Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/220/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/144/2012-19 zo dňa 10. 11. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- Eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s tým, že navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu. Žalobca v odvolaní uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa ustanovenia § 15a ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). V žalobe poukázal iba na skutočnosti, pre ktoré inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemohol vo veci konať, keďže jeho sudcovia mali pomer k veci a k účastníkom konania, a teda boli vo veci zaujatí podľa ustanovenia § 14 O.s.p., preto ho okresný súd nesprávne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Iný postup súdu ako na základe zákona a v jeho medziach je porušením princípu legality, imanentnej obsahovej súčasti pojmu právny štát. Poplatková povinnosť vzniká uplatnením kvalifikovanej námietky zaujatosti. Ak v kogentnom ustanovení § 2 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) chýba ustanovenie o poplatníkovi v prípade námietky zaujatosti, je potrebné systematickým a logickým výkladom uprednostniť reštriktívny výklad zákona a poplatok svojvoľne neukladať „podávateľovi“ námietky zaujatosti a to ani pri splnení formálnych náležitostí námietky zaujatosti v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Jediným orgánom oprávneným originárne ustanoviť zákonom dane a poplatky je Národná rada Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že nie je mu možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, vrátane poplatku za vznesenie námietky zaujatosti, pretože konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je oslobodené od poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch. Od poplatkovej povinnosti je celé konanie, nielen žalobný návrh, teda aj konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania

a výkone rozhodnutia alebo exekúcii. Zároveň navrhol, aby „konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov s článkami Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky“, pretože ide o procesnú obranu proti sudcovi, o ktorom má účastník pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, ktorá sa nemá spoplatňovať rovnako ako námietka proti exekúcii. Námietka zaujatosti je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu pre vylúčenie sudcu, ktoré musí uplatniť najneskôr do začatia prvého pojednávania, resp. do 15 dní, od kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Poplatok za námietku zaujatosti má povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd , ktoré sú garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 20. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil z nasledovných dôvodov:

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania žalobcu je postup okresného súdu pri vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti žalobcom vo výške 66,- Eur v konaní začatom dňa 27. 09. 2012, ktoré je vecne oslobodené od poplatku podľa ustanovenia § 4 ods.1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012.

6. Zákon o súdnych poplatkoch taxatívne vymenúva: a) konania, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1 (vecné oslobodenie), b) osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 (osobné oslobodenie). O vecnom ani osobnom oslobodení súd nevydáva žiadne rozhodnutie.

7. Súdne konania začaté do 30. 09. 2012, predmetom ktorých je náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov, sú vecne oslobodené od poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012.

8. Poplatková povinnosť vzniká okamihom, v ktorom nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti spôsobujú výlučne procesnoprávne skutočnosti predvídané normami procesného práva, ktorou je okrem iných aj podanie námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu (§ 5 ods.1 písm. f/ Zákona o súdnych poplatkoch).

9. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania vo veci jedine z dôvodu : a) zaujatosti vo vzťahu k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, b) ak prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.

10. K procesným úkonom strany patrí právo podať námietku zaujatosti.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal na okresný súd žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca v žalobe namietol z dôvodu zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu z titulu, že okresný súd svojím

nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, a teda nemohol byť orgánom súdnej moci, ktorý by o škode rozhodoval s tým, že pridelením veci niektorému sudcovi okresného súdu by bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom. Podľa žalobcu s odkazom na rozvrh práce na okresnom súde neexistoval sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, v dôsledku čoho boli sudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, preto navrhol podľa prikázať vec inému súdu.

12. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17NcC/354/2012-10 zo dňa 11. 10. 2012 bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, pričom sudcovia okresného súdu neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem iných vedenej na okresnom súde pod sp.zn. 8C/144/2012, s výnimkou sudkyne X.. U. P..

13. Žalobca síce vo svojom odvolaní tvrdil, že v žalobe nevzniesol námietku zaujatosti, ale domáhal sa prikázania veci inému súdu, odvolací súd mal preukázané vychádzajúc z obsahu procesného úkonu žalobcu, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, pričom dôvod, pre ktorý mali byť podľa žalobcu sudcovia vylúčení, mala byť ich zaujatosť vzhľadom na ich pomer k sporu i k stranám, o ktorej rozhodoval nadriadený súd.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepodal návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, pričom Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17NcC/354/2012-10 zo dňa 11. 10. 2012 nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov okresného súdu na základe žalobcom vznesenej námietky zaujatosti, preto nebol dôvod rozhodnúť o prikázaní veci nadriadeným súdom.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že námietka zaujatosti je poplatkovým úkonom, pretože podľa Sadzobníka súdnych poplatkov je ustanovený súdny poplatok za vznesenie námietky. Poplatková povinnosť vzniká tej strane, ktorá vzniesla námietku zaujatosti.

16. Odvolací súd konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý žalobcovi uznesením vyrubil súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,- Eur, bol správny. Síce konanie je vecne oslobodené od poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012, avšak konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním.

17. Keďže poplatková povinnosť vznikla žalobcovi podaním námietky zaujatosti podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) Zákona o súdnych poplatkoch a vecné oslobodenie od poplatku sa nevzťahuje na zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (stotožňujúc sa s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uzneseniach sp. zn. I.ÚS 446/2013 zo dňa 03. 07. 2013, sp. zn. I. ÚS 534/2013 zo dňa 11. 09. 2013), odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nedospel k záveru, že Zákon o súdnych poplatkoch je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom eventuálne s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda neboli splnené obligatórne podmienky na prerušenie konania (§ 162 ods. 1 , odvolací súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .