Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12Co-86-2013.pdf
PDF · 109.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/86/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BECK FINANC, s.r.o., so sídlom Pečnianska 5-7, 851 01 Bratislava, (do 02. 11. 2015 so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava), IČO: 35 830 522, právne zastúpeného spoločnosťou Mgr. Peter Serina advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľnohodárska 10, 821 07 Bratislava, IČO: 36 858 510, proti žalovanému I. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. T. V. XXX, XXX XX D. T. V., právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1 704,60 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/231/2012-86 zo dňa 22. 01. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. 1 Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 22. 01. 2013 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 704,60 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 250,-- Eur počnúc od 21.10.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 454,60 Eur počnúc od 21.01.2010 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania so splácaním dlhu zo sumy 250,--Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 454,60 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zamietol (prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 884,62 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). 1.2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1704,60 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 250,-- Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 454,60 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania so splácaním sumy 250,--Eur od 21.10.2009 do zaplatenia a zo sumy 1 454,60 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.10.2009 uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci číslo XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal mu uhradiť nájomné za užívanie veci v mesačných splátkach, pričom po uhradení všetkých splátok malo prejsť vlastnícke právo k predmetu zmluvy na žalovaného. Predmet zmluvy odovzdal do užívania žalovanému, čím splnil svoj záväzok zo zmluvy, avšak žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil všetky splátky a teda si nesplnil svoj zmluvný záväzok. Žalovaný mu neuhradil sumu 1 704,60 Eur s príslušenstvom, a to napriek výzvam. Porušením záväzku plniť riadne a včas žalovaný nesplnil svoje povinnosti plynúce zo zmluvy, za čo mu (žalobcovi) vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
1.3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: 1.4 „Dňa 12.10.2009 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená Nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci. Predmetom zmluvy bol tovar, a to «maxi vapor 1 ks, veľká sada nádob 1 ks, vozík 1 ks». Predmet zmluvy aj s originálu nájomnej zmluvy predloženej žalobcom je ťažko identifikovateľný. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1 299,--Eur bez špecifikácie kúpnej ceny jednotlivých druhov tovaru, teda predmetu zmluvy. Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie tovaru osobne. Zo zmluvy je zrejmé, že cena tovaru s DPH je 1 299,--Eur, záloha nájomného pri podpise zmluvy 10,--Eur, prvá mimoriadna splátka nájomného 250,--Eur, zostávajúca čiastka je 1 039,--Eur, finančné navýšenie 415,60 Eur, zostávajúca cena nájomného 1 454,60 Eur. V zmluve je ďalej uvedené, že zostávajúca cena nájomného, t. j. 1 454,60 Eur bude uhradená v 20-tich mesačných splátkach po 72,73 Eur, pričom zmluva je uzavretá na 20 mesiacov. Uhradenie prvej mimoriadnej splátky je dňa 19.10.2009 a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je 22.06.2011.“ Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že „z Formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere však z bodu 2 vyplýva, že celková výška a mena spotrebiteľského úveru je 1 714,60 Eur, kde je už pripočítané k zostávajúcej cene nájomného aj finančné navýšenie 415,60 Eur. Z bodu 2 písm. B/ je zrejmé, že čerpanie spotrebiteľského úveru - úver je účelový a je poskytnutý len na nákup, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, neoddeliteľnou prílohou, ktorej je Formulár. Celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 415,60 Eur, ročná úroková sadzba je 24 %, RPMN nebola uvedená a priemerná hodnota RPMN je 49,76 Eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z bodu 3 Formuláru.“ Poukázal i na to, že „svedkyňa U. H., družka žalovaného uviedla, že bola spolu so žalovaným na výlete, kde boli aj iní ľudia z dediny, ktorých nepoznala. Na výlete boli v I., boli v nejakom kultúrnom dome a tam žalobca robil rôzne prednášky o kobercoch, vysávačoch, hrncoch a podobne. Následne sa rozdávali tombolové lístky, kedy uviedli, že koho vyžrebujú, ten vyhrá vysávač. Vytiahli žalovaného a on vyhral vysávač. Ešte dostali nejaké veci s čím sa umýva auto a nejakú lampičku. Keď prišli do autobusu dali im podpísať papiere za to, že sa zúčastnili prednášky. Keď prišli domov videli, že na zmluve je napísané, že ide o nejaký splátkový kalendár, tak po troch dňoch vrátili vysávač poštou. Papiere o tomto doma nemajú. Žalobcovi nič nezaplatili na prednáške a ani následne.“ 1.5 Následne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol relevantné zákonné ustanovenia aplikované v prejednávanom spore (§ 1 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1, 2 písm. i/, j/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 zákona č. 258/2011 v znení účinnom k 12.10.2009, § 39, § 49a, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 588 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a konštatoval, že „je zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 12.10.2009 označená ako Nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a taktiež sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo vyplýva z § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z.. Na základe uvedených skutočností súd predmetnú zmluvu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.“ Ďalej poukázal na to, že „zákon o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z. okrem toho, že pre platnosť zmluvy vyžaduje písomnú formu v § 4 uvádza, ktoré náležitosti okrem všeobecných náležitostí zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať“ a následne konštatoval, že „preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania súd zistil, že zmluva neobsahuje cenu tovaru v zmysle § 4 ods. 2 písm. f/, splátky úrokov a poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/, a taktiež neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/. Z § 4 ods. 3 písm. b/ vyplýva, že pri nesplnených podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje okrem iného aj náležitosti podľa odseku 2 písm. f/, i/ j/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ V súvislosti s právnym posúdením zmluvy prvoinštančný súd uviedol, že „z právneho hľadiska podradil predmetnú zmluvu (...) pod kúpnu zmluvu v zmysle § 588 OZ s vedľajším dojednaním v zmysel § 601 OZ o výhrade vlastníctva. Ak by mali mať zmluvné strany povinnosti vzťahujúce sa k nájomnej zmluve, tak by deklarovaná bezodplatnosť, keďže RPMN nie je uvedené v predmetnej zmluve, bola práve obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca si odplatu skryl do finančného navýšenia 415,60 Eur, avšak zo samotnej zmluvy nie je zrejmé, kedy, akou formou, a v akých splátkach ju má žalovaný ako nájomca zaplatiť. Vo Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že celková výška spotrebiteľského úveru je 1 714,60 Eur a žalovaný sa ju zaväzuje zaplatiť v 20.-tich pravidelných mesačných splátkach po 72,73 Eur, čo je spolu suma 1 039,--Eur.“ 1.6 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že „predmetom predaja sú tri výrobky, pričom nie je zrejmé označenie aké sú to výrobky (nezrozumiteľnosť označenia), a akú jednotkovú cenu má každý
výrobok v skutočnosti. Je zrejmá len celková kúpna cena, a to 1 299,--Eur.“ Poukázal na to, že „pre nezrozumiteľnosť (zlá fotokópia) zmluvy žiadal od žalobcu aj originál Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, avšak ani z originálu nie sú zrejmé jej všeobecné obchodné podmienky, žalobca k samotnému originálu zmluvy pripojil len «Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere», a taktiež ani z originálu zmluvy sa nedá presne (jednoznačne) špecifikovať označenie tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy.“ Na základe toho dospel k záveru, že „ že uvedený právny úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľsnoť je absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ.“ 1.7 Prvoinštančný súd poukázal i na vykonaným dokazovaním zistené okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy, z ktorých dospel k záveru, že „žalovaný bol žalobcom uvedený do omylu, keď si myslel, že veci, ktoré boli predmetom Nájomnej zmluvy s následnou kúpou veci, mal získať ako dar, resp. ako výhru v tombole, pričom žalobca chcel v skutočnosti, aby za tieto hnuteľné veci zo strany žalovaného bolo zaplatené formou pravidelných mesačných splátok“, pričom túto zmluvu „dal žalovanému podpísať v autobuse, kde bola tma, kde žalovaný ani nemohol vedieť čo podpisuje.“ 1.8 V súvislosti s uplatňovanou zmluvnou pokutou súd prvej inštancie uviedol, že aj uplatňovanú zmluvnú pokutu „považoval za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, a mal za to, že žalobca ako prenajímateľ požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu s porušením povinnosti splniť záväzok, nakoľko žalovaného sankcionuje nielen zaplatením zmluvnej pokuty, ale aj zaplatením úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ.“ 1.9 Keďže žalovaný namietal aj relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, pretože zo strany žalobcu bol uvedený do omylu, keď bol v domnení, že predmet zmluvy nadobudol z titulu výhry, resp. daru, prvoinštančný súd uviedol, že „má za to, že právny úkon - zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatný aj z tohto titulu“, avšak poukázal na to, že považuje „celý právny úkon za absolútne neplatný, bez toho, že by zo strany žalovaného bola vznesená námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu.“ 1.10 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu účelne vynaložených (v odôvodnení presne špecifikovaných) trov konania.
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca i žalovaný.
