Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-383-2008.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Er/383/2008
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Exedra, s.r.o., IČO: 36 228 001, P. Pázmaňa 49/03, Šaľa, právne zastúpená POLAKOVIČ & PARTNERS, s.r.o. Vysoká 19, Bratislava proti povinnému: I/ C.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, P., v konaní zastúpený R. Č., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, II/ Y. E., O.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, P. vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o vymoženie 3.320,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa proti povinným I a II domáha vymoženia sumy 3.320,12 € s prísl. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/492/2007-15 zo dňa 30.11.2007.
2. V priebehu exekúcie súd zistil, že povinný I zomrel a dedičské konanie, ktoré sa po ňom viedlo, sa zastavilo uznesením tunajšieho súdu č.k. 5D/16/2015-36 právoplatným 28.10.2015 a nepatrný majetok povinného I bol vydaný osobe, ktorá obstarala jeho pohreb.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Na základe vyššie uvedeného más súd za preukázané, že povinný I bol ku dňu jeho smrti nemajetný a preto exekúciu v časti vedenej proti nemu zastavil.
4. Ešte predtým, ako súd zistil, že sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie v časti vedenej proti povinnému I, uznesením č.k. 8Er/383/2008-34 zo dňa 9.03.2016 súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Proti tomuto uzneseniu podala povinná 2 včas odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore so zákonom, dobrými mravmi aj únijným právom. Podľa povinnej 2) je nepochybné, že zmluvný vzťah medzi ňou a oprávneným bol uzavretý v roku 2005 a vzťahovali sa naň právne predpisy účinné v tom čase. Odo dňa uzavretia zmluvy uplynulo 11 rokov a v záujme spravodlivého rozhodovania nemožno na danú vec a právny vzťah aplikovať výhradne ustanovenia zákonov platných v čase uzavretia zmluvy a v čase vzniku nároku zo zmenky. Vtedy platné zákony neobstoja, pretože vstupom do EÚ majú podľa čl. 7 právne akty EÚ prednosť pred zákonmi SR. Podľa povinnej sa súd len uspokojil len s tým, že oprávnený opísal okolnosti vzťahu s ňou. Podľa nej súd nedostatočne skúmal vzťah medzi pôvodným oprávneným a povinnými, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať meritórny súlad zmenkového platobného rozkazu s hmotnoprávnou úpravou a z úradnej povinnosti je povinný rozhodovať o neprijateľnosti, resp. neprípustnosti použitia zmenky. Takémuto skúmaniu súd nevenoval dostatočnú pozornosť napriek upozorneniu Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním na dôsledné uplatňovanie slovenských právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Vo veci uplatňovaného nároku oprávnený k doplneniu návrhu priložil aj kópiu zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, a tak mal súd možnosť sa dostatočne oboznámiť so zmluvnými podmienkami a najmä s dohodou o vyplnení zmenky, teda mal možnosť posúdiť neprijateľnú podmienku, ktorou je zabezpečenie zmenkou. Napriek tomu súd povinnú nevyzval, aby sa k zmenke vyjadrila, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere je bez akýchkoľvek pochybností od počiatku zmluvou uzavretou medzi veriteľom, ktorý poskytuje úver v rámci podnikania, a spotrebiteľom, ktorému bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmenka vystavená dňa 21.03.2005 a splatná 12.03.2007 nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, pretože ňou bol zabezpečený záväzok zo spotrebiteľského úveru. Podľa nej vyšší súdny úradník pochybil, ak neposúdil zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože opomenul nesmierne širokú právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa na vnútroštátnej, ale na najmä na európskej úrovni. Povinná 2 dala súdu do pozornosti, že je jeho povinnosťou vychádzať z obsahu zmluvy a nevychádzať len zo zmluvne určenej formulácie, ktorou sa veriteľ zjavne snaží obchádzať zákon v snahe zabrániť spotrebiteľovi používať vyššiu právnu ochranu, ktorá mu týmto prináleží. 5. Povinná ďalej uviedla, že spĺňa definíciu spotrebiteľa a oprávnený spĺňa definíciu veriteľa, teda sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením zmenky, ktorá slúži ako zabezpečovací prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. V spotrebiteľských veciach princíp „právo patrí bdelým“ ustupuje záujmu na ochranu spotrebiteľa. Nedostatočná informovanosť spotrebiteľa z dôvodu roztrieštenej právnej úpravy mu nemôže byť na ujmu. Podľa povinnej aj v rozsudku ESD sp.zn. C-419-2011 zo dňa 14.03.2013 ESD ex offo skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Aj napriek skutočnosti, že v tomto prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera je povinnosťou súdu skúmať postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa povinnej v rozhodnutí sp.zn. C-76/2010 bolo Súdnym dvorom rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy zmluvných dojednaní, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poslednou právnou úpravou v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. bolo použitie zmenky úplne zakázané. Podľa povinnej by mal byť demonštratívny výpočet nekalých praktík v Občianskom zákonníku doplnený ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom (sic!). Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť kumulatívne splnené 2 podmienky - a) ide o zabezpečovaciu zmenku a b) zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uvedené podmienky splnené neboli. 6. Povinná ďalej uviedla, že na to, aby bola zmluva platne uzavretá je potrebné, aby bola vôľa zmluvných strán slobodná. Právny predchodca oprávneného bol povinný predložiť povinnej zmluvné dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ právny predchodca takto nepostupoval, súd musí konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z dôvodu nedostatku vôle na strane odporcu. Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky uzavretá medzi spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Povinná si neuvedomila, že avalovaním zmenky došlo k zhoršeniu jej zmluvného postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal zákonné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa. Zmenka, titulom ktorej uplatňuje oprávnený v exekučnom konaní žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Ani vôľa spotrebiteľa pri uzatvorené dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky nemôže byť považovaná za slobodnú. Zmenku je nutné považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. Zmenka vznikla zo spotrebiteľského vzťahu, sú tu teda odlišnosti oproti zmenkám z ostatných právnych vzťahov. Jednou z odlišností spotrebiteľských zmeniek je nutnosť zohľadňovať kauzu právneho vzťahu. Ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak oprávnený predložil zmenku, na vydanie ktorej má právo povinná, súd neposkytuje oprávnenému právnu ochranu. Výkon jeho práva v takomto dôvode zasahuje bez právneho dôvodu do práva povinnej na vydanie totožnej zmenky. Súd nemôže poskytnúť ochranu ani v prípade, ak sa oprávnený domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky.
Za nekalú praktiku sa považuje aj konanie veriteľa, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na uvedené žiadala súd, aby exekúciu zastavil.
7. Odvolanie bolo podané proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému v čase jeho vydania zákon odvolanie inak nepripúšťal a preto sa napadnuté uznesenie podaním odvolania o zákona zrušilo (§ 374 ods. 4 O.s.p. účinného v čase podania odvolania).
8. K odvolaniu sa oprávnený uviedol, že sa s tvrdeniami povinnej nestotožňuje. Poukázal na to, že podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, a teda predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Nakoľko poskytnutý úver bol stavebný, nemožno ho považovať za spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa oprávneného súd správne aplikoval právne predpisy platné a účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, vystavenia zmenky, resp. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu. Podľa oprávneného neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal aj na to, že hoci by aj šlo o spotrebiteľskú zmluvu, preukázalo sa neexistencia neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v tomto prípade. Oprávnený preto navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.
9. K vyjadreniu oprávneného sa už povinná nevyjadrila, hoci jej bolo zaslané na vedomnie.
10. Sudkyňa preskúmala priložené listinné dôkazy a zistila nasledovný skutkový stav:
11. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 3.03.2005 súd zistil, že právny predchodca oprávneného poskytol povinným 1 a 2 ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 110.000,- Sk, ktorý sa po dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške asi 60.500,- Sk, presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
12. Dňa 3.3.2005 podpísal oprávnený s povinným 1 ako vystaviteľom zmenky, Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky. Zmluvu podpísala aj povinná 2 ako zmenkový ručiteľ. Účastníci sa v jej čl. III bod. 1 písm. a), c) dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku, ak nebude riadne a včas splnený ktorýkoľvek zmluvný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere a na základe odstúpenia od úverovej zmluvy dlžník nevyplatí banke požadovaný nesplatený zostatok pohľadávky s prísl. V čl. III bod. 3 písm. ac) Dohody sa účastníci dohodli, že banka je oprávnená vyplniť zmenku v chýbajúcich náležitostiach, ktorými sú: údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť (zmenková suma) a údaj o zročnosti zmenky a to tak, že zmenková suma zahrnie dlžnú sumu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia zmenky a zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s čl. 4 bodu 5 tejto dohody, ak banka odstúpi od úverovej zmluvy podľa čl. III bod.1 písm.c) tejto dohody.
13. Podľa čl. IV bod.5 Dohody pre prípad vyplňovania chýbajúcich náležitostí do zmenky sa dojednáva zmluvná pokuta. Výška zmluvnej pokuty sa určuje ako súčin výšky dlžnej pohľadávky s príslušenstvom a rozdielu úrokovej sadzby úveru zvýšenej o úrokovú sadzbu z omeškania a úrokovej sadzby, ktorú je možné podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. úročiť dlžnú sumu na zmenke.
