Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-153-2011.pdf
PDF · 70 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/153/2011
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce, proti povinnému: O.. D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 25, E., pre vymoženie 581,40 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, so sídlom Košice, Štúrova 17, trovy exekúcie vo výške 53,39 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 4.4.2011 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 581,40 € v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj trov exekúcie.
Dňa 22.3.2016 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje.
K návrhu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený podaním zo dňa 20.6.2016, doručeným súdu dňa 20.6.2016, v ktorom oprávnený uviedol, že s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nesúhlasí.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo spisového materiálu súdneho exekútora zistil, že povinný nevlastní motorové vozidlo. Nevlastní nehnuteľnosti ani podielovo, nevlastní bankové účty ani hnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2011 a majetkové pomery povinného sa po dobu 5 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok, nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a to ani čiastočným plnením. Preto uplatnená pohľadávka sa javí nedobytnou a nevymožiteľnou.
Súd s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 240,45 € v zmysle predloženej špecifikácie zo dňa 16.3.2016 vrátane DPH.
Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení od 1.5.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 23.3.2011, podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za jednotlivé úkony takto: získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 €; doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 €; doručenie príkazu na začatie exekúcie - 3,32 €; každé zisťovanie bydliska povinného - 3,32 €; každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2 x 3,32 €; každé zisťovanie účtu povinného - 2x3,32 €; každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 4x3,32 €. Teda v celkovej výške 39,84 €.
Pretože v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena len raz vo výške 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie, nie za každé jednotlivé doručenie uvedených písomností, bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena vo výške 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie. Súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov za poštovné vynaložené na každé jednotlivé doručenie uvedených písomností, ale paušálna odmena vo výške 3,32 eur mu patrí iba raz.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Na základe uvedeného súd priznal exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 4,65 EUR ( preukázané poštovné 1,60 € : 11 ex. kon. = 0,15 € x 9 zásielok = 1,35 €, 1 x 1,30 €, poplatok za zisťovania IRIS - 2 x 0,20 € = 0,40 €, poplatok za zisťovanie v bankách 2x0,70 € = 1,40 €, poplatok za zisťovanie v registri obyvateľov 0,20 € ). Súd krátil výšku poštovného, nakoľko súdny exekútor si uplatnil 22 x 1,60 € v celkovej výške 35,20 €, pričom súd zistil, že súdny exekútor nedoručoval všetky zásielky v takej výške ako si uplatnil a preto súd priznal poštovné vo výške aké prináleží za zasielanie jednotlivých zásielok a navyše súdny exekútor doručoval v jednej obálke písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní a preto mu súd priznal poštovné pomerne tak ako je uvedené vyššie.
Súdny exekútor zahrnul do hotových výdavkov aj náhradu za náklady so zavedením spisu v celkovej výške 3,32 €, ktorú mu súd nepriznal, keďže v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za tieto položky ( § 25 cit. vyhl. ). Spotrebný materiál je síce výdavkom, avšak je predpoklad, že náklady na jeho obstaranie sú kryté výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti.
Takisto súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za pracovnú cestu vo výške 88,15 € a náhradu za stratu času vo výške 5,28 €, nakoľko vykonanie tejto pracovnej cesty súd nemal z exekútorského spisu nijak hodnoverne zdokladované.
Teda odmena spolu s náhradou hotových výdavkov je vo výške 44,49 EUR.
Pretože súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu preto priznal aj ním uplatnenú 20 % DPH v zmysle § 196 Exekučného poriadku vo výške 8,90 € z odmeny a náhrad.
Nevyhnutné a účelné trovy exekúcie v tomto konaní sú tak vo výške 53,39 EUR.
S prihliadnutím na vyššie zistené skutočnosti a uvedené dôvody, súd preto rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a zároveň aj o povinnosti nahradiť trovy exekúcie v celkovej výške 53,39 EUR súdnemu exekútorovi tak, že na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
Poučenie:
I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 Civilný sporový poriadok).
II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.