Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-195-2016.pdf
PDF · 89.43 KB
No categories available
17C/195/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: U.. R. U., E.. X., O.. XX.X.XXXX, V. M. XX, M., P.: W..U.. Š. XX/X, F. O. X., zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: C.. L. U., O.. X.X.XXXX, V. M. XX, M., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi u k l a d á , aby písomne telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku a tiež aby sa na vzdialenosť 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia proti Ing. L. U., doručenému súdu dňa 23.8.2016, domáhala, aby mu súd v zmysle § 325 ods. 2 písm. g.) a h) C.s.p. uložil, aby písomne telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľku a tiež aby sa na vzdialenosť 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
Návrh odôvodnila tým, že v situácii, v akej sa momentálne nachádza, je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán. S odporcom sú manželmi osem rokov a za trvania manželstva sa im narodil syn Š.. Ich manželstvo bolo pre ňu od začiatku stresujúce, žila v napätí, snažila sa všetko robiť tak, aby ho (druhú stranu) ničím nevyprovokovala, ale on si neustále našiel dôvod, aby ju skritizoval, deptal celé roky. Túto situáciu už ďalej nezvláda, preto podala návrh na rozvod manželstva. V súčasnosti má však vzhľadom na povahu odporcu reálne obavy z toho, že jej aj synovi ublíži, pretože ma veľmi komplikovanú a nevyspytateľnú povahu. Keď mu oznámila svoje rozhodnutie rozviesť sa, začal ju opäť emočne vydierať a vyhrážať sa jej, že na to doplatí, že ju so synom dá zabiť alebo ich nechá žiť, avšak syna jej vezme, aby videl sa úplne zrúti. Vzhľadom na to požiadala aj o vydanie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti a úpravu styku odporcu s dieťaťom len za prítomnosti matky navrhovateľky až do momentu, kým nebude právoplatne skončené konanie o rozvod manželstva. Obavy navrhovateľky z toho, že jej a synovi odporca ublíži pramenia z toho, čo som zažívala počas manželstva. Osobnosť odporcu sa po uzavretí manželstva výrazne zmenila. Spočiatku bol tichý, správal sa k nej s úctou, avšak neskôr sa jeho správanie začalo meniť a vystupňovalo sa to až do štádia psychického týrania. Necítila sa pri ňom ako rovnocenná partnerka, ale skôr ako nesvojprávna osoba, ktorú musí neustále poučovať, keďže všetko, čoho som sa dotkla, bolo zle (varenie, nákupy, sčítanosť, koníčky, výzor). Aj pred známymi ju neustále zhadzoval, že sa nevie postarať o domácnosť podľa jeho predstáv. V sexuálnom živote fungovala ako na povel, bez ohľadu na jej únavu. Napriek tomu, že vždy vyhovela jeho požiadavkám, ktoré jej občas boli nepríjemné, ubližoval jej aj počas sexuálneho styku tým, že jej začal rozprávať o inej žene. Keď začala kôli jeho narážkam na jej výzor chodiť do fitness centra, začal ju obviňovať z toho, že to preháňa a určite niekoho má. Postupom času sa jeho psychický nátlak stupňoval čoraz viac. Vadilo mu jej kontakt s príbuznými, ktorý sa vždy snažil zmariť rôznymi zámienky, ako napríklad, že má zvýšenú teplotu. Keďže bola z toho všetkého vyčerpaná, ani si nevšimla
ako sa ju snaží izolovať, až kým sa o to nezačali viac zaujímať jej blízki, ktorí jej chcú pomôcť. O tom, že je odporca emočne labilný svedčí aj to, že sa viackrát vyhrážal, že vyskočí von oknom, ak od neho odíde a vzbudzoval tak v nej pocity strachu. Odporca sa veľmi dobre vyzná v zbraniach, dokonca sa pred rodinou sám chválil, že obchodoval so zbraňami s ľuďmi s Tadžikistanu. Ako šofér sa rúti cestami ako zmyslov zbavený, pričom neberie ohľad ani na to, že má v aute dieťa a výrazne ho ohrozuje na živote. Syn má pred ním až nezdravý rešpekt, je v kŕči, len aby nespravil niečo, čím otca rozčúli. Čas, ktorý by mohli tráviť spolu ako otec so synom, využíva odporca len na hranie násilných počítačových hier, nejaví o syna záujem, neobjíme ho, nehrá sa s ním, iba ho karhá a vyhráža sa mu trestom. Navrhovateľka sa vzhľadom na vyššie uvedené rozhodla vyhľadať i pomoc psychológa, aby mohla v práci primárky podávať plnohodnotný výkon, keďže sa v nej vzhľadom na problémy doma nevedela poriadne sústrediť. Pri pomyslení na to, že ide domov sa pristihla pri tom, že sa jej trasú ruky, má zimnicu, bojí sa vstúpiť do priestoru vlastného domu.. V momentálnej situácii sa vyhrážky zo strany odporcu začali vyostrovať, viackrát sa jej vyhrážal, že jej vezme syna a už ho nikdy viac neuvidí, že má dobré kontakty v Rusku a ak neostane pri ňom, tak ich dá aj so synom zabiť.
