Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20C-168-2012.pdf
PDF · 126.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/168/2012
Rozhodnutie
W. súd N., samosudcom K.. A. B., v právnej veci žalobcu: I., s.r.o. , so sídlom I. č. XX XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, právne zastúpený: X. I.. s.r.o. so sídlom S. č. 4, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX proti žalovanému: C. republika, za ktorú koná N. spravodlivosti C. republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. P. z a m i e t a .
II. P. n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
X. Žalobca sa návrhom doručeným súdu XX.X.XXXX domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Y. odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXX/ XXXX. C. exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom návrh bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. H. súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, a to rozhodnutím o poverení, teda po viac ako X mesiacoch. P. tvrdil, že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani návrhom na vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh na vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis súdu. M., že postup exekučného súdu bol nesprávny, v rozpore so zákonom, pretože neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Y. súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku XX ods. X O. SR. I. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške XXX,XX H., ktorá pozostáva zo sumy XX,XX H. na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy XX,XX H. za udržiavanie a správu systému a zo sumy XX,XX H. na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v exekučnom konaní. N. si uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe nestačí. N. uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom zanikne povinný, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k jeho insolvencii. Y. nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. B. uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa poskytne ochrana v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. XX ods. X ústavy. Y. si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu XXX,XX H. za XXX dní. G. uskutočnil alikvotným pomerom XX,XX H. na každý mesiac omeškania, pričom vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu, kde im bolo právo kvôli prieťahom súdu priznané, a podľa ktorých rozhodnutí je náhrada za rok omeškania XXX,XX H.. P. ďalej v návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 zák. č. XXX/XXXX Z.z. uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Z. v tomto smere odkázal na spis N. spravodlivosti SR.
X. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. C. stanovisko odôvodnil tým, že v žalobe sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napr. uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách ako dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody ,nemajetkovej ujmy a iné. P. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. P. tvrdí, že nemá vedomosť o spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože tieto mu museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. Y. spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu je jedným z dôvodov, pre ktoré O. súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou exekučného súdu. P. ďalej poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. P. ďalej uvádza aj rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si nárok uplatňuje. Y. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. L. nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde namietaným nesprávnym úradným postupom má byť skutočnosť, že W. súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v XX-dňovej lehote. P. ďalej poukázal na to, že dňa XX.X.XXXX jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa XX.X.XXXX boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí X mesačnej lehoty, ale skôr. I. na ustanovenie § 15 ods. X P. č. XXX/ XXXX Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním alebo iným pozbavením osobne slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 § 11. N. poukázal na ustanovenie § 16 ods. X P. č. XXX/XXXX Z.z., a to ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do X mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. N. uviedol, že žalobca napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. P. neposkytol absolútnu žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť tento nárok predbežne prerokovať. P. ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa P. č. XXX/XXXX Z.z., pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. I. vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutie o návrhu o žiadosti o udelenia poverenia v
XX-dňovej lehote žalovaný uviedol, že podľa § 44 ods. X H. poriadku, účinného od X.X.XXXX súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do XX dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. X písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po X.X.XXXX nemá žiadnu oporu v zákone. I. dňom XX.XX.XXXX § 41 ods. X písm d) H. poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm d) H. poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Y. rada C. republiky ako zákonodarný zbor SR. C., že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákon, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. A. žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. X písm. d) H. poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom XX.XX.XXXX. K rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie poverenia žalovaný uviedol, že tento postup je možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia., a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. M., že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom. I. nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný vo vydanom rozhodnutí. Y. úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, to je ako súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol. P. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Y. ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v prípade ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom súd, ktorý rozhoduje o náhradu škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. I. je nevyhnuté aby pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní v opravnom prostriedku. L. podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorý sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po XX dňovej lehote uviedol, že ustanovenie § 44 ods. X H. poriadku určuje lehotu XX dní na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. W. v tejto časti na rozhodnutie O. súdu SR sp.zn. XUs/XX/X. I. § 9 ods. X P. č. XXX/XXXX Z.z., o znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stavenej lehote, spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaním, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnych konaní právoplatného rozhodnutia H. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia O. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým O. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. P. nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existoval právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní alebo vydané rozhodnutie H., alebo O. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. P. ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých konaniach. M., že žalobca na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. L. uviedol, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenie na vykonania exekúcie a rozhodnutím o nej. P. poukázal, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi pri svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto systém využíva nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, o ktorých žiadne
exekučné konanie neprebieha. L. isto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej báze najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.
X. Žalobca sa pojednávania konaného XX.XX.XXXX nezúčastnil svoju neúčasť elektronickým podaním zo dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie. P. sa nezúčastnil pojednávania pričom listom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu enormného počtu súdnych konaní vyvolaných žalobcom z ktorého dôvodu žalovaný nie je schopný zabezpečiť účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní avšak zároveň nežiadal o odročenie pojednávania.
X. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXNcC/XX/XXXX-XX R. súd v R. rozhodol, že sudca K.. A. B. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, pričom predmetné rozhodnutie zároveň nadobudlo právoplatnosť.
X. Súd vychádzal z nižšie uvedených listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
X. Z pripojeného súdneho spisu XEr/X/XXXX tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora K.. B. R. pod Ex XXXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného I. s.r.o. proti povinnému o vymoženie XXX,XX H.. Y. na vykonanie exekúcie bol spísaný zápisnične u súdneho exekútora dňa XX.XX.XXXX. H. titulom bol rozsudok C. rozhodcovského súdu sp.zn. SR XXXXX/XX. I. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia súd vydal dňa XX.XX.XXXX.
X. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a po vykonanom dokazovaní súd vec aj právne posúdil a to nasledovne :
X. Podľa § 3 ods. X,X zák. č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. P. podľa odseku X sa nemožno zbaviť.
X. Podľa § 9 ods. X,X zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. I. na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
XX. Podľa § 15 ods. X,X zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. O. podania žiadosti zostávajú zachované.
XX. Podľa § X6 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
XX. Podľa § 16 ods. X cit. zák., každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
XX. Podľa § X7 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Xa)
XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a X je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve C. republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov X a X.
XX. Podľa ust. § 18 ods.2 cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania m ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
XX. Z ustanovenia § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.
XX. Podľa § 19 ods X,X,X zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Y. sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
XX. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
XX. Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
XX. Zákon XXX/XXXX Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. G. zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Y. na náhradu škody musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone.
XX. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, teda uplatnil si voči štátu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V takom prípade je potrebné preukázať, že žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto prípade s N. spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. Z. podmienkou je preukázanie, že dotknutý orgán štátu nevykonal úkon v zákonom stanovenej lehote a že nevykonanie úkonu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
XX. V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. X a § 79 O.s.p. ako aj H. poriadku. C. mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. P. sa svojou žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Už uplynula aj X mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku na náhradu škody na súde. C. má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
XX. Aj v prípade, ak by bolo možné konštatovať, že k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody (pre nedodržanie formálneho postupu) nedošlo, bol by súd oprávnený konať poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XX F./XXXX/XXXX, podľa ktorého: „ I. projednání nároku na náhradu škody před orgánem uvedeným v § 6 W. je po novele provedené zákonem č. XXX/XXXX Sb. podmínkou pro uplatnění všech nároků na náhradu škody vůči státu podle tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou újmu způsobenou nesprávným úředním postupem. Y.-li nárok na náhradu nemajetkové újmy takto způsobené předběžně projednán u příslušného úřadu, je třeba tento nedostatek podmínky řízení řešit postupem podle § 104 odst. X o. s. ř. Y. za situace, kdy takto soud prvního stupně nepostupoval a zároveň žaloba obsahující požadavek zadostiučinění byla doručena orgánu uvedenému v § 6 W., u nějž měl být nárok předběžně projednán, uplynula lhůta šesti měsíců podle § 15 W., v níž uplatněný nárok nebyl uspokojen, a tento orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá, by postup podle § X04 odst. 1 o. s. ř. postrádal rozumný smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14 W., byl by zcela formální a odporoval by zásadám rychlosti a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je možné dovodit, že i bez toho, aby přiměřené zadostiučinění poskytl orgán uvedený v § 6 W. v rámci předběžného projednání nároku, může jej poskytnout soud svým rozhodnutím (za okolností vyjádřených výše dokonce i tehdy, jestliže předběžné projednání nároku u příslušného orgánu vůbec neproběhlo).
XX. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Y. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. I. vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
XX. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, zákon č. XXX/XXXX Z.z. ho nedefinuje. V ustanovení § 9 ods. X iba konštatuje, že za nesprávny úradný postup sa okrem iného považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, čo je základom nároku žalobcu na náhradu škody v tomto konaní.
XX. Súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po X mesiacoch sa nezakladajú na pravde, pritom táto skutočnosť je základom nároku žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a v náväznosti na to aj základom nároku na nemajetkovú ujmu. P. sa domáhal náhrady škody na tom základe, že súd nevydal poverenie v XX dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. X H. poriadku a konštatoval prieťahy súdu X mesiacov. Z exekučného spisu bolo zistené, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX a poverenie bolo vydané XX.XX.XXXX. L. po XX dňoch a nie po X mesiacoch, ako konštatoval žalobca.
XX. Súd poukazuje na znenie § 44 ods. X H. poriadku, podľa ktorého lehota XX dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d) H. poriadku, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (§41 ods. X písm. d), preto možno jednoznačne konštatovať, že vydanie poverenia v tomto prípade nie je viazané na XX- dňovú zákonnú lehotu.
XX. Možno zároveň konštatovať, že exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. d/ označuje iba od XX. XX. XXXX, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41 ods. X písm. d/ H. poriadku aj pred účinnosťou novely H. poriadku uskutočnenej zákonom č. XXX/XXXX Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. X písm. d/ sa podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. X písm. d/ H. poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. H. poriadok ustanovuje v § 44 ods. X procesnú
lehotu XX dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Na podporu tohto záveru je potrebné uviesť, že ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a že uvedené platilo aj pred XX. XX. XXXX [(do účinnosti zákona č. XXX/ XXXX Z. z., ktorým sa menil H. poriadok) napr. II. ÚS XXX/XXXX-XX, II. ÚS XXX/XXXX-XX], z ktorej skutočnosti zároveň možno vyvodiť aj záver pre prípad udelenia poverenia, z dôvodu že v danom prípade nosným základom je možnosť použitia právnej úpravy platnej odo dňa XX.XX.XXXX aj pred dátumom XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu sa s argumentáciou žalobcu čo do predmetnej problematiky súd nestotožňuje.
XX. Taktiež je nutné zdôrazniť, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci teda exekučný súd nebol viazaný zákonnou pätnásťdňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu; súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia O. súdu C. republiky sp. zn. IV.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX alebo sp. zn. II.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
XX. Nemožno teda spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej H. poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľ avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd však nebol touto lehotou viazaný.
XX. Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do H. únie, C. republika svoj záväzok voči H. únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými W. zákonníkom, kde v §-e XX ods. X zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj P. o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.
XX. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. W. iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 H. poriadku. R. exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení H. poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. XXX/XXXX z. Z. o rozhodcovskom konaní.
XX. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. N. byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. I. súd nemôže vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku. C. je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie listín, príp. aj celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania.
XX. Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu X mesačného prieťahu. Y., kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od akého dátumu plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal. A. sám tvrdil v žalobe, touto informáciou nedisponoval a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého spisovú značku v návrhu ani neuviedol a dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. P. možno jednoznačne konštatovať, že lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. X H. poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu a nie začatím exekučného konania.
XX. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti spisovej značky, dátumu, kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie, je zavadzajúce. P. je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený. Y. mu ako účastníkovi nebránilo získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. C. značka súdu bola prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. L. povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje. Z. uvádzané v žalobe sú všeobecné a bez znalosti skutkového stavu konkrétnej exekučnej veci. G. je aj odôvodnenie náhrady škody, ktorú majú predstavovať paušálne výdavky žalobcu v celkovej sume XXX,XX H. (ide o vyčíslenie v každej veci podanej žalobcom, nie len v tejto) spočívajúce v nákladoch na správu a vymáhanie pohľadávky vrátane udržiavania informačného systému, či administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu. Q. teda o vyčíslenie škody bez súvisu s konkrétnou exekučnou vecou. G. musí byť preukázaná a súvisieť so skutkovým priebehom konkrétneho konania povinnej osoby. C. poukazuje napríklad na časť náhrady škody, ktorú žalobca odôvodnil tak, že mu vznikli náklady spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. P. nie len že žiadne také urgencie alebo podania k návrhu nepriložil, ale kontrola a priebeh konania zo strany žalobcu nevyplýva ani z exekučného spisu. Aj konanie o náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať.
XX. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia, pri tomto nároku je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok, a to: 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2/ vydanie nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4/ zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom a 5/ podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. L. podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V tejto veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie nebolo preukázané a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. musia byť splnené kumulatívne.
XX. Teda v danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je súd povinný skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie, okrem iného aj P. posudkom č. X/ XXXX ktorý sa na tunajšom súde nachádza v sp. zn. XXC/XXX/XXXX, na ktorého existenciu poukazuje žalobca vo svojom vyjadrení v ktorom ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní. G. na uvedené teda súd nemal za preukázaný základ nároku, nebolo potrebné sa zvlášť zaoberať žalobcom označeným znaleckým posudkom, ktorý mal preukazovať výšku škody a ktorého vecná stránka bola podrobená oprávnenej kritike iných súdov, s ktorou sa procesný súd stotožňuje a na ňu v podrobnostiach odkazuje. C. preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. C. preto návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol. L. v danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je súd povinný skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie. C. preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. X F. a ust. § 255 ods. X F., keďže neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá a pri vyhlasovaní rozsudku nárok úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov nepožadoval a zároveň možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú, preto mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.