Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/477/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr.Zuzany Matyiovej, v spore žalobcu Fin Consulting, a.s., so sídlom Bratislava, Lombardiniho 22/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného G&G IURISCONSULTI s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šancova 48, proti žalovanému H.. V. Z., K.. XX.X.XXXX, O. B. S., S.. X. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 184,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.2.2015 č.k. 24C/171/2013-47 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 184,45 eur s prísl. titulom vrátenia provízii vyúčtovaných na základe zmluvy o exkluzívnej spolupráci. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli dňa 8.8.2007 zmluvu o exkluzívnej spolupráci, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia zabezpečovať pre potencionálnych klientov žalobcu poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, informovať o stavebnom sporení, o poskytovaní hypotekárnych úverov, spotrebných a revolvingových úveroch a o doplnkovom dôchodkovom poistení. Žalobca sa zaviazal zaplatiť za uvedenú činnosť žalovanému odmenu (províziu) v zmysle zmluvne dojednaných podmienok. Súd prvej inštancie skonštatoval, že táto zmluva svojím obsahom zahŕňa podstatné časti zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákonná úprava priznáva obchodnému zástupcovi za vykonanú činnosť odmenu (províziu). V danej veci žalobca tvrdil, že vyplatil žalovanému odmenu za sprostredkovanie zmluvy XXXXXXXXX uzavretej s H. I.. Žalobca neuviedol, v akej výške bola odmena žalovanému vyplatená. Nepredložil sadzobník, na ktorý odkazuje článok IV bod 1/ zmluvy a nepredložil ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že odmena bola žalovanému vyplatená. Súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje podmienky zániku nároku na províziu. Ide o dispozitívne ustanovenie, pričom sporové strany si dojednali dva prípady zániku nároku na odmenu. Ide o prípady, keď klient, ktorého vyhľadal spolupracovník a ktorý uzavrel zmluvu so zmluvným partnerom žalobcu túto zmluvu zrušil alebo klient si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý bol žalobca povinný vrátiť odmenu svojmu zmluvnému partnerovi. V predmetnej veci súd prvej inštancie vyvodil, že ak sa žalobca domáha priamo vrátenia odmeny, je možné len predpokladať, že odmenu žalovanému už vyplatil. V tom prípade však žalobca neozrejmil, na základe ktorého z dvoch prípadov uvedených v zmluve uplatňuje nárok na vrátenie provízie. Žalobca len stručne uviedol, že došlo k zániku zmluvy, neozrejmil však a ani nijako nepreukázal, kedy bola sprostredkovaná zmluva s uvedenou osobou, či došlo k jej zrušeniu a ak áno, kedy a akým spôsobom. Súd prvej inštancie pritom podotýka, že k zrušeniu sprostredkovanej zmluvy musí dôjsť zo strany klienta. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že žalobca nepreukázal, že nastala splatnosť uplatnenej

pohľadávky, ktorá sa odvíja z článku IV bod 5 zmluvy. Nepredložil ani jeden dôkaz o tom, že výzvu zo dňa 9.2.2011 žalovanému doručoval. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o vzniku jeho nároku na vrátenie provízie, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľ uvádza, že na základe zmluvy o exkluzívnej spolupráci vyplatil žalovanému zmluvnú odmenu, čo vyplýva z účtu žalobcu a vyúčtovania za obdobie máj 2008 - rozpis odmien za toto obdobie. Poistná zmluva s klientom Ivica Turner bola predčasne ukončená, čo vyplýva z províznej zostavy spoločnosti Wűstenrot za obdobie december 2009. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie vyplatenej provízie v uplatňovanej výške. Odvolateľ uvádza, že svojím podaním z 21.7.2013 súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania s tým, že ako dôkaz navrhol vypočuť žalobcu prostredníctvom dožiadaného súdu v prípade, ak by to konajúci súd považoval za potrebné. V úvahe súdu prvej inštancie o hodnotení dôkazov však absentuje akákoľvek zmienka o tom, že žalobca vykonanie takéhoto dôkazu navrhol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplných a nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uvádza, že na uplatňovaný typ sprostredkovateľskej činnosti sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 86/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Ak súd prvej inštancie kvalifikoval zmluvu podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný ani súdom ustanovený opatrovník opodstatnenosť žalobného návrhu nijako nespochybnil. Vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti bolo dôkazné bremeno rozdelené medzi obidve sporové strany. Žalovaný znáša minimálne bremeno tvrdenia v tom, že návrh žalobcu je nedôvodný. Žalobca predložil dôkaz o zániku poistnej zmluvy, vyhotovený priamo zmluvnou stranou a žalovaný tento dôkaz nijak nespochybnil. V rozsudku preto chýba logické zdôvodnenie, prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevzal do úvahy a nepriznal mu žiadnu dôkaznú silu. Žalobca cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo 6/2010, ktorá sa týka prejednacej zásady v sporovom konaní. Žalobca má za to, že predloženými dôkazmi preukázal svoj nárok, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia o neopodstatnenosti nároku žalobcu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 15/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Keďže nebol dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 prejednal odvolací súd vec bez jeho nariadenia. Odvolací súd v rozsahu uvedenom v § 379 a 380 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o vzniku nároku na vrátenie provízie. Žalobca v odvolaní namieta skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Jednou z podstatných odvolacích námietok je narušenie zásady kontradiktórnosti sporového konania.

7. Odvolací súd je toho názoru, že táto odvolacia námietka je v plnom rozsahu dôvodná.

8. Právo na súdnu ochranu, ktoré je zakotvené v článku 6 ods. 1,2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňa viacero čiastkových práv, ktoré ako celok tvoria koncept spravodlivého súdneho konania. Keďže konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné upozorniť na to, že jeho ustanovenia upravovali procesný postup súdu a účastníkov konania, pričom súd bol povinný v konaní postupovať tak, aby účastníci mali rovnaké postavenie a boli im zabezpečené rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 O.s.p.). Jednou zo súčasti práva na spravodlivý proces je princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem toho koncept spravodlivého súdneho konania v sebe

implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel a zároveň oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k ním (porovnaj napr. rozhodnutie ESĽP Nideröst-Huber proti Švajčiarsku z 18.2.1997).

9. Žalobca v prejednávanej veci v súlade s ust. § 101 ods. 1 O.s.p. opísal skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru boli potrebné pre rozhodnutie vo veci a označil dôkazné prostriedky. Žalovaný sa vo veci nevyjadril a nevykonal žiadny dôkazný úkon, ktorým by spochybnil skutkové tvrdenie žalobcu, či dôkazy ním označené. Žalobca sa žiadnym spôsobom nedozvedel od konajúceho súdu, že sú jeho skutkové tvrdenia sporné alebo nejasné.

10. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku v tom, že ak súd prvej inštancie považoval za potrebné vypočuť žalobcu, mohol tak vykonať na základe jeho návrhu z 31.7.2013 (čl. 41 spisu). Za situácie, ak žalobcovi nebolo oznámené, že jeho skutkové tvrdenia sú sporné, prípadne nedostatočne podložené inými dôkazmi a na základe toho súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy vyhlásil skutkové tvrdenia za nepreukázané, dopustil sa procesného pochybenia, spočívajúceho vo vydaní tzv. prekvapujúceho rozhodnutia.

11. Uvedený postup súdu prvej inštancie je možné považovať za postup, ktorým sa žalobcovi ako procesnej strane znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Takýto nesprávny procesný postup zakladá dôvod na zrušenie súdu prvej inštancie podľa § 369 ods. 1 písm. b/ CSP.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v súlade s prejednacou zásadou a zásadou kontradiktórnosti, ktorými sa spravuje civilné sporové konanie. Jeho úlohou bude vyhodnotiť skutkový stav vyplývajúci zo spisu a vec právne posúdiť, pričom sa vysporiada aj s námietkou žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdenie veci.

14. V novom rozhodnutí o veci, rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancií. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.