Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-351-2012.pdf
PDF · 82.19 KB
Case nature
Subarea
10Er/351/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava, vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávnenej L. T., F.. XX.X.XXXX, T. R.. B. XXXX/XXA, XXX XX Q., proti povinnému: D. T., F.. XX.X.XXXX, S..Č.. XXXXXX/XXXX, T. J. F. R. XX, XXX XX R. H. Q., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžnú sumu za príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 1.980 EUR a sumu za bežný príspevok na výživu rozvedenej manželky od 1.5.2012 vo výške 165 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii sa vyhovuje v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením zo dňa 23.7.2012 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora JUDr. Luciu Baničovú vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. 21C/97/2010-31 zo dňa 28.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/217/2011- 74 zo dňa 23.11.2011.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a zaplatil predbežné trovy exekúcie a zároveň ho poučil o možnosti vzniesť do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii alebo do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesť námietky proti trovám exekúcie. Povinnému bolo upovedomenie doručené dňa 22.10.2013.
Súdny exekútor postúpil na tunajší súd dňa 5.11.2013 námietky povinného proti exekúcii. Námietky boli podané v zákonnej lehote dňa 4.11.2013.
Povinný ako dôvod podania námietok proti exekúcii uvádza, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V námietkach povinný uvádza, že výška zameškaného príspevku na výživu rozvedenej manželke nebola 1.980 EUR, ale v skutočnosti predstavovala sumu vo výške 1.815 EUR. Tento nedoplatok vznikol z dôvodu jedenásť mesiacov trvajúceho odvolacieho konania, nakoľko rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 21C/97/2010- 31, ktorým súd priznal oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 165 EUR mesačne, nadobudol právoplatnosť až dňa 11.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 11Co/217/2011- 74. Povinný ďalej uvádza, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 21C/97/2010- 31 začal platiť zameškané príspevky vo výške 165 EUR, pričom sumu 117 EUR zaplatil dňa 21.2.2012, o čom predložil súdu aj dôkaz, a to kópie výpisov z účtu. Povinný uvádza, že po sčítaní zaplatených položiek vyplývajúcich z platieb uvedených vo výpisoch účtov vo výške 2.000 EUR je treba považovať dlh voči oprávnenej za splatený s preplatkom 185 EUR. Vzhľadom k vyššie uvedeným tvrdeniam povinný navrhuje, aby súd uznesením námietkam
povinného vyhovel a následne exekúciu zastavil. Zároveň si od oprávnenej uplatňuje trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky.
Povinný ako dôkaz svojich tvrdení predložil zoznam platieb (kópie výpisov z účtu) a taktiež kópie vlastnoručne napísaných potvrdení o prevzatí sumy oprávnenou.
Pre odstránenie pochybností z čoho pozostávajú platby vo výške 340 EUR z výpisov účtu, bol povinný vyzvaný, aby uviedol výšku výživného na maloletú dcéru. Dňa 25.2.2016 osobne podal povinný podanie označené ako „Doplnenie námietky proti exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Júlia Čechová vedená pod číslom EX 12/18“, kde uviedol, že výška výživného na maloletú je 175 EUR, a teda suma 340 EUR pozostáva z príspevku na rozvedenú manželku vo výške 165 EUR a z výživného na maloletú vo výške 175 EUR, t.j. spolu 340 EUR.
Z výpisov z účtu vyplývajú nasledujúce platby, ktoré boli prevedené na účet oprávnenej. Dňa 18.1.2012 suma 165 EUR, dňa 13.2.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 20.2.2012 suma 117 EUR (táto suma vyplýva z exekučného titulu ako nedoplatok na príspevku za obdobie od 10.1.2011 do 28.1.2011, pričom v podaní zo dňa 19.6.2012 oprávnená uviedla, že túto sumu si neuplatňuje nakoľko ju povinný uhradil pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie), dňa 12.3.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 11.4.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 11.5.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 11.6.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 25.6.2012 suma 300 EUR (táto suma je príspevok na výživu rozvedenej manželke, čo potvrdila aj oprávnená podaním zo dňa 22.1.2014), dňa 11.7.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 25.7.2012 suma 500 EUR (táto suma je príspevok na rozvedenú manželku, čo potvrdila aj oprávnená podaním zo dňa 22.1.2014), dňa 13.8.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke), dňa 11.9.2012 suma 340 EUR (z toho 165 EUR ako príspevok na výživu rozvedenej manželke). Platby zo dňa 3.7.2013 vo výške 200 EUR, zo dňa 26.7.2013 vo výške 50 EUR, ktoré vyplývajú z kópii vlastnoručne podpísaných potvrdení o prevzatí sú nesporné, nakoľko to vyplýva aj z tvrdení, ktoré uviedla aj oprávnená vo svojom podaní zo dňa 22.1.2014. Platba vo výške 100 EUR zo dňa 15.9.2013 vyplývajúca z kópii vlastnoručne podpísaných potvrdení o prevzatí je sporná z dôvodu, že matka vo svojom podaní zo dňa 22.1.2014 tvrdí, že táto suma bola započítaná na výživne pre dcéru Luciu, nakoľko v tom mesiaci zaplatil na ňu povinný iba 70 EUR. V podaní zo dňa 25.2.2016 povinný uviedol, že toto tvrdenie oprávnenej nie je pravda a suma 100 EUR je príspevok na výživu rozvedenej manželke, pričom v danom mesiaci zaplatil riadne výživné vo výške 175 EUR a to dňa 12.9.2013, o čom predložil aj dôkaz, a to výpis z účtu. Oprávnená v podaní zo dňa 22.1.2014 uviedla, že povinný zaplatil dňa 5.9.2012 sumu vo výške 300 EUR (táto suma vyplýva aj z výpisov účtu, ktoré predložil povinný ako dôkaz), avšak táto suma bola dcére Lucii daná dobrovoľne na dovolenku. Povinný toto tvrdenie nepoprel v žiadnom zo svojich podaní.
Z vyššie uvedených platieb, ktoré boli poukázané oprávnenej ako príspevok na výživu rozvedenej manželke, ktoré bol povinný na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 21C/97/2010-31 zo dňa 28.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/217/2011- 74 zo dňa 23.11.2011 povinný zaplatiť, vyplýva, že povinný uhradil oprávnenej spolu sumu vo výške 2.635 EUR (165 + 165 + 165 + 165 + 165 + 165 + 300 + 165 + 500 + 165 + 165 + 200 + 50 + 100).
Oprávnená v Návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.4.2012 žiadala súdneho exekútora o vymoženie dlžnej sumy príspevku na výživu rozvedenej matky za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 1.980 EUR, bežný mesačný príspevok na výživu rozvedenej matky vo výške 165 EUR od 1.5.2012, trovy oprávneného v exekučnom konaní spočívajúce z poplatku za spísanie návrhu do zápisnice vo výške 17 EUR a trovy exekúcie súdneho exekútora.
Z exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 21C/97/2010-31 zo dňa 28.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/217/2011- 74 zo dňa 23.11.2011 vyplýva povinnosť povinného platiť oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 165 EUR mesačne od 10.1.2011 do 9.1.2016 a uhradiť nedoplatok na príspevku za obdobie od 10.1.2011 do 28.1.2011 v sume 117,10 EUR. Nedoplatok vo výške 117,10 EUR povinný uhradil pred podaním Návrhu na vykonanie exekúcie, čo vyplýva aj z podania oprávnenej zo dňa 19.6.2012. V exekútorskej zápisnice je uvedené,
že dlžný príspevok na výživu rozvedenej manželky predstavuje 1.980 EUR (165 EUR x 12 mesiacov) za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011, avšak z exekučného titulu vyplýva povinnosť platiť príspevok až odo dňa 10.1.2011, nie od 1.1.2011. Pri výpočte nedoplatku na príspevku vo výške 117,10 EUR od 10.1.2011 do 28.1.2011 súd vychádzal z dennej sumy a nie mesačnej, ktorú bol povinný platiť oprávnenej. Denná suma, ktorú bol povinný povinný platiť oprávnenej predstavuje sumu vo výške 165 EUR/31 dní, t.j. zaokrúhlene na dve desatine miesta 5,32 EUR. Dlžná suma príspevku na výživu rozvedenej manželky teda predstavovala za rok 2011 sumu vo výške 1.830,96 EUR ((5,32 EUR x 3 dni z mesiaca január 2011) + 165 EUR x 11 mesiacov).
V Návrhu na vykonanie exekúcie žiada vymôcť oprávnená od povinného aj bežný príspevok vo výške 165 EUR mesačne, a to od 1.5.2012. Povinný však dňa 19.6.2012 podal návrh na Okresný súd Trnava, ktorým žiadal, aby súd zrušil jeho povinnosť platiť oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky s účinnosťou od podania návrhu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/43/2012- 59 bola s účinnosťou od 19.6.2012 zrušená povinnosť povinného platiť oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 21C/97/2010-31 zo dňa 28.1.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/217/2011- 74 zo dňa 23.11.2011. Voči rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19P/43/2012- 59 sa oprávnená odvolala, no Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 23 CoP/108/2013- 107 potvrdil časť rozsudku č.k. 19P/43/2012- 59, ktorým zrušil povinnosť povinného platiť oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky. Vzhľadom na vyššie uvedené bol povinný platiť povinný oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky do dňa 19.6.2012. V návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnená domáha vymôcť bežný príspevok na výživu rozvedenej manželky od 1.5.2012, pričom povinnosť platiť zanikla povinnému dňa 19.6.2012. Z toho vyplýva, že dlh na bežnom príspevku na výživu rozvedenej manželky za 50 dní (od 1.5.2012 do 19.6.2012) predstavuje sumu vo výške 50 x 5,32 EUR, t.j. spolu 266 EUR.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Predmetom tohto konania je vymoženie dlžného príspevku na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 1.980 EUR a bežného mesačného príspevku na výživu od 1.5.2012 vo výške 165 EUR mesačne.
Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietky povinného sú dôvodné. Súd dospel k záveru, že za rok 2011 povinný dlhoval oprávnenej sumu vo výške 1.830,96 EUR a nie sumu vo výške 1.980 EUR. Čo sa týka bežného mesačného príspevku na výživu rozvedenej manželky od 1.5.2012 súdu bolo preukázané, že táto povinnosť dňom 19.6.2012 zanikla, a preto dlh na tomto bežnom príspevku na výživu rozvedenej manželky za 50 dní predstavoval sumu 266 EUR.
Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom bolo súdu preukázané, že povinný uhradil oprávnenej príspevok na výživu rozvedenej manželky spolu vo výške 2.635 EUR, čo predstavuje vyššiu sumu ako sa dotýka predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenej zo dňa 23.4.2012, (rok 2011- 1.830, 96 EUR a za obdobie od 1.5.2012- do 19.6.2012 sumu vo výške 266 EUR, t.j. spolu 2.096,96 EUR).
Preto je potrebné vyhovieť námietkam povinného v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené súd vyhovuje námietkam povinného v celom rozsahu.
Podľa § 50 ods.4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietkam proti exekúcii povinného vyhovelo, súd predmetnú exekúciu v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastaví.
Povinní si v námietkach uplatňuje aj trovy od oprávnenej spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. účinného od 4.10.2012 súd nevyruboval súdny poplatok za námietky voči exekúcii. Tak to bolo aj v predmetnej exekúcii, nakoľko námietky boli podané dňa 4.11.2013. Z toho dôvodu, súd nerozhodoval o trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o námietkach povinného proti exekúcii je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.