Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/48/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov, matka: R. B., trvale bytom O., Q. XX/XX a otec: Y. Q., t. č. bytom O. XXX, K., o návrhu otca o zníženie výživného na maloletú Natáliu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. apríla 2016, č.k. 12P/51/2015-150, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej K..

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletej podaným návrhom žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú, naposledy ustálenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 17P/9/2008-71 zo dňa 14.4. 2009 zo sumy 70 eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 1.9. 2015. Matka maloletej s návrhom otca na zníženie výživného na maloletú nesúhlasila.

3. Mal. K. je nemanželské dieťa svojich rodičov, ktorej dlhodobo osobnú starostlivosť zabezpečuje len matka. Otec s maloletou nie je dlhodobo v osobnom a ani v inom kontakte. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej K. rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 17P/9/2008-71 zo dňa 7.01.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/11/2009-90 zo dňa 9.9. 2015, v ktorom konaní bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej K. na sumu 70 eur mesačne od 1.1. 2009. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola matka zamestnaná, podľa potvrdenia zamestnávateľa mala príjem vo výške 11.954 Sk, čo zodpovedá sume 396,80 eur mesačne. Matka spolu s maloletou žila v rodinnom dome svojej matky a v spoločnej domácnosti s nimi žila matkina sestra. Otec žil a pracoval v ČR, vykonával prácu vodiča, príjem dosahoval vo výške 8.000 Kč + diéty vo výške 500-800 eur mesačne. Náklady na bývanie mal vo výške 8.500 Kč, žil s priateľkou, ktorá bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s príjmom 5.000 Sk mesačne. Otec bol nemajetný, vyživovaciu povinnosť mal okrem maloletej K. aj k U. V., nar. XX.XX. XXXX vo výške 2.000 Sk mesačne a k maloletej U. Q., nar. X.XX.XXXX vo výške 1.300 Kč mesačne. Maloletá K. bola v čase poslednej úpravy výživného žiačkou druhého ročníka základnej školy, stravovala sa v školskej jedálni s nákladmi na stravu 500 Sk mesačne, navštevovala školskú družinu s nákladmi 75 Sk mesačne a bola zdravá.

4. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.8. 2014 sa matka domáhala, aby súd vyššie uvedené rozhodnutie zmenil a uložil otcovi platiť na výživu maloletej výživné vo výške 100 eur mesačne od 1.9. 2014. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 4P/48/2014. Súd návrh matky zamietol.

5. V súčasnej dobe sú otec i matka maloletej naďalej nemajetní, ďalšia vyživovacia povinnosť matke nepribudla. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. synovi K. Q., nar. XX.X. XXXX. Otec má i naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. dcére U. V., nar. XX.XX. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 12C/26/2007-93 zo dňa 28.8. 2008 vo výške 2.000 Sk mesačne a takisto vyživovaciu povinnosť k mal. U. Q. vo výške 1.300 Kč na základe rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové č. k. 20Co 362/2007-101 zo dňa 19.6. 2007, ktorým rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Rychnově nad Kněžnou č. k. Nc 463/2004-33 zo dňa 5.10. 2004. Z výsluchu matky a ňou doložených písomnosti mal súd zistené, že matka od roku 2008 pracuje v Prievidzských pekárňach a cukrárňach a.s. so sídlom v Prievidzi, pričom ide o jej jediný zdroj príjmu. V období od októbra 2014 do septembra 2015 dosiahla u svojho zamestnávateľa čistý priemerný mesačný príjem vo výške 510,57 eur, za prvých 9 mesiacov roku 2015 501,17 eur a za obdobie od októbra 2015 do februára 2016 bol priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 554 eur. Na mal. K. poberá rodinné prídavky. Naďalej žije spolu s maloletou v rodinnom dome svojej matky, v spoločnej domácnosti žije ešte stará matka zo strany matky a sestra matky. Maloletá je žiačkou 9. ročníka základnej školy, ročné náklady na štúdium v škole predstavujú sumu 485 eur. Maloletá má dobrý zdravotný stav, navštevuje však ortodonta a čeľustného ortopéda (č. l. 20 až 22) kvôli strojčeku na zuby. Otec žije v nájomnom byte spolu so svojou manželkou F. Q. a spoločným synom K. a dcérou manželky otca K. K., nar. X.X. XXXX (č. l. 46). Za bývanie mesačne uhrádza sumu 340 eur. Do nástupu na výkon trestu odňatia slobody pracoval ako vodič kamiónu a jeho mesačný príjem pozostával zo mzdy vo výške asi 420 eur a z diét (500 až 800 eur). Je vyučený automechanik. V období od 18.2. 2011 do 18.6. 2015 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Otec v priebehu konania poukazoval i na to, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, je po operáciách žalúdka (viď časť zdravotnej dokumentácie otca z č. l. 65 a 66 z ktorej vyplýva, že bol operovaný v roku 2005), musí dodržiavať diétu a užívať viaceré lieky na predpis. Celkové náklady na lieky sú u neho vo výške 8 až 10 eur mesačne. Navštevuje svojho obvodného lekára raz za mesiac a tento mu predpisuje lieky. Raz za pol roka tiež navštevuje gastroenteorológa. Otec bol od 19.6. 2015 do 10.8. 2015 v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Od 11.8. 2015 do 31.7. 2016 mal uzavretý pracovný pomer v spoločnosti Marius Pedersen a.s., so sídlom v Trenčíne, pričom za mesiac august bol jeho čistý príjem vo výške 480 eur a za mesiac september 454,87 eur a dávky počas PN vo výške 94,56 eur a za mesiac október vo výške 513,42 eur a dávky počas pracovnej neschopnosti vo výške 48,92 eur. Z jeho príjmu boli realizované v rámci zrážky (za august exekučné zrážky 126,19 eur + iné zrážky 22,61 eur, za mesiac september exekučné zrážky 200,17 eur + iné zrážky 18,62 eur a za mesiac október exekučné zrážky 227,01 eur + iné zrážky 26,60 eur). Podľa vyjadrenia tohto zamestnávateľa, otec si svoje pracovné povinnosti plnil zodpovedne a svedomito a jeho pracovná morálka bola na primeranej štandardnej úrovni. Skutočnosť, že otec je zadĺžený vyplýva z viacerých exekučných príkazov založených v spise (č. j. 56 - 60) a takisto z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa otca (č. l. 77). Z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel otec so spoločnosťou On Ground s.r.o. so sídlom v Prievidzi zo dňa 29.11. 2015 mal súd zistené, že otec uzavrel pracovný pomer ako vodič MKD na dobu neurčitú s dojednaným rozsahom pracovného času 40 hodín týždenne a za dohodnutú odmenu 380 eur mesačne. V skúšobnej dobe, ku dňu 17.2. 2016 bol s otcom pracovný pomer ukončený. Podľa vyjadrenia otca, jeho pracovný pomer u vyššie uvedeného zamestnávateľa sa skončil z dôvodu jeho zdravotných problémov. Podľa vyjadrenia spoločnosti On Ground s.r.o. zo dňa 15.3. 2016, však pracovný pomer s otcom ukončili dňa 17.2. 2016 z dôvodu absencie otca v práci v termíne 14.2. - 17.2. 2016, kedy sa mal zdržiavať v Českej republike, kde sa mal podrobiť skúškam z pravidiel cestnej premávky po zákaze činnosti. Dňa 17.2. 2016 im otec oznámil, že do Českej republiky ani nevycestoval a v termíne od 14.2. do 17.2. 2016 do práce svojvoľne nenastúpil. Jedným z ďalších dôvodov skončenia pracovného pomeru s otcom bola skutočnosť, že otec ani opakovane nezískal kvalifikačný predpoklad potrebný pre výkon práce u nich (školenie vodičov na prepravu nebezpečných látok v zmysle medzinárodnej dohody o preprave nebezpečných látok ADR). Menovaný je tiež problematicky začleniteľný do kolektívu, čo neprispievalo k celkovej atmosfére na pracovisku a viackrát porušil dopravné predpisy a niekoľkokrát z nedbanlivosti poškodil majetok a vybavenie spoločnosti. Na základe vyššie uvedeného sa rozhodli skončiť pracovný pomer s otcom ešte v skúšobnej dobe. U vyššie uvedeného zamestnávateľa dosiahol otec za mesiac december 2015 čistú mzdu vo výške 328,46 eur a cestovné náhrady vo výške 541,54 eur, t. j. príjem spolu vo výške 870 eur, za mesiac január 2016 čistú mzdu vo výške 343,86 eur a cestovné náhrady vo výške 591,62 eur, t. j. spolu príjem vo výške 935,48 eur a za mesiac február 2016 čistú mzdu

vo výške 167,08 eur a cestovné náhrady vo výške 314,92 eur, t. j. spolu príjem vo výške 482 eur. Dňa 29.2. 2016 uzavrel otec novú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom I. O. na pracovnú pozíciu vodič s miestom výkonu práce Nitrianske Sučany a s dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú od 29.2. 2016 do 28.2. 2017 za mzdových podmienok 2,50 eur na hodinu.

6. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti od 1.9. 2015 nie je dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči mal. K. už uplynulo viac ako 7 rokov, odkedy, vzhľadom aj na vek maloletej, jej potreby podstatne vzrástli. V súčasnej dobe sú ovplyvnené najmä tým, že je už žiačkou 9. ročníka základnej školy (navštevuje vyšší stupeň základnej školy ako v čase posledného rozhodovania o výživnom) a takisto má zvýšené náklady v súvislosti s návštevou ortodonta a čeľustného ortopéda. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa u matky maloletej, ktorá stále pracuje u toho istého zamestnávateľa zvýšil príjem o asi 150 eur mesačne. U otca sa od doby poslednej úpravy výživného zmenili pomery v tom, že sa oženil a so svojou manželkou má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi K., narodenému v roku XXXX, ktorý v súčasnosti navštevuje materskú školu. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol otec necelé dva mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bez akéhokoľvek príjmu. Následne sa zamestnal ako vodič, pričom u svojho zamestnávateľa dosahoval čistý príjem vo výške asi 500 eur mesačne. Následne otec v spoločnosti On Ground s.r.o. dosahoval príjem porovnateľný s príjmom, ktorý dosahoval v čase bezprostredne predchádzajúcom jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého pracovného pomeru uzavretého na dobu neurčitú bol otec vlastným zavinením prepustený. V súčasnosti otec opätovne pracuje s príjmom nižším, ako v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti.

7. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletej (ktorá je o viac ako 7 rokov staršia, navštevuje posledný ročník základnej školy a má zvýšené náklady z dôvodov zdravotných), na možnosti a schopnosti oboch rodičov keď otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému synovi a má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. U. a U., pri zohľadnení zvýšeného príjmu matky a možností a schopností otca i v žalovanom období dosahovať porovnateľný príjem ako u posledného jeho zamestnávateľa pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, o ktoré zamestnanie prišiel vlastným zavinením, pri zohľadnení preukázaných súčasných nákladov na bývanie u matky a u otca, na nákladoch ktorých u otca sa musí podieľať aj jeho manželka, na splácanie úveru v súvislosti s bývaním matkou v sume 76 eur mesačne, s prihliadnutím tiež na pretrvávajúci zhoršený zdravotný stav otca a s tým súvisiacimi nákladmi na lieky a stravu, s poukazom tiež na to, že otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma a neplatí na ňu ani súdom určené výživné, pričom osobnú starostlivosť maloletej výlučne zabezpečuje matka, súd návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

8. O tom, že k svojej vyživovacej povinnosti voči mal. K. otec pristupoval aj v minulosti nezodpovedne a že návrh v tejto veci si podal účelovo, svedčí aj to, že napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody od 18.2. 2011 do 18.6. 2015, návrh na zníženie výživného si na súd podal až po skončení výkonu trestu a bezprostredne po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 4P/48/2014, v ktorom konaní bol zamietnutý návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Otec podľa právneho názoru súdu je aj napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom spôsobilý dosahovať i v súčasnosti obdobný príjem, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného (pracovná zmluva uzavretá so spoločnosťou On Group s.r.o.), svojím nezodpovedným prístupom k plneniu si svojich pracovných povinností však opätovne o túto možnosť prišiel. 9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťaťa, ktorý v odvolaní uviedol, že s okresným súdom, ako posúdil skutkový stav, nesúhlasí. Doložil veľmi veľa dôkazov, ako sa mu zmenila situácia, podľa ktorej nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v určenej výške 70 eur, nakoľko má tých splátok viac. Myslí si, že u neho sa výrazne zmenili pomery. Po dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh o zníženie výživného nie je dôvodný - od 2/2011 do 9/2016 nemal žiadny príjem a teraz má minimálnu mzdu, čo je zmena. Myslí si, že na príjem ohľadom výživného sa berie ročný priemer zárobku a nie čo on mal 1-2 mesiace a to bola len minimálna mzda + stravné. Výhodnejšieho zamestnania sa nevzdal sám. Hlavný dôvod je v tom, že kde sa zamestnal, hneď exekútor posielal exekučné zrážky, ktorých bolo veľmi veľa a na základe toho mu dali hneď výpoveď. Po druhé sú to aj zdravotné dôvody, kde nemôže chodiť na turnusy, robí len vodiča, čo denne dochádza domov. Je si vedomý toho, že všetky problémy si urobil sám, veľmi ho to mrzí, ale pri jeho výške príjmu mu to nedovoľuje mesačne splácať. Podotkol, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, doma syna a manželkinu dcéru. Týmto žiadal

krajský súd, aby vyhovel jeho žiadosti a mohol si plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % životného minima, čo mu jeho finančná situácia dovoľuje. 10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré prezentoval v rámci konania na Okresnom úrade v Prievidzi. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo viac ako šesť rokov, maloletá prešla na druhý stupeň základnej školy, je žiačkou 9. ročníka, taktiež má zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, navštevuje ortodonta a čeľustného ortopéda, bolo by opodstatnené zo strany matky žiadať o zvýšenie výživného na maloletú K.. Zo znížením výživného nesúhlasí, nie je v záujme maloletého dieťaťa. 11. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

12. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

13. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane povinného rodiča, teda navrhovateľa ako aj na strane oprávneného maloletého dieťaťa oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom.

14. V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa v rozsahu, ako bol k tomu zaviazaný. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Správne potom v konečnom dôsledku rozhodol, keď návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti od 1.9. 2015 nie je dôvodný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči mal. K. už uplynulo viac ako 7 rokov, odkedy, vzhľadom aj na vek maloletej, jej potreby podstatne vzrástli. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli ovplyvnené najmä tým, že bola už žiačkou 9. ročníka základnej školy (navštevovala vyšší stupeň základnej školy ako v čase posledného rozhodovania o výživnom) a takisto má zvýšené náklady v súvislosti s návštevou ortodonta a čeľustného ortopéda. Ďalej mal odvolací súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa u matky maloletej, ktorá stále pracuje u toho istého zamestnávateľa zvýšil príjem o asi 150 eur mesačne. U otca sa od doby poslednej úpravy výživného zmenili pomery v tom, že sa oženil a so svojou manželkou má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Nicolasovi, narodenému v roku 2010, ktorý v súčasnosti navštevuje materskú školu. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol otec necelé dva mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bez akéhokoľvek príjmu. Následne sa zamestnal ako vodič, pričom u svojho zamestnávateľa dosahoval čistý príjem vo výške asi 500 eur mesačne. Následne otec v spoločnosti On Ground s.r.o. dosahoval príjem porovnateľný s príjmom, ktorý dosahoval v čase bezprostredne predchádzajúcom jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého pracovného pomeru uzavretého na dobu neurčitú bol otec vlastným zavinením prepustený, ako to vyplýva zo správy od jeho zamestnávateľa. V súčasnosti otec opätovne pracuje s príjmom nižším, ako v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti.

16. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletej (ktorá je o viac ako 7 rokov staršia a má zvýšené náklady z dôvodov zdravotných), na možnosti a schopnosti oboch rodičov keď otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému synovi a má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. U. a U., pri zohľadnení zvýšeného príjmu matky a možností a schopností otca i v žalovanom období dosahovať porovnateľný príjem ako u posledného jeho zamestnávateľa pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, o ktoré zamestnanie prišiel vlastným zavinením, pri zohľadnení preukázaných súčasných nákladov na bývanie u matky a u otca, na nákladoch ktorých u otca sa musí podieľať aj jeho manželka, na splácanie úveru v súvislosti s bývaním matkou v sume 76 eur mesačne, s prihliadnutím tiež na pretrvávajúci zhoršený zdravotný stav otca a s tým súvisiacimi

nákladmi na lieky a stravu, s poukazom tiež na to, že otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma a neplatí na ňu ani súdom určené výživné, pričom osobnú starostlivosť maloletej výlučne zabezpečuje matka, súd prvej inštancie správne návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

17. O tom, že k svojej vyživovacej povinnosti voči mal. K. otec pristupoval aj v minulosti nezodpovedne a že návrh v tejto veci si podal účelovo, svedčí aj podľa odvolacieho súdu aj to, že napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody od 18.2. 2011 do 18.6. 2015, návrh na zníženie výživného si na súd podal až po skončení výkonu trestu a bezprostredne po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 4P/48/2014, v ktorom konaní bol zamietnutý návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Aj podľa odvolacieho súdu otec je aj napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom spôsobilý dosahovať i v súčasnosti obdobný príjem, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného (pracovná zmluva uzavretá so spoločnosťou On Group s.r.o.), svojím nezodpovedným prístupom k plneniu si svojich pracovných povinností však opätovne o túto možnosť prišiel.

18. Odvolací súd preto námietky otca mal. uvádzané v odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho súčasné príjmy a výdavky, považoval za neopodstatnené. Odvolací súd poukazuje na to, že otec mal. dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho mal. dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloletá K. je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka nie je schopná sama hradiť všetky jej preukázané výdavky.

19. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 57 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .