Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_10C-82-2012.pdf
PDF · 231.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/82/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne S. W., A.. XX. XX. XXXX, W. S.G. S., F. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska 62 proti žalovanému Home Credit Slovakia a.s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou In Medias Res s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 36 863 351, v konaní o určenie neplatnosti časti úverovej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 071,64 €, takto
rozhodol:
I. Určuje sa úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23. 05. 2003 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. a to:
- v § 3 Hlavy VI, podľa ktorého neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je kvalifikované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.
- v § 7 Hlavy VI, podľa ktorého špecifikácia poplatkov služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien (ďalej len „sadzobník“) spoločnosti aktuálne v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Klient potvrdzuje, že pri podpise revolvingovej zmluvy bol oboznámený s platným sadzobníkom spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená zúčtovať všetky splatné poplatky na vrub úverového účtu klienta. Sadzobník je súčasťou metodickej príručky, a je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti u predávajúcich a na internetových stránkach spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená sadzobník jednorázovo meniť s tým, že je povinná klientovi zmenu v sadzobníku bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí uskutočnením ďalšej transakcie alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku platnosti nového aktuálneho sadzobníka poplatkov.
- v § 9 Hlavy VI, podľa ktorého klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v súvislosti s vývojom úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v Slovenskej republike s tým, že je povinná klientovi zmenu aktuálnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí uskutočnením ďalšej transakcie alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku platnosti novej aktuálnej základnej úrokovej sadzby.
- v § 4 Hlavy VII, podľa ktorého klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých v spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy a to na dobu 10 rokov odo dňa kedy premlčacia doba začala po prvýkrát bežať.
- v § 2 písm. c/ a d/ Hlavy VIII, podľa ktorých klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, z týchto
úverových podmienok alebo z dokumentov, ktorých predmetom je zaistenie pohľadávok alebo bolo zahájené exekučné konanie voči klientovi ako povinnému.
- v § 3 Hlavy IX, podľa ktorého klient je povinný na požiadanie zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu v prípade, že klient naplní minimálne jednu zo skutočností uvedenú v Hlave VIII § 2 písm. b/ a c/ vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe porušenia povinnosti.
- v § 4 Hlavy IX, podľa ktorého spoločnosť nie je viazaná účelom platby, ktorý stanoví klient a je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí, na záväzky klienta voči spoločnosti zapríčinené z iného titulu než z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na poplatky za poskytované služby, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, na splátku úveru. Platba sa uhrádza v uvedenom poradí vždy na najstaršiu splatnú neuhradenú pohľadávku. Spoločnosť je oprávnená zarátať platbu klienta na svoje pohľadávky voči klientovi i v inom než vyššie uvedenom poradí.
- v § 9 Hlavy IX, podľa ktorého klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, pretože predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky.
II. Určuje sa, že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23. 05. 2003 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná v ustanovení § 13 Hlavy IX Úverových podmienok spoločnosti Home Credit a.s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, podľa ktorého podpisom úverovej zmluvy klient potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami a s metodickou príručkou, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný ustanoveniami týchto dokumentov.
III. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 642,27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšku uplatnených nárokov sa žaloba zamieta.
V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26. 04. 2012 v tom čase ešte za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom v Prešove, ktorý ale v priebehu konania z konania vystúpil, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia, že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23.5.2003, ktorú strany uzavreli je, neplatná. Súčasne požadovala proti žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.833,03 € a zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- €. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrela predmetnú úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a túto podpísala v nepriaznivej finančnej situácii - finančnej tiesni, pričom jej obsah nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť. Na základe uvedenej zmluvy jej bol poskytnutý revolvingový úver v celkovej výške 1.825,67 € a za poskytnutie peňažných prostriedkov ku dňu spísania žaloby zaplatila celkovo 5.658,70 €. Žiadala súčasne o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov a naviac žalovaný sa obohatil aj preto, že úverová zmluva je z dôvodov uvádzaných nižšie podľa názoru žalobkyne absolútne neplatná. Svoje nároky na určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy odvádzala z cieľov Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva bola neplatná z toho dôvodu, že obsahovala početné neprijateľné zmluvné podmienky a pri jej uzatváraní boli použité aj početné klamlivé praktiky. Predovšetkým žalobkyňa vyčítala v predmetnej zmluve, že v nej neboli uvedené úroky, hoci ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaný naviac v zmluve neuviedol údaj o RPMN, čím sa dopustil vážnej klamlivej praktiky o cene v zmysle Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a v dôsledku tejto skutočnosti by úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalobkyňa istinu úveru preplatila aj o úroky, ktoré nikdy nemala platiť, získal žalovaný na jej úkor bezdôvodné obohatenie.
2. Ako ďalšiu neprijateľnú podmienku žalobkyňa uvádzala použitie drobného ťažko čitateľného písma pri uvádzaní jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré problematické súvisle čítať, najmä bez technickej pomôcky - lupy. V tomto videla ďalšiu klamlivú praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovaný použitím takéhoto písma dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými podmienkami, s ktorými sa nemohol reálne fakticky ani oboznámiť práve z dôvodu používania drobného písma.
3. K neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré mali byť podľa názoru žalobkyne uvedené v úverovej zmluve, žalobkyňa uviedla, že za takúto považuje dohodu, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je žalovaný oprávnený požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy, ďalej iba zamestnávateľ mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v tejto úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so žalovanou spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči spoločnosti mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní záväzky voči spoločnosti riadne a včas sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v tejto úverovej zmluve s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom tejto zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru, ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy, ak k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia zmluvných pokút, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z tejto úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa názoru žalobkyne takéto dojednanie vo forme zrážok zo mzdy, zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne pri princípe ochrany spotrebiteľa na prípadnú neprimeranosť.
4. V Hlave II. upravujúcej uzatvorenie zmluvy namietala znenie § 2, podľa ktorého klient udeľuje spoločnosti súhlas k tomu ,aby sama zisťovala a overovala u tretích osôb údaje potrebné k osvedčeniu pravdivosti údajov uvedených v jeho návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie klienta. Podľa názoru žalobkyne šlo o závažný zásah do súkromia spotrebiteľa, čím môže vzniknúť neprimeraný tlak na spotrebiteľa, aby plnil, a preto bez osobitného vyjednania je takéto ustanovenie neprijateľné.
5. V Hlave VI. úverovej zmluvy upravujúcej podmienky splácania úveru namietala znenie § 3, podľa ktorého neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach, alebo na príkaz na úhradu je požadované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami. Podľa názoru žalobkyne šlo o hrubo neprimerane ustanovenie, pretože zaplatená splátka sa považuje za nezaplatenú, a to len pre neuvedenie variabilného symbolu, čo sa v bežnom živote uponáhľaného človeka môže stať a následky sú neprimerané, pretože môže dôjsť aj k zosplatneniu celého úveru. Dodávateľ pritom najjednoduchšou komunikáciou môže zistiť variabilný symbol, teda z akého dôvodu bolo platené.
6. Namietala tiež ustanovenie § 6 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade vzniku preplatku, spoločnosť preplatok klientovi vráti na základe písomnej žiadosti. Podľa názoru žalobkyne niet akceptovateľného dôvodu na to, aby nemal dodávateľ povinnosť vrátiť preplatok bez formálnej žiadosti. Spotrebiteľ to môže opomenúť a dodávateľ sa spornými ustanoveniami kryje pred nečestným zadržiavaním toho, čo mu nepatrí.
7. K Hlave VIII. § 1 a 8 vyčítala v zmluve ustanovenie, podľa ktorého klient je oprávnený splatiť predčasnou splátkou (ďalej len mimoriadna splátka) celý úver pred lehotou splatnosti, pričom tento úmysel je povinný písomne oznámiť spoločnosti najmenej 30 dní pred zamýšľaným termínom predčasného splatenia. Podľa názoru žalobkyne niet dôvodu, aby spotrebiteľ nemohol predčasne vrátiť úver kedykoľvek a zbaviť sa svojho dlhu. Ide o rozpor so zákonom 258/2001 Z.z. v časti o predčasnom splatení úveru.
8. K § 9 tejto Hlavy namietala ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je
obsiahnutá platba úroku. Podľa názoru žalobkyne úroky sa majú platiť len počas doby, na ktorú bol úver poskytnutý. Po splatnosti nastupujú sankcie a nie odplatné úroky. Je naviac absurdné,aby spotrebiteľ platil úroky aj z úrokov z omeškania, ktoré sú tiež príslušenstvom pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka.
9. Ustanoveniam Hlavy VII., ktoré upravovali podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, konkrétne k § 4 tejto Hlavy namietala vyhlásenie, podľa ktorého klient predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstvá a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto úverovej zmluvy, a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala prvý raz plynúť. Týmto sa podľa názoru žalobkyne markantným spôsobom preukázal evidentný záujem žalovaného zhoršiť postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, ba čo viac zbaviť spotrebiteľa jeho zákonných práv alibisticky formulovaným vyhlásením. Ide o zjavné porušenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je evidentná snaha zvlášť hrubým spôsobom odchýliť sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
10. K Hlave VIII. § 2 namietala ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že po a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok ... c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, d) bolo zahájené exekučné konanie voči klientovi ako povinnému. Podľa názoru žalobkyne splatnosť celého úveru je vážnym zásahom do rozpočtov spotrebiteľov a ich rodín, stačí pri tom aj exekúcia na drobnú sumu, napr. nezaplatená pokuta. Porušenie niektorej z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je vágnym ustanovením a zakladá svojvôľu. Porušením zmluvy je aj neoznámenie zmeny zamestnávateľa, a to by bol podľa zmluvy dôvod na vrátenie celého úveru. Podľa § 2 tejto Hlavy mala splatnosť celého úveru nastať automaticky, pokiaľ klient odvolá svoj súhlas so spracovaním a používaním jeho osobných údajov v informačných systémoch spoločnosti v rozsahu a za týchto úverových podmienok, pričom v takomto prípade odvolania súhlasu klienta je spoločnosť oprávnená osobné údaje spracúvať a používať až do doby, kedy klient uhradí všetky svoje záväzky voči spoločnosti, ktoré má voči spoločnosti podľa tejto úverovej zmluvy a podľa všetkých ďalších úverových zmlúv, a to ku dňu doručenia oznámenia o tejto skutočnosti spoločnosti. Podľa názoru žalobkyne v tomto ustanovení ide o skrytú sankciu za to, že spotrebiteľ nesúhlasí, napr. aj s tým, aby jeho rodné číslo nekolovalo po svete.
11. Rovnako vyčítala ustanovenie § 3 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a),b),c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Podľa názoru žalobkyne toto ustanovenie pripúšťa aj situáciu, že pre menej intenzívne porušenie povinností, nastane splatnosť úveru, tak, že veriteľ nemusí byť vo vzťahu celé úverové obdobie a rovnaký zisk dosiahne aj skôr, pretože úroky v podobe zmluvnej pokuty má garantované. Ide o sankciu, ktorá je podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka neprijateľná.
12. Ďalej žalobkyňa namietala ustanovenia Hlavy IX. § 1, podľa ktorých klient je najmä povinný vždy bez zbytočného odkladu písomne oznámiť spoločnosti zmenu svojho zamestnávateľa, či ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do 15 dní od vzniku zmeny je spoločnosť oprávnená požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 500,- Sk. Podľa názoru žalobkyne toto ustanovenie spolu so sankciou bez ohľadu na výšku bolo absurdné, pretože spotrebiteľ nemá dôvod oznamovať zamestnávateľa veriteľovi a nie to ešte aj jeho zmeny.
13. Namietala ustanovenie § 2 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich časti, alebo zmluvných pokút, alebo platieb bol dlžník povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne, čo predstavuje 29,20 % ročne a takýto úrok je podľa názoru žalobkyne jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
14. Rovnako namietol namietala ustanovenie § 2 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky, alebo ich časti, ktorá je dlhšia ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej v omeškaní.
15. Rovnako § 3 tejto Hlavy vyčítala ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný na požiadanie zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu v prípade, že klient naplní minimálne jednu zo skutočnosti uvedených v Hlave VIII. § 2 písm. b), c) vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe porušenia povinností. Podľa názoru žalobkyne úrok je v rozpore s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zmluvná pokuta predstavuje ročne 365 %, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm.k/ Občianskeho zákonníka.
16. K § 5 predmetnej Hlavy vyčítala ustanovenie, podľa ktorého zánik úverovej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmlúv a iných právnych úkonov zabezpečujúcich záväzky z úverovej zmluvy, ktoré naďalej zabezpečujú pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe, alebo v súvislosti s úverovou zmluvou, alebo vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy. Odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká nárok spoločnosti na zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov podľa úverovej zmluvy, a to až do okamihu uhradenia všetkých záväzkov klientov, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne, ak je raz zmluva ako celok neplatná, nemôže sa zhojiť neplatnosť týmto ustanovením a ide o zámer veriteľa obísť cieľ daným článkom Smernice Rady 93/13/EHS.
17. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný použil značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a bol uzrozumený s tým, že plnenia, ktoré plynú z týchto neplatných podmienok, budú neoprávnené. Preto žiadala, aby zmluva bola posúdená eurokomformne s tým, že pri takom vysokom počte neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve nemôže ako celok obstáť a je dôvod prejudiciálne ustáliť neplatnosť zmluvy ako celku. Pre takéto právne posúdenie nemôže byť prekážkou ani tá skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a pred transponovaním Smernice Rady 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti dáva do pozornosti osobitné ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka ods. 3 a 4, ktoré podľa jej názoru žalovaný nerešpektoval, a preto žalobkyni prináležala ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
18. Pri argumentácii žalobkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR, ČR aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. Poukázala tiež na ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa.
19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 1.6.2012, ktoré na súd došlo 5.6.2012.
20. Vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2012 žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Vyjadril sa ku skutočnostiam, uvedeným v žalobe. Spochybnil tvrdenia žalobkyne o finančnej a časovej tiesni, v ktorej uzavrela spornú zmluvu so žalovaným s tým, že úverové prostriedky žalobkyňa opakovane a dlhé časové obdobie čerpala a preto určite z jej strany nešlo o impulzívne konanie na základe okamžitého súbehu okolností, ako sa žalobkyňa snažila navodiť, pričom si bola vedomá okolností a následkov čerpania týchto prostriedkov. S poskytnutým úverom bola žalobkyňa zrejme spokojná a splátky čerpaného úveru priebežne platila a až v období, kedy pravdepodobne bola ochotná plniť ďalej svoje záväzky, začala účelovo hľadať dôvody na podanie žaloby. Spochybnil naliehavý právny záujem žalobkyne na určení toho, čo sa domáha, keďže žalobkyňa sama konštatovala, že podmienky pri uzatváraní úverovej zmluvy nepovažovala v tomto čase za neprimerané, do výberu finančných prostriedkov ju nikto nenútil, pričom peniaze skutočne vybrala a minula pre vlastnú potrebu a doposiaľ ich vedome nesplatila. Pred prvým výberom finančných prostriedkov bola v priamom kontakte s pracovníkmi žalovaného, ktorí jej podali podrobné vysvetlenia a nerozporuje skutočnosť, že by si v súčasnosti nebola vedomá svojho existujúceho záväzku voči žalovanému. Podľa názoru žalovaného právne postavenie žalobkyne nebolo konaní zo strany žalovaného zneistené, či ohrozené, pretože voči nej nie je vedené žiadne súdne, či exekučné konanie, smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalovaného voči osobe žalobkyne z predmetnej zmluvy. Preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáha, keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je sporný a nie je potreba odstránenia neistoty medzi účastníkmi právneho vzťahu.
21. K námietke použitia drobného písma žalovaný uviedol, že veľkosť písma nevybočuje z bežnej praxe na trhu používaných materiálov a klient, teda aj žalobkyňa mala dosť času na preštudovanie textu, keďže jej domov bolo zaslané písomné vyhotovenie návrhu zmluvy s dostatočnou lehotou pre akceptáciu tohto návrhu, cca kalendárny týždeň a teda žalobkyni nič nebránilo prečítať si v pokoji formulár úverovej zmluvy, nechať si čas na rozmyslenie a poradiť sa prípadne s odborníkmi. S poukazom
na nález Ústavného súdu Českej republiky IUS 342/09 zo dňa 15.6.2009 žalovaný konštatoval, že zmluvný vzťah nebol uzavretý mimo prevádzky za okolností, ktoré by zhoršovali postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, podmienky dohodnuté odlišným písmom boli uvedené un block v súvislom bloku textu a nedá sa konštatovať, že by dochádzalo ku kombinácií väčšieho typu a menšieho typu písmu s výraznými rámikmi a textami. V období čerpania úveru mala žalobkyňa ako spotrebiteľka široké možnosti oboznámiť sa s úverovými podmienkami a k čerpaniu úveru nedošlo konkludentne bez ďalšieho, ale žalobkyňa musela vykonať niekoľko aktívnych krokov, pričom odraz jej vôle v reálnom svete jednoznačne smeroval k čerpaniu úveru a to vedome a cielene.
22. K namietanej absencii úrokov a RPMN žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods.5 zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež tú skutočnosť, že zo samotného znenia i právnej teórie vyplýva, že úverové podmienky žalovaného ako i všetky dodatky či prílohy sú súčasťou záväzkového vzťahu úverovej zmluvy a majú predpísanú formu. Úverové podmienky sú upravené v Hlave VI. § 7 a 9 a v časti Hlava IX. konkrétne v § 1 až 3, ktoré obsahujú definíciu uvedených úrokov a poplatkov, ktoré sa viažu k poskytnutému revolvingovému úveru. Oboznámenie sa s úverovými podmienkami žalovaného potvrdila žalobkyňa podpisom samotných úverových podmienok a potvrdila, že bola oboznámená rovnako s príslušnou metodickou príručkou, všetky jej ustanovenia sú zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje tak svoj súhlas byť viazaná ustanoveniami týchto dokumentov. Výška príslušného úroku a poplatkov bola stanovená v sadzobníku poplatkov, ktorý je v zmysle úverových podmienok súčasťou metodickej príručky, ktorá je prístupná nie len v sídle žalovaného, ale je i voľne na internetových stránkach žalovaného a svojím podpisom žalobkyňa potvrdila, že bola s nimi riadne oboznámená.
23. RPMN pri revolvingovom úvere je do zásadnej miery nepoužiteľné ako relevantný ukazovateľ, keďže revolvingový úver je vo svojej podstate sústavne obnovovaný úver, z ktorého môže oprávnený subjekt čerpať až do výšky stanoveného úverového rámca, pričom nevyčerpaná časť úveru sa automaticky zvyšuje o časť uhradených splátok po odpočítaní úrokov a súvisiacich platieb. Z tohto dôvodu sa používajú na daný úverový vzťah štandardne stanovené úroky. Žalobkyňa bola ohľadne tejto skutočnosti a podľa § 3 ods.6 zák. účinného v rozhodnom období riadne informovaná o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu.
24. Napadnuté ustanovenia Hlavy II. § 2, Hlavy VIII. § 2 podľa názoru žalovaného neboli v rozpore s ustanovením zák.č.428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, pretože žalobkyňa má možnosť sa so všetkými podmienkami súhlasu oboznámiť a rovnako aj s možnosťou odmietnuť súhlas. Zmluvné dojednanie o použití osobných údajov je v súlade s ustanovením § 7 ods.4 písm.b/ a g/ zák.č.428/2002 Z.z.. Žalobkyňa ako klient mala rovnako možnosť kedykoľvek vyjadriť s týmto spracovaním osobných údajov svoj nesúhlas a to akoukoľvek formou.
25. Žalovaný potom poukázal na ustanovenie nového zákona o spotrebiteľských úveroch a to § 7 zák.č.129/2010 Z.z., kde samotný zákonodarca, poskytovateľom spotrebiteľských úverov uložil povinnosť sankcionovanú postihom straty úžitku z úveru pro aktívne odhadovať solventnosť spotrebiteľa. Jediný účinný afektívny spôsob, akým je možné dosiahnuť spoľahlivé overenie bonity žiadateľa spočíva v univerzálnom zdieľanom úverovom registri, ktorý zbiera údaje o neplatičoch úveru a keďže žalovaný je členom Solus, ktoré vedie úverový register, napomáha k plneniu obozretného úverovania. Poskytovanie údajov o neplatičoch nie je možné bez poskytnutia osobných údajov klientov.
26. Žalovaný ďalej poukázal na rozdielne znenie napadnutých podmienok Hlavy VII. § 2 a Hlavy IX. § 1, ktoré nekorešpondujú priloženým úverovým podmienkam, tiež na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečenie záväzkov, ktoré sú typicky využívané najmä v bankovom sektore pri zabezpečení peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Rovnako korešponduje ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka. Výška dohodnutých zrážok v dohode o zrážkach zo mzdy a z iného príjmu nie je vyššia, ako by bola pri výkone rozhodnutia. Je zabezpečovacím inštitútom a zabezpečuje rovnováhu v záväzkovom vzťahu a zvýšenie istoty kreditora, že bude záväzok splnený. Nespôsobuje preto značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
27. Napadnuté ustanovenie Hlavy VI. § 9 žalovaný považoval za vytrhnuté z kontextu a logického členenia úverových podmienok a uvedené ustanovenie konštatuje len toľko, že dlžník je povinný platiť dohodnutý úrok počas celého dohodnutého obdobia, na ktoré je úver poskytnutý.
28. K námietkam ohľadne nesprávneho použitia variabilného symbolu, teda konkrétne k napadnutej časti úverových podmienok v Hlave VI. § 3 poukázal na rozdielne znenie žaloby a priložených úverových podmienok a na skutočnosť, že vzhľadom na prevládajúci bezhotovostný spôsob úhrady vzniká pri neuvedení správnych zúčtovacích dát reálny problém s priradením platby konkrétnemu dlžníkovi. V prípade, že dlžník neuvedie správne zúčtovanie dát, ako bolo dohodnuté, ide o vadu plnenia z jeho strany, v dôsledku čoho vznikajú druhej zmluvnej strane náklady napríklad na telefonický hovor s klientom, ktoré nie je žalovaný povinný znášať, nakoľko nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z jeho strany. Navyše uvedením nesprávneho variabilného symbolu pri poukázaní platby môže dôjsť k situácií, kedy dlžník omylom splní dlh za iného. V takomto prípade poskytovateľ nemá žiadnu možnosť zo samotnej skutočnosti, že akási platba prišla na účet iného dlžníka, zistiť, že ide o platbu s nesprávne uvedenými variabilným symbolom. Preto žalovaný vyslovil názor, že uvedenie nesprávnych alebo neúplných zúčtovacích dát pri plnení dlžníka nie je riadnym splnením dlhu a veriteľ preto nemôže považovať splátku dlhu za riadne splnenú. Táto podmienka podľa jeho názoru nespôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
29. Pokiaľ žalobkyňa napádala ustanovenie Hlavy VI. § 8 v žalobe opäť v rozdielnom znení ako v priložených úverových podmienkach žalovaného, žalovaný poukázal na súčasné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 a skutočnosť, že možnosť predčasného splatenia úveru pripúšťa zákon spolu so spôsobom určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ktorý sa riadi § 16 tohto zákona. V úverových podmienkach absentuje akákoľvek zmienka o konštatovanej povinnosti písomného oznámenia spotrebiteľa o tejto skutočnosti v uvedenej lehote žalovanému.
30. Pokiaľ žalobkyňa napádala ustanovenia Hlavy VIII. §§2 a 3, tak právo veriteľa odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie dlžnej sumy z úrokmi, uvedené v úverových podmienkach je premietnutím znenia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ktorý je vo vzťahu k spotrebiteľským úverom v pozícií lex generalis, a táto otázka nie je v rámci lex specialis právne riešená, preto toto ustanovenie nemôže byť považované za neprijateľnú podmienku.
31. Vo vzťahu k porušeniu ustanovení úverových podmienok sa musí jednať o porušenie takej kvality, že má podstatný vplyv na plnenie zmluvy. Povinnosť splatiť úver v celej výške po pristúpení žalovaného k jeho zosplatneniu nie je automatická, ale nastupuje až na základe žiadosti spoločnosti a spoločnosť k tomuto pristupuje len v prípadoch závažného porušenia zmluvy. Odvolanie súhlasu klienta so spracovaním a používaním osobných údajov v informačných systémoch spoločnosti žalovaného reálne bráni žalovanému o úvere účtovať a sledovať jeho plnenie. Žalovaný nemôže z informačných systémov odstrániť osobné údaje klienta, s ktorým má existujúci záväzkový vzťah. V prípade, že by sa spotrebiteľ takejto skutočnosti domáhal, je žalovaný nútený záväzkový vzťah ukončiť a preto i žiadať jeho predčasné splatenie. Preto ani takúto podmienku nemožno považovať za neprijateľnú.
32. K napadnutým ustanoveniam Hlavy VIII. § 3, Hlavy IX. §§ 2 a 3, ktoré v žalobe boli opäť uvádzané v rozdielnom znení, ako úverové podmienky, žalobca poukázal na zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty s tým, že tento inštitút je používaný takmer vo všetkých záväzkových vzťahoch bez ohľadu na to, či ide o záväzky obchodné, alebo nie. Výška zmluvnej pokuty je v súčasnej dobe pri prípad spotrebiteľských zmlúv obmedzená ustanovením Obchodného zákonníka § 369 ods.1 in fine. Tvrdenie žalobkyne, že táto sankcia je podľa § 43 ods.4 písm.k/ Občianskeho zákonníka neprijateľná, nemá relevantnú oporu v zákone, pretože spomínané ustanovenie vo svojom obsahu neupravuje príslušnú problematiku.
33. Podobným spôsobom žalovaný argumentoval voči namietanému zneniu Hlavy IX. § 5 v žalobe, ktoré bolo rozdielneho znenia než priložené úverové podmienky a poukázal na tú skutočnosť, že zmluvné dojednanie o trvaní niektorých práv a záväzkov i po ukončení úverovej zmluvy je uzavreté v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z hľadiska právnej teórie aj po zániku zmluvy ostáva v platnosti ustanovenia, ktoré sa týkajú zabezpečovacích inštitútov záväzkov, alebo tie, na ktorých sa strany výslovne dohodli. Zo samotnej podstaty zabezpečenia záväzkov vyplýva ich existencia
až do okamihu splnenia dlhu bez ohľadu na skutočnosť, že došlo k zániku zmluvy niektorých z jej prezumovaných, či už zákonom alebo zmluvne, dôvodov.
34. K ostatným neprijateľným podmienkam, uvádzaným v podanej žalobe (Hlava VI §6, Hlava IX. § 2 a pod.) sa žalovaný nevyjadril, pretože ich znenie, obsiahnuté v žalobe, je diametrálne čo do ich podstaty obsahu odlišné od znenia tých ustanovení, ktoré sú v priložených úverových podmienkach a v tomto prípade je žaloba neurčitá a zmätočná.
35. Pokiaľ šlo o nároky žalobkyne na finančné zadosťučinenie, žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvného vzťahu konala dobrovoľne, nenamietala znenie zmluvy a jej zmluvné podmienky. Toto urobila účelovo až neskôr a pritom nie je možné dospieť k záveru, že by žalobkyni vznikla akákoľvek ujma, nie je ani preukázané, že suma, ktorej sa žalobkyňa v konaní domáhala titulom bezdôvodného obohatenia, nepozostáva zásadne z položiek, na ktoré by žalovaný nemal zo zákona riadne právo. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti takéhoto nároku v konaní voči žalovanému a ani naliehavého právneho záujmu.
36. Aj žalovaný na podporu svojej argumentácie pripojil do spisu niekoľko rozhodnutí iných súdov Slovenskej republiky.
37. V priebehu konania žalovaná strana doplnila svoje vyjadrenie k žalobe a to podaním zo dňa 3.9.2012, na súd došlým 10.10.2012, s ktorým pripojila do spisu aj listinné dôkazy a to sadzobníky poplatkov a úrokov za obdobie od vzniku úverového vzťahu medzi účastníkmi konania po súčasnosť a v tejto súvislosti zdôraznila, že podľa informácií klienta za obdobie trvania predmetného úverového vzťahu vo vzťahu k žalobkyni boli účinné len dve predložené listiny, ktoré boli žalobkyni v závislosti do ich platnosti a účinnosti adresne zasielané s tým, že žalovaná strana podotkla, že sadzobník platný od 1.5.2003 tvoril prílohu č.1 metodickej príručky, bez ktorej by nebol ten ktorý spotrebiteľ schopný samotnej aktivácie zaslanej úverovej karty, pričom táto príručka bola i v tomto prípade štandardne súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy v spojitosti s jej úverovými zmluvnými podmienkami. Súčasne pripojil aj žiadosti žalobkyne o zmenu výšku úverového rámca zo dňa 21.11.2005 zo dňa 28.7.2008 a 20.8.2010. V tomto podaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na určenie neplatnosti úverovej zmluvy, uvedenej v žalobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže je objektívne zrejmé, že žalobkyňa si mohla predmetný nárok uplatniť touto cestou podstatne skôr, ako až po uplynutí deviatich rokov od uzavretia z jej strany. Rovnako s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ani v žalobnom návrhu, ani v dovtedajšom priebehu konania presne nešpecifikovala rozsah, dôvod a najmä vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, žalovaný vzniesol legitímnu námietku premlčania nároku na uplatnenie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka v takom rozsahu, ktoré presahuje lehotu, stanovenú týmto ustanovením.
38. Svoje vyjadrenie žalovaný potom doplnil prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 25.9.2013 a písomným podaním z 30.10.2013 (čl.449-454), ako aj ústnym prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2013 s tým, že právny zástupca žalovanej strany uviedol, že podľa názoru žalovanej strany je premlčaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať urobením splátok pred 26.4.2010, keďže žaloba na súd došla 26.4.2012. Poukázal tiež na predložené dôkazy žalovanej strany, z ktorých je zrejmé, že ku dňu 16.3.2012 žalobkyňa splatila žalovanému finančné prostriedky vo výške 5729,70 eur a do 8.1.2012 čerpala finančné prostriedky vo výške 4370,67 eur.
39. Po vykonanom dokazovaní rozsudkom, ktorý súd vyhlásil na pojednávaní dňa 20. 12. 2013 súd určil, že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23. 05. 2003 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je v ustanoveniach Hlavy VI § 3, § 7 a § 9, Hlavy VII § 4, Hlavy VII § 2 písm. c/ a d/, Hlavy IX § 3, § 4, § 9 a § 13 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, neplatná. Súčasne súd zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil sumu 1 071,64 €, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
40. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil formuláciou úverovej zmluvy v čase jej uzavretia a následne jej nezosúladením s ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 01. 04. 2004 vedenými za účelom ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho žalovaný spôsobil, že niektoré ustanovenia zmluvy sú neplatné.
Súd nekonštatoval neplatnosť celej zmluvy, len neplatnosť niektorej jej časti, uvedených vo výrokovej časti rozsudku, a žalobu zamietol aj v časte, kde žalobkyňa žiadala vyššiu sumu titulom bezdôvodného obohatenia a tiež finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €.
41. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom dôvodil, že prvostupňový súd ex officio pristúpil k určeniu neplatnosti náhodne vybratých zmluvných podmienok, zdôraznil, že ani v rámci pojednávania neboli predmetom dokazovania žalobkyňou namietané neprijateľné podmienky. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/38/2011 zo dňa 10. 08. 2011. Aj keď podľa žalovaného nebol dôvod zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok, postupne sa k ním stručne vyjadril. Nesúhlasil tiež s výrokom o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1 071,64 € ako bezdôvodné obohatenie konštatujúc, že žalobkyňa ani v návrhu, ani v priebehu konania presne nešpecifikovala rozsah, dôvod a vznik bezdôvodného obohatenia. Vzniesol námietku premlčania a nestotožnil sa s postupom súdu v zmysle ust. § 397 Obch. zák., nakoľko podľa jeho názoru na daný vzťah mal byť aplikovaný Občiansky zákonník. V tejto časti považoval záver súdu za zmätočný, nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku za nevykonateľný, preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konania.
42. K jednotlivým úverovým podmienkam, ktoré súd určil za neprijateľné a preto aj neplatné uviedol nasledovné skutočnosti - k úverovej podmienke v Hlave VI § 3, a totiž, že ide o vyvrátiteľnú domnienku zo strany súdu, kedy správne uvedenie zúčtovacích dát pri plnení dlhu je premietnutím povinnosti dlžníka plniť svoj dlh riadne a včas. S ohľadom na prevládajúci bezhotovostný spôsob úhrady vzniká pri neuvedení správnych zúčtovacích dát reálny problém s priradením platby konkrétnemu dlžníkovi. Navyše uvedením nesprávneho variabilného symbolu pri poukázaní platby môže reálne dôjsť k situácii, kedy dlžník omylom splní dlh za iného. Preto žalovaný tvrdí, že uvedenie nesprávnych alebo neúplných zúčtovacích dát pri plnení dlžníka, nie je riadnym splnením dlhu a veriteľ preto ani nemôže považovať splátku dlhu za riadne splnenú. Táto podmienka podľa jeho názoru nezavádza nerovnováhu do práv a povinností medzi poskytovateľom a spotrebiteľom.
43. K úverovým podmienkam k Hlave VI § 7 uviedol, že žalobkyňa vlastnoručným podpisom na úverovej zmluve a na poslednej strane úverových podmienok potvrdila, že bola oboznámená so znením a obsahom úverových podmienok a príslušnou metodickou príručkou, ktorej súčasťou je aj sadzobník poplatkov. V sadzobníku poplatkov je obsiahnutá základná úroková sadzba ale aj kompletný prehľad poplatkov a k ním prislúchajúcich sadzieb vzťahujúcich sa k príslušnému úverovému vzťahu.
44. Pokiaľ šlo o neplatnosť úverových podmienok uvedených v Hlava VIII § 2 písm. c/ a písm. d/ žalovaný uviedol, že vo vzťahu k okruhu porušenia povinností spotrebiteľa sa musí objektívne jednať o porušenie povinnosti takej kvality, že má podstatný vplyv na plnenie zmluvy, čo stanovuje zrejmí obsah povinností spotrebiteľa. Povinnosť platiť úver v celej výške pri pristúpení žalovaného k jeho zosplatneniu nie je v žiadnom prípade automatická ale nastupuje až na základe žiadosti spoločnosti a spoločnosť k tomu pristupuje len v prípadoch závažného porušenia zmluvy. Podľa jeho názoru predmetné dojednanie je určité a zrozumiteľné.
45. Pokiaľ šlo o skutočnosť, že v prípade zahájenia exekučného konania voči spotrebiteľovi ako povinnému, je spotrebiteľ povinný na žiadosť spoločnosti splatiť celý čerpaný úver nejde o zavedenie značnej nerovnováhy v zmluvnom vzťahu medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru, a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s ust. § 565 Obč. zák., ale aj na ust. § 46 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní.
46. K úverovej podmienke v Hlave IX § 3 úverových podmienok žalovaného uviedol, že výška zmluvnej pokuty je s ohľadom na obchodné zvyklosti a v danom prípade na uvedené závažné porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa, a tým pádom je oprávnených spoločnosti primeraná, keďže len odzrkadľuje čiastku, na ktorú má v skutočnosti žalovaný z titulu poskytnutia úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých a odsúhlasených splátkach.
47. Pokiaľ šlo o úverovú podmienku v Hlave IX § 4 úverových podmienok žalovaného konštatoval, že súd určil za neprijateľnú, čiže neplatnú podmienku, ktorá je celým znením dotknutého ustanovenia § 330 Obch. zák., pričom táto podmienka až na poslednú vetu spĺňa zákonnú požiadavku vyslovenú v ust. § 330 Obch. zák.. Súd nesprávne označil za neprijateľné celé znenie uvedenej podmienky, mal za
neprijateľnú už len tú časť tej zmluvnej podmienky, pričom zvyšná časť je spôsobilá naďalej vyvolávať právne účinky.
48. Pokiaľ šlo o úverovú podmienku v Hlave IX § 9 úverových podmienok žalovaného, by súd podľa názoru žalovaného mal za neprijateľnú uznať len časť zmluvnej podmienky v otázke obmedzenia práv žalovaného, pričom zvyšná časť je podľa presvedčenia žalovaného spôsobilá naďalej vyvolávať právne účinky v súlade so zákonnou úpravou v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák..
49. V úverovej podmienke Hlave IX § 13 úverových podmienok žalovaného konštatoval, že žalobkyňa viackrát vlastnoručným podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a metodickou príručkou, ktorej súčasťou sú aj sadzobník poplatkov.
50. Žalovaný sa nestotožnil s postupom súdu podľa § 397 Obch. zák., čiže s aplikáciou štvorročnej premlčacej doby, ktorá mala za následok ustálenie napadnutej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1 071,64 € za obdobie od 26. 04. 2008 až do 26. 04. 2012. Zdôraznil, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou, a pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem a z hľadiska aplikovateľnosti má absolútnu prednosť Občiansky zákonník. Poukázal na ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. a na dvojročnú premlčaciu dobu plynúcu od momentu keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V takomto prípade by potom suma bezdôvodného obohatenia nepredstavovala výšku 1 071,64 € ale sumu vo výške 642,27 € za obdobie od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, keďže žalobkyňa v tomto období čerpala sumu 1 103,28 € a zaplatila sumu 1 745,55 €.
51. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 9Co/99/2014 napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I., II. a IV. potvrdil, pričom v odvolaní nenapadnutom výrok III., v ktorom súd vo zvyšku žalobu zamietol ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal. Voči tomuto rozsudku Krajského súdu podal dovolanie žalovaný, pričom prípustnosť dovolania vyvodil z ust. § 238 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, namietal procesnú vadu, keď mu súd neumožnil vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. neplatnosti celej úverovej zmluvy a objektívne tak došlo k prekvapivému rozhodnutiu súdu. Tvrdil, že sa nemohol vyjadriť k uvedených dôkazom a namietal nepreskúmateľnosť, nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, a nesúhlasil ani s neštandardným posúdením premlčania v danej veci zo strany odvolacieho súdu.
52. O dovolaní žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Cdo/345/2014, ktorý zrušil celý rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. 03. 2014 sp. zn. 9Co/99/2014 a rozsudok Okresného súdu Martin z 20. 12. 2013 sp. zn. 10C/82/2012 vo výrok o neplatnosti úverovej zmluvy a o trovách konania v bodoch II. a IV., a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
53. Vo svojom zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pokiaľ súd považuje za neprijateľnú podmienku len časť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, musí svoj záväzný záver o neplatnosti zmluvných podmienok v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 a ods. 4 vtedy platného O. s. p. vyjadriť vo výrokovej časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logický a uzavretý celok pre pochopenie podstaty neprijateľnosti, ktorého nie je potrebné, aby ten, kto sa s výrokom rozsahu oboznamuje mal k dispozícii celú spotrebiteľskú zmluvu. Ak súd prvého stupňa síce určí neplatnosť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, avšak v zmysle § 153 ods. 3 a ods. 4 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 necituje vo výrokovej časti svojho rozsudku doslovné znenie zmluvy, ktoré považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, má to ten dôsledok, že jeho rozhodnutie nemôže mať budúci všeobecný (precedentný) dopad v zmysle novozaloženej povinnosti dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania určitého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy.
54. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zaťažil konanie procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutie v takomto konaní zrušiť. Odvolací súd navyše nevykonal nápravu vady konania prvostupňového súdu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. S poukazom na uvedené dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov dovolaním
napadnutej časti a závislých výrokoch o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
55. Vzhľadom k tomu, že išlo o závažnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, dovolací súd neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok vznesených dovolateľom a preto ho nepodrobil vecnému skúmaniu.
56. Vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšším súdom Slovenskej republiky došlo k zrušeniu výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/82/2012 vo výroku I., II. a IV., pričom odvolaním a dovolaním zostala nenapadnutá časť rozsudku, ktorým súd vo zvyšku uplatnených nárokov žalobu zamietol, mohlo byť predmetom ďalšieho konania pred Okresným súdom Martin len skúmanie neplatnosti tých častí úverovej zmluvy, ktoré súd už vo svojom prvom rozsudku určil za neplatné, pričom Okresný súd Martin viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, bol povinný označiť neplatné časti úverovej zmluvy, ktoré boli predmetom prieskumu, ich citáciou vo výrokovej časti rozsudku a súčasne, vzhľadom na zrušenie výroku II. mohlo byť predmetom ďalšieho konania len skúmanie, či žalovaný sa obohatil na úkor žalobkyne v rozsahu 1 071,64 € alebo menšom rozsahu, nakoľko ako bolo konštatované všetky ďalšie nároky žalobkyne v žalobe boli právoplatným výrokom zamietnuté.
57. Súd preto znova vec prejednal na pojednávaní dňa 04. 08. 2016.
58. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní sa pridržala predchádzajúcej argumentácie vo vzťahu k tým častiam zmluvy, ktoré súd už určil za neplatné, nenavrhla ďalšie dokazovanie v tomto smere a navrhla, aby súd odstránil formálne vady prvostupňového rozsudku tým, že odcituje ustanovenia úverovej zmluvy, o ktorých rozhodol, že sú neplatné, vo svojom prvom rozsudku.
59. Právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní argumentoval vo vzťahu k jednotlivým častiam zmluvy, ktoré boli už raz určené za neplatné a predovšetkým poukázal na argumentáciu, ktorú vykonal vo vyššie citovanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ šlo o výšku bezdôvodného obohatenia žalovaná strana sa domnievala tak, ako to už konštatovala vo svojom odvolaní, že otázky premlčania by mala byť posúdená podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a potom by žalobkyni prináležal len bezdôvodné obohatenie len vo výške 642,27 €. Ani žalovaná strana už nenavrhovala vo veci vykonať ďalšie dokazovanie. Právny zástupca žalovanej strany v záverečnom návrhu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a za predpokladu, že by sa súd nestotožnil s názorom žalovanej strany s prihliadnutím na skutočnosť, že väčšia časť úverovej zmluvy zostala v platnosti, zvážiť, či žalobkyni by patrilo bezdôvodné obohatenie vzhľadom na túto skutočnosť.
60. Vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z predmetu konania tak, ako bol určený v dôsledku predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Okresného súdu Martin s prihliadnutím na tie časti rozsudku, ktoré boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pri svojich skutkových záveroch súd vychádzal z dokazovania, ktoré bolo uskutočnené ešte pred vyhlásením prvého rozsudku Okresného súdu Martin dňa 20. 12. 2013.
61. Súd vtedy vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a čítaním listín pripojených do súdneho spisu, predovšetkým spornej úverovej zmluvy, čítaním výpisov z úverového účtu, čítaním potvrdení o prijatých platbách a poskytnutých finančných prostriedkov, a čítaním ďalšej korešpondencie medzi stranami.
62. Samotná žalobkyňa v priebehu konania na žalobe zotrvala a vo výpovedi uviedla, že k podaniu žaloby sa rozhodla pristúpiť z toho dôvodu, že pri porovnaní výpisov z účtu z úverovej zmluvy zistila, že úver vysoko preplatila, pričom nevie, čo platila titulom poplatkov, alebo úrokov, a na sume týchto poplatkov a úrokov preplatila viacej než čerpala. Zmluvný vzťah so žalovaným neukončila z toho dôvodu, že momentálne nie je v takej finančnej situácií, aby dokázala celý dlh, ktorý voči než žalovaný vykazuje zaplatiť naraz. Pokiaľ požaduje finančné zadosťučinenie, je to aj z toho dôvodu, že dostáva od žalovaného upomínajúce, alebo výhražné listy a poukázala na skutočnosť, že žalovaný ju neustále „bombarduje, obťažuje svojimi telefonátmi a vyhráža sa jej, že pokiaľ nebude úver splácať, tak bude žiadať zaplatenie celého dlhu“. K samotnému uzavretiu úverovej zmluvy pristúpila v roku 2003, keď jej praskol kotol ústredného kúrenia, bola vo finančnej tiesni, keďže potrebovala kúpiť nový kotol a
potrebovala sa viac-menej dostať rýchle k peniazom. O žalovanom sa dozvedela z reklamných lístkov, ktoré našla v poštovej schránke a na základe telefonického kontaktu sa s ním spojila, oznámila mu svoje požiadavky a konzultovala po telefóne s pracovníkom žalovaného svoje finančné možnosti. Na základe telefonickej požiadavky žalobkyne jej bol zaslaný návrh zmluvy, ktorý pripojila do súdneho spisu. Táto zmluva obsahovala aj úverové podmienky žalovaného, avšak mimo úverovej zmluvy. Spolu s úverovými podmienkami žalovaného jej už zo strany žalovaného nebolo zaslané nič. To znamená, že nedostala žiadny prehľad splátok, nedostala žiadny sadzobník poplatkov, alebo úrokov. Návrh zmluvy si žalobkyňa ponechala približne tri dni, a mala možnosť si ho prečítať rovnako, ako úverové podmienky. Tie si prečítala, ale príliš sa nad ustanoveniami úverových podmienok nezamýšľala, pretože potrebovala rýchle získať finančnú hotovosť. Ešte predtým, ako jej bol zaslaný návrh úverovej zmluvy na základe telefonickej požiadavky žalovanému mu zaslala potvrdenie o jej príjme. Nepamätala si, či jej peniaze boli zložené na účet, alebo jej boli zaslané poštou. Po podpise zmluvy jej bola zaslaná karta Yes, ktorou mohla čerpať peniaze z bankomatov a mohla ňou aj platiť. O výšku úrokov alebo poplatkov sa nezaujímala v sídle spoločnosti, ale žalovaná obchodná spoločnosť jej ohľadne týchto plnení nezaslala a neposkytla žiadny dokument. Od spomínaného roku 2003 jej dvakrát zvýšili úverový rámec, čo sa ale neudialo na základe písomnej dohody medzi ňou a žalovaným, ale na základe toho, že jej bol zaslaný výpis z účtu, kde bola takáto ponuka a na základe tejto informácie sa ona so žalovaným telefonicky skontaktovala. Výšku poplatkov a úrokov nevedela zistiť ani z výpisov z účtu, ktoré dostávala od žalovanej obchodnej spoločnosti a nebolo jej zaslané ani žiadne oznámenie o zmene úrokových sadzieb. Prehľad o poskytnutých platbách a čerpaných finančných prostriedkoch, ktoré žalobkyňa pripojila k pôvodnej žalobe (čl.14-23) jej na základe práve jej požiadavky zaslal žalovaný. Rovnako jej zaslal kópiu úverovej zmluvy, ktorú pripojila do súdneho spisu. V priebehu celého konania žalobkyňa nevedela presne definovať, akým spôsobom dospela k výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia a ani k výške finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje. Toto finančné zadosťučinenie žiada preto, že žalovaný v čase, keď prípadne neplatila splátku na čas, ju atakoval neustálymi telefonátmi, dokonca do zahraničia a žiadal ju, aby zaplatila. Takéto upomienky dostávala nie len telefonicky, ale aj písomne a cítila sa tým dotknutá. Potvrdila ale tú skutočnosť, že k podpísaniu úverovej zmluvy ju nikto nenútil, avšak nerozumie všetkým údajom v úverovej zmluve, nevie, čo je to RPMN a nemala o tom vedomosť ani v čase uzavretia zmluvy. Uviedla ale , a tým podporila tvrdenia žalovaného, že v súvislosti s prípadným neplnením spornej úverovej zmluvy žalovaný vo vzťahu k nej nevyvolal súdne alebo exekučné konanie. Podľa vyjadrenia žalobkyne doposiaľ žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatila sumu 5729,70 eur a čerpala sumu 4329,47 eur a podľa jej názoru by mala mať už istinu splatenú.
63. Z úverovej zmluvy č. 5210042607 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23.5.2003 (čl. 11 - čl. 13) súd zistil, že touto zmluvou poskytol žalovaný žalobkyni revolvingový úver a vydal platobnú kartu YES. Na líci zmluvy bola v zmluve uvedená výška úverového rámca 25.000,- Sk a výška mesačnej splátky 1.000,- Sk. V základných ustanoveniach zmluvy na líci, ktorej sa nachádzajú podpisy obidvoch zmluvných strán nebola žiadna dohoda o výške RPMN, alebo o úrokovej sadzbe. V tejto časti zmluvy účastníci konštatovali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalovaného (ďalej len ÚP). ktoré sú uvedené na rube listiny a na samostatnom liste a žalovaná svojim podpisom potvrdila, že bola oboznámená s týmito úverovými podmienkami, že ich ustanovenia boli zrozumiteľné považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Súčasne žalobkyňa výslovne a neodvolateľne týmto súhlasila, že v prípade oneskorenia sa s platením najmenej 2 mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, alebo oneskorenia sa s platením inej pohľadávky spoločnosti môže spoločnosť požadovať, aby platiteľ mzdy, alebo inej opakovanej platby klienta vyplácal spoločnosti sumu vo výške dvojnásobku mesačnej splátky úveru, nie však viac ako je výška zrážok pri výkone rozhodnutia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a to až do úplného splatenia čerpaného úveru a, aby zrazenú čiastku poukazoval na účet spoločnosti. Teda žalovaný súhlasil s týmto zabezpečením svojich pohľadávok a dohoda sa vzťahovala aj na budúcich platiteľov mzdy žalobkyne, či iných opakovaných platieb, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Súčasne zmluva obsahovala na líci, teda v základných ustanoveniach zmluvy termín splatnosti mesačnej splátky vždy ku 20-temu dňu v mesiaci číslo účtu, na ktorý mala byť splátka poukázaná s tým, že ako variabilný symbol malo byť uvádzané vyššie uvedené číslo zmluvy.
64. Z úverových podmienok, ktoré boli pripojené v súdnom spise, a ktoré v druhom liste sú podpísané aj žalobkyňou súd potom zistil, že tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami podľa § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, vydaní a používaní platobnej karty YES a špecifikujú práva a povinností účastníkov zmluvy,
pričom ďalšie pravidlá postupu pre poskytnutie čerpania úveru sú upravené v príručke pre držiteľa (ďalej len metodická príučka), ktorú klient prevzal a zaväzuje sa tieto pravidlá dodržiavať. V základných častiach, teda na líce úverovej zmluvy neboli žiadne ďalšie ustanovenia o výške úrokovej sadzby, o výške poplatkov, alebo druhu poplatkov, ktoré mal žalovaný od žalobkyne požadovať. Zmienka o týchto plneniach bola obsiahnutá v Hlave VI. v § 7 a 9 ÚP.
65. Podľa Hlavy VI. § 1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve, pričom prvú splátku hradí až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny (ďalej iba splátka). Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná od výšky pravidelnej splátky. V prípade ďalšieho čerpania revolvingového úveru zo strany klienta sa zvyšuje výška príslušenstvá obsiahnutá v splátke. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa klientovi automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného hradenia čerpaného úveru vrátene príslušenstva. Týmto nezaniká právo klienta na uskutočnenie ďalšieho čerpania. Klientov záväzok hradením úrokov z poskytnutého úveru voči spoločnosti vzniká okamihom, kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta.
66. Podľa Hlavy VI., ktorá upravovala podmienky splácania úveru § 7 klient, s ktorým bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien (ďalej len sadzobník) spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Klient potvrdzuje, že pri podpise úverovej zmluvy bol oboznámený s platným sadzobníkom spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená zúčtovať všetky splatné poplatky na vrub úverového účtu klienta. Sadzobník je súčasťou metodickej príručky a je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti u predávajúcich a na internetových stránkach spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená sadzobník jednostranne meniť s tým, že je povinná klientovi zmenu v sadzobníku bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí s uskutočnením ďalšej transakcie, alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku platnosti nového aktuálneho sadzobníka poplatkov.
67. Hlavy VI. § 9 ÚP klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu SR s tým, že povinná klientovi zmenu základnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí uskutočnením ďalšej transakcie, alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku platnosti novej aktuálnej základnej úrokovej sadzby.
68. Iné zmienky o výške úrokovej sadzby za poskytnutý revolvingový úver, alebo o výške a druhu poplatkov, ktoré mala žalobkyňa žalovanému v súvislosti s poskytnutím revolvingového úveru platiť napadnutá úverová zmluva neobsahovala.
69. Z listinných dôkazov, ktoré potom účastníci konania pripojili do súdneho spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa 21.11.2005 písomne požiadala o navýšenie úverového rámca na sumu 35.000,-Sk, teda zvýšenie úverového rámca o 10.000,-Sk (čl.295). Táto žiadosť došla k žalovanému dňa 25.11.2005 (čl.296) a písomne bola žiadosť schválená žalovaným listom, čo vyplýva z protokolu na čl. 297, pričom zmena úverového rámca sa odrazila už vo výpise z účtu žalobkyne za november 2005, kde bol úverový rámec zvýšený na požadovanú sumu 35.000,-Sk, čiže 1161,79 eur (čl.201).
70. Následne žalobkyňa znova žiadosťou z 28.7.2008 požiadala o zvýšenie úverového rámca o 20.000,- Sk (čl.298), čo bolo schválené, o čom svedčí protokol pripojený tiež na čl. 298 a zvýšenie úverového rámca potom vyplýva aj z výpisu z úverového účtu žalobkyne za júl 2008 (čl.233). Dňa 20.8.2010 potom žalobkyňa požiadala o zvýšenie úverového rámca na 2000,-€ (čl.299), čo žalovaný schválil a toto schválenie je potom zrejmé aj z výpisu z úverového účtu za mesiac august 2010 (čl.259). O písomnom schválení žiadosti žalovanej o zvýšenie úverového rámca svedčia ale aj listy žalovaného z 24.8.2010 a 1.12.2005, ktoré do spisu pripojila samotná žalobkyňa (prílohová obálka), pričom z týchto akceptačných
listov je zrejmé, že žalovaný oznamoval takýmto spôsobom žalobkyni nie len prijatie jej návrhu na zvýšenie úverového rámca, ale aj výšku pravidelnej mesačnej splátky po takomto zvýšení.
71. Vzhľadom na skutočnosť, že sa medzi účastníkmi nezachoval list o akceptácií žiadosti žalobkyne o zvýšenie úverového rámca v roku 2008, avšak táto skutočnosť vyplýva tak z výpisu z úverového účtu ako aj z protokolu, pripojeného žalovanou stranou, je možné dôvodne usudzovať, že aj v roku 2008 došlo v písomnej podobe na základe žiadosti žalobkyne a jej akceptácie písomným listom žalovaného k dohode o zmene zmluvy pokiaľ ide o výšku úverového rámca a výšku splátky.
72. Súd však konštatuje, že ani z jedného výpisu z účtu, ktorý žalovaná strana pripojila do súdneho spisu, ani zo vzoru výpisu z účtu, ktorý do spisu pripojila žalobkyňa nevyplýva sadzobník poplatkov, sadzba úroku, ktorým sa úročí úver.
73. Tvrdenia žalobkyne o tom, že zo strany žalovaného je na ňu vyvíjaný „tlak“ v súvislosti so zaplatením tvrdenej pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, mali preukazovať aj upomienky, ktoré zaslal žalovaný žalobkyni dňa 16.8.2012 a 31.8.2012, ktoré žalobkyňa pripojila do súdneho spisu (prílohová obálka) a ktorými je žalobkyňa vyzývaná k okamžitému zaplateniu tam uvedených dlžných súm s upozornením na možnosť žalovaného požadovať okamžité splatenie celého úveru a s prípadnými ďalšími krokmi žalovaného, smerujúce k vymoženiu pohľadávok, aj možnou exekúciou majetku žalobkyne.
74. Z upomienok vyplýva, že podľa tvrdenia žalovanej strany zostatok úveru by mal predstavovať ku dňu spísania týchto upomienok sumu 1976,11 eur.
75. Z výpisov z úverového účtu, ale aj z prehľadu o čerpaní revolvingového úveru žalovanou (čl.165-166) súd zistil, že žalovaná od 6.6.2003 do 10.1.2012 čerpala 4370,67 eur. V období od 22.7.2003 do 20.3.2012 však žalovanému celkovo na splátkach zaplatila 5729,70 eur. Rozdiel medzi tým, čo žalobkyňa do januára 2012 od žalovaného čerpala a tým, čo žalobcovi do marca 2012 zaplatila, potom predstavuje sumu 1359,03 eur. Napriek tomu, ako bolo vyššie konštatované, žalobca v čase zaslania upomienok žalobkyni, teda v auguste 2012 evidoval voči žalobkyni dlh , ktorý titulom zostatku úveru predstavoval sumu 1976,11 eur.
76. Rovnako ako pri svojom prvom rozsudku sa súd nestotožnil s názorom žalovanej strany ohľadne tej skutočnosti, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutej úverovej zmluvy. Podľa presvedčenia súdu a medzi stranami, a táto skutočnosť bola nesporná, ide o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa, ktorý vznikol na základe uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru. Je zrejmé, že žalobkyňa vychádza z názoru, že predmetný úver splatila, pokiaľ ide o istinu, naopak žalovaná strana v auguste 2012 voči nej evidovala nesplatený zostatok úveru vo výške vyššie uvedenej. Z toho vyplýva, že právne postavenie žalobkyne je v súčasnosti neisté, najmä ak existuje pochybnosť o oprávnenosti žalovaného účtovať úroky, zmluvné sankcie a poplatky, a na úhradu týchto plnení započítavať platby, uskutočnené doposiaľ žalobkyňou. Pritom medzi stranami z písomných podaní žalovanej strany, ktoré doručila žalobkyňa a ktoré žalobkyňa predložila súdu a z prednesov žalobkyne je zrejmé, že o existencii pohľadávky žalovaného a nakoniec aj o jej výške sa stanoviská strán rozchádzajú. Navyše žalovaná strana v upomienkach upozorňuje žalobkyňu na možnosť vymáhania svojej pohľadávky aj v exekučnom konaní, ktorému by zrejme malo predchádzať konanie pred súdom.
77. Preto je právne postavenie žalobkyne neisté, najmä pokiaľ ide o skutočnosti, ktorými ustanoveniami uzavretej zmluvy (a či vôbec zmluvou) je viazaná, a keďže medzi účastníkmi konania ešte nezačal spor, vyvolaný žalovanou stranou o plnenie, podľa presvedčenia súdu právne postavenie žalobkyne bez určenia toho, čo sa žalobkyňa domáha je neisté.
78. Súd teda dospel k presvedčeniu, že za takejto situácie má žalovaná naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, čím sú splnené podmienky pre podanie žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..
79. Pokiaľ ide o námietku žalovanej strany, že súd rozhodoval aj o nenapadnutých častiach zmluvy bez toho, aby mal možnosť žalovaný sa vyjadriť k neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré súd určil za neprijateľné už vo svojom prvom rozsudku, predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť,
že tak v období, keď vyhlasoval prvý rozsudok platilo ust. § 153 ods. 3, ods. 4 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, z ktorých vyplývalo, že v súd v sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy môže aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, rovnako takéto oprávnenie zostalo súdu aj podľa novej procesnej normy upravujúcej konanie pred súdmi v čase vyhlásenia druhého rozsudku súdu prvej inštancie, a to ust. § 298 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z.), podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienky používaná dodávateľom spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takomto prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
80. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie Najvyšším súdom Slovenskej republiky v dovolacom konaní, nakoniec žalovanej strane bolo rovnako ako strane žalujúcej celkom zrejmé, čo bude predmetom nového konania a vzhľadom na rozsah, v akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.
81. Súd preto preskúmal zmluvu o poskytnutom revolvingovom úvere a dospel k takmer zhodnému právnemu názoru ako pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Táto zmluva bola vyhodnotená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá jednak podľa právnych noriem platných v čase uzavretia zmluvy (máj 2003), teda v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.) ale aj v zmysle vtedy platného znenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd však posudzoval zmluvu aj z pohľadu následnej právnej úpravy, ktorá bola zavedená v SR s účinnosťou o 1.4.2004, keď Novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zák.č.150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004, bol do Občianskeho zákonníka doplnený režim spotrebiteľských zmlúv cieľom ktorej bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom. V súvislosti s touto novelou bol do Občianskeho zákonníka doplnený § 879f, ktorý upravoval prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004.
82. Podľa § 879f ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, aj s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
83. Podľa § 879f ods.4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods.1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
84. V čase uzavretia úverovej zmluvy sa úverové zmluvy považovali za tzv. absolútny obchod a vzťahy upravené úverovou zmluvou sa spravovali Obchodným zákonníkom, ktorý v tom období predstavoval lex generalis vo vzťahu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch.
85. Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
86. Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.
87. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
88. Podľa § 4 ods.2 písmeno a/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä po a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
89. Podľa § 4 ods.2 písm.g/ citovaného zákona, obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
90. Podľa § 4 ods.4 cit.zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe po a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo po b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
91. Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
92. V danom prípade predmetná úverová zmluva, ktorej platnosť žalobkyňa napadla, odkazovala vo vyššie citovaných ustanoveniach Hlavy VI. na sadzobník poplatkov, ktorý obsahovala metodická príručka. Teda predmetné poplatky a úroky, na ktoré sa zmluva odvolávala, neboli súčasťou písomnej zmluvy, ktorá bola pripojená do súdneho spisu s obsahom ktorej svojim podpisom žalobkyňa prejavila súhlas. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalobkyňu pred podpisom návrhu zmluvy, ktorý jej zaslal (nakoľko z výpovede žalobkyne bolo zrejmé, že predstavitelia žalovaného a žalobkyňa spolu nekonali priamo ale boli v telefonickom a písomnom styku), skutočne oboznámil predložením tzv. metodickej príručky s výškou aktuálnej úrokovej sadzby za predmetný poskytovaný úver s druhom a výškou poplatkov, ktoré si žalovaný ako veriteľ chce v priebehu zmluvného vzťahu vo vzťahu k žalobkyni uplatňovať a že by obsah tejto metodickej príručky bol inkorporovaný do zmluvy a to vo forme, ktorú predpisoval zákon, čiže v písomnej forme a tiež že by k nemu smerovala vôľa žalobkyne.
93. V konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalobkyňa obsah metodickej príručky poznala, že by jej skutočne bola daná k nahliadnutiu, a že by s obsahom tejto príručky svojim podpisom písomne vyjadrila súhlas. Žalovaný síce do spisu pripojil kópiu časti sadzobníka poplatkov a odmien úverovej karty Yes (čl.283), avšak nepreukázal, že by tento sadzobník bol vo forme metodickej príručky zaslal žalobkyni spolu s návrhom zmluvy a za takýchto okolností súd považuje vyhlásenie, uvedené v ÚP Hlava I. § 2 za čisto formálne a nevyjadrujúce skutočnú vôľu žalobkyne.
94. Súd preto dospel k presvedčeniu, že účastníci napadnutej zmluvy sa v zákonom vyžadovanej písomnej forme nedohodli v úverovej zmluve na druhu a výške poplatkov a úroku, a preto písomná zmluva o revolvingovom úvere tieto náležitosti postrádala. Za takýchto okolností potom podľa presvedčenia súdu žalovaný nemal právo v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods.5 požadovať od žalobkyne úroky alebo poplatky, ktoré na jej ťarchu na úverovom účte zaúčtoval a na úhradu ktorých započítaval jej platby v priebehu trvania zmluvného vzťahu s vedomosťou o spotrebiteľskom úvere.
95. Je teda zrejmé, že ak aj zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania z napadnutej zmluvy vznikol pred 1.4.2004, bolo nesporné, že žalobkyni je poskytnutý spotrebiteľský úver, že žalobkyňa má pozíciu spotrebiteľa, že žalovaný koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a preto sa na zmluvný vzťah a najmä na tie časti zmluvy, ktoré nepredstavujú prebratie zákonnej úpravy, ale sú ponechané na vôli účastníkov, vzťahujú na základe vyššie citovaných prechodných a záverečných ustanovení k Novele Občianskeho zákonníka z 1.4.2004, ustanovenia, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, teda ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
96. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia. (§53 ods.2 Občianskeho zákonníka)
97. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vtedy platného súd neprijateľné podmienky neplatné.
98. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka platného od 1.4.2004 zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
99. Je zrejmé, že individuálne neboli medzi účastníkmi dojednané úverové podmienky žalovanej obchodnej spoločnosti, ktoré boli neoddeliteľnou prílohou zmluvy, a v obsahovala ich rubová časť základnej časti zmluvy a ďalší list, k zmluve pripojený s tým, že sa súd sa oboznámil s celým ich obsahom a narozdiel o tvrdenia žalovanej strany dospel k presvedčeniu, že niektoré ustanovenia týchto Všeobecných úverových podmienok žalovanej obchodnej spoločnosti, ktoré tvoria obsah typovej formulárovej zmluvy používanej žalovanou obchodnou spoločnosťou sú neplatné, pretože sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami z pohľadu § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Aj keď táto zmluva bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a pred 1.4.2004, bolo povinnosťou žalovaného v spolupráci so žalobkyňou ako jeho zmluvnou stranou - spotrebiteľkou, uviesť zmluvné ustanovenia úverových podmienok, ktoré nekorešpondovali ustanoveniam Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa do súladu so zákonom a to v spomínanej trojmesačnej lehote, inak sa stali zo zákona neplatnými.
100. Podľa presvedčenia súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podmienka uvedená v Hlave VI. § 3 ÚP, podľa ktorej neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach, alebo na príkaze na úhradu (klienta) je kvalifikované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.
101. Podľa presvedčenia súdu toto ustanovenie v kontexte so zmluvnými sankciami pre neuhradenie splátky, rovnako s možnosťou zosplatnenia úveru v ďalších ustanovenia úverových podmienok predstavuje pre žalobkyňu ako spotrebiteľku povinnosti, ktoré nevyplývajú zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka.
102. Ak aj žalovaný tvrdil, že v súvislosti s preverovaním platby s nesprávnym variabilným symbolom mu vznikajú náklady, mohol to riešiť inými zmluvnými dojednaniami, nie však kvalifikáciou takéhoto postupu spotrebiteľa ako „neuhradenie splátky“. Táto podmienka podľa presvedčenia súdu, uvedená v úverových podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach spotrebiteľa oproti veriteľovi - žalovanej obchodnej spoločnosti, a preto je v rozpore s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako taká je vzhľadom na ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 neplatná. Je totiž neprijateľné, aby prípadný omyl spotrebiteľa pri vypisovaní variabilného symbolu mohol spôsobiť právne následky spojené s nezaplatením splátky (splátok).
103. Podľa presvedčenia súdu sú pre neprijateľnosť neplatné aj ustanovenia Hlavy VI § 7 a 9 úverových podmienok žalovaného. Poplatky a úroky sú v podstate odplatou za poskytnutie úveru, ktorá patrí veriteľovi - žalovanému a môžu byť, napr. niektoré poplatky aj paušalizovanou náhradou nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi v súvislosti s existenciou úverového vzťahu. Avšak vzhľadom na skutočnosť, ktorú súd konštatoval vyššie, a totiž skutočnosť, že ich úverová zmluva nepomenúva a odkazuje na sadzobník poplatkov, ktorý obsahuje metodická príručka, ktorá je zasielaná klientovi až po podpise úverovej zmluvy, je nemožné podľa presvedčenia súdu, aby mohla platne vzniknúť dohoda o poplatkoch a úrokoch v obligatórnej písomnej forme, ako vyžaduje ust. § 4 ods. 1 vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Naviac je podľa presvedčenia súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou skutočnosť, že síce veriteľ, čiže žalovaný, je povinný bezodkladne oznámiť zmenu výšky poplatkov ale aj úrokovej sadzby klientovi, avšak klient má s takouto zmenou bezvýhradne súhlasiť už tým, že uskutoční ďalšiu transakciu alebo zaplatí ďalšiu pravidelnú splátku, čiže mal by s takouto zmenou súhlasiť konkludentne vykonaním istého tam predpokladaného úkonu bez toho, aby mal možnosť od zmluvy v prípade tak závažnej zmeny zmluvných podmienok ako je zmena poplatkov, alebo zmena úrokovej sadzby, odstúpiť alebo zmluvu z toho dôvodu vypovedať. Naviac splácanie úveru, teda vykonávanie splátok je základnou povinnosťou klienta a nie je možné, aby svoj nesúhlas podľa zmluvných dojednaní klient so zmenou poplatkov alebo úrokovej sadzby vyjadroval tým, že poruší zmluvnú povinnosť uhradiť splátku úveru, čím sa vystaví možnosti ďalšieho sankcionovania, ktoré je v zmluve predpokladané zo strany veriteľa.
104. Podľa presvedčenia súdu značnú nerovnováhu v právach účastníkov v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky predstavovalo ustanovenie Hlavy VII. § 4, podľa ktorého klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, práva, prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy a to na dobu 10.rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.
105. V tomto prípade bolo využité dispozitívne ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strany predĺžiť premlčaciu dobu a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako desať rokov odo doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.
106. Takýmto vyhlásením, urobeným vo formulárovej zmluve, ktorú žalobkyňa podpísala, malo dôjsť v zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka k jednostrannému predĺženiu premlčacej doby, pričom je zrejmé, že druhá strana, veriteľ a teda žalovaná strana takéto vyhlásenie neurobila, z čoho vyplýva, že toto vyhlásenie, ktoré síce Obchodný zákonník umožňuje, je dohodou účastníkov zmluvy, ktorá sa odchyľuje od zákonnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, a preto spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach žalobkyne ako spotrebiteľky vo vzťahu k žalovanému, preto aj táto zmluvná podmienka je z pohľadu ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka neprijateľná a preto neplatná.
107. Súd dospel k presvedčeniu, že neplatné je aj ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm.c/ a d/ ÚP, podľa ktorého klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že po c/ klient porušil niektorú z ďalších povinností, vyplývajúcich z úverovej zmluvy, týchto úverových podmienok, alebo z dokumentov, ktorých predmetom je zaistenie pohľadávok, po d/ bolo zahájené exekučné konanie voči klientovi ako povinnému.
108. Ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm. c/ trpí aj vadou, ktorú vymedzuje ustanovenie § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
109. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
110. V tomto prípade nie sú dostatočne konkrétne pomenované porušenia tých povinností, ktorých porušenie ako následok spôsobuje právo spoločnosti požadovať splatenie celého úveru. Je zrejmé z úverových podmienok, že tieto ukladajú povinnosti najmä spotrebiteľovi, teda žalobkyni a preto v prípade tak závažného dôsledku, akým je zosplatnenie úveru je nutné tieto povinnosti pre prípad takejto situácie konkrétne pomenovať. Ak povinnosti, ktorých porušenie má spôsobiť takýto následok nie sú určite a zrozumiteľne pomenované, je takéto ustanovenie úverových podmienok neplatné pre jeho neurčitosť. Ak žalovaný mal na mysli porušenie akejkoľvek inej povinnosti, než tej povinnosti, ktorá bola sankcionovaná v Hlave VIII § 2 písm. a/ a b/, teda porušenie iných povinností, než oneskorenie sa s platením minimálne dvoch splátok alebo splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na uzavretie zmluvy, v každom prípade porušenie akejkoľvek inej povinnosti stanovenej v úverovej zmluve, napr. aj povinnosti uviesť správny variabilným symbol v dôsledku omylu klienta alebo porušenie inej menej závažnej povinnosti podľa presvedčenia súdu, ak má spôsobiť následok, že je spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa, či bude alebo nebude požiadaný v prípade takéhoto porušenia zmluvnej povinnosti splatiť celý úver na požiadanie, je podľa presvedčenia súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nerovnovážnou a je podmienkou, ktorá je v neprospech spotrebiteľa.
111. Pokiaľ ide o ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm.d/, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie dáva možnosť žiadať splatenie celého úveru aj v prípade začatia exekučného konania pre minimálnu pohľadávku, prípadne začatie exekučného konania v rozpore so zákonom, čo v prípade ustanovenia § 3 Hlavy IX. dáva veriteľovi možnosť popri predčasnom splatení úveru vymôcť aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, teda čiastku, na ktorú by žalovanej obchodnej spoločnosti vznikol z titulu nárok, pokiaľ by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. V kontexte s takýmto oprávnením žalovanej obchodnej spoločnosti je predmetné ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm.d/ nerovnovážne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
112. Avšak za neprimerane vysokú považoval súd v kontexte oprávneniami veriteľa pri predčasnej splatnosti úveru, ktorú mohol oznámiť dlžníkovi v zmysle Hlavy VIII. § 2 písmeno a/ až d/, zmluvnú pokutu, ktorú mohol veriteľ požadovať podľa Hlavy IX. § 3 ÚP.
113. Podľa Hlavy IX § 3 klient je povinný na požiadanie zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu v prípade, že klient naplní minimálne jednu zo skutočností, uvedených v Hlave VIII. § 2 písm.b/ a c/ vo výške 100% z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe porušenia povinností.
114. Podľa presvedčenia súdu takéto ustanovenie v kontexte s ďalšími oprávneniami veriteľa a v kontexte k možnosti žiadať aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku podľa Hlavy VIII. § 3 opäť spôsobuje nerovnováhu v právach spotrebiteľa v jeho finančnom zaťažení, pri porušení niektorej povinnosti , tam uvedenej a preto je podľa presvedčenia súdu podľa § 53 os.1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou.
115. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil súd aj ustanovenie § 4 Hlavy IX úverových podmienok, podľa ktorého spoločnosť nie je viazaná účelom platby, ktorý stanoví klient, a je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti voči klientovi v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti zapríčinené z iného titulu než z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na poplatky za poskytnuté služby, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, na splátku úveru. Platba sa zaráta v uvedenom poradí vždy na najstaršiu splatnú neuhradenú pohľadávku. Spoločnosť je oprávnená zarátať platbu klienta na svoje pohľadávky voči klientovi i v inom než vyššie uvedenom poradí.
116. Podľa presvedčenia súdu takéto dojednanie v neprospech spotrebiteľa sa odchyľuje dokonca od zákonnej úpravy, uvedenej v Obchodnom zákonníka a to úpravy, uvedenej v ustanovení § 330 Obchodného zákonníka.
117. Podľa § 330 ods.1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný a to najprv jeho príslušenstvom.
118. Podľa § 330 ods.2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
119. Podľa § 330 ods.3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
120. Podľa § 330 ods.4 Obchodného zákonníka platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.
121. Aj keď žalovaná strana argumentovala tou skutočnosťou, že znenie napadnuté zmluvnej podmienky doslova kopíruje ust. § 330 Obch. zák., ktoré platilo v čase keď bola úverová zmluva uzavretá, súd poukazuje na skutočnosť, že z citovanej zákonnej úpravy vyplýva pravidlo stanovené Obchodným zákonníkom len za podmienky, že dlžník neurči inak. V tomto prípade znenie § 4 Hlavy 9 bolo v rozpore s zákonnou úpravou a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky a klientky žalovaného stanovilo pravidlo, že spotrebiteľ je vylúčený z práva určiť na aký účel platí veriteľovi vo vzťahu, ku ktorému má viac druhov peňažných záväzkov. Aj táto podmienka bola z pohľadu súdu neprijateľná tak, ako bola v úverových podmienkach koncipovaná.
122. Ako ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v dohodnutých právach a povinnostiach, ktoré je podľa § 53 ods.1 neplatnou neprijateľnou podmienkou súd vyhodnotil aj ustanovenie Hlavy IX. § 9 ÚP, podľa ktorého klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby, alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti, hoci spoločnosť je oprávnená pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám.
123. Je zrejmé, že v neprospech spotrebiteľa boli v tomto ustanovení použité obmedzenia proti zákonnej úprave a to obmedzenia vo forme písomného súhlasu veriteľa, pričom veriteľ takéto obmedzenia nemal.
124. Súd považoval za neplatné aj ustanovenie, aj keď podľa presvedčenia súdu nie z dôvodu toho, že by šlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, § 13 Hlavy IX., podľa ktorého podpisom úverovej zmluvy
klient potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami a metodickou príručkou a že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný ustanoveniami týchto dokumentov. Dôvod neplatnosti tohto ustanovenia súd videl v iných skutočnostiach.
125. Podľa presvedčenia súdu takéto vyhlásenie, alebo prejav vôle, ktorý mal byť urobený v tomto vyhlásení postráda vážnosť vôle, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola s predmetnou metodickou príručkou oboznámená už v čase, keď podpisovala návrh úverovej zmluvy, teda 23.5.2003, dokonca, že by s ňou bola vôbec oboznámená.
126. Preto je v tejto časti podľa názoru súdu úverová zmluva neplatná a to vzhľadom na nedostatok vyžadovaný ustanovením § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
127. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že úverovú zmluvu je nutné v súlade s ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov, tiež pre absenciu RPMN, úrokov a poplatkov v základnom znení úverovej zmluvy v čase jej uzavretia. Podľa presvedčenia súdu ročnú percentuálnu mieru nákladov bolo možné stanoviť na začiatku zmluvného vzťahu s prihliadnutím na prvé čerpanie úverového rámca, výšku stanovených splátok potrebných k zaplateniu vyčerpaných úverových poplatkov spolu s úrokmi a poplatkami, ktoré boli vtedy platné u žalovaného pri pravidelnom splácaní splátky. Úverová zmluva v základnej časti neobsahovala ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani údaj o výške úrokov a poplatkov. Ako bolo zistené dokazovaním sadzobník poplatkov obsahovala metodická príručka, ktorá bola žalobkyni zaslaná neskôr, až po podpísaní úverovej zmluvy. Za takýchto okolností s prihliadnutím na skutočnosť súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný má právo len na vrátenie istiny úveru, ktorú žalobkyni poskytol, nie na sumy, ktoré započítal na poplatky a úroky. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania a argumentoval skutočnosťou, že premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd aj keď vo svojom prvom rozsudku rozhodoval inak a posudzoval premlčanie nárokov žalobkyne podľa Obchodného zákonníka, ktorým sa v čase uzavretia úverovej zmluvy, teda v máji roku 2003, podľa presvedčenia súdu mali vzťahovať právne vzťahy medzi účastníkmi konania, dospel vzhľadom na zmenu právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov k inému názoru ako v rozsudku zo dňa 20. 12. 2013.
128. V čase keď súd rozhodoval, teda k 31. 08. 2016 bolo účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zák. v dnešnom znení, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
129. Ako súd konštatoval vyššie základný právny rámec pre úverovú zmluvu predstavuje Obchodný zákonník ust. § 497 a nasl.. Ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzoval platný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak vzťahy zmluvami neupravené napr. otázku premlčania je nutné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, a to práve vzhľadom na citované ust. § 52 ods. 2 tretia veta Obč. zák., ktorá bola do právneho poriadku vnesená novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01. 05. 2014 zákonom č. 102/2014, ktorý nemal prechodné a záverečné ustanovenia. Výklad aplikácie ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom od 01. 05. 2014 podal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3 MCdo/12/2014 zo dňa 21. 04. 2015. Keďže toto ustanovenie - tretia veta § 52 ods. 2 Obč. zák. nadobudlo účinnosť od 01. 05. 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od ich účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto otázku premlčania posudzoval podľa predpisov občianskeho práva konkrétne podľa § 100 a § 107 Obč. zák..
130. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
131. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
132. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
133. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
134. Súd preto dospel k presvedčeniu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovanej premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá plynula od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, kedy žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním žaloby na Okresnom súde Martin. V tomto období totiž žalobkyňa vedela komu platí splátky úveru, aj keď v tom čase jej nemusela byť známa právna podstata jej nároku.
135. Súd sa preto stotožnil s názorom a konštatovaním žalovaného po prepočítaní súm, ktoré žalobkyňa platila v období od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, že v tomto období žalovanému celkovo zaplatila 1 745,55 €, čo vyplynulo z prehľadu splátok a čerpania, a že v tomto období čerpala sumu 1 103,28 € a potom rozdiel medzi sumou zaplatenou v tomto období a sumou čerpanou v tomto období skutočne predstavuje sumu 642,27 €, preto titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo na úkor žalobkyne, že bez právneho dôvodu prijal v kritickom období od žalobkyne väčšie sumy než bol jeho dôvodný nárok (§ 451 Obč. zák.) musí žalobkyni zaplatiť sumu 642,27 € a vo zvyšku uplatneného nároku súd potom žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, a to vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorú súd právne posúdil inak než vo svojom prvom rozsudku.
136. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade každá zo strán bola úspešná aj neúspešná. Napriek tomu, že súd vyslovil len čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy a žalobkyni priznal nižšie finančné plnenie než celkovo pôvodnou žalobou žiadala, súd vychádzal zo skutočnosti, že to bola práve žalovaná strana, ktorá formuláciou zmluvy, ktorú neuviedla do súladu s normami spotrebiteľského práva, a ktorá podľa presvedčenia súdu bola aj v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného práve v čase uzavretia zmluvy, spôsobila, že žalobkyňa sa ochrany svojho práva musela dovolávať súdnou cestou.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.