Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/119/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Z. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XX, XXX XX R., o zaplatenie 265,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), právne zastúpenej JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/329/2014-73 zo dňa 21. 04. 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C/329/2014-96 zo dňa 01. 12. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku týkajúcom sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania (prvý výrok) m e n í tak, že námietku žalobcu o vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania z a m i e t a.

VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 12. 2015 rozhodol, že doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava do konania dňa 22. 10. 2014 nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (prvý výrok). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 265,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 134,34 Eur od 19. 03. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 110,45 Eur od 19. 04. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17,52 Eur od 19. 05. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 Eur od 19. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 75,07 Eur za zastúpenie advokátom zástupcovi žalobcu a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku ohľadne vstupu vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie uviedol, že dňa 22. 10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) na strane žalovanej. Okresný súd oznámil žalovanej vstup vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Žalovaná neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súd

uviedol, že podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005 zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Žalovaná nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Podľa názoru okresného súdu, ak sa nevyjadrí účastník, na koho strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Okresný súd ďalej uviedol, že nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd „za absolútne neúčinné“.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd konštatoval, že doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava do konania dňa 22. 10. 2014 nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (prvý výrok), vedľajší účastník na strane žalovanej podal odvolanie v zákonnej lehote. Žiadal, aby odvolací súd zmenil prvý výrok rozsudku ohľadom vedľajšieho účastníctva tak, že doručením písomného oznámenia občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 nastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. V odvolaní uviedol, že s účinnosťou od 15. 10. 2008 zaviedol Občiansky súdny poriadok druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať, ako vedľajší účastníci v konaní. Tu je kritérium odlišné od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, kde musí ísť o hmotno-právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania. V druhej skupine prípadov legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva

samotný zákon. V prípadoch, ak ide o druhú skupinu subjektov (ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa podľa zák. č. 250/2007 Z. z.), stačí ak sa súd obmedzí na konštatovanie konkrétneho zákonného ustanovenia a námietka neprípustnosti je v takýchto prípadoch zrejme vylúčená. Podľa jeho názoru k účinnému vstupu vedľajšieho účastníka (ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa podľa zák. č. 250/2007 Z. z.) nie je potrebný výslovný súhlas žalovaného, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje a rovnako je pre prípustnosť vedľajšieho účastníctva právne irelevantná námietka protistrany (žalobcu). Pretože v konaní žalovaná nevzniesol námietku neprípustnosti, nebol daný dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že vstúpil do konania ešte pred účinnosťou novely O.s.p. účinnej od 01. 01. 2015, preto v týchto konaniach nebolo potrebné dokladať súhlas žalovaného a teda oznámením vedľajšieho účastníka, že vstupuje do konania, nastáli účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Pokiaľ okresný súd doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania žalovanej a táto nevyslovila nesúhlas so vstupom, je potrebné považovať jeho vstup za prípustný. Postupom okresného súdu mu bola odňatá zákonná možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na rozdutia všeobecných súdov a uznesenie Ústavného súdu SR z 29. 01. 2014, sp. zn. PL. ÚS 1/2014.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej uviedol, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1, 2 OSP) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva (viď. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Pri ignorovaní názoru hlavného účastníka, svojvoľným vstupom vedľajšieho účastníka do konania sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných účastníkov konania (miesto pobytu, sociálna situácia pri platobnej neschopnosti, zamestnanie, rodinné väzby a pod.), preto môže dôjsť k porušeniu čl. 19 ods. 2,3 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na novelizované znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a rozsudok Súdneho dvoru Európskej únie z 27. 02. 2014 sp. zn. C 470/12. Podľa jeho názoru ide o neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti nepriznaných trov právneho zastúpenia, z čoho je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a snahu ho chrániť pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol pomoc pri ochrane jeho práva ako spotrebiteľ, čo je jeho základným poslaním. Podľa jeho názoru vedľajší účastníci vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu.

4. Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej bolo podané dňa 02. 06. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) podľa ustanovenia § 388 zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 , ani na jeho zrušenie (§ 389 .

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 265,81 Eur s príslušenstvom. Predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo zmluvy o pripojení).

8. Dňa 22. 10. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu žalovanej. Písomným podaním zo dňa 19. 01. 2015 žalobca vzniesol námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania (č.l. 64 - 66 spisu).

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) mala oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa), pričom nemusela preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) jej dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Odvolací súd konštatuje, že v registri organizácií vedeného Štatistickým úrad SR je zapísaná VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, IČO: 42 362 962, s dátumom vzniku 15. 11. 2012 (viď webovú stránku Štatistického úradu SR <..

11. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) podľa ustanovenia § 388 zmeniť.

12. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostáva nedotknutý (§ 367 ods. 3 .

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. VŠEOBECNÁ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že jej v súvislosti s odvolacím konaním vznikli trovy, odvolací súd potom rozhodol, že VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .