Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/28/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., M. R. H. XXX, o vymoženie sumy 238,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/40/2010-20 zo dňa 14. marca 2016, takto

rozhodol:

návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamieta.

Návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky zamieta.

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8Er/40/2010-20 zo dňa 14. 03. 2016 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Zároveň vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že dňa 29. 12. 2009 sa pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým začalo exekučné konanie sp. zn. EX 14004/2009 o vymoženie pohľadávky 238,43 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 19349/2009 zo dňa 23. 11. 2009. Súd dňa 28. 01. 2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Citujúc ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, § 52, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka súd vyhlásil exekúciu za neplatnú a túto zastavil, majúc za to, že rozhodcovský rozsudok je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu materiálne nevykonateľný. Súd k uvedenému záveru dospel na základe zistenia, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku a ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku je spotrebiteľskou zmluvou, pričom ustanovenie o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulované v bode 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Nakoľko súdny exekútor na výzvu súdu na uplatnenie trov exekúcie v určenej lehote nepreukázal ani nevyčíslil trovy exekúcie, súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej. Konštatoval, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/ES. S poukazom na rozhodnutia európskych súdov mal za to, že súdy členských krajín Európskej únie pristupujú k výkladu čl. 3 ods. 1 smernice odlišne ako exekučný súd, s ktorými odlišnosťami sa exekučný súd nevysporiadal. Objektívne je zrejmé, že samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázal tiež na to, že exekučný súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ, potom čo je súdom upozornený, nemá zámer dovolávať sa takéhoto vylúčenia. V tejto súvislosti navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v naformulovanom znení. Namietal tiež, že ak exekučný súd už vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Revíznym procesom exekučného súdu stráca všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak sa súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1, ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania, keď ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní, nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený tiež namietal, že súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona urobiť. Mal za to, že súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, keď v konaní pred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, ako účastník konania nebol oboznámený s tým že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Poukázal tiež na rozpor s dobrými mravmi, keď súd opätovne preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi. Exekučný súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. V ďalšom oprávnený uviedol, že ak by aj bol exekučný súd oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, táto je podľa jeho názoru platná. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd a skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Nestotožnil sa ani s názorom o nevýhodnosti rozhodcovského konania pre spotrebiteľa. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania.

V závere uviedol, že exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie a od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustné a nezákonné.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným účastníkom (stranou) konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

7. V súvislosti s relevantnými odvolacími námietkami, odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 3 Cdo 210/2011, 7 Cdo 162/2011, ÚS SR sp. zn. I. ÚS 203/2011, IV. ÚS 456/2012). Je preto v úplnom súlade s Exekučným poriadkom, ak exekúciu zastaví súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, neskôr ale zistil, že tvrdený exekučný titul exekučným titulom nemôže byť. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zároveň nie je (súdnym) rozhodnutím, preto nie je spôsobilé vyvolať účinky právoplatného rozhodnutia o konkrétnej otázke (veci) a vytvoriť do budúcna prekážku veci rozhodnutej. Možno síce súhlasiť s odvolateľom, že súlad exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku - so zákonom mal exekučný súd náležite skúmať už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), predmetná nedôslednosť však nebráni neskoršiemu posúdeniu prípustnosti exekúcie.

8. Exekučný súd je pritom v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v každom štádiu exekúcie povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, t. j. aj na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2, § 41 Exekučného poriadku). V rámci toho exekučný súd skúma i to, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

9. Pokiaľ sa teda exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je zároveň exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

10. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného zároveň odvolací súd dodáva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky okresný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania, čím realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, pritom nebránia ani ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ cit. predpisu (obdobne § 30, § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pozn. odvolacieho súdu). Tieto ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014 sa týkali všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) "vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých). Princíp v spotrebiteľských veciach však, v konkrétnych súvislostiach, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa ustanovení zákona v rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012).

11. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak sa okresný súd v predmetnom exekučnom konaní zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, realizoval len svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k Slovenskej republike, a síce rozhodnutie vo veci POHOTOVOSŤ/Korčkovská sp. zn. C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010, z ktorého vyplýva jednoznačný a nepochybný všeobecný záver, že v zmysle komunitárneho práva exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť postupu okresného súdu spočívajúceho v prieskume právomoci rozhodcovského súdu založeného rozhodcovskou doložkou v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ ide o záver súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, z ktorej mala vzniknúť vymáhaná pohľadávka, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Rovnako sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavujúcej dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných podmienkach k spotrebiteľskej zmluve, ktorá má v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok jej neplatnosť.

14. Formuláciu rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci (viď odôvodnenie napadnutého uznesenia) zakomponovanú len do všeobecných obchodných podmienok, nepovažuje ani odvolací súd za rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd mohol v danej veci rozhodnúť. Zaradenie rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok odôvodňuje záver, že

táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Zo zaradenia rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok, ktoré druhá zmluvná strana nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, zároveň nemožno vyvodiť, že obsahuje nepochybný prejav vôle obidvoch zmluvných strán byť touto rozhodcovskou doložkou viazaný. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) je, vychádzajúc z ust. § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej uzavretím, ktorý súhlas musí byť vyjadrený jasne a určito. I keby rozhodcovská doložka nebránila povinnému uplatniť svoje práva aj na všeobecnom súde, uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) by malo byť výsledkom individuálneho rokovania, nie produktom nanútenia vo forme jej zakomponovania do neprehľadných ustanovení všeobecných obchodných podmienok.

15. Ako neopodstatnené vyhodnotil odvolací súd aj ďalšie odvolacie námietky oprávneného. Pokiaľ oprávnený namietal porušenie princípu rovnosti zbraní exekučným súdom tým, že oprávneného nevypočul a neumožnil mu tak prejaviť svoj názor, odvolací súd poznamenáva, že v konaní nebol vypočutý ani povinný. Pritom rozhodnutie exekučného súdu, ktorým v obdobných prípadoch totožného oprávneného zastavil exekúciu vedenú na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach, prípadne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nepredstavuje nóvum v judikačnej činnosti minimálne okresných súdov v obvode tunajšieho odvolacieho súdu. Oprávnenému zároveň zostáva zachovaná zákonná možnosť namietať nesprávnosť záverov exekučného súdu ako súdu prvej inštancie, čoho dôkazom je aktuálne odvolacie konanie. Povinnosťou exekučného súdu nebolo ani nariaďovať na prejednanie veci pojednávanie (§ 58 ods. 2 Exekučného poriadku).

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného vo vzťahu k súladu rozhodcovskej doložky či plnenia priznaného rozhodcovským súdom s dobrými mravmi a o neprimeranosti úrokov z omeškania a poplatkov v súvislosti s poskytnutým úverom, týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na uvedených skutočnostiach, ale na nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania, odvolací súd nepovažoval návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a na - s tým súvisiace - prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ C. s. p. (predtým § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) za opodstatnený. Úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je poskytnúť výklad práva únie (výklad zmlúv, platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad a uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pri vydaní jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva únie. "Pánom" rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované, s právom únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora EÚ. Odvolací súd, vzhľadom na ustálenú súdnu prax v obdobných veciach, nepovažoval v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, preto ani nevzhliadol dôvod na ich predloženie Súdnemu dvoru EÚ.

19. Ako neopodstatnený zamietol odvolací súd tiež návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (predtým § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) a predloženie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej, druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky. Ako už bolo vyššie uvedené, z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Táto prieskumná činnosť exekučného súdu je pritom jednou zo základných charakteristík

exekúcií a práve ona prispieva k princípu právnej istoty, aby nútený výkon práva nebol svojvoľne zneužívaný, či už zo strany veriteľov/oprávnených alebo zo strany súdnych exekútorov (takýto výklad zaujal i ústavný súd napr. v uznesení sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20. 04. 2011).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešným účastníkom (stranou) odvolacieho konania bol povinný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)