Navrhovateľka súdu predložila sobášny list, rodný list syna a čestné prehlásenia rodičov - U. X. K. XX.X.XXXX R. U. X. z 20.8.2016, sestry - C.. G. B.j z 20.8.2016 a kolegyne - U.. K. Š. z 20.8.2016, kde popisovali stav navrhovateľky a jej syna a správanie jej manžela. Matka navrhovateľky v prehlásení potvrdila, že navrhovateľka už v marci 2016 vyhľadala pomoc psychológa v súvislosti so správaním jej manžela, že 16.8.2016 bola v takom zlom psychickom stave, že matka zavolala linku pre týrané ženy a následne jej sprostredkovali pohovor s psychologičkou a vykonanie testov, ktoré potvrdili psychické týranie.
Dňa 31.8.2016 navrhovateľka elektronicky doplnila svoj návrh, v ktorom uviedla, že bola na psychologickom vyšetrení v neziskovej organizácií pre týrané ženy HANA. Nakoľko psychický tlak zo strany odporcu bol už pre ňu neznesiteľný, odsťahovala sa do SNV do bytu rodičov aj so synom. Odporca ju neustále kontaktuje, vyhľadáva na pracovisku, telefonuje jej, píše SMS. Keď za ňou príde na pracovisko, tak doslova do nej "hučí" ako ju zničí a zoberie jej dieťa, že je nemožná, sama si neporadí a že on sa bude radovať, keď príde o prácu a potom jej dieťa zoberie natrvalo. Do práce ju sprevádza otec. Vtedy mám pocit bezpečia a istoty. Ale ani to netrvá celý deň, lebo pokiaľ nechodí, tak vyvoláva. Keď mu prestala dvíhať telefón, začal telefonovať jej kamarátkam a vyplakávať sa, aká je zlá a neschopná postarať sa o syna. Tieto jej následne volajú a riešia to so ňou. S odporcom sa v mieste ich posledného bydliska - v rodinnom dome v obci Ploské, sídlisko Rúbanisko nestretáva, lebo tam nebýva ani nechodí. Keď si bola s otcom po veci z domu a nevedela, či tam nie je aj odporca, mala spotené ruky, triasla sa. Zvolila doslova útek z domu, lebo už by ponižovanie a neustále výčitky, psychické týranie odporcu dlhšie nezniesla. Nikdy nemala v dome pocit súkromia, lebo odporca celý dom monitoruje kamerovým systémom. Keď niečo urobila, ihneď ju o tom informoval, že o každom jej kroku vie. Vzhľadom na to, že odporca s ňou nevie efektívne komunikovať ani len kvôli synovi, má za to, že najlepším spôsobom bude, ak pri styku dieťaťa s odporcom bude prítomná jej matka a aj dohodnutie stretnutia odporcu so synom sprostredkuje jej matka.
Podľa vyjadrenia OZ HANA navrhovateľka ich kontaktovala dňa 17.8-2016, na základe osobného rozhovoru s ňou dňa 19.8.2016 identifikovali rôzne formy násilného správania jej manžela: psychické násilie, prenasledovanie, obťažovanie, žiarlivé kontrolujúce správanie a izoláciu. Podľa ich odborného názoru navrhovateľka bola vystavená závažnému psychickému násiliu zo strany manžela, ktoré pokračuje v podobe nadmerne častých telefonátov, ktoré ju psychicky vyčerpávajú a stresujú, čo má negatívny dopad i na syna. Poukázali na na skutočnosť, že mnohé medzinárodné organizácie a inštitúcie (OSN, Európsky parlament, Rada Európy) a mnohé národné vlády vo svojich dokumentoch týkajúcich sa násilia páchaného na ženách zdôrazňujú skutočnosť, že toto násilie je vážnym porušením základných ľudských práv žien, ktoré má na ich životy a zdravie dlhodobé a ďalekosiahle dôsledky, pričom mnoho medzinárodných dohovorov zahŕňa záväzok chrániť ženy pred násilím zdôrazňujúc ich právo na život, slobodu, fyzickú nedotknuteľnosť alebo osobnú bezpečnosť, právo nebyť zotročovaný, právo na rovnosť a nediskrimináciu.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/119/2016-22 súd zistil, že uznesením sp. zn. 11P/119/2016-22 zo dňa 23.8.2016 súd rozhodol o návrhu matky U.. R. U. na nariadenie neodkladného opatrenia a zveril mal. syna Š. predbežne do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške
30 eur mesačne a ohľadne styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom prvú sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 do 14:00 za prítomnosti starej matky.
Podľa § 324 ods. 1 až 3 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 a 2 písm. g) a h) C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 a 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa čl.12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl.15 ods. 1 prvá veta ústavy každý má právo na život. Podľa čl.16 ods.1 a 2 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl.17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl.23 ods. 1 a 3 ústavy sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Uvedené práva sú zaručené aj zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia neodkladného opatrenia ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnosti s násilnou osobou, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti
osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.
Neodkladné opatrenie môže odporcu obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel, nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne nutnú. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sa zaoberal odôvodnením potreby neodkladnej úpravy právnych i faktických pomerov strán i primeranosťou požadovaného predbežného opatrenia, pričom súd na základe predložených listín nemá pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a od odporcu za popísaných okolností možno spravodlivo žiadať, aby sa zdržal kontaktu s navrhovateľkou tak, ako požaduje navrhovateľka, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže mal za osvedčené dôvodné podozrenia odporcu z psychického násilia voči navrhovateľke, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 ods. 1 C.s.p.), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.