Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/400/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. C. Č.. XXX, 2/ J. S., nar. X.X.XXXX, bytom vo G., K.. G. Č.. XXX/XX, 3/ D. W., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom v G., R. XXXX/XX, 4/ N. S., nar. X.X.XXXX, bytom v I., O. X, 5/ S. Y., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. T. O., Ť. XXX/XX, 6/ I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C., 7/ N. S., nar. X.X.XXXX, bytom vo D. Y., C. XX, 8/ D. Y., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. D. XXX, 9/ J. C., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. O. XX, zastúpených JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, S. Chalupku č. 18, proti žalovaným: 1/ I.. Z. V., rod. Ď., bytom D. G. Č.. XX, 2/ N. R., bytom Y. W. Č.. XX, 3/ Z. R., bytom vo D. Y., W..T..U. Č.. XX/XX, 4/ I. Ď., bytom v H., H. XXX/X, 5/ Y. K., rod. Q., bytom Y. W. XX, 6/ V.. I. Ď., bytom v H., H. XXX/X, žalovaní 1/ až 4/zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 1.6.2015 č.k. 19C/100/2009-230 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania vo výške 4.544,68 eur na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným v 5. a 6. rade náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie odôvodnil tým, že v konaní o veci samej rozsudkom zo dňa 11.7.2012 č.k. 19C/100/2009-160 bola žaloba zamietnutá a o trovách bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Krajský súd rozsudkom z 27.6.2014 č.k. 3Co/261/2012-192 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Napadnutým uznesením rozhodoval súd prvej inštancie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovaným v 1. až 4. rade, ktorí mali vo veci plný úspech. Žalovaní žiadali priznať trovy konania vo výške 5.675,39 eur. Súd im však priznal trovy vo výške 4.544,68 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Oproti vyčíslenej výške odmeny nepriznal úkon právnej pomoci za účasť na pojednávaní 11.7.2012 v plnej výške, ale len vo výške 8,88 eur, za úkony - účasť na pojednávaní 9.6.2010 v spojených konaniach priznal tarifnú odmenu zníženú, rovnako znížil odmenu aj za účasť na pojednávaní dňa 9.6.2010 a 13.10.2010. V tomto konaní rozhodoval aj o trovách konania vo vylúčenom nároku žalovaných 2. a 3. vedenom pod sp.zn. 19C/63/2110. Podrobne odôvodnil priznanie jednotlivých úkonov právnej pomoci v konaní 19C/63/2010, 19C/100/2009 a v spojenom konaní 19C/100/2009. Priznal tiež cestovné náhrady advokáta za cestu Košice-Michalovce a späť pri účasti na jednotlivých pojednávaniach tak, ako je to uvedené v odôvodnení uznesenia. Ďalej uviedol, že žalovaným v 5. a 6. rade patrili trovy konania, pretože mali v konaní plný úspech, keďže však trovy nevyčíslili, neboli im priznané.

2. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca 1/ Z. S., a to iba proti výroku o priznaní trov konania žalovaným 1/ až 4/. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Podľa jeho názoru s ohľadom na zistené skutočnosti v priebehu konania mal súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalobcom postupovať v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Preto sa odvolateľ domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania pri rozhodovaní o trovách konania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádza, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom svoj nárok opieral o výmer Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1946 Sb. Podľa jeho názoru sa jedná o úradnú listinu, ktorú nikto v konaní nespochybnil a preto sa cítil byť oprávneným vlastníkom súdenej nehnuteľnosti. Preto je žalobca v 1. rade toho názoru, že aj keď žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a žalovaní mali vo veci plný úspech, jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nepriznal žalovaným v 1. až 4. náhradu trov konania.

3. Žalovaní 1. až 4. podali písomné vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom navrhujú, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania. Uvádzajú, že súd prvej inštancie žalobe nevyhovel, lebo vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam patrí žalovaným 1. až 4., s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom. Pred podaním žaloby ich právny zástupca upozornil na výšku trov konania, ktorá mu prináleží na zastupovanie v konaní, ako aj na to, že v prípade úspechu v konaní znášajú trovy konania žalovaní a že v prípade neúspechu ich znášajú žalobcovia. Preto tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žalovaným.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta).

5. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

6. Keďže nebol dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, prejednal odvolací súd vec bez jeho nariadenia v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ je nedôvodné.

7. Napadnutým uznesením priznal súd prvej inštancie žalovaným náhradu trov konania v spore, ktorý skončil právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žaloby. Súd prvej inštancie, rovnako aj odvolací súd dospeli k záveru, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalovaným v 1. až 4. rade. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Uvedené ustanovenie predchádzajúcej procesnej úpravy vyjadruje pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Táto zásada sa uplatňuje v sporovom konaní a znamená, že trovy konania znáša neúspešná strana, ktorá je povinná nahradiť všetky účelne vynaložené trovy strane, ktorá bola procesne úspešná vzhľadom na výsledok konania. Možnosť nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania bola v predchádzajúcej právnej úprave upravená v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a v súčasnej právnej úprave je zakotvená v ust. § 257 Možnosť nepriznať náhradu trov konania sa považuje vždy za výnimočnú a je možné ju aplikovať iba v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Uplatnenie tejto výnimočnej možnosti však nespočíva na voľnej úvahe súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa tak v predchádzajúcej právnej úprave, ako aj v novej procesnej úprave je potrebné prihliadať jednak na majetkové, sociálne, osobné či zárobkové pomery oboch sporových strán, ďalej okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj sporových strán v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu výnimočne byť dané aj povahou sporu, musí však ísť iba o celkom výnimočný prípad a nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je to, aby sa takéto rozhodnutie neprejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania (sporovej strane) a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/17/2009).

9. V prejednávanej veci žalobcovia uplatňovali žalobou nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku z 27.6.2014 č.k. 3Co/261/2012-192 vyslovil, že pre pozitívne rozhodnutie o určovacej žalobe je nevyhnutné unesenie dôkazného bremena a preukázanie faktu, že skutočné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí žalobcom. V prejednávanej veci však neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by bez pochybností svedčili v prospech vlastníckeho práva žalobcov. Takáto procesná situácia v konečnom dôsledku viedla súd prvej inštancie k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcov.

10. Odvolací súd konštatuje, že zamietnutie žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali sporného nároku je nepochybne následkom pravidla oprocesnej zodpovednosti za výsledok konania. Skutočnosť, že k zamietnutiu žaloby došlo po vyhodnotení dôkazov je výsledkom predpísaného procesného postupu súdu v sporovom konaní, kde môže k rozhodnutiu dôjsť práve až po riadnom vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov. Keďže žalobcovia svoj sporný nárok riadnym spôsobom nepreukázali, v dôsledku čoho boli v konaní procesne neúspešní, nemôže ísť ich neúspech na ťarchu úspešných žalovaných.

11. Odvolací súd je preto toho názoru, že niet dôvodu na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., resp. ust. § 257 a nepriznať náhradu trov konania úspešným žalovaným v 1. až 4. rade. Pokiaľ sa týka vecnej správnosti rozhodnutia, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo zásad pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie riadne posúdil všetky uplatnené trovy, ktoré považoval za účelne vynaložené. S týmito závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Žalovaní 1/ až 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, preto im bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.

13. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.