Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. Č., F.. XX.XX.XXXX, S., P. XXXX, v konaní o zaplatenie 719,74 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 137,80 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,75 % ročne zo sumy 25,99 Eur za obdobie od 26.04.2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.05.2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.06.2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 44,83 Eur za obdobie od 26.07.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 719,74 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,99 Eur za obdobie od 26.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 33,49 Eur za obdobie od 26.06.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 44,83 Eur za obdobie od 26.07.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 581,94 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 105933722Z178 zo dňa 13.12.2012, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanému. Žalovaný sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúry, a to: f.č. 7303547859 na sumu 25,99 Eur, so splatnosťou 25.04.2013, f.č. 7304687239 na sumu 33,49 Eur, so splatnosťou 25.05.2013, f.č. 7305863719 na sumu 33,49 Eur, so splatnosťou 25.06.2013, f.č. 7307046022 na sumu 44,83 Eur, so splatnosťou 25.07.2013 a f.č. 7402562520 na sumu 581,94 Eur, so splatnosťou 25.03.2014. Žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom a neuhradil tak ani odo dňa postúpenia pohľadávky. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. 3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., Bratislava a postupníkom - žalobcom, bola postúpená pohľadávka žalovaného na súčasného žalobcu.

4. Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe ani k pripojeným listinným dôkazom, ktoré prevzal dňa 19. 07. 2016. Súd ďalej postupoval v zmysle ust. § 219 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet zo dňa 13.12.2012 vyplynulo, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmysle zmluvy bolo žalovanému poskytnuté koncové zariadenie LEADTEK USB MODEM NEW. Z bodu 1 písm. a.) vyplynulo, že podnik bol povinný zriadiť účastníkovi potrebný prístup k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti a podľa písm. c.) bol účastník povinný riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb špecifikovaných v tejto zmluve. 9. K uvedenej Zmluve bol uzavretý Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.12.2012, z ktorého vyplynulo, že Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanému program služieb MI NOEB3, mobilné zariadenie: LEADTEK USB MODEM NEW za maximálnu kúpnu cenu 29,90 Eur. Doba viazanosti bola určená na 24 mesiacov a zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 bola uvedená vo výške 331,94 Eur. Z Dodatku vyplynulo, z bodu 1 písm. b.) riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb. Z bodu 3 Dodatku vyplynulo, že „V prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o deaktiváciu služby alebo ukončenie zmluvy alebo tohto dodatku v zmysle bodu 2 tohto dodatku, je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku. Týmto dojednaním nie je dotknuté právo účastníka požiadať podnik o dočasné prerušenie poskytovania služby z dôvodov na strane účastníka; prerušením poskytovania služby a programu služby nie je dotknutá povinnosť účastníka platiť podniku mesačný paušálny poplatok za príslušný program služby uvedený v cenníku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku, nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.".

10. Zo Zmluvy o kúpe PC/notebooku/periférneho zariadenia zo dňa 13.12.2012 vyplynulo, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmysle zmluvy bolo žalovanému poskytnuté zariadenie, typ PC: Notebook Standard-Asus X55U za cenu 1- Eur s DPH. Z Osobitných ustanovení uvedenej zmluvy vyplynulo, že zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou sa riadi Osobitnými podmienkami pre predaj PC/ notebookov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

11. K žalobe boli pripojené Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom,a.s. a takmer nečitateľný Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., v dôsledku minimalizovaného písma.

12. Faktúrou č. 7303547859 zo dňa 08.04.2013, splatnou dňa 25.04.2013, boli žalovanému fakturované mesačné poplatky v sume 25,99 Eur, za obdobie od 08.03.2013 do 07.04.2013. Z pripojenej faktúry č. 7304687239 zo dňa 08.05.2013, splatnou dňa 25.05.2013, boli žalovanému fakturované mesačné poplatky v sume 33,49 Eur, za obdobie od 08.04.2013 do 07.05.2013. Z pripojenej faktúry č. 7305863719 zo dňa 08.06.2013, splatnou dňa 25.06.2013, boli žalovanému fakturované mesačné poplatky v sume 33,49 Eur, za obdobie od 08.05.2013 do 07.06.2013. Z pripojenej faktúry č. 7307046022 zo dňa 08.07.2013, splatnou dňa 25.07.2013, boli žalovanému fakturované mesačné poplatky v sume 44,83

Eur, za obdobie od 08.06.2013 do 07.07.2013. Z pripojenej faktúry č. 7402562520 zo dňa 08.03.2014, splatnou dňa 25.03.2014, bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuta v sume 581,94 Eur, za obdobie od 08.02.2014 do 07.03.2014.

13. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a.) Zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia Zmlúv a Dodatku, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 14. Podľa odseku 12 písm. b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému na základe Zmluvy a Dodatku o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.12.2012 vznikla povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Služby boli vyfakturované vyššie označenými faktúrami. Z dokazovania nevyplynulo, že by tieto faktúry boli zo strany žalovaného reklamované, ani vrátené, napokon ani po doručení žaloby sa žalovaný nevyjadril k týmto faktúram, z čoho je možné vyvodiť, že faktúry akceptoval. Z toho dôvodu súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy 137,80 Eur (za mesačné poplatky).

16. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžných súm, žalobca si uplatnil úrok z omeškania po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 7303547859 bol prvým dňom omeškania deň 26.04.2013. K uvedenému dňu sa úrok z omeškania riadil ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s použitím ust. § 10c Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k uvedenému dňu omeškania vo výške 0,75 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku predstavovala 8,75 % ročne. 17. V prípade f. č. 7304687239 bol prvým dňom omeškania deň 26.05.2013, v prípade f.č. 7305863719 deň 26.06.2013 a v prípade f.č. 7307046022 deň 26.07.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k uvedeným dňom omeškania vo výške 0,5 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku predstavovala 8,5 % ročne.

18. Súčasťou uplatneného nároku bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 581,94 Eur. Keďže sa jedná nepochybne o spotrebiteľský záväzkový vzťah, súd aplikoval na uvedený vzťah príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

19. Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 25. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 26. Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, 27. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 29. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 31. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky v Zmluve a Dodatku a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pokiaľ nevyplýva riadne informácia pre spotrebiteľa zo zmluvy, podľa názoru súdu nie je možné, aby bola časť obsahu zmluvy alebo dodatku riešená všeobecnými obchodnými podmienkami. Takáto možnosť je daná len v obchodno-záväzkových vzťahoch (ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na rozdiel od uvedenej úpravy, Občiansky zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy odkazom na úverové podmienky, výnimkou je poistná zmluva. Z týchto dôvodov, teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky odkazom na Všeobecné podmienky a Cenník. Pokiaľ mal poskytovateľ úmysel uplatňovať určité sankcie za porušenie platobnej povinnosti alebo jej omeškanie, malo byť takéto dojednanie podpísané a zreteľne uvedené v Zmluve alebo Dodatku. 33. Zmluvná pokuta bola upravená v Dodatku ako dôsledok porušenia definovaných povinností žalobcom v bode 3 Dodatku. Podľa bodu 1 písm. b/ Dodatku mal účastník riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Všeobecnými podmienkami predchodcu žalobcu. Pripojenie Všeobecných podmienok k Zmluve pred jej podpísaním nebolo preukázané. Rovnako aj z pripojeného Dodatku je zrejmé, že jeho text bol pripravený právnym predchodcom žalobcu vopred, vo forme predformulovaných zmluvných podmienok, do ktorých boli vpísané údaje o žalovanom. Žalovaný nemal možnosť zmeniť obsah podmienok poskytovaných služieb, ktoré boli predmetom Dodatku a už vôbec nie Všeobecných podmienok, na ktoré odkazuje Dodatok. 34. V danom prípade žalobca zabezpečoval zmluvnou pokutou porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 alebo v bode 2 Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k vypojeniu služby zo strany Podniku. Takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení

alebo vzťahov, pričom vlastne dodávateľ určí, ktoré porušenie si vyberie. Naviac sankcie zaťažujú jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu. Takto upravená zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu.

35. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve - v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a prípadne odkazom na Všeobecné podmienky, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty boli v Dodatku koncipované tak, že žalovaný pri podpisovaní Dodatku k zmluve by len s ťažkosťami postrehol takúto úpravu, ktorá ju v tomto vzťahu značne znevýhodňuje. S ohľadom na rovnováhu práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu, by nemala byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaná zmluvnou pokutou len jedna strana, a to spotrebiteľ. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

38. Súd pri posudzovaní zmluvnej pokuty dospel k záveru, že ide o neprimeranú sankciu, nielen z dôvodu, že nebola individuálne vyjednaná - dohodnutá, ale aj z dôvodu, že napríklad pri jej aplikácii vôbec dodávateľ nerozlišuje situáciu, kedy dôjde k ukončeniu zmluvy, k porušeniu inou formou, či je to na počiatku vzťahu alebo pred jeho ukončením. Súd má za to, že dodávateľ, ako autor zmluvnej pokuty, v ktorého prospech bola jednostranne vyjadrená v zmluve, mohol a mal jej výšku, ale aj podmienky stanoviť tak, aby bola prijateľná počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu v zmysle uzavretej zmluvy.

39. V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

40. Dôvodom pre konštatovanie absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute je absencia podstatnej náležitosti právneho úkonu, ktorým malo byť dojednanie zmluvnej pokuty. V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť vôle sú základnými náležitosťami a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by žalovaný prejavil vôľu takéto dojednanie zahrnúť do Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Naviac súd zdôrazňuje, že samotná výška uplatnenej zmluvnej pokuty nezodpovedá ani úprave zahrnutej v Dodatku k zmluve, pretože zmluvná pokuta v zmysle Dodatku predstavovala 331,94 Eur a uplatnená zmluvná pokuta v zmysle žaloby bola vo výške 581,94 Eur. Súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.

41. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 137,80 Eur, spolu s priznaným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, z vyššie uvedených dôvodov.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 19 %, žalovaný v rozsahu 81 %, tzn. konečný úspech v konaní mal žalovaný v rozsahu 62 % (81 - 19), ktorému nevznikli žiadne trovy konania, z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.