp zn. 4 MCdo/16/2014, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05-38, IV. ÚS 45/06-32 a rozhodnutia všeobecných súdov. Zdôraznil, že ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti, nebol by nútený podať žalobu na súd za účelom vymoženia pohľadávok (a teda ochrany svojich práv). Podanie žaloby voči žalovanému je výlučne dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas platiť poistné. Podľa jeho názoru nevyvodenie následkov súdneho konania v podobe uloženia povinnosť

nahradiť trovy konania je v rozpore s jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania vyjadrenej v ustanovení § 1 O.s.p.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 17. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (časť tretieho výroku) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil z nasledovných dôvodov:

6. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 122,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 99,- Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 23,10 Eur od 23. 06. 2013 do zaplatenia (tretí výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Okresný súd ďalej postupoval správne, keď rozhodol o náhrade trov konania a to podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou týkajúcou sa náhrady trov konania uvedenou súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia. Okresný súd aplikáciu uvedených zákonných ustanovení náležite odôvodnil a taktiež uviedol, akými úvahami sa riadil a ktoré skutočnosti vzal do úvahy.

7. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. 06. 2016) umožňovalo súdu v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať náhradu trov, avšak pod podmienkou, ak boli neprimerané voči pohľadávke. Išlo o výnimočné opatrenie, ktoré umožňovalo výnimku zo zásady úspechu a neúspechu v konaní. Pri žalobách týkajúcich sa tzv. drobných sporov (§ 200ea ods. 1 O.s.p. - hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur) bola aplikácia uvedeného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. na mieste.

8. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Žalobca na súdy Slovenskej republiky predkladá množstvo takmer totožných žalôb, týkajúcich sa takmer totožných nárokov. Táto skutočnosť je známa odvolaciemu súdu i z jeho rozhodovacej činnosti. Jednotlivé žaloby majú takmer totožný obsah, mení sa v nich prakticky označenie žalovaného a výška uplatneného nároku (poistného). Konanie o žalobe žalobcu je skutkovo a právne nenáročné.

10. Pri posudzovaní dôvodnosti a účelnosti rozsahu úkonov s prihliadnutím na charakter sporov (hromadné uplatňovanie žalôb, ten istý predmet konania) má odvolací súd za to, že v tomto prípade zníženie výšky trov právneho zastúpenia bolo dôvodné, pretože trovy právneho zastúpenia vo väčšom rozsahu i odvolací súd by považoval vo vzťahu k výške istiny, prihliadajúc aj na charakter sporu (hromadné uplatňovanie žalôb, ten istý predmet konania) za neprimerané.

10. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti i uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6MCdo 9/2013, z ktorého vyplýva: „Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení

len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.“

11. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, časť tretieho výroku, štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žalovaný žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli trovy, odvolací súd potom rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .