Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-400-2015.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/400/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. C. Č.. XXX, 2/ J. S., nar. X.X.XXXX, bytom vo G., K.. G. Č.. XXX/XX, 3/ D. W., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom v G., R. XXXX/XX, 4/ N. S., nar. X.X.XXXX, bytom v I., O. X, 5/ S. Y., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. T. O., Ť. XXX/XX, 6/ I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C., 7/ N. S., nar. X.X.XXXX, bytom vo D. Y., C. XX, 8/ D. Y., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. D. XXX, 9/ J. C., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. O. XX, zastúpených JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, S. Chalupku č. 18, proti žalovaným: 1/ I.. Z. V., rod. Ď., bytom D. G. Č.. XX, 2/ N. R., bytom Y. W. Č.. XX, 3/ Z. R., bytom vo D. Y., W..T..U. Č.. XX/XX, 4/ I. Ď., bytom v H., H. XXX/X, 5/ Y. K., rod. Q., bytom Y. W. XX, 6/ V.. I. Ď., bytom v H., H. XXX/X, žalovaní 1/ až 4/zastúpení JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 1.6.2015 č.k. 19C/100/2009-230 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania vo výške 4.544,68 eur na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným v 5. a 6. rade náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie odôvodnil tým, že v konaní o veci samej rozsudkom zo dňa 11.7.2012 č.k. 19C/100/2009-160 bola žaloba zamietnutá a o trovách bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Krajský súd rozsudkom z 27.6.2014 č.k. 3Co/261/2012-192 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Napadnutým uznesením rozhodoval súd prvej inštancie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovaným v 1. až 4. rade, ktorí mali vo veci plný úspech. Žalovaní žiadali priznať trovy konania vo výške 5.675,39 eur. Súd im však priznal trovy vo výške 4.544,68 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Oproti vyčíslenej výške odmeny nepriznal úkon právnej pomoci za účasť na pojednávaní 11.7.2012 v plnej výške, ale len vo výške 8,88 eur, za úkony - účasť na pojednávaní 9.6.2010 v spojených konaniach priznal tarifnú odmenu zníženú, rovnako znížil odmenu aj za účasť na pojednávaní dňa 9.6.2010 a 13.10.2010. V tomto konaní rozhodoval aj o trovách konania vo vylúčenom nároku žalovaných 2. a 3. vedenom pod sp.zn. 19C/63/2110. Podrobne odôvodnil priznanie jednotlivých úkonov právnej pomoci v konaní 19C/63/2010, 19C/100/2009 a v spojenom konaní 19C/100/2009. Priznal tiež cestovné náhrady advokáta za cestu Košice-Michalovce a späť pri účasti na jednotlivých pojednávaniach tak, ako je to uvedené v odôvodnení uznesenia. Ďalej uviedol, že žalovaným v 5. a 6. rade patrili trovy konania, pretože mali v konaní plný úspech, keďže však trovy nevyčíslili, neboli im priznané.
2. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca 1/ Z. S., a to iba proti výroku o priznaní trov konania žalovaným 1/ až 4/. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Podľa jeho názoru s ohľadom na zistené skutočnosti v priebehu konania mal súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalobcom postupovať v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Preto sa odvolateľ domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania pri rozhodovaní o trovách konania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádza, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom svoj nárok opieral o výmer Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1946 Sb. Podľa jeho názoru sa jedná o úradnú listinu, ktorú nikto v konaní nespochybnil a preto sa cítil byť oprávneným vlastníkom súdenej nehnuteľnosti. Preto je žalobca v 1. rade toho názoru, že aj keď žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a žalovaní mali vo veci plný úspech, jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nepriznal žalovaným v 1. až 4. náhradu trov konania.
3. Žalovaní 1. až 4. podali písomné vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom navrhujú, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania. Uvádzajú, že súd prvej inštancie žalobe nevyhovel, lebo vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam patrí žalovaným 1. až 4., s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom. Pred podaním žaloby ich právny zástupca upozornil na výšku trov konania, ktorá mu prináleží na zastupovanie v konaní, ako aj na to, že v prípade úspechu v konaní znášajú trovy konania žalovaní a že v prípade neúspechu ich znášajú žalobcovia. Preto tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žalovaným.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta).
5. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.
6. Keďže nebol dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, prejednal odvolací súd vec bez jeho nariadenia v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ je nedôvodné.
7. Napadnutým uznesením priznal súd prvej inštancie žalovaným náhradu trov konania v spore, ktorý skončil právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žaloby. Súd prvej inštancie, rovnako aj odvolací súd dospeli k záveru, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalovaným v 1. až 4. rade. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Uvedené ustanovenie predchádzajúcej procesnej úpravy vyjadruje pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Táto zásada sa uplatňuje v sporovom konaní a znamená, že trovy konania znáša neúspešná strana, ktorá je povinná nahradiť všetky účelne vynaložené trovy strane, ktorá bola procesne úspešná vzhľadom na výsledok konania. Možnosť nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania bola v predchádzajúcej právnej úprave upravená v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a v súčasnej právnej úprave je zakotvená v ust. § 257 CSP Možnosť nepriznať náhradu trov konania sa považuje vždy za výnimočnú a je možné ju aplikovať iba v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Uplatnenie tejto výnimočnej možnosti však nespočíva na voľnej úvahe súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa tak v predchádzajúcej právnej úprave, ako aj v novej procesnej úprave je potrebné prihliadať jednak na majetkové, sociálne, osobné či zárobkové pomery oboch sporových strán, ďalej okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj sporových strán v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu výnimočne byť dané aj povahou sporu, musí však ísť iba o celkom výnimočný prípad a nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je to, aby sa takéto rozhodnutie neprejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania (sporovej strane) a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/17/2009).
9. V prejednávanej veci žalobcovia uplatňovali žalobou nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku z 27.6.2014 č.k. 3Co/261/2012-192 vyslovil, že pre pozitívne rozhodnutie o určovacej žalobe je nevyhnutné unesenie dôkazného bremena a preukázanie faktu, že skutočné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí žalobcom. V prejednávanej veci však neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by bez pochybností svedčili v prospech vlastníckeho práva žalobcov. Takáto procesná situácia v konečnom dôsledku viedla súd prvej inštancie k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcov.
10. Odvolací súd konštatuje, že zamietnutie žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali sporného nároku je nepochybne následkom pravidla oprocesnej zodpovednosti za výsledok konania. Skutočnosť, že k zamietnutiu žaloby došlo po vyhodnotení dôkazov je výsledkom predpísaného procesného postupu súdu v sporovom konaní, kde môže k rozhodnutiu dôjsť práve až po riadnom vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov. Keďže žalobcovia svoj sporný nárok riadnym spôsobom nepreukázali, v dôsledku čoho boli v konaní procesne neúspešní, nemôže ísť ich neúspech na ťarchu úspešných žalovaných.
11. Odvolací súd je preto toho názoru, že niet dôvodu na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., resp. ust. § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania úspešným žalovaným v 1. až 4. rade. Pokiaľ sa týka vecnej správnosti rozhodnutia, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo zásad pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie riadne posúdil všetky uplatnené trovy, ktoré považoval za účelne vynaložené. S týmito závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP Žalovaní 1/ až 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, preto im bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.
13. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.