Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sd-28-2016.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky: F. Š., J. XX, G., práv. zast.: JUDr. Jana Šándorová, advokátka, Mlynárska 19, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.03.2016 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 10.02.2016 s odôvodnením, citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 10.02.2016 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a s tým, že predmetný posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne a sú v ňom uvedené rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľke doručené dňa 24.03.2016.
Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľky, doručeným odporkyni dňa 20.04.2016, sa navrhovateľka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré podľa navrhovateľky jej bolo doručené dňa 23.04.2016 (z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke rozhodnutie odporkyne bolo doručené dňa 24.03.2016), pričom v opravnom prostriedku namietala, že: „Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného posudku pri jeho vypracovaní posudkový lekár vzal do úvahy správu z ORL vyšetrenia zo dňa 9.1.2015 a 26.8.2015, kde mi bola určená diagnóza H.81.4 Ošiaľ centrálneho pôvodu, cervikobrachiálny syndróm vľavo. V prílohe tohto návrhu predkladám správu z ORL vyšetrenia zo dňa 06.04.2016 zo záveru ktorej vyplýva porucha vestibulárnej funkcie H.81.9 a obojstranná strata sluchu H.90.3. Z predmetnej správy ďalej vyplýva, že vzhľadom na závraty a instabilitu ťažkého stupňa a zhoršenie poruchy sluchu s poruchou rozumenia doporučuje hospitalizáciu pacientky a tiež že vzhľadom pre pretrvávanie závratov a instabilitu ťažkého stupňa nie je možné zaradiť pacientku do pracovného procesu a pretrváva sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo správy ďalej vyplýva, že vzhľadom na kombinovanú vestibulárnu poruchu považuje jej stav za definitívny bez možnosti zlepšenia. Podľa prílohy k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: Choroby zmyslových orgánov - kapitola VII, oddiel B, položka 7, písm. c/ ťažká forma (prudké závraty, neistota pri chôdzi, státí a iných fyziologických
zaťaženiach, prípadne pri neschopnosti bez opory ísť alebo stáť), pričom miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 70-80%. V zmysle predloženej lekárskej správy zo dňa 6.4.2016 trpím závratmi a instabilitou ťažkého stupňa z čoho vyplýva, že moja miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť by mala byť určená v rozmedzí 70-80%. Aj keď táto lekárska správa nebola súčasťou odborného posudku, takýto zdravotný stav som mala už v období, keď som bola vyšetrovaná posudkovým lekárom (posudkový lekár vzal do úvahy neaktuálnu lekársku správu z roku 2015.“
Odporkyňa navrhla napadnuté svoje rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí právnej zástupkyne navrhovateľky a poverenej zástupkyne odporkyne na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne, ktorý táto vedie o navrhovateľke, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona).
Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).
Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne, ktorý táto vedie o navrhovateľke, vyplynulo, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 10.02.2016, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 19.05.2016, ktorý posudkový lekár zotrval na svojom posudku zo dňa 10.02.2016, a preto predložil zdravotnú
dokumentáciu navrhovateľky na posúdenie druhostupňovému posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia hodnotil zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo dňa 26.07.2016, kedy boli zhodnotené odborné výsledky lekárskych vyšetrení navrhovateľky (neurologické z 09.02.2015, 01.06.2015, 09.10.2015, 10.02.2015, 12.10.2015, kontrolné neurologické vyšetrenie z 08.01.2016, neurochirurgické vyšetrenie z 24.11.2015, ortopedické vyšetrenie z 24.09.2015, 22.10.2015, 27.10.2015, 19.11.2015 a 03.12.2015, ORL vyšetrenie z 09.01.2015 a 26.08.2015, kontrolné ORL vyšetrenie zo 06.04.2016, hematologické vyšetrenie z 01.04.2015 a 26.10.2015, endokrinologické vyšetrenie zo 17.07.2015, 07.09.2015 a 30.11.2015, rehabilitačné vyšetrenie z 11.09.2015 a 24.09.2015, očné vyšetrenie z 09.06.2015, Emg vyšetrenie z 18.07.2016, hospitalizačné vyšetrenia na klinike ORL a chirurgie hlavy a krku v období od 11.04. do 15.04.2016, MRI C vyšetrenie chrbtice zo 14.07.2016 a MRI mozgu z 12.07.2016), pričom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia konštatoval, že u navrhovateľky je rozhodujúce zdravotné postihnutie
- choroby zmyslových orgánov v zmysle kapitoly VII, oddiel B, položka 7, písmeno b/, kde je percentuálne rozpätie 15 - 25 %, a to v zmysle prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % zhodne s prvoposudkom zo dňa 10.02.2016.
V posudku druhostupňový posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka je vyučená ako predavačka, pričom od roku 2014 je nezamestnaná. V staršej anamnéze hypotyreóza na substitučnej liečbe dobre kompenzovaná a chronické bolesti chrbtice. Od roku 2013 má epizódu závratov s poruchou rovnováhy. Kompletne bola vyšetrená ORL ambulanciou aj neurológom včítane ambulancie pre demyelinizačné ochorenie mozgu pre MRI vyšetrením mozgu zistené drobné lézie v chronickom štádiu, bez progresie od roku 2013. Všetky ostatné vykonané vyšetrovacie metódy sú negatívne. Stav odbornými lekármi uzavretý ako porucha vestibulárnej funkcie bližšie neurčená, liečbou dobre kompenzovaná. Uvedený zdravotný stav ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil druhostupňový posudkový lekár naďalej do kapitoly VII, oddiel B, položka 7, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %.
Na pojednávaní súdu právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že nemá novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení navrhovateľky, ktoré by mohla predložiť súdu.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní súdu uviedla: „Podľa nášho názoru nesúhlasíme so záverom odporkyne o tom, že navrhovateľka nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Navrhovateľka predložila v konaní lekársku správu zo dňa 06.04.2016 o tom, že je liečená na diagnózu - porucha vestibulárnej funkcie a obojstranná strata sluchu. Z predmetnej lekárskej správy ďalej vyplynulo, že navrhovateľka trpí závratmi, instabilitou ťažkého stupňa a zhoršením sluchu s poruchou porozumenia. Podľa prílohy zákona o sociálnom poistení by mala pri tejto diagnóze v ťažkej forme, prudkých závratoch, neistoty pri chôdzi, státiach a iných fyziologických zaťaženiach navrhovateľka mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 - 80 %. A.. O.. G., Y.., u ktorého bola navrhovateľka opakovane hospitalizovaná na klinike ORL v Košiciach, je renomovaným odborníkom v tejto oblasti. Dovolíme si tvrdiť, že nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Ako jediný na Slovensku vykonával operácie vnútorného ucha, z uvedeného dôvodu je preto pre nás nepochopiteľné a zarážajúce, že posudkoví lekári odporkyne spochybnili jeho nálezy a ním určenú diagnózu. Z uvedeného dôvodu preto navrhujeme vypočuť O.. Š. z kliniky ORL v Košiciach. Ďalej chceme uviesť, že navrhovateľka sa lieči na túto chorobu 3 roky, ako vyplýva z nálezov bez možnosti zlepšenia, tento stav je definitívny a nezvratný. Okrajovo poukazujeme na prílohy nášho podania, ktoré sme doručili súdu 30.08.2016.“
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho vyjadrenia a dodala, že posudkoví lekári zhodne konštatovali u navrhovateľky mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %, a preto navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Súd na základe vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľky, po vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní, vychádzajúc predovšetkým z vlastného posudkového záveru druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia Košice zo dňa 26.07.2016, aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce
sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje uznanie invalidity.
Súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na výsluch O.. Š. z kliniky ORL v Košiciach, pretože výsluch odborného lekára, ktorý podáva odborné výsledky svojich vyšetrení pre posudkového lekára by nemohli zvrátiť vyššie uvedené písomné výsledky odborných lekárskych vyšetrení vrátane kontrolných a hospitalizačných vyšetrení na klinike ORL.
Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po opätovnom zhodnotení výsledkov odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky, keďže navrhovateľka do dňa pojednávania súdu nepredložila novšie výsledky odborných lekárskych vyšetrení, nebol preukázaný pocit navrhovateľky, že má nárok na invalidný dôchodok, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľkin zdravotný stav sa skutočne podstatne zhorší, na základe odborných aktuálnych novších výsledkov lekárskych vyšetrení môže v budúcnosti požiadať o invalidný dôchodok opätovne.
Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.