Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4C-249-2012.pdf
PDF · 219.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/249/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanými žalobami doručenými Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 pôvodne v konaniach sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na náhradu majetkovej škody, na náhradu nemajetkovej ujmy a na náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie žalôb uviedol, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ust. §38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho:
- z úverovej zmluvy č. 5380366 dlžníkom C. U., A. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/249/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 440,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5840228 dlžníkom P. F., nar.. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/251/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5090087 dlžníkom T. nar. 9.3.1976 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/259/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 440,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5380724 dlžníkom Q. F., nar. X.X.XXXX (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/265/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385,- €,
- z úverovej zmluvy č.5380891 dlžníkom Q. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/267/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 550,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5380757 dlžníkom F. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/269/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5990024 dlžníkom F.2 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/271/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 605,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5380455 dlžníkom H. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/279/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 495,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5840326 dlžníkom Q. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/311/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 715,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5860015 dlžníkom U. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/313/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €,
- z úverovej zmluvy č. 5380817 dlžníkom M. (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 4C/315/2012) na náhradu majetkovej škody vo výške 125 €, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €,
- z úverovej zmluvy č. 507400003 dlžníkom F. (konanie vedené pod sp.zn. 4C/317/2012).
3. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX9791/2008, EX10804/2008, EX10634/2008, EX6053/2009, EX920/2010, EX1359/2009, EX3220/2010, EX7799/2008, EX8047/2008, EX9570/2009, EX11759/2009, EX15038/23010. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu
- Okresnému súdu Žilina a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
4. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia, a to rozhodnutím o poverení:
- Dňa 11.6.2009 (4C/249/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 8 mesiacov).
- Dňa 16.6.2009 (4C/251/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 7 mesiacov).
- Dňa 31.3.2009 (4C/259/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 8 mesiacov).
- Dňa 15.1.2010 (4C/265/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 7 mesiacov).
- Dňa 18.10.2010 (4C/267/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 10 mesiacov).
- Dňa 28.7.2009 (4C/269/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 6 mesiacov).
- Dňa 14.12.2010 (4C/271/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 11 mesiacov).
- Dňa 21.4.2009 (4C/279/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 9 mesiacov).
- Dňa 28.7.2009 (4C/311/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 13 mesiacov).
- Dňa 26.2.2010 (4C/313/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov).
- Dňa 5.3.2010 (4C/315/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov).
- Dňa 14.6.2011 (4C/317/2012), k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 9 mesiacov).
5. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, predstavujúcej úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanú vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období sumu 70,- EUR na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, sumu 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15,- EUR na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Celkovo
tak žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, sumu 125,- EUR.
6. Zároveň si žalobca uplatnil v každom z pôvodných konaní sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
7. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sa satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, to je cca 660 Eur. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom exekučného súdu). Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu. 8. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Žilina v konaní, kde ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaný Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5380906 dlžníkom (povinným): F. Y., nar. X.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX8255/2009.
9. Súd vyzval žalobcu dňa 10.10.2012 vo všetkých pôvodných konaniach sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 4C/317/2012 na oznámenie, či opisom skutkových okolností tak, ako sú tieto uvedené v čl. I. žaloby, uplatňuje námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť a na oznámenie, či je v žalobe žalobcom len poukazované na nevyhnutnosť postupu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p., t.j. na nevyhnutnosť prikázania veci z dôvodu nutnosti v prípade, ak budú všetci sudcovia tunajšieho súdu z prejednania veci vylúčení, alebo navrhovateľ výslovne navrhuje v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
10. Súd dňa 18.10.2012 oznámil podľa § 35 ods. 4 O.s.p. začatie konaní sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 Okresnej prokuratúre Žilina.
11. Žalobca podaniami doručenými súdu 30.10.2012 v jednotlivých konaniach oznámil, že nepodal námietku zaujatosti podľa ust. § 15 O.s.p., ale v úvode žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí. (§ 14 O.s.p.). Preto má okresný súd požiadať príslušný krajský súd podľa § 12 ods. 1 v spojitosti s § 12 ods. 3 O.s.p., aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa, nejde teda o vhodnosť, ale o nutnosť.