3.1 Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.2 V odôvodnení odvolania vyjadril nesúhlas s argumentáciou prvoinštančného súdu, ohľadom ceny a zmluvnej pokuty. Taktiež nesúhlasil s jeho argumentáciou, že všeobecné obchodné podmienky sú nezrozumiteľné a odrádzajú spotrebiteľa od ich prečítania. Namietal i to, že mu súd nezaslal zápisnicu z výpovede svedkyne a žalovaného, a že mu neoznámil, že na pojednávaní bude vypočúvať svedkyňu. Týmto postupom mu prvoinštančný súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože nemal možnosť klásť svedkyni otázky a taktiež nemal možnosť sa k jej výpovedi vyjadriť. Takýto procesný postup nie je v súlade s požiadavkou na spravodlivý súdny proces. V súvislosti s výpoveďou svedkyne ďalej uviedol, že vôbec nie je zrejmé, z čoho prvoinštančný súd vychádzal, keď pristúpil k svedeckej výpovedi svedkyne, hoci v spise sa nenachádza jediná zmienka o tom, že sa predmetnej akcie zúčastnila. Poukázal i na „skutočnosť, že výpovede žalovaného a svedkyne si odporujú ...“. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, že žalovaný bol uvedený do omylu nepovažuje za správne, pretože sám žalovaný priznáva, že si zmluvu prečítal a oboznámil sa s jej predmetom, pričom jemu (žalobcovi) vrátil iba vysávač, napriek tomu, že v zmluve bola uvedená ako predmet zmluvy aj sada veľkých nádob, ktorú si ponechal bez toho, aby uhradil ich cenu, tak ako to vyplýva zo zmluvy. Jeho argument, že vysávač považoval za výhru a hrnce za dar je tak v absolútnom rozpore s jeho konaním, pretože z jeho tvrdení vyplýva, že po opätovnom prečítaní zmluvy si uvedomil, že vysávač uvedený ako predmet zmluvy nie je výhra a rovnako si to musel uvedomiť aj pokiaľ išlo o sadu nádob, ktoré boli rovnako uvedené ako predmet zmluvy. Napriek uvedenému si ich žalovaný ponechal a jemu nezaplatil ani jednu zo splátok, na ktorých uhradenie sa zaviazal v predmetnej zmluve. Tvrdenia žalovaného a svedkyne ohľadom podpísania zmluvy v autobuse nepovažuje za pravdivé, pretože je vylúčené, aby k podpisu zmluvy došlo v autobuse. Poukázal i na to, že prvoinštančný súd odôvodnil svoje rozhodnutie i tým, že v zmluve nie je uvedený spôsob a forma splácania v splátkach, avšak žalovaný bol so spôsobom splácania riadne uzrozumený pri prevzatí tovaru, kedy mu bol zároveň odovzdaný splátkový kalendár. Nesúhlasil ani s argumentáciou týkajúcou sa dohodnutej zmluvnej pokuty. Záverom uviedol, že „zmluvu je potrebné posudzovať komplexne, aj vo vzťahu k podnikateľskej činnosti žalobcu a vo vzťahu k povinnosti akéhokoľvek spotrebiteľa, najmä však
vo vzťahu k dlžníkom, ktorý tovar užívajú a kým ich veriteľ nežaluje na súde, nemajú pocit diskriminácie, či neprimeraných obchodných podmienok.“
4.1 Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) napadol včas podaným odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal mu „náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia zo dňa 23. 01. 2013 (podľa tarifnej hodnoty veci v sume 3 222,07 Eur.“ 4.2 V odôvodnení odvolania poukázal na ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „predmetom právnej služby bola hodnota veci skladajúca sa zo všetkých žalobcom vymáhaní nárokov k dátumu začatia poskytovania právnych služieb - dátum udelenia plnomocenstva 09. 08. 2012.“ Jeho právny zástupca „neposkytoval právne služby len v časti istiny. Vyhláška nestanovuje ako základ pre určenie hodnoty veci len istinu (tak ako je to v prípade určenia výšky súdneho poplatku, s čím si to zrejme súd pomýlil), ale je ním hodnota (celého) peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka. Právny zástupca neposkytoval právne služby len v časti istiny ale aj v časti príslušenstva, zmluvnej pokuty a takisto trov súdneho konania, ktoré mu boli platobným rozkazom uložené. Znenie vyhlášky príslušenstvo ani nároky zo základu na určenie hodnoty nevylučuje a preto na jeho neprihliadnutie pri určení tarifnej hodnoty neexituje právny dôvod. Titulný súd nijako nevysvetlil a neodôvodnil prečo by sa príslušenstvo do hodnoty sporu nemalo započítavať. (...) To, že zmluvná pokuta patrí do «hodnoty sporu» svedčí fakt, že žalobcom uplatňovaná paušalizovaná zmluvná pokuta (pravdepodobne myslené
- kapitalizovaná zmluvná pokuta -poznámka odvolacieho súdu) onedlho presiahne samotnú istinu.“
5. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu a ním uvádzané argumenty považuje za účelové, pričom sa podrobnejšie vyjadril i k jednotlivým žalobcom uvádzaným dôvodom odvolania.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 19. 02. 2013 a odvolanie žalovaného dňa 14. 02. 2013, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaniach prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.
8. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu i žalovaného uvedené v ich odvolaniach.
12.1 V prvom rade odvolací súd uvádza, že ak žalobca v odvolaní de facto namieta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i eventuálne nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP) 12.2 V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. 12.3 Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nebol prítomný na výsluchu svedkyne a žalovaného, že mu prvoinštančný súd nezaslal zápisnicu z ich výsluchu, a že mu neoznámil, že na pojednávaní dôjde k výsluhu svedkyne, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že k výsluchu svedkyne U. H. a žalovaného došlo už na pojednávaní dňa 06. 12. 2012. Žalobca bol na toto pojednávanie riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Neúčasť ospravedlnil listom doručeným súdu dňa 21. 11. 2012. Z toho vyplýva, že mal možnosť zúčastniť sa pojednávania a teda mal i možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkyne a žalovaného, mal možnosť klásť im otázky a možnosť vyjadriť sa k ich výpovediam. Ak túto možnosť nevyužil, nemožno konštatovať, že mu prvoinštančný súd odňal možnosť konať pred súdom a že procesný postup prvoinštančného súdu nebol v súlade s požiadavkou na spravodlivý súdny proces. K procesnému pochybeniu zo strany prvoinštančného súdu nedošlo ani tým, že ho neinformoval o tom, že na uvedenom pojednávaní dôjde k výsluhu svedkyne a žalovaného, pretože (vzhľadom na procesnú možnosť strany sporu zúčastniť sa pojednávania) súd takúto procesnú povinnosť nemá. Taktiež prvostupňový súd nemal povinnosť doručiť žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) kópiu zápisnice z pojednávania, pretože žalobca o doručenie zápisnice z pojednávania nepožiadal a ako strana sporu má možnosť nahliadnuť do spisu. Uvedené procesnoprávne argumenty žalobcu sú preto neopodstatnené. 12.4 V súvislosti s namietanou svedeckou výpoveďou uvedenej svedkyne odvolací súd uvádza, že je výlučne v kompetencii prvoinštančného súdu zvoliť dôkazné prostriedky potrebné na preukázanie skutkového stavu veci. Ak v tomto prípade zvolil ako jeden z dôkazných prostriedkov i výsluch uvedenej svedkyne, konal tak výlučne v rámci svojich procesnoprávnych kompetencií. 12.5 V súvislosti s argumentom žalobcu, že v svedeckej výpovedi svedkyne a žalovaného sú rozpory, odvolací súd uvádza, že určité rozpory v detailoch sú vzhľadom na pomerne značný časový odstup logické a akceptovateľné. Podstatné je však to, že vo výpovedi svedkyne a žalovaného nie sú rozpory ohľadom okolností, za ktorých došlo k podpísaniu predmetnej zmluvy. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu. 12. 6 Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 06. 12. 2012 vyplýva, že svedkyňa bola riadne poučená v zmysle v tej dobe platného ustanovenia § 126 O.s.p. a preto jej výpoveď treba považovať za objektívnu.
13. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je ako celok absolútne neplatná. Za tohto stavu je potom nadbytočné zaoberať sa argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.
14. Keďže predmetná zmluva je absolútne neplatná, strany sporu sú povinné vydať plnenie, ktoré z nej získali. Z toho logicky vyplýva, že ak žalovaný nevrátil žalobcovi niektorú z vecí, ktorú mu poskytol, má právo domáhať sa ich vrátenia.
15.1 Ako už bolo uvedené, žalovaný napadol rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania. Nesúhlasil s tým, že prvoinštančný súd určil ako tarifnú hodnotu veci pre účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (len) uplatňovanú istinu (1 704,60 Eur) a nie i ku dňu prevzatia zastúpenia kapitalizovanú zmluvnú pokutu a kapitalizovaný úrok z omeškania, a dokonca súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 15.2 Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 1 704,60 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 250,--Eur počnúc od 21.10.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 454,60 Eur počnúc od 21.01.2010 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania so splácaním dlhu zo sumy 250,--Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 454,60 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia, teda inak povedané, domáhal sa zaplatenia istiny v sume 1 704,60 Eur spolu s nekapitalizovaným úrokom z omeškania a nekapitalizovanou zmluvnou pokutou. Za tohto stavu preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď za tarifnú hodnotu pre účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny určil sumu uplatňovanej istiny, t. j. 1 454,60 Eur, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny je (podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) suma 81,33 Eur. Takto je potrebné postupovať v prípade, ak zmluvná pokuta a úrok z omeškania nebol žalobcom v žalobe kapitalizovaný (primerane porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2008, sp. zn. 6 Obo 243/2007).
16. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
17. Žiadna zo strán sporu nebola v rámci svojho odvolania úspešná a preto odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).