Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/402/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. Z., narodenému X.X.XXXX, bytom P., M. O. XXXX/XX, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava ( s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 5.082,88 EUR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2016 č. k. 18C/112/2014-124 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 14. júna 2016 č.k. 18C/112/2014-155 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu výrokom I. proti žalovanému zamietol a žalobcu zaviazal výrokom II. k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.181,45 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.: 2612770080/1100 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.10.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0373078580, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3. 817,30 eur ( 115.000,- Sk) , pri úrokovej sadzbe 12,35 % ročne, s poplatkom za správu úveru 1,99 eur mesačne, s výškou mesačných splátok 57,76 eur splatných k 10. dňu počnúc 10.11.2007 a konečnou splatnosťou dňa 20.09.2017. Listom zo dňa 15.10.2012 označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb. oznámila SLSP, a.s., že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 postúpila pohľadávku vo výške 5.942,47 eur na žalobcu. Listom z 15.10.2012 žalobca vyhlásil ku dňu 15.10.2012 mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal žalovaného o okamžité uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 30.10.2012. Výzvou zo dňa 25.08.2009 SLSP, a.s. ako veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa, ktorý nemožno s predloženej listiny určiť vyplýva, že žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy

uzatvorenej s pôvodným veriteľom SLSP, a.s. č. 373078580 z 15.10.2007. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 4897,55 eur a ostatného príslušenstva 38,87 eur, nákladov na inkasné konania 150,- eur a úroku z omeškania ktorý bude vyčíslený žalobcom. Zároveň žalovaný podpisom vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.06.2010 do 10.09.2017 v počte 88 a celkovej výške 5.082,88 eur a tiež v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach , ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 03.11.2012, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu neuhradil žiadnu sumu.

3. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere.

4. Bolo preukázané, že žalobca sa ako postupník domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 5.082,88 eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 27.09.2012 žalobca do konania predložil rovnako ako ním označené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca resp. jeho zástupca bol v rámci predvolania na pojednávanie súdom poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., tiež bol súdom vyzývaný na predloženie relevantných dôkazov v konaní, pričom relevantný dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nebolo možné zistiť, resp. vyvodiť ani z iných, žalobcom predložených listín, súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietol v celom rozsahu ( s poukazom aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčína č.k. 5Co/460/2015 -138 z 13.01.2016 ).Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Podľa prvej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách, možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách, banka nemôže postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou). Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšieho ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

5. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.09. 2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.10.2007. V konaní nebolo preukázané, že SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, v takémuto vyhláseniu došlo až zo strany žalobcu ku dňu 15.10.2012. Súd tak skúmal súčasné splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac ako 90 dní). Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že mal byť žalovaný písomne vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 25.08.2009 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému skutočne aj zaslaná a doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Súd v konaní tiež vznesenú námietku premlčania považoval aplikujúc príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka za opodstatnenú, nárok vyhodnotil ako premlčaný, dohodu o uznaní dlhu posúdil ako absolútne neplatný právny úkon ( § 39 0Z).

6. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti žalovanému výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má tak úspešný žalovaný, ako aj na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník, právo na plnú náhradu trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu dňa 14.03.2016 v sume 1.560,63 eur. Náhrada za jeden úkon právnej služby vychádzala zo žalovanej sumy a bola vo výške 180,93 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu trov konania nasledovne:

- prevzatie veci a príprava zastúpenia 1 x 180,93 EUR podľa § 13a ods. 1 písm.a) cit. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 180,93 EUR

- vyjadrenie vo veci z 3.11.2014 + doplňujúce vyjadrenie z 28.01.2015 = 180,93 eur

- vyjadrenie k námietke vedľajšieho účastníctva 16.03.2015 = 180,93 eur

- vyjadrenie vo veci 01.03.2016 = 180,93 eur

- účasť na pojednávaní 11.03.2016 = 180,93 eur

- 1 x režijný paušál á 8,04 eur

- 2 x režijný paušál á 8,39 eur = 16,78 eur

- 2 x režijný paušál á 8,58 eur = 17,16 eur Spolu: 946,63 eur

- cestovné náhrady a náhrada za stratu času za pojednávanie dňa 11.03.2016 cesta Bratislava - Prievidza späť, 1 x 368 km, BMW 318d :

- náhrada za spotrebované PHM 1 x 0,056 l x 368 km x 1,343 eur/l = 27,68 eur

- náhrada za každý 1 km jazdy 1 x 368 km = 67,34 eur

- náhrada za stratu času: cesta Bratislava - Prievidza a späť dňa 11.03.2016 x 10 x polhodina á 13,40 eur =139,80 eur. Celkom trovy konania priznané pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi (výrokom II.) boli 1.181,45 eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia za úkon „prevzatie veci a príprava zastúpenia“ režijný paušál len v sume 8,04 eur, t.j. podľa vymeriavacieho základu za rok 2014, keďže podanie, ktorým vedľajší účastník oznámil súdu vstup do konania bolo datované dňa 03.11.2014 a súdu bolo doručené dňa 04.11.2014. Súd priznal náhradu trov konania za úkon právnej služby označený ako ,,1. Vyjadrenie vo veci z 03.11.2014 “ a „4. Doplňujúce vyjadrenie z 28.01.2015“ spolu ako odmenu za jeden právny úkon, nepovažoval za účelné vyjadrovať sa dvomi podaniami, keď nič nebránilo vedľajšiemu účastníkovi skutočnosti doplnené podaním 28.01.2015 uviesť už v podaní z 03.11.2014. Čo do vyjadrenia z 25.01.2016, argumentácia v ňom uvedená je v podstate obsahovo zhodná s podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 03.11.2014. Súd preto trovy za tento úkon právnej služby nepovažoval za účelne vynaložené.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a uviedol,

že zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná, t.j. že by banka nemohla postúpiť pohľadávku nebanke z neukončeného tzv. „živého“úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanému o postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu a vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Za nesprávny považoval tiež názor súdu o premlčaní jeho nároku a neplatnosti dohody o uznaní dlhu. Namietal tiež priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6MCdo/5/2013, ako aj na účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné navyšovanie trov konania za účelom získania finančných prostriedkov. Domáhal sa aplikácie ust. § 150, ods. 1 OSP.Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 227,42 eur.

9. Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

10. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s konštatovaním súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na neho, boli podmienky postúpenia tak, ako ich vyžaduje zákon, splnené. Mal za to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o splnení povinností vyplývajúcich zo zákona, preto je zmluva o postúpení absolútne neplatný právny úkon, žalobca v prejednávanej veci nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Napriek výzve právneho predchodcu žalobcu, predloženej žalobcom nie je preukázané, že výzva bola aj skutočne zaslaná a doručená. Spôsobilým predmetom postúpenia však môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, mimoriadnu splatnosť úveru však vyhlásil až žalobca. Poukázal tiež na porušenia spotrebiteľského práva v zmysel § 53 ods. 9 a vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že platné právne predpisy nevylučujú, aby sa strana sporu odborne spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, nemohla dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu jej nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Poukázal na súvisiace rozhodnutia iných odvolacích súdov, vychádzajúc z ktorých, trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 189,51 eur.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

12. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

14. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 .

17. V zmysle ust. § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných podmienok.

24. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h) .

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

26. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 .

28. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

29. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

30. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. 31. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

32. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

33. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

35. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

36. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

37. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

38. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje

možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

39. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 25.08.2009), avšak nepreukázal je zaslanie, ani doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Rovnako správne súd prvej inštancie uzavrel, že k platnému postúpeniu je spôsobilou len splatná časť pohľadávky.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla.

41. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v v prejednávanej veci.

42. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa (ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný.

43. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do 30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 došlo k zmene právnej úpravy v zmysle ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 ( zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti ) účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

44. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

46. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu, ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - do konania vstúpil dňa 26.09.2014), v prospech ktorého združenia súd prvej inštancie náhradu trov konania aj priznal.

47. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

48. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. („AT“).

49. Po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým, že súd prvej inštancie správne pri určení výšky trov z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vychádzal z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež jasne vyplýva kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť.

50. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli plný úspech.

51. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade svojho procesného úspechu, by mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia (ktoré v konaní uplatňoval), môže si aj vedľajší účastník zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a pri splnení zákonných predpokladov mu rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočne ich nepriznanie (§ 257 - predtým § 150 ods. 1 OSP, ktorého aplikácie sa žalobca odvolaním domáhal), pričom takéto okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

52. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

53. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu potvrdil.

54. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovanému, ktorému trovy v odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu priznal Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

55. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .