Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-83-2022.pdf
PDF · 120.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/83/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľa: T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, U., zastúpený: Mgr. Dušan Vanek LL.M., advokát so sídlom Staromestská 3, Bratislava, proti protistrane: 1/ RNDr. P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XXX, N. 2/ Ing. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XXX, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 39C/15/2022 - 20 zo dňa 21. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Protistrane 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a výrokom II. protistrane 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie uznesenie po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 25.03.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: I. Protistrana 1/ a 2/ je povinná odstrániť z pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, katastrálne územie: N., obec: N., okres: Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako aj k nemu priľahlých pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa, zbúraný materiál pochádzajúci z trosiek vnútorného múrika a hospodárskej budovy. II. Protistrana 1/ a 2/ je povinná navrátiť stav predchádzajúci zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa k vnútornému múriku, hospodárskej budove a pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, katastrálne územie: N., obec: N., okres: Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX; a to tým, že vystavá vnútorný múrik a hospodársku budovu materiálovo a parametrovo zhodujúcimi sa s vnútorným múrikom a hospodárskou budovou pôvodne sa nachádzajúcimi na tomto pozemku. III. Protistrana 1/ a 2/ je povinná zdržať sa akýchkoľvek ďalších zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, katastrálne územie: N., obec: N., okres: Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako aj k nemu priľahlých pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa, s výnimkou úkonov uvedených vo výrokoch I. a II. tohto petitu. IV. Protistrana 1/ a 2/ je povinná nevstupovať na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: N., obec: N., okres: Trnava, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odbor, vo vlastníctve navrhovateľa, s výnimkou vstupu za účelom vykonania úkonov uvedených vo výrokoch I. a II. tohto petitu. V. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh osvedčené v zásade iba to, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. N. a že protistrana 1/ a 2/ sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. úz. N.. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva v zásade len existencia susedských vzťahov a titul nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku na základe darovacej zmluvy od právneho predchodcu, ktorý pozemok nadobudol kúpnou zmluvou.
4. Podľa § 326 ods. 2 CSP navrhovateľ musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, teda dôkazy o tom, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností a hnuteľných vecí, ochrany ktorých sa domáha, ako aj o tom, že do vlastníctva týchto vecí protistrana 1/ a 2/ neoprávnene zasahuje, no také skutočnosti ani z návrhu, ani z predložených listín nevyplývajú. Hodnoverné osvedčenie nároku navrhovateľa tak nebolo v danom prípade naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia prípadnej žalobe vo veci samej za daných skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov je nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia).
5. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972).
6. Navrhovateľ tvrdil, že z obrázku 1 - z 3D zobrazenia je možné vidieť z vtáčej perspektívy, kde stála stavba hospodárskej budovy, že z obrázku 2 - z 3D zobrazenia je možné vidieť vzdialenosť medzi susediacimi stavbami z predného pohľadu, z obrázku 3 a 4 má vyplývať grafické znázornenie relevantných parciel a že z fotodokumentácie má vyplývať stav pred nezákonnou demolíciou a stav po nezákonnej demolícii.
7. Súd konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa zostali v rovine tvrdení a navrhovateľ ich súdu nepreukázal, a to ani na úrovni ich osvedčenia. Navrhovateľ neosvedčil vlastníctvo, ochrany ktorého sa domáha, keď existencia a vlastníctvo hospodárskej budovy hoci nezapísanej na liste vlastníctva nevyplýva z katastrálnej mapy, zo žiadneho listu vlastníctva, teda ani z LV č. XXXX, XXX kat. úz. N., ani z kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2003, ani z darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2011, predmetom ktorých sú parcely a stavba súp. č. 87. Obrázok č. 1 a 2 je fiktívny, z obrázku č. 3 existencia hospodárskej budovy nevyplýva, a napokon ani z obrázku č. 4. Z prílohy 2 vyplýva existencia stavebného materiálu, či odpadu na bližšie nešpecifikovanom pozemku, no nevyplýva akého druhu, v akom rozsahu, na akom pozemku, ani kto ho spôsobil. Navrhovateľ súčasne neosvedčil, že práve protistrana 1/ a 2/ je pasívne legitimovaná, keď vlastníctvo susedných parciel ipso facto nepreukazuje prípadný tvrdený zásah protistrany 1/ a 2/ do vlastníckych práv navrhovateľa. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva existencia susedských vzťahov, no nevyplýva existencia agresívneho riešenia konfliktu a vyhrážok o ďalšej demolácií stavieb.
8. Súd uzatvára, že navrhovateľ neosvedčil, (i) že práve protistrana 1/ a 2/ spôsobila zbúraný materiál pochádzajúci z trosiek vnútorného múrika a hospodárskej budovy, (ii) aký bol stav predchádzajúci zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa k vnútornému múriku, hospodárskej budove a pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, navrátenia ktorého sa navrhovateľ domáha; nešpecifikoval o aký vnútorný múrik a hospodársku budovu sa jedná, keď špecifikácia „materiálovo a parametrovo zhodujúcimi sa s vnútorným múrikom a hospodárskou budovou pôvodne sa nachádzajúcimi na tomto pozemku“ nie je (ani z hľadiska prípadnej vykonateľnosti) postačujúca, navyše keď tieto v čase rozhodovania súdu neexistujú už ani podľa tvrdení navrhovateľa, (iii) hrozbu „akýchkoľvek ďalších zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, ako aj k nemu priľahlých pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa“, /táto povinnosť vo všeobecnosti protistrane 1/ a 2/ vyplýva z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ/, navrhovateľ neosvedčil
ani tvrdený uskutočnený zásah, teda ani prípadné akékoľvek ďalšie zásahy, (iv) že protistrana 1/ a 2/ vstupuje na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa.
9. Súd mal na základe vyššie uvedeného osvedčené, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisového materiálu totiž nevyplýva ani osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti prípadného nároku navrhovateľa, z uvedených dôvodov súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Neodkladné opatrenie nie je ani prostriedkom ochrany proti páchaniu trestnej činnosti, v prípade, ak má navrhovateľ podozrenie na páchanie trestnej činnosti.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP tak, že inak úspešnej protistrane 1/ a 2/ vo výroku II. náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, keďže protistrane 1/ a 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28. februára 2018).
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 CSP a nasl., a to tým, že nesprávne právne posúdil hodnovernosť osvedčenia tvrdení navrhovateľa v návrhu.
12. V súvislosti s vlastníctvom múru a hospodárskej budovy, ktoré podľa prvoinštančného súdu nebolo osvedčené, navrhovateľ uviedol, že svoje vlastníctvo vyvodzuje v oboch prípadoch z titulu vydržania. Múrik vystaval na pozemku predchodca navrhovateľa a tento bol ním aj navrhovateľom nepretržite užívaný až do zásahu protistrany 1/ a 2/. Hospodárska budova existovala na pozemku viac ako 60 rokov, pričom navrhovateľ (rovnako aj jeho predchodca) nadobudol pozemok s touto stavbou a túto v dobrej viere užíval s tým, že dokumenty preukazujúce posledný titul (kde aj kúpna aj darovacia zmluva majú viac ako 10 rokov) boli doložené. Existencia stavby hospodárskej budovy vyplýva aj z verejne dostupných oficiálnych zdrojov Slovenskej republiky, t. j. satelitného zobrazenia aj 3D zobrazenia daného pozemku /3D zobrazenie Kataster nehnuteľností | ZBGIS (skgeodesy.sk)/. 3D zobrazenie pozemku s budovami, stiahnuté z uvedeného portálu, bolo súdu prvej inštancie predložené ako príloha návrhu. Navrhovateľ si je vedomý, že súd v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia neskúma podmienky platného vydržania, avšak aj napriek tomu, že navrhovateľ nemá k dispozícii iné listiny preukazujúce jeho vlastníctvo k múru a hospodárskej budove, v prípade ich neoprávneného zbúrania na pozemku navrhovateľa, s ktorým sú tieto stavebne spojené, toto považuje za preukázateľný zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku, voči ktorému by mala byť navrhovateľovi poskytnutá ochrana. Nie je predsa možné, aby v civilizovanej krajine niekto svojvoľne začal vykonávať úpravy na cudzom pozemku bez akékoľvek oprávneného nároku či predchádzajúceho rozhodnutia správnych orgánov alebo súdu a takýto pozemok, či stavby na ňom stojace ničil.
13. Pokiaľ ide o neosvedčenie vstupu protistrany 1/ a 2/ na pozemok a následný zásah, navrhovateľ uviedol, že súdu prvej inštancie bola predložená fotodokumentácia zo zásahu zo dňa 16.03.2022, pričom na jednej z fotografií je zachytená priamo protistrana 2/, ako stojí pri kope zdemolovaného materiálu (pán s čiernymi vlasmi a bradou v šedom svetri). Navrhovateľ zároveň prvoinštančnému súdu popísal, že s protistranou 1/ a 2/ mal v minulosti konflikty, ktorých predmetom bol práve múrik a hospodárska budova postavená na pozemku. Nakoľko išlo o verbálne konflikty, navrhovateľ k týmto nemá k dispozícii listinné dôkazy. K zásahu došlo okrem iného neočakávane a navrhovateľ nemal priestor okrem fotografií žiadne ďalšie dôkazy zabezpečovať. Podľa navrhovateľa je v konaní dostatočne osvedčená skutočnosť, že protistrana 1/ a 2/, resp. ňou poverené osoby, bez akéhokoľvek povolenia alebo rozhodnutia príslušného orgánu vstúpili na pozemok navrhovateľa a zbúrali časť hospodárskej budovy a múriku nachádzajúcich sa na pozemku. Navrhovateľ si zároveň nie je vedomý toho ako inak (ako tvrdeniami a fotografiami) mal prvoinštančnému súdu preukázať, že zásah spôsobila naozaj protistrana 1/ a 2/, resp. ňou poverené osoby.
14. Navrhovateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že z fotografií nie je zjavný stav pred a po vykonaní zásahu. Navrhovateľ predložil súdu všetku dokumentáciu, ktorá hodnoverne preukazuje
stav pozemku pred a po zásahu. K návrhu priložil okrem fotografií (na ktorých je na predposlednej fotografii viditeľný stav z pred zásahu a na ostatných je jasne viditeľný stav po zásahu, t. j. pás pozemku, na ktorého povrchu sú zbúrané pozostatky materiálu pochádzajúceho z múriku a časti hospodárskej budovy) aj 3D zobrazenia vytiahnuté z katastrálneho operátu, ktorý je možné si overiť s už vyššie uvedenými verejnými zdrojmi.
15. V súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie ďalšieho zásahu navrhovateľ uviedol, že existenciu hrozby ďalšieho zásahu považuje za preukázanú najmä tým, že protistrana 1/ a 2/ sa pri tomto konflikte dopustila tak závažného zásahu do práv navrhovateľa, ako je fyzická demolácia majetku, a zároveň aj tým, že hospodárska budova a múrik neboli jediným predmetom konfliktu medzi navrhovateľom a protistranou 1/ a 2/. Navrhovateľ má preto dôvodnú obavu, že protistrana 1/ a 2/ bude rovnako agresívne postupovať aj vo vzťahu k ďalším výhradám, ktoré má voči navrhovateľovi. Okrem toho, zbúraný materiál sa doposiaľ nachádza na pozemku a ten zároveň zostal neoplotený voči susednému pozemku. Pozemok nemá zo strany susedného pozemku žiadnu vonkajšiu ochranu.
16. Pokiaľ ide o nešpecifikovanie parametrov múriku a hospodárskej budovy, k tomu navrhovateľ uviedol, že k bližšiemu určeniu materiálu a parametrov nepristúpil, nakoľko mu ide najmä o funkčnosť užívania pozemku a hospodárskej budovy. Okrem toho z fotografií nachádzajúcich sa v spise vyplýva ako vyzeral múrik aj hospodárska budova v čase pred zásahom (išlo o murované objekty). Nakoľko hospodárska budova z časti stále stojí, nepovažuje navrhovateľ za nutné, aby špecifikoval, ako má vyzerať a aký materiál sa má použiť. Čo sa týka výšky múriku, navrhovateľ nemal tento presne odmeraný, avšak z fotografií je možné vyčítať cca akú výšku mal. Z uvedených dôvodov navrhovateľ zvolil terminológiu „materiálovo a parametrovo zhodujúcu sa“ s pôvodným stavom.
17. Navrhovateľ sa obrátil na súd s dôverou, že mu poskytne ochranu pred zásahom, akým je neoprávnený vstup na pozemok a zbúranie stavieb sa na ňom nachádzajúcich, keďže nemá k dispozícii iné možnosti, ako sa brániť. Navrhovateľ považuje preto rozhodnutie prvoinštančného súdu a jeho odôvodnenie za absolútne nepostačujúce a je názoru, že súd prvej inštancie sa chcel len s prípadom rýchlo vyporiadať, pričom nezohľadnil vážnosť tvrdeného porušenia vlastníckeho práva navrhovateľa. V prípade, že by napríklad navrhovateľovi zbúrala protistrana 1/ a 2/ časť jeho rodinného domu, pravdepodobne by súdu predložil veľmi obdobné dôkazy a rovnako by sa dožadoval ochrany svojich práv. Ak by súd aj v tomto prípade rozhodoval zhodne, ochranu by mu neposkytol a skonštatoval by, že z fotografií jednoznačne nevyplýva, že ide o rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva.
18. Navrhovateľ sa síce bude domáhať náhrady škody v konaní pred súdom, kde budú skutkové okolnosti prípadu pravdepodobne dopodrobna skúmané, avšak toto konanie môže trvať roky. Do tej doby navrhovateľovi nebude v dôsledku uznesenia súdu prvej inštancie umožnené pozemok plnohodnotne užívať, a to z dôvodu, že sa na ňom nachádzajú trosky hospodárskej budovy a múriku. Okrem toho protistrana 1/ a 2/ sa vyjadrila, že spochybňuje aj výmeru pozemku a tvrdí, že časť z pozemku by mala pariť k susednému pozemku. Viackrát sa vyjadrila, že by chcela túto časť pozemku využiť na obchádzanie stavby svojho rodinného domu nachádzajúceho sa na susednom pozemku. Vzhľadom na absolútne neoprávnené a agresívne riešenie konfliktu protistranou 1/ a 2/, ktorá sa vôbec nenamáha na docielenie svojich záujmov žiadať o pomoc oprávnené autority, sú obavy navrhovateľa z ďalších zásahov do výkonu jeho vlastníckeho práva na mieste. Tým, že súd prvej inštancie neposkytol ochranu navrhovateľovi, vytvoril priestor pre ďalšie neoprávnené zásahy zo strany protistrany 1/ a 2/. Ak by bol prvoinštančný súd neodkladné opatrenie vydal, a to aspoň v časti nevstupovania na pozemok navrhovateľa a nepokračovania v ďalších zásahoch, ochránil by tým výkon práv navrhovateľa ako vlastníka a protistranu 1/ a 2/ by tým vôbec neobmedzil vo výkone jej patriacich práv. Súd prvej inštancie si však napriek tomu vybral možnosť neochrániť objektívne existujúce vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku pred hrozbou zásahu, a uprednostnil umožnenie absolútne neodôvodnenej hoc aj hypotetickej svojvôle protistrany 1/ a 2/ zasahovať do práv navrhovateľa. Veľmi dôležitým v tomto konaní je najmä fakt, že vydaním neodkladného opatrenia, a to aspoň vo zdržovacích výrokoch, by súd žiadnym spôsobom neobmedzil výkon práva protistrany 1/ a 2/. Protistrane 1/ a 2/ by nebola spôsobená žiadna ujma.
19. Navrhovateľ v ďalšom nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nesvedčení nároku navrhovateľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 1/2017 zo dňa 09.02.2017 platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v
základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Navrhovateľ v odvolaní nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že pravdepodobnosť vyhovenia žalobe navrhovateľa v prípadnom spore vo veci samej je nižšia ako pravdepodobnosť jej zamietnutia. Uvedené tvrdenie nepovažuje za dostatočne podložené. To, že navrhovateľ nedisponuje listinnými dôkazmi preukazujúcimi vlastníctvo k hospodárskej budove, automaticky neznamená, že jeho nárok neexistuje, prípadne že šanca na úspech žaloby v tejto veci by bola nižšia ako pravdepodobnosť jej zamietnutia. Navrhovateľ totiž hodnoverne preukázal, že hospodárska budova a múrik sa nachádzajú na pozemku, ktorý je nesporne vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Zároveň fotografiami preukázal, že na pozemku došlo k zásahu a bola mu spôsobená škoda v doposiaľ presne nevyčíslenej výške. Z jednej z fotografií zároveň vyplýva, že na mieste zásahu, t. j. na pozemku navrhovateľa, sa v čase zásahu, resp. hneď po ňom, nachádza protistrana. Uvedené dôkazy sú dostatočné na preukázanie, že tvrdenie navrhovateľa je nanajvýš pravdepodobné. Účelom tohto konania je ochrana vlastníckych práv navrhovateľa nielen k hospodárskej budove a múriku, ale aj k jeho pozemku. Vlastníctvo k tomuto pozemku nebolo prvoinštančným súdom spochybnené, no napriek tomu zásah do tohto vlastníctva súd ignoroval. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je závažným zásahom do vlastníckeho práva už len neoprávnený vstup na pozemok. Zbúranie stavieb na ňom stojacich je preto jednoznačným zásahom nad mieru primeranú pomerom, a to už len z dôvodu poškodenia pozemku a stromov, prípadne rastlín a iných vecí sa na ňom nachádzajúcich. Navrhovateľ teda hodnoverne osvedčil svoj nárok a jeho trvanie, rovnako ako aj neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko spor vo veci samej bude pravdepodobne trvať dlhšiu dobu a do tej doby je navrhovateľ ako vlastník oprávnený nerušene užívať svoj pozemok.
20. Záverom odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení, ako požadoval navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosť osvedčenú obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľa použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Navrhovateľ je zo zákona povinný
hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (viď vyššie citované ust. § 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, predovšetkým toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Jedným zo základných predpokladov je osvedčiť právo, alebo nárok, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, t.j. navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah.
27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolateľ primárne poukazoval na to, že svoj nárok osvedčil, preukázal vstup protistrany na svoj pozemok, má dôvodnú obavu, že protistrana bude agresívna aj vo vzťahu k ďalším výhradám, ktoré majú voči navrhovateľovi a súd vytvoril priestor pre ďalšie neoprávnené zásahy zo strany žalovaných.
28. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: I. Žalovaní sú povinní odstrániť z pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, katastrálne územie: N., obec: N., okres: Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako aj k nemu priľahlých pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa vo vlastníctve Žalobcu, zbúraný materiál pochádzajúci z trosiek vnútorného múrika a hospodárskej budovy. II. Žalovaní sú povinní navrátiť stav predchádzajúci zásahu do vlastníckych práv Žalobcu k vnútornému múriku, hospodárskej budove a pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, katastrálne územie: N., obec: N., okres: Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX; a to tým že vystavajú vnútorný múrik a hospodársku budovu materiálovo a parametrovo zhodujúcimi sa s vnútorným múrikom a hospodárskou budovou pôvodne sa nachádzajúcimi na tomto pozemku. III. Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek ďalších zásahov do vlastníckeho práva Žalobcu k pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom 559, katastrálne územie: N., obec: N., okres: Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako aj k nemu priľahlých pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa vo vlastníctve Žalobcu, s výnimkou úkonov uvedených vo výrokoch I. a II. tohto petitu. IV. Žalovaní sú povinní nevstupovať na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: N., obec: N., okres: Trnava, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odbor, vo vlastníctve Žalobcu, s výnimkou vstupu za účelom vykonania úkonov uvedených vo výrokoch I. a II. tohto petitu.
29. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Tvrdenia navrhovateľa zostali v rovine tvrdení a navrhovateľ ich súdu nepreukázal a to ani v úrovni ich osvedčenia. Z listinných dôkazov navrhovateľa nemožno vyvodiť, že protistrana zasiahla do vlastníckeho práva navrhovateľa zbúraním časti hospodárskej budovy a múrika. Navrhovateľ uviedol, že protistrana vnímala, že hospodárska budova bola sčasti postavená na ich pozemku a svoje vlastnícke právo k hospodárskej budove a k múriku si odvodzuje vydržaním. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade je spornou tá skutočnosť, v koho prospech svedčí (svedčalo) vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, resp. i na koho pozemku boli postavené. Aj keď nie je vylúčená pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o jeho vlastníckom práve, uviedol, že konflikty medzi nimi a protistranou pretrvávajú už od roku 2016.
30. Je nutné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a protistranou a neodsvedčil svoj nárok riešiť spor formou nariadenia neodkladného opatrenia.
31. K nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal odstránenia zbúraného materiálu a navrátenia stavu predchádzajúcemu vlastníckemu právu, okrem už skutočností uvedených súdom prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy vzťahov. Neodkladné opatrenie slúži na úpravu vzťahov iba v prípade, ktorý neznesenie odklad. Navrhovateľ neosvedčil, že uvedený nárok je nutné riešiť práve formou nariadenia neodkladného opatrenia a nič nebráni navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej.
32. Sám navrhovateľ uviedol, že k hospodárskej budove a k múriku si odvodzuje svoje vlastnícke právo titulom vydržania. Skutočnosť, že jeho právny predchodca využíval predmetnú budovu ešte nepreukazuje jeho tvrdenie a teda nemohol ani osvedčiť dôvodnosť svojho nároku vo vzťahu k hospodárskej budove a múriku. Podľa tvrdenia navrhovateľa, protistrana mala za to, že predmetné budovy sa nachádzali sčasti i na pozemku protistrany a spornou podľa jeho tvrdenia je aj tá skutočnosť, na koho pozemku sa predmetná budova a múrik nachádza. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že od kedy sa protistrana 1/ a 2/ v roku 2016 prisťahovala, iniciovala konflikty s navrhovateľom, pričom ako najväčší problém protistrana vnímala stavbu múru z ulice a stavbu hospodárskej budovy s priľahlým prístreškom, ktorá mala čiastočne zachádzať aj do susedného pozemku. Až v odvolaní tiež tvrdí, že protistrana spochybňuje aj výmeru pozemku. Ako je už i vyššie uvedené, neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý slúži na úpravu vzťahov iba v prípade, ktorý neznesenie odklad. Nie je zrejmé z akého dôvodu, pre dlhotrvajúce konfliktné vzťahy a podľa tvrdenia navrhovateľa agresívne správanie protistrany, nekonal navrhovateľ už skôr.
33. Odvolací súd má za to, že pokiaľ protistrana zničila časť hospodárskej budovy a múrik, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa boli v jeho vlastníckom práve (ktorá skutočnosť však osvedčená nebola), a týmto chceli vyriešiť ich zasahovanie (rozumej budov) do vlastníckeho práva protistrany, navrhovateľ neosvedčil svoj nárok ani pokiaľ ide o hrozbu vstupu a ďalších zásahov protistrany na jeho pozemok, nakoľko bližšie sa ku konfliktom s protistranou nevyjadril. Z jeho návrhu nie je zrejmé, v čom konkrétne by mali spočívať zásahy (ktorých sa má protistrana zdržať) do jeho vlastníckeho práva k pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 559, vedenej na LV č. XXX a k nemu priľahlých pozemkov a stavieb (bez bližšej špecifikácie), nachádzajúcich sa vo vlastníctve navrhovateľa. Za tejto situácie tak nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Konanie protistrany, ktoré nebolo v súlade so zákonom, bude riešené v inom konaní, avšak pokiaľ ide o nároky navrhovateľa, tento v tomto konaní neosvedčil dôvodnosť svojho nároku.
34. Navrhovateľ podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne namietal v odvolaní porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nedospel k rovnakému záveru. K ďalším argumentom navrhovateľa sa odvolací súd nevyjadroval, keďže nemohli zvrátiť rozhodnutie v danej veci.
35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Protistrane súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko i keď boli v celom rozsahu úspešní v odvolacom konaní, v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.
37. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).