Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/999/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: E. J. I., s.r.o. N. 5, D., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária Tomáš Kušnír s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ Z. C., rod. K., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom I. 6, J., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou JUDr. Petrou Valuchovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, 2/ Pavol C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 2, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 2.824,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27.8.2014, č.k. 18C/218/2013-149 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti nárok zamietol a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 18C/218/13-149 zo dňa 27.8.2014 konanie v časti o zaplatenie 194,- eur s príslušenstvom zastavil, žalobu v prevyšujúcej časti nároku zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.824,62 eur, úrokov z omeškania vyčíslených od 25.3.2011 do 5.12.2012 v sume 368,63 eur a úrokov z omeškania 9% z dlžnej sumy 1.917,65 eur od 6.12.2012 až do zaplatenia, ktorá pohľadávka vyplývala zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Dohody o ručení uzavretých dňa 14.3.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s. D.), žalovanou v 1/ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2/ rade ako ručiteľom.

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s. D.) a žalovaná v 1/ rade dňa 4.3.2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 3.319,39 eur, pričom úroková sadzba stanovená v deň podpisu zmluvy predstavovala 11,10% ročne. V zmysle čl. IV zmluvy, veriteľ bol oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby, pričom zmena bola účinná rozhodnutím veriteľa a jej zverejnením, zmluva neobsahuje žiadne podmienky, za ktorých bolo možné meniť úrokovú sadzbu. Za poskytnutie úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 66,39 eur splatný v deň podpisu zmluvy, za správu úveru poplatok 1,66 eur mesačne. Úver mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 74,25 eur vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc odo dňa 10.4.2005 do 10.3.2010. V článku IV v bode 5 zmluvy bola účastníkmi dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 6,37%, ktorá mala byť vypočítaná z hodnoty celkových nákladov spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.

4. Ďalej zistil, že v Dohode o ručení uzavretej podľa § 303 až § 312 Obchodného zákonníka, žalovaný v 2/ rade vyhlásil veriteľovi I.i a.s., že má vedomosť o existencii Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej s dlžníkom (žalovanou v 1/ rade) a že uspokojí pohľadávku veriteľa z uvedenej zmluvy na istine vo výške 3.3.19,39 eur, ako aj na úrokoch, úrokoch z omeškania, poplatkoch a nákladoch spojených s úverovou zmluvou. Podľa čl. II bod 3 mal ručiteľ plniť v prípade písomnej výzvy veriteľa obsahujúcej vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, pričom túto pohľadávku mal ručiteľ uhradiť v lehote určenej vo výzve, ak táto nebola určená, v lehote 10-tich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia predchádzajúcej výzvy na plnenie dlžníkovi.

5. Mal za preukázané, že v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere, žalovaná v 1/ rade uzavrela dňa 14.3.2005 aj životné poistenie, a to z Dohody o zabezpečení úveru životným poistením uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou v 1/ rade.

6. Prechod práv a povinnosti zo zmlúv o úvere a súvisiacich zmlúv zo I.e a.s. na nového veriteľa - žalobcu mal preukázaný Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE a Prílohou k uvedenej zmluve.

7. Právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa § 52a nasl. Občianskeho zákonníka, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 303, § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.

8. Dospel k záveru, že uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade spĺňa náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne sa riadi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, a to § 52a nasl. OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu vystupoval v záväzkovom vzťahu ako podnikateľský subjekt - dodávateľ, žalovaná v 1/ rade bola v postavení spotrebiteľa, pričom ako spotrebiteľ vystupoval v zmluvnom vzťahu aj žalovaný v 2/ rade.

9. Posudzujúc uzavretú zmluvu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dôvodil, že vychádzajúc z dohody o úrokovej sadzbe, ktorá v čase uzavretia zmluvy zodpovedala hodnote 11,10% ročne, ročná priemerná miera nákladov predstavujúca percentuálne vyjadrenie celkových nákladov spojených s úverom, kam patria minimálne úroky, v pomere k poskytnutému úveru nemohla byť objektívne nižšia ako úroková sadzba úveru, a nemohla teda zodpovedať ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve 6,37%. Z týchto dôvodov súd vyzval žalobcu na vyjadrenie spôsobu stanovenia ročnej percentuálne miery nákladov (RPMN), ktorá je jednou z podstatných (obligatórnych) náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že ako celkové náklady spotrebiteľa zohľadňoval len sumu zodpovedajúcu násobku sumy splátky 74,25 eur a počtu splátok, ktoré určil na 60, a poplatok za poskytnutie úveru 66,39 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa Prílohy k zák.č. 258/01 Z.z. písm. e) lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12. Pri zohľadnení počtu dní v jednotlivých rokoch, počas ktorých mal byť dlh splácaný (10.4.2005-10.3.2010=1796 dní), počtu dní, ktoré na účely zákona zodpovedajú jednému mesiacu (30,44666), v skutočnosti mal byť úver uhradený v splátkach v počte 59. Súčasne v zmysle ustanovenia § 2 pís. c/ zák.č . 258/01 Z.z. do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, mali byť zahrnuté aj platby poistného, čo znamená, že RPMN uvedená žalobcom v zmluve nezodpovedá správnosti. Pritom aj v prípade, ak by súčasťou celkových nákladov spojených s úverom mal byť okrem úrokov len vstupný poplatok vo výške 66,39 eur, tak pri mesačnej splátke 74,25 eur, dobe splácania uvedenej žalobcom ako 60 mesiacov a poskytnutom úvere vo výške 3.319,39 eur, RPMN zodpovedá hodnote na úrovni 14% ročne (výpočet www.ako-investovať.sk, fininfo.sk). Zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere pritom nevyplýva, akým spôsobom bola určená ročná percentuálna miera nákladov, ale zmluva uvádza, že sa na jej hodnote zmluvné strany „dohodli“. „Dohoda“ o hodnote RPMN je však vylúčená, keďže spôsob jej stanovenia je určený zákonom. V zmluve tiež absentujú údaje, ktoré náklady neboli zahrnuté do výpočtu RPMN. Účelom povinného uvádzania RPMN v zmluvách, je pomáhať spotrebiteľom orientovať sa na úverovom trhu, pri posudzovaní výhodnosti, „nákladnosti“ úveru, pri porovnávaní jednotlivých parametrov úveru (úroky, splatnosť, poplatky,...). Zákon č. 258/01 Z. z. preto vymedzil ako obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaje o úrokoch, poplatkoch, RPMN, pod následkom straty práva veriteľa domáhať sa tohto plnenia, ak údaj o ňom v zmluve absentuje. Pokiaľ je tento údaj v zmluve v rozpore s tým, čo obsahuje zmluva a teda je v rozpore aj so zákonom, nemožno naň prihliadať a z neho vychádzať, a je nutné naň nazerať akoby v zmluve ani vôbec uvedený nebol. Pretože údaj o hodnote

RPMN (6,37%) uvedený v zmluve nezodpovedá jeho skutočnej hodnote, súd aplikoval na zmluvu o splátkovom úvere uzavretú so žalovanou ustanovenia zákona, podľa ktorých v prípade neuvedenia RPMN sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej v 1. rade ako dlžníčke a žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi, tak na základe predloženej zmluvy vzniká povinnosť len na vrátenie skutočne vyplatených finančných prostriedkov.

10. Keďže na základe zmluvy bola žalovanej poukázaná suma 3.319,39 eur a z prehľadu realizovaných splátok je zrejmé, že ku dňu 20.3.2008 bolo zaplatených 2.346,50 eur, od postúpenia pohľadávky na žalobcu do času podania žaloby suma 870,- eur, po začatí konania suma 194,- eur (teda spolu bolo súhrne plnené 3.410,50 eur) žalobu zamietol, pretože právo veriteľa na vrátenie toho, čo podľa zmluvy poskytol, bolo v celom rozsahu uspokojené (teda dlh zanikol splnením).

11. O zastavení konania v časti nároku (194,- eur) rozhodol podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p..

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca na ich náhradu nemá právo, žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

13. Proti rozsudku (z obsahu odvolania vyplýva, že proti jeho zamietavej časti a výroku o trovách konania) podal včas odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..

14. Dôvodí, že súd pri výpočte RPMN postupoval podľa zákona účinného do 30.6.2006 (keďže zmluva bola uzavretá dňa 14.3.2005), kedy sa RPMN vypočítavala podľa vzorca r = (F/P)1/T - 1; kde výpočet je uvedený správne, t.j. 6,37%. Súd prvej inštancie tak na pojednávanú vec aplikoval neskoršiu právnu normu, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola platná ani účinná.

15. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). V ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.8.2016 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 210/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 25.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

19. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia správnych predpisov, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti a k odvolacej námietke (súdom prvého stupňa použitý nesprávny vzorec pre výpočet RPMN) je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa použil vzorec uvedený v prílohe zák. č. 258/2001 v znení platnom a účinnom ku dňu 30.6.2006, podľa ktorého sa RPMN vypočítava nasledovne r = T-tá odmocnina E - 1 teda taký, ako správne uviedol súd prvej inštancie. P

22. Na základe uvedeného bol rozsudok v napadnutej časti potvrdený ako vecne správny (§ 387 ods. 1 .

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 v spojení s § 255 CSP. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd, keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a to tak, že neúspešný žalobca na ich náhradu nemá právo, žalovaným žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).