12. Predseda Okresného súdu Žilina predložil vec v jednotlivých konaniach sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 podľa § 16 O.s.p. Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie vzhľadom na vyjadrenia všetkých sudcov tunajšieho súdu, ktorí oznámili existenciu skutočností, ktoré by mohli vyvolať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci a vzhľadom na nemožnosť prideliť veci inému sudcovi podľa § 15 O.s.p. 13. Keďže žalobca nevzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o takejto námietke.
14. Krajský súd Žilina rozhodol uzneseniami:
- č.k. 7NcC/170/2013-23 zo dňa 14.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/249/2012,
- č.k. 9NcC/169/2013-22 zo dňa 14.02.2013, o tom, že sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/251/2012, avšak ostatní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
- č.k. 5NcC/174/2013-23 zo dňa 07.03.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/259/2012,
- č.k. 10NcC/173/2013-23 zo dňa 19.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/265/2012,
- č.k. 8NcC/174/2013-24 zo dňa 26.03.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/267/2012,
- č.k. 9NcC/174/2013-22 zo dňa 19.02.2013, o tom, že sudca Okresného súdu Žilina JUDr. Peter Hrnčiar je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/269/2012, avšak ostatní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
- č.k. 8NcC/171/2013-23 zo dňa 08.03.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/271/2012,
- č.k. 10NcC/168/2013-23 zo dňa 19.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/279/2012,
- č.k. 8NcC/161/2013-23 zo dňa 28.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/311/2012,
- č.k. 5NcC/357/2013-27 zo dňa 30.04.2013, o tom, že sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/313/2012, avšak ostatní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
- č.k. 8NcC/162/2013-24 zo dňa 28.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/315/2013,
- č.k. 6NcC/167/2013-22 zo dňa 14.02.2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Iveta Sýkorová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/317/2012.
15. Zákonná sudkyňa má preto za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.
16. Žalobca súdu oznámil podaniami v jednotlivých konaniach doručenými dňa 19.4.2013 a 24.6.2013, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha „Potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ do konaní o týchto žalobách: ZE-8605-6428, 5600029, Y. O., X.XX.XXXX, EX 16156/2011; 10710-NZP, 1440682, S. X., XX.X.XXXX, EX15661/2010; NP-8426-1, 5380906, F. Y., X.X.XXXX, EX 8255/2009; 14957-ISTINA RS, 1440682, S. X., XX.X.XXXX, EX15661/2010. Jednotlivé žaloby, ktoré boli podané na Okresnom súde Žilina, následne odkazujú na
tieto konania. Preto súdu je z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že navrhovateľ podal žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.9.2013. 18. Všeobecne poukázal na nedostatky v žalobách hromadne podávaných žalobcom, ich zmätočnosť v označovaní povinných, odlišne uvedených dátumoch narodenia, neuvedenie spisových značiek príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaný namietal, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania v tejto veci, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Podľa názoru žalovaného nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. 19. Žalobca neuviedol ani kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. 20. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. 21. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978). Žalovaný poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol Okresnému súdu Žilina doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnei lehoty, ale skôr, a žalovaný má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. 22. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody opakované výzvy na doplnenie žiadostí, Ministerstvu spravodlivosti SR však bola doručená len všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vzhľadom na to, že žalobca ani na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR žiadosť v potrebnom rozsahu nedoplnil a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov žalobcu uspokojený nebol. 23. Žalovaný poukázal na prax, z ktorej už dávnejšie vyplynulo, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 pís. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky,
či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá zákonnosti. Pokiaľ samotný žalobca uvádza znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 pís. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Žalovaný poukázal, že z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V praxi, ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, z uvedeného je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pokiaľ pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 pís. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutie rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. 24. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. 25. Namietal existenciu prieťahov v konaní, nakoľko tieto neboli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým by sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, ani v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo ani v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 26. Žalovaný vzniesol i námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“, keďže v niektorých konaniach malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v období pred marcom 2009. 27. Namietal nepreukázanie vzniku a výšky škody. Nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, považuje žalovaný za hypotetické. Zároveň zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, preto nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalovaný má za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. 28. Pokiaľ v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal žalobca na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. 29. Žalobca nepreukázal pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z
toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. 30. Podľa žalovaného nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. 31. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec 0-76/10). Žalovaný dal do pozornosti celý text priloženého listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky: 32. Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a/alebo pomerne flagrantne znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, napr.:
- „Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“
- „Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne.“
- „Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške.“
- „Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa..." 33. Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaný v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku napr. vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu, vylúčila žalobcu zo svojich radov. 34. Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia
nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. 35. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného priznaná žalobcovi žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla postupom okresného súdu škoda. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 37. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.
38. Súd zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s pripojenými spismi:
- 18Er/3032/2008, EX 9791/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/249/2012
- 18Er/49/2009, EX10804/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/251/2012
- 20Er/3214/2008, EX10634/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/259/2012
- 18Er/2720/2009, EX6053/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/265/2012
- 20Er/593/2010, EX920/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/267/2012
- 20Er/717/2009, EX1359/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/269/2012
- 18Er/1609/2010, EX3220/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/271/2012
- 24Er/2792/2008, EX7799/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/279/2012
- 20Er/2804/2008, EX/8047/08 pripojený k pôvodnému spisu 4C/311/2012
- 18Er/3637/2009, EX/9570/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/313/2012
- 20Er/4251/2009, EX/11759/09 pripojený k pôvodnému spisu 4C/315/2012
- 24Er/5091/2010, EX/15038/10 pripojený k pôvodnému spisu 4C/317/2012
39. Zo spisu 18Er/3032/2008 zistil:
Dňa 14.11.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 23.7.2008 sp.zn. SR 06627/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému C. U., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky 18.700 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX 9791/08. Súd žiadal exekútora výzvou zo dňa 3.3.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor súdu oznámil, že jeho
žiadosti vyhovieť nemôže, preto súd požiadal o predloženie dokladov rozhodcovský súd výzvou zo dňa 23.4.2009. Po doručení požadovaných dokladov dňa 18.5.2009 bolo dňa 11.6.2009 vydané poverenie č. 5511 052899 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
40. Zo spisu 18Er/49/2009 zistil:
Dňa 12.1.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 12.9.2008 sp.zn. SR 08868/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému P. F., nar. X.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky 18.769 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn.EX/10804/08. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 14.4.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov dňa 18.5.2009 bolo dňa 16.6.2009 vydané poverenie č. 5511 053037 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
41. Zo spisu 20Er/3214/2008 zistil:
Dňa 5.12.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.2.2004 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému T. O., nar. X.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky 8.100 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/10634/08 . Dňa 31.3.2009 bolo vydané poverenie č. 5511 048615 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
42. Zo spisu 18Er/2720/2009 zistil:
Dňa 27.8.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 27.5.2009 sp.zn. SR 01803/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Q. F., nar. X.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky 957,95 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX6053/09. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 3.9.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 15.1.2010 bolo vydané poverenie č. 5511 062961 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
43. Zo spisu 20Er/593/2010 zistil:
Dňa 19.2.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 15.12.2009 sp.zn. SR 20547/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému X. Q., G.: XXXXXXXX, na vymoženie pohľadávky 52,52 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX920/10. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 22.2.2010 a urgenciou výzvy zo dňa 21.7.2010 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov bolo dňa 14.10.2010 vydané poverenie č. 5511 077779 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
44. Zo spisu 20Er/717/2009 zistil:
Dňa 6.4.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 7.10.2008 sp.zn. SR 09736/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. I., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky 605,47 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX1359/09. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 23.4.2009 a urgenciou výzvy zo dňa 18.6.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov dňa 29.6.2009 bolo dňa 28.7.2009 vydané poverenie č. 5511 054442 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
45. Zo spisu 18Er/1609/2010 zistil:
Dňa 26.4.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 27.1.2010 sp.zn. SR 22963/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému S. F., G.: XXXXXXXX, na vymoženie pohľadávky 708 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX3220/10. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 6.8.2010 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov bolo dňa 14.12.2010 vydané poverenie č. 5511 079868 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
46. Zo spisu 24Er/2792/2008 zistil:
