Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/295/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: W.. I. V., bytom J., I. X, zast. MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanej: Y. J., bytom J., T. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. júna 2016 č.k. 52C 129/2016-23 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v A., W.: SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 78 000 Eur, s tým, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne vo veci samej.

2. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu vo veci samej, v ktorej sa domáha od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 78 000 Eur, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2016 predal svoj byt a na základe dohody s kupujúcim došlo k úhrade časti kúpnej ceny za predaj tohto bytu vo výške 158 000 Eur na účet žalovanej, s ktorou boli partnermi a za predmetné finančné prostriedky plánovali kúpiť rodinný dom. Na základe toho poskytol žalovanej aj sumu 3000 Eur ako zálohu na kúpu rodinného domu. Žalovaná s ním ukončila partnerský vzťah a uvedené finančné prostriedky mu odmietla vrátiť. Až neskôr na základe jeho výzvy o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov ho žalovaná donútila podpísať čestné prehlásenie na notárskom úrade dňa 3.6.2016, že od nej prevzal sumu 83 000 Eur a že sa vzdáva nároku na zvyšnú časť finančných prostriedkov, sumu 83 000 Eur mu žalovaná vyplatila až po jeho naliehaní. Predmetné čestné prehlásenie mal podpísať pod nátlakom.

3. Vychádzal tiež z odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcom, ktorým sa domáhal zakázania žalovanej nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vo výške 78 000 Eur a to, že vzhľadom na okolnosti prípadu môže žalovaná počas priebehu súdneho konania podnikať kroky smerujúce k prevedeniu finančných prostriedkov v zostávajúcej výške 78 000 Eur na tretie osoby a zbavenia sa všetkého majetku.

4. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 a á, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. Vysvetlil inštitút nariadenia predbežného opatrenia a podmienky potrebné pre jeho nariadenie a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

5. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca ničím relevantne nepreukázal, že majiteľkou účtu, ktorý uviedol, na prijatie finančných prostriedkov z kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi ním a treťou osobou vedenom v A. Q. J. IBAN: SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je žalovaná. Za takéto preukázanie nepovažoval označenie žalovanej ako majiteľky účtu v záhlaví predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a iným subjektom, pričom žalovaná nebola zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaná je majiteľkou účtu, ktorým sa jej predbežným opatrením má zakázať disponovať s finančnými prostriedkami do výšky 78 000 Eur. Konštatoval, že všetky tvrdenia žalobcu ohľadom opodstatnenosti jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol aj z dôvodu, že prípadná existencia nároku žalobcu voči žalovanej ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že dôvodom pre jeho nariadenie môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Žalobca podľa neho žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že konanie žalovanej smeruje k zníženiu jej majetku, len uviedol, že sa opodstatnene možno domnievať, že žalovaná počas priebehu súdneho konania podnikne kroky smerujúce k prevedeniu finančných prostriedkov v zostávajúcej výške 78 000 Eur na tretie osoby a zbaveniu sa všetkého majetku. Mal za to, že žalobca ničím nepreukázal reálne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia konkrétnym konaním žalovanej, pričom existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia a musí v čase, kedy súd o nariadení predbežného opatrenia rozhoduje, reálne existovať.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že reálnosť a bezprostrednosť znamená, že žalobca musí osvedčovať správanie žalovanej, ktorým mu spôsobuje škodu, pričom miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Uviedol, že vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých prišiel o podstatnú časť svojich životných úspor a týmito okolnosťami bolo nečestné, vypočítavé a ľstivé správanie a konanie žalovanej, ktorá zneužila jeho dôveru, ktorú voči nej mal, keď na jej bankový účet nechal previesť kúpnu cenu za byt v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 158 000 Eur. Túto kúpnu cenu mali použiť na zabezpečenie spoločného bývania, k realizácii čoho však nedošlo z dôvodu, že ho žalovaná vyhodila zo spoločnej domácnosti Žalovaná svojim správaním získala finančné prostriedky vo výške jeho životných úspor, ktoré mu odmietla vrátiť a ocitol sa tak v dôsledku jej konania na ulici. Mal za to, že skutočnosť, že kúpna cena za byt bola prevedená na bankový účet žalovanej, bola preukázaná už samotnou kúpnou zmluvou, pričom bližšie informácie o vlastníkovi bankového účtu banka žalobcovi neposkytne. Bol toho názoru, že miera osvedčenia sa riadi situáciou jednotlivého prípadu Poukázal na to, že v dôsledku konania žalovanej, ktorá bez akéhokoľvek dôvodu ukončila ich partnerský vzťah, v jednom okamihu prišiel o partnerku, strechu nad hlavou a životné úspory a žalovaná až po niekoľkých urgenciách pristúpila k vráteniu mu časti finančných prostriedkov vo výške 83 000 Eur, o ktoré sa bezdôvodne obohatila. Zvyšná časť finančných prostriedkov vo výške 78 000 Eur by sa mala stále nachádzať na bankovom účte žalovanej, avšak po uvedenom správaní sa žalovanej, ktoré je nepredvídateľné, je otázne, či sa tam ešte nachádzajú. Uviedol, že žalovaná podľa jemu známych informácií nevlastní žiadne nehnuteľnosti, je podnikateľkou, nemá pravidelný fixný príjem a nie je možné preukázať že sa zbavuje majetku, keď reálne žiaden nevlastní. Nakoľko nie je možné sledovanie pohybov na bankových účtoch vo vlastníctve žalovanej, nedokáže reálne preukázať, či sa týchto finančných prostriedkov žalovaná už zbavila alebo nie. Poukázal na to, že žalovaná môže voľne disponovať finančnými prostriedkami jemu patriacimi. Vzhľadom k tomu, že súdny spor vo veci samej bude trvať určitý čas, hrozí podľa neho nebezpečenstvo, že žalovaná sa týchto finančných prostriedkov zbaví alebo presunie na tretie osoby a v takom prípade, keď nemá vo vlastníctve žiaden majetok, nebude možné vykonať budúce rozhodnutie v jeho prospech. Za jediný spôsob, ako predísť ďalšiemu vzniku ťažko nahraditeľnej ujmy, a za jediné logické riešenie uvedenej právnej situácie, považoval nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého žalovaná nebude môcť naďalej nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 78 000 Eur jemu patriacimi. Spolu s odvolaním doložil žalobca aj výpis z jeho bankového účtu. Mal za to, že preukázal, že účet, na ktorý bola vyplatená kúpne cena, je bankovým účtom vo vlastníctve žalovanej, dostatočným spôsobom osvedčil, že prípadný budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, že dostatočne osvedčil aj skutočnosť, že nenariadením predbežného opatrenia môže byť spôsobená ťažko napraviteľná ujma, žalovaná nedisponuje majetkom, z ktorého by v prípade úspechu mohol byť uspokojený a akonáhle žalovaná presunie finančné prostriedky na tretie osoby, podstatným spôsobom

sa zmarí výkon prípadného budúceho rozhodnutia a on príde definitívne o časť svojich životných úspor vo výške 78 000 Eur v dôsledku nelegálneho konania žalovanej.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, plne sa stotožňujúc s jeho odôvodnením. Bola toho názoru, že predbežné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky a predpokladá sa, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pod danosťou práva je v danom prípade rozumieť osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť protiprávne konanie žalovanej, resp. Konanie v rozpore so zmluvou. Uviedla, že tvrdenie žalobcu o nej, kde ju vykresľuje ako nečestnú a vypočítavú osobu, je nepravdivé a tendenčné.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p. na predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci uvádza namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ i v následných podaniach strán pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

11. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

12 Podľa § 102 ods. 1 prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/, f/ citovaného zákona predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

13. Citované zákonné ustanovenia do 30.6.2016 upravovali predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Inštitút predbežného opatrenia, teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak bola obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p., § 102 ods. 1 O.s.p. bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžadovala okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania (resp. po jeho začatí), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musel skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, si vyžadoval preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku),

a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusel byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia bolo súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch mohlo zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak boli splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musel ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia.

14. Podľa § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Z vyššie citovaných ustanovení možno vyvodiť, že aj podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 160/2015 Z.z. sú podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stanovené obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016. Ak v Občianskom súdnom poriadku bola možnosť nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, v Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obdobne potom oba právne predpisy upravujú náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia (podľa O.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a podľa C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha). Z uvedeného potom odvolací súd vyvodil, že vyššie uvedené právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok nariadenia predbežného opatrenia sa vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia.

16. Žalobca žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 29.6.2016 sa domáha od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 78 000 Eur na tom skutkovom základe, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2016 predal svoj byt a na základe dohody s kupujúcim došlo k úhrade časti kúpnej ceny za predaj tohto bytu vo výške 158 000 Eur na účet žalovanej, s ktorou boli partnermi a za predmetné finančné prostriedky plánovali kúpiť rodinný dom. Na základe toho poskytol žalovanej aj sumu 3000 Eur ako zálohu na kúpu rodinného domu. Žalovaná s ním ukončila partnerský vzťah a uvedené finančné prostriedky mu odmietla vrátiť. Až neskôr na základe jeho výzvy o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov ho žalovaná donútila podpísať čestné prehlásenie na notárskom úrade dňa 3.6.2016, že od nej prevzal sumu 83 000 Eur a že sa vzdáva nároku na zvyšnú časť finančných prostriedkov, sumu 83 000 Eur mu žalovaná vyplatila až po jeho naliehaní. Predmetné čestné prehlásenie mal podpísať pod nátlakom.

17. Potrebu nariadenia predbežného opatrenia, teraz neodkladného opatrenia, odôvodnil žalobca tým, že sa opodstatnene domnieva, že žalovaná počas priebehu konania podnikne kroky smerujúce k prevedeniu finančných prostriedkov v zostávajúcej výške 78 000 Eur na tretie osoby, k zbaveniu sa všetkého majetku s cieľom zmariť /ohroziť) budúci výkon súdneho rozhodnutia.

18. Súd prvej inštancie zamietol návrh na predbežné opatrenie- neodkladné opatrenie z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že bankový účet, na ktorom sa domáhal zakázať nakladať s finančnou sumou 78 000 Eur, je vo vlastníctve žalovanej a že tiež nepreukázal, že by žalovaná podnikala kroky smerujúce k zmenšeniu jej majetku.

19. Žalobca v odvolacom konaní síce doložil výpis z jeho účtu, na ktorý mu žalovaná zo svojho účtu preposlala sumu 83 000 Eur ako časť kúpnej ceny, z čoho by bol zrejmý bankový účet žalovanej, avšak nepreukázal, že by žalovaná podnikala kroky smerujúce k zmenšeniu jej majetku, v dôsledku čoho by mohol byť ohrozený prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poznamenáva, že možno v tomto smere prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že nie je možné sledovanie pohybov na bankových účtoch vo vlastníctve žalovanej, nedokáže preto reálne preukázať, či sa týchto finančných prostriedkov žalovaná už zbavila alebo nie a že by bolo obtiažne preukázať aj iné zbavovanie sa jej majetku, ak žiadny iný nevlastní. Navyše podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd tiež poukazuje i na čestné prehlásenie zo dňa 3.6.2016, v ktorom žalobca uviedol, že od žalovanej prevzal sumu 83 000 Eur z celkovej čiastky 158 000 Eur že prevzatím tejto sumy sa právne vzdáva nároku na zvyšnú časť, z čoho nemožno nad všetky pochybnosti považovať za dostatočne a nepochybne preukázaný nárok žalobcu, ktorého danosť sa pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia vyžaduje. Pokiaľ žalobca uvádza, že k podpísaniu tohto čestného prehlásenia došlo pod nátlakom, zisťovanie rozhodujúcich skutočností na preukázanie jeho tvrdenia bude predmetom v konaní vo veci samej. tak ako uviedol aj súd prvej inštancie.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd (v súlade s názorom súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že žalobca pri podaní návrhu nepreukázal splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, Za daného stavu argumentácii žalobcu o existencii nebezpečenstva ohrozenia exekúcie, nebolo možné vo vzťahu k osvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia priznať úspech.

21. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. V záhlaví a výroku svojho rozhodnutia, akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1 C.s.p. už použil právny termín „neodkladné opatrenie“.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).