14. Následne povinný 1 dňa 21.03.2005 vystavil zmenku na sumu 100.022 Sk (3.320,22 €) a túto zmenku avalovala povinná 2. Zmenka bola vystavená na rad Prvej stavebnej sporiteľne. Dňa 3.05.2007 bola zmenka prevedená indosamentom na oprávneného. Na podklade tejto zmenky sa oprávnený (v danom konaní v postavení žalobcu proti povinným (v danom konaní v postavení žalovaných) domáhal vyplatenia sumy 100.022 Sk na Okresnom súde Bratislava V v konaní vedenom pod sp.zn. 3Zm/492/2007. Žalobe súd vyhovel zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm/492/2007-15 zo dňa 30.11.2007, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.12.2007 a ktorý je exekučným titulom v tejto exekúcii.
15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom."
18. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
19. Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že oprávnený poskytol povinným pri podpise zmluvy úver, ktorý sa povinní zaviazali vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola povinným predložená už na vopred dodávateľom pripravenom formulári, teda bez možnosti povinných akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Súd tak má za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Článok V bod. 6 Dohody síce obsahuje klauzulu, „že na vzájomné vzťahy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka“, avšak súd má za to, že táto klauzula obchádza ustanovenia § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto ex lege neplatná.
20. Keď súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom."
21. Spotrebiteľské právo v čase podpisu zmluvy nevylučovalo možnosť prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. V tomto prípade však citovaný zákon nemožno aplikovať s poukazom na § 1 ods.2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., keďže sa jedná o stavebný úver.
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Súd skúmal, či Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky neobsahuje také dojednania, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Následne súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v čl. I bod. I, čl. III bod.3 písm. a, c) v spojení s čl. IV bod 5 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, keďže oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu. Súd pritom podotýka, že výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je len demonštratívny. Podľa citovaného dojednania povinný vystaví neúplnú zmenku, teda zmenku v ktorej nie je vyplnená zmenková suma, pričom chýbajúce údaje môže vyplniť oprávnený ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu: údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť (zmenková suma) a údaj o zročnosti zmenky a to tak, že zmenková suma zahrnie dlžnú sumu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia zmenky a zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s čl. 4 bodu 5 tejto dohody, ak banka odstúpi od úverovej zmluvy podľa čl. III bod.1 písm. c) tejto dohody. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výška zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia, tak ako bol dojednaný v čl. IV bod.5 Dohody nie je podľa názoru súdu pre priemerného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a určený tak, aby si pri podpise zmluvy dokázal uvedomiť reálne následky spojené s neplnením svojho záväzku. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná ako súčin výšky dlžnej pohľadávky s príslušenstvom a rozdielu úrokovej sadzby úveru zvýšenej o úrokovú sadzbu z omeškania a úrokovej sadzby, ktorou je možné podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. úročiť dlžnú sumu na zmenke. ktorú mohol vyčísliť oprávnený a zahrnúť do zmenkovej sumy pri vyplnení zmenky. Vzhľadom na takýto spôsob výpočtu ide nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Za situácie, keď ide o spotrebiteľský vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky mení tento zmluvný vzťah na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíval žiadnu ochranu spotrebiteľa. Zároveň je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení zmenky vopred pripravené, jej obsah povinná strana nemohla pred uzavretím zmluvy ovplyvniť. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty je zakomponované do čl. IV. Bodu 5. Dohody, nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a dá sa predpokladať, že spotrebiteľ toto ustanovenie prehliadol a podpísal Dohodu bez toho, aby sa s touto dôkladne oboznámil.
26. Za neprijateľné tiež súd považuje ustanovenie čl. II Zmluvy v zmysle ktorého je veriteľ oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v nasledujúcom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu, a to pre rozpor s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ktoré zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa z dôvodu neprimeraného navyšovania úrokov. Rovnako ako pri Dohode, povinným bola predložená k podpisu Zmluva ako formulár vyhotovený oprávneným vopred a je nepochybné, že jednotlivé ustanovenia nepripravoval povinný, a teda súd nemal za preukázané, že by uvedené započítanie úhrad určil dlžník, pričom dôkazné bremeno je na oprávnenom.
27. Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je skrátené konanie, v ktorom sa vychádzalo striktne zo zmenky ako abstraktného listinného cenného papiera. Ak je teda zrejmé, že popri návrhu sú splnené všetky ostatné procesné podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť o dôvodnosti nároku, zmenový súd vydá zmenkový platobný rozkaz. Zmenkový súd teda zo zákona nebol povinný skúmať obsah Dohody o vyplnení zmenky a teda neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Súčasťou zmenkového spisu bol len originál zmenky, avšak tento neobsahuje špecifikáciu zmenkovej sumy, nie je zrejmé, čo táto suma obsahuje, aká suma pripadá na nesplatené peňažné prostriedky, aká suma na príslušenstvo a aká suma pripadá na zmluvnú pokutu.
28. Z uvedených dôvodov keď súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a keďže na túto nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Ex.por. zastavil.
29. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).