Dňa 24.10.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 5.5.2008, sp.zn. SR 03098/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému H. F., G. XXXXXXXX, na vymoženie pohľadávky 30.000 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX7799/08. Súd žiadal exekútora výzvou zo dňa 28.1.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor súdu oznámil, že jeho žiadosti vyhovieť nemôže, preto súd požiadal o predloženie dokladov rozhodcovský súd výzvou zo dňa 13.3.2009. Po doručení požadovaných dokladov dňa 27.3.2009 bolo dňa 21.4.2009 vydané poverenie č. 5511 049223 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
47. Zo spisu 20Er/2804/2008 zistil:
Dňa 27.10.2008 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 13.6.2008 sp.zn. SR 05268/08 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému C. Q., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky 15.940 Sk s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp. zn. EX/8047/08. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 27.3.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov dňa 29.6.2009 bolo dňa 28.7.2009 vydané poverenie č. 5511 054416 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
48. Zo spisu 18Er/3637/2009 zistil:
Dňa 28.10.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 9.5.2006 sp.zn. SR 1345/06 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému U. C., nar. XX.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky 1.198,28 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/9570/09. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 9.11.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov bolo dňa 26.2.2010 vydané poverenie č. 5511 064267 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
49. Zo spisu 20Er/4251/2009 zistil:
Dňa 26.11.2009 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 29.9.2009, sp.zn. SR 14865/09 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému M. W., nar. XX.XX.XXXX, na vymoženie pohľadávky 561,93 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/11759/09. Súd žiadal rozhodcovský súd výzvou zo dňa 8.12.2009 o predloženie ďalších potrebných dokladov pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po doručení požadovaných dokladov dňa 22.2.2010 bolo dňa 5.3.2010 vydané poverenie č. 5511 059291 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
50. Zo spisu 24Er/5091/2010 zistil:
Dňa 10.12.2010 bola na Okresný súd Žilina súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 7.7.2010 sp.zn. SR 05698/10 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. W., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie pohľadávky 2.034,23 € s prísl. Pred súdnym exekútorom bola vec vedená pod sp.zn. EX/15038/10. Uznesením sp. zn. 24Er/5091/2010-10 zo dňa 7.6.2011 bola žiadosť o vydanie poverenia v časti o vymoženie sumy 1.374,23 €, v časti o vymoženie zmenkového úroku, v časti o vymoženie zákonného úroku a v časti o vymoženie trov rozhodcovského konania vo výške 473,35 € zamietnutá. Zároveň bolo exekučné konanie v týchto častiach zastavené s tým, že súd vydá poverenie pre exekútora na vymoženie sumy 660 € a trov exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že žiadosť exekútora o vydanie poverenia bola zamietnutá s poukazom na ust. § 44 ods. 2 EP, podľa ktorého pokiaľ súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí rozpor tejto žiadosti so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne, a to vzhľadom na zistenie súdu po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že v zmluve absentujú základné povinné náležitosti stanovené zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zastavil konanie v časti o právom nedovolené nároky a v časti trov rozhodcovského konania. Súd zastavil konanie v danej časti aj pre rozpor s dobrými mravmi, pričom bral do úvahy okolnosti, za ktorých oprávnený uzatváral zmluvu a dosiahol rozhodcovský rozsudok a v ňom uvedené plnenie. Dňa 14.6.2011 bolo vydané poverenie č. 5511 103086 * na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, na vymoženie povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému sumu 660 €.
51. Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov súd nariadil v jednotlivých konaniach pojednávania na deň 30.12.2013, 3.1.2014, 27.12.2013 a 8.1.2014, na ktoré predvolal strany sporu a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne a včas.
52. Navrhovateľ podaniami v jednotlivých konaniach doručenými súdu dňa 19.12.2013 a 20.12.2013 žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke
zákonného sudcu a navrhol konanie prerušiť, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej premetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
53. Súd následne rozhodol uznesením č.k. 4C 249/2012-57 zo dňa 4.2.2014 o spojení konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/259/2012, 4C/265/2012, 4C/267/2012, 4C/269/2012, 4C/271/2012, 4C/279/2012, 4C/311/2012, 4C/313/2012, 4C/315/2012 a 4C/317/2012 s tým, že konania o týchto žalobách budú vedené pod sp. zn. 4C/249/2012.
54. Súd uznesením sp. zn. 4C 249/2012-71 zo dňa 6.6.2014 rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie jednotlivých konaní následne spojených do konania 4C 249/2012, do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd tak, že tento zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014 (v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 7Co/704/2014-105).
55. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 1.4.2015. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania zo strany žalobcu, a síce:
- do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci;
- do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010. 56. Vzhľadom na to, že o návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti už súd rozhodol uznesením sp. zn. 4C 249/2012-71 zo dňa 6.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014, na tento návrh na prerušenie konania neprihliadol. 57. Uznesením č.k. 4C/249/2012 zo dňa 10.4.2015 bol návrh žalobcu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2016 (v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 9Co/30/2016-161). 58. Súd nariadil na deň 31.8.2016 pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ani právni zástupcovia, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnili, nežiadali o odročenie.
59. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2009) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2011) (2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný do 31.5.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný do 31.5.2011) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný od 1.6.2011) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods.1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 orgán príslušný podľa písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15 <javascript: %20fZzSRInternal('28762',%20'14434097',%20'14434097',%20'4425093',%20'4425095',%20'0')>), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
60. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.
61. Predmetná žaloba bola podaná proti žalovanému, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR žiadosti žalobcu nevyhovel a následne žalobca podal predmetnú žalobu na náhradu škody. 62. Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní žalovanému, medzi stranami sporu nebolo sporné, že žiadosť bola podaná. Žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Žalovaný žiadostiam žalobcu nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený. Súd mal preukázané, že žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená, zároveň nevybavená v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená, súdu je z vlastnej činnosti známe (z konania sp. zn. 18C/238/2012 vedenom na OS Žilina), že žiadosti podal žalobca u žalovaného v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012, a to viac vo ako 45 000 prípadoch. Súd má za to, že vzhľadom na označenie obdobia doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012) a vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu v tejto veci, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť žalobcu, alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná žalovaným. Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody, alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Podmienka pre súdne konanie bola teda splnená. 63. Zákonom č. 412/2012 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=3204308> došlo od 1.1.2013 k doplneniu § 9 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425063&FragmentId2=4425066> o nové odseky 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=5783620&FragmentId2=5783620> a <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425066&FragmentId2=4425066> v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504598&FragmentId2=504598>. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504228&FragmentId2=504228>, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762>, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762> až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo
právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Toto však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013. 64. Je nepochybné, že v danom prípade žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik škody, ktorej náhradu si uplatnil pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Na predmetné konanie je preto nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, teda znenie § 9 cit. zák. v znení účinnom v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012. Je neprípustné, aby sa obdobné konanie v rámci súdneho konania, resp. predbežného prerokovania nároku na náhradu škody odporcom, spravovalo predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň v priebehu konania by sa začal aplikovať novelizovaný predpis (hmotnoprávny bez prechodného ustanovenia). Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle § 9 cit.zák. môže prieťahy konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013.
65. V danom prípade so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy, je zrejmé, že pre uplatnenie nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúci nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, keď súd mal podľa názoru žalobcu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
66. Súd na základe žalobcom uvedeného skutkového vymedzenia žaloby základ nároku na náhradu škody posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 67. Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy, § 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). 68. Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka). 69. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.
70. Žalobca si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase. Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu, čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup smeruje. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/24/04 konštatuje, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo i len jednej podmienky.
71. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999 nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. 72. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody strane sporu v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni, a nie pred Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996). Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. 73. Pokiaľ v konaní dôjde k prieťahom, nie vždy je možné každý prieťah vyhodnotiť ako zbytočný. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). Súdna moc musí skúmať pozorne akékoľvek podanie, a to najmä v prípade podaní žalobcu. Z tvrdení žalovaného uvedených vo vyjadrení k žalobe, ako i listinných dôkazov, pripojených k vyjadreniu (list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012) mal súd preukázané tvrdenia žalovaného, (ktoré žalobca nenamietal a ani sa k nim nevyjadril), že v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené vzal súd do úvahy pri posúdení nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý bol povinný v prípade posudzovania akéhokoľvek návrhu žalobcu obzvlášť opatrne zvažovať každé rozhodnutie. 74. Žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti rozhodoval po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Je nepochybné, že žiadosť o vydanie poverenia bola podaná na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu, pričom v troch konaniach sp. zn. 24Er/2792/2008, 18Er/1609/2010, 20Er/593/2010 sa o spotrebiteľskú vec nejednalo, čo však bol súd povinný skúmať a z dokumentov, o ktorých predloženie žiadal exekútora a následne rozhodcovský súd, si túto skutočnosť preveriť. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať toto rozhodcovské rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod 59). 75. Keďže exekučný súd bol povinný v prípade posudzovania akéhokoľvek návrhu žalobcu v exekučnom konaní obzvlášť opatrne zvažovať každé rozhodnutie, boli akékoľvek procesné úkony náročné z hľadiska časového. 76. S poukazom na uvedené súd konštatoval väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t), každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú súdu zasielané. Vzhľadom na to, že pre také rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady (žiadal rozhodcovský súd výzvami o ich predloženie) a vzhľadom aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov nebolo možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre udelenie
poverenia, pričom v konaniach sp. zn. 24Er/2792/2008, 18Er/1609/2010, 20Er/593/2010 súd zisťoval vzhľadom na skutočnosti známe mu z jeho činnosti, vyplývajúce z postupu žalobcu v spotrebiteľských veciach, o aký subjekt sa v prípade povinného jednalo. 77. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti, s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako by bolo závažné porušenie ochrany spotrebiteľa. 78. Súd dospel k záveru, že k nesprávnemu postupu v týchto exekučných konaniach nedošlo. Už v rozhodnom čase bolo účinné vyššie citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o zákonom stanovenú lehotu 15 dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), t.j. notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010. Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bolo predmetné zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) doplnené za slovom rozhodnutí, o „rozhodcovských súdov“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu v čl. II bod 2 je uvedené „Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.“ Úmyslom zákonodarcu bolo jednoznačné spresnenie z dôvodu, aby sa predišlo mylným interpretáciám uvedeného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred 1.6.2011 sa týka aj rozhodcovských rozsudkov. V predmetných veciach exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, k čomu aj v časti došlo v konaní sp. zn. 24Er/5091/2010 rozhodnutím exekučného súdu zo dňa 7.6.2011. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). 79. Z pripojeného spisu 24Er/5091/2010 mal súd aj preukázané, že uznesením sp. zn. 24Er/5091/2010-10 zo dňa 7.6.2011 bola dokonca žiadosť o vydanie poverenia v časti o vymoženie sumy 1.374,23 €, v časti o vymoženie zmenkového úroku, v časti o vymoženie zákonného úroku a v časti o vymoženie trov rozhodcovského konania vo výške 473,35 € zamietnutá z dôvodu rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, a to vzhľadom na zistenie súdu o absencii základných povinných náležitostí v zmluve o úvere stanovených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i z dôvodu rozporu tohto právneho úkonu s dobrými mravmi, kedy súd bral do úvahy okolnosti, za ktorých oprávnený uzatváral zmluvu a dosiahol rozhodcovský rozsudok a v ňom uvedené plnenie.
80. Je nepochybné, že v daných prípadoch išlo o rozhodcovský rozsudok a zvýšená ochrana spotrebiteľa vyžaduje preskúmať, či sa jednalo o spotrebiteľské veci, preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej stránke, kedy je potrebné venovať osobitnú pozornosť vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami, zložitejšie a náročnejšie, a to aj po časovej stránke. V konaniach sp. zn. 24Er/2792/2008, 18Er/1609/2010, 20Er/593/2010 sa o spotrebiteľskú vec nejednalo, čo bol však exekučný súd povinný si preveriť, ako to aj učinil dopytmi adresovanými exekútorovi a rozhodcovskému súdu.
81. Zákonom nie je stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Pokiaľ exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu poverenia a prípadného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Postup exekučného súdu sa nevyznačoval ani takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a následné vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
82. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal ani vznik a výšku majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne, vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to k vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
83. Pokiaľ žalobca súdu predložil v konaní č.k. 27C/265/2012 jediný originál znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý má preukazovať výšku spôsobenej majetkovej škody, uložený na súde pod číslom 1SprV/563/14, súd sa so znaleckým posudkom oboznámil, vzhľadom však na hore uvedený právny záver, že žalobca nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody, je nadbytočné skúmať výšku škody. Predložený dôkaz je tak pre rozhodnutie súdu za preukázaného skutkového a právneho stavu právne irelevantný. 84. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobcu na náhradu škody nebol preukázaný.
85. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa s ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).