Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-127-2016.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/127/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného V., zastúpeného U. proti povinnej Q., o vymoženie istiny vo výške 145,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2015, č.k. 16Er/3431/2015-10 takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 18.03.2015 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 145,21 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2008 a vykonateľnosť dňa 02.05.2008. Z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/2331/2008 (EX 5915/08) v prospech oprávneného: V., s.r.o., IČO XX XXX XXX, so sídlom V. XX, O., proti povinnej: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/2331/2008 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto
exekučnom konaní, sp. zn. 16Er/3431/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že v danej fáze exekučného konania nemôže súd rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Súd rozhoduje len o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preto sú prípustnými výsledkami tejto fáze exekučného konania len buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vyslovil, že tým, že exekučný súd exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odňal oprávnenej možnosť realizovať jej procesné oprávnenia. Oprávnený ďalej namietal aj záver súdu prvej inštancie o existencii prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej treba chápať podľa oprávneného tak, že vecou je len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé založiť prekážku rozhodnutej veci. Uvedenému nasvedčuje aj to, že zákonodarca takúto prekážku konania v Exekučnom poriadku nestanovil, na rozdiel napríklad od vady konania litispendencie.
3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že od roku 2008 až do roku 2014 bola proti nej vedená neoprávnene exekúcia. Je starobná dôchodkyňa vo veku XX rokov, exekútor jej protiprávne pozastavil výplatu starobného dôchodku, preto podala sťažnosť na Generálnu prokuratúru a kanceláriu prezidenta.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť z týchto dôvodov:
5. V prvom rade je potrebné uviesť, že po podaní odvolania oprávneného došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok konania v danej exekučnej veci (teda aj existenciu prekážky veci rozhodnutej). Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval splnenie podmienok konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože konanie v tejto exekučnej veci začalo za jeho platnosti a účinnosti a preto musia byť splnené podmienky konania stanovené právnym predpisom v čase jeho začatia. 6. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade X.. Y. S., V.. dňa 18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 145,21 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011 uviedol, že je rozporné so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
7. Z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie, č.k. 16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011, ktoré je súčasťou exekučného spisu, vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02788/08 zo dňa 09.04.2008 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie 296,09 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvej inštancie zastavil prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi účastníkmi, na ktorej založil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy a preto neplatná. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011.
8. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
9. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
10. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
12. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
13. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
14. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
15. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie, sp. zn.
16Er/2331/2008-57 zo dňa 04.02.2011, ktorým rozhodnutím exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že vyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej doložky, teda ide o nespôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenie exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/2331/2008, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).