Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/1002/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Q.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., XX. U. XXX/XX, proti žalovanej: X.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., XX. U. XXX/XX, v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva o odvolaní žalobcu proti rozsudku R. súdu Trenčín zo dňa 07. augusta 2015, č.k. 27C/168/2015-13, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania za trvania ich manželstva s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou za trvania ich manželstva a súčasne žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania za trvania ich manželstva s odôvodnením, že žalovaná vykonáva činnosť notára ako samostatne podnikajúca osoba na základe dekrétu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá činnosť je podnikateľskou činnosťou. Žalovaná v plnom rozsahu súhlasila a uviedla, že v ekonomickom prostredí má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby s najvyššou možnou mierou daňového, odvodového poplatkového zaťaženia. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

3. Na v konaní zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1

- 4 , § 6, § 16 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nebola splnená zákonná podmienka pre vyhovenie tejto žalobe spočívajúca v tom, že jeden z manželov získal za trvania manželstva oprávnenie na podnikateľskú činnosť, keďže žalovaná takéto oprávnenie nezískala. Na posúdenie veci nemala vplyv výška odvodového a daňového zaťaženia žalovanej pri výkone jej povolania, pretože s touto skutočnosťou zákon možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva nespája. Uviedol, že notárska činnosť nie je podnikaním, ale výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 3, 4 Notárskeho poriadku), pretože jej základným účelom nie je dosiahnutie zisku pre notára, ale zabezpečovanie plnenia úloh štátu na úseku spravodlivosti.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnou, ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne nevyplynuli.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že jeho žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. Namietajúc nesprávne právne posúdenie veci ( dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP) poukazoval na Zákon o dani z príjmov, podľa ktorého je notár samostatne zárobkovo činnou osobou podnikajúcou na základe iného než živnostenského oprávnenia, patriacou do rovnakej kategórie ako živnostníci a tiež na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka obsahujúceho základnú definíciu podnikania v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka, vychádzajúc z ktorého je podnikateľom osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Uviedol, že notár vykonáva svoje povolanie ako podnikateľ - fyzická osoba a tak zákon neponecháva rozhodnutie ani v jeho prípade pokiaľ ide zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na riziká spojené s podnikaním na úvahe súdu, ale priamo mu ukladá povinnosť jeho zrušenia práve prostredníctvom ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny názor súdu prvej inštancie na ktorom založil svoje rozhodnutie spočívajúci v tom, že v prípade notára nie sú splnené podmienky pre postup podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, považoval za nesprávny.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa s jeho obsahom v plnom rozsahu stotožnila, zhodne so žalobcom považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a navrhovala jeho zmenu v súlade s odvolaním žalobcu, ktoré považovala za dôvodné. Poukazovala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa negatívnym spôsobom dotýka jej rodiny a vo svojej podstate ju núti riešiť situáciu rozvodom manželstva, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi. Do pozornosti dala, že v rozhodovacej praxi súdov bol vydaný celý rad rozhodnutí týkajúcich sa obdobných povolaní ako sú advokáti, lekári a podobne.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

8. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu, krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení uvedených v § 355 a nasl..

10. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní (§ 383 .

13. V zmysle ust. § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky, podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a podľa písm. c) ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie ( § 385 ods. 1 , vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

18. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok.

19. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h/ .

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

21. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke ne(posúdenia) výkonu notárskej činnosti žalovanej ako podnikateľskej činnosti s následkom nemožnosti zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva pri aplikácii ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Tak žalobca, ako aj žalovaná na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrvávali na skutočnostiach uvedených vo svojich písomných podaniach produkovaných v priebehu odvolacieho konania.

23. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 04.08.1990. Dekrét Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.01.1993 č. 2/1993-30/77 osvedčuje, že žalovaná splnila podmienky podľa § 98 z.č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, a preto ju ministerka spravodlivosti na jej žiadosť vymenovala za notárku s účinnosťou od 01.01.1993 do sídla obvodu súdu prvej inštancie Trenčín.

24. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

25. Právna úprava v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka oprávňuje manžela, ktorý nepodniká, aby sa obrátil na súd s návrhom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva, pričom v takomto prípade umožňuje súdu iba skúmať, či druhý manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

26. Čo sa považuje za podnikateľskú činnosť, vyplýva z právnej úpravy v iných zákonoch. Najvšeobecnejšiu definíciu podnikateľskej činnosti obsahuje ust. § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. () podľa ktorého, podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Podľa ods. 2 písm. c/ cit. ustanovenia je podnikateľom aj osoba, ktorá podniká na základe iného, než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. To znamená, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle odseku 2, teda ten, kto je na to oprávnený. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu), ktorý na daňové účely musí byť v konečnom dôsledku vo finančnom vyjadrení, aby bol podkladom pre základ dane. Živnostenské podnikanie je rozdielne v tom zmysle, že zahŕňa len tie činnosti, ktoré sa spravujú zák. č. 455/1991 Zb.

t.j. Zákonom o živnostenskom podnikaní (ďalej „živnostenský zákon“), teda ide o užšie vymedzenie, ako je podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Pritom každý, kto je živnostníkom podľa živnostenského zákona, je podnikateľom aj podľa Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 2 písm.b). Osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, sa do obchodného ani živnostenského registra nezapisujú a ich oprávnenie podnikať sa opiera o osobitný predpis. Ide o taký druh podnikania, ktoré v zmysle § 3 živnostenského zákona nie je živnosťou, a preto sa naň tento zákon nevzťahuje. Patria sem napríklad advokáti, daňoví poradcovia, architekti a iní, ktorí sú v pôsobnosti profesijných komôr.

27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konanie vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73), d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j). Ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon, notár vykonáva aj ďalšie činnosti.

29. Podľa § 5 písm. a), b), c), d) Notárskeho poriadku, v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej len "účastníkom") poskytovať právne rady, spisovať iné listiny, vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak, poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.

30. Ak notár vykonáva uvedené činnosti, patrí mu v súