Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-395-2010.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/395/2010
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, Z., zast. JUDr. Soňou Pohovejová, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava proti povinnému E. & J. Co, s.r.o. v konkurze, R. Q. X/XXX, Y., K.: XX XXX XXX o vymoženie 1.073,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi priznáva trovy exekúcie vo výške 43,30 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu že mu tak ukladá rozsudok vydaný Okresným súdom Michalovce sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 28.9.2015 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra.
Uvedený záver súdneho exekútora ma súd za preukázaný výpisom z Obchodného registra, z ktorého je zrejmé, že povinný bol dňa 24.6.2015 z tohto registra vymazaný. Preto za daného stavu nie je možné ani prijať iný záver, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie a z uvedeného dôvodu aj exekúciu zastaviť.
V zmysle § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa spoločnosť zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Podľa § 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie zastavil. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.2.2012, sp.zn. 3 M Cdo 15/2011.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor žiadal aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 216,50 eur, ktoré pozostávajúce z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 119,52 eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 60,90 eur, zvýšených o 20 % DPH.
Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 119,50 eur. V danom prípade však súd priznal odmenu len za 6 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálna odmena: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného a zisťovanie majetku povinného, spolu vo výške 19,92 eur. V tejto súvislosti treba uviesť, že gramatickým výkladom ust. § 15 vyhlášky súd dospel k záveru, že paušálnou sumou a to vo výške 3,32 eur sa odmeňujú úkony v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a - j, avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Na rozdiel od položiek g - j tohto ustanovenia, kde odmena patrí za každé zisťovanie tam uvedených skutočností, treba doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie považovať za jeden úkon exekútora bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa toto rozhodnutie doručuje a v tomto smere aj priznať odmenu. Súčasne súd uvádza, že nepovažoval nárok na paušálnu odmenu za úkon doručenie príkazu na odblokovanie účtu do bánk za dôvodný, nakoľko sa nejedná o taxatívne uvedených úkon v § 15 vyhlášky. Keďže však zákon určuje minimálnu výšku odmeny 33,19 eur, bolo potrebné priznať exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 2,90 eur, pozostávajúce zo skutočne vynaložených nákladov poštovného, zistené z predloženého exekučného spisu na základe 2 doručeniek/nedoručených zásielok založených v exekučnom spise. Súd považuje za potrebné uviesť, že súdnemu exekútorovi vzniká v súlade s ust. § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na úhradu ním skutočne vynaložených výdavok pri výkone exekúcie. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil poštovné, ktoré z predloženého spisu nevyplýva. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok na náhradu hotových výdavkov len v súdom priznanej výške.
Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 7,21 eur.
Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 43,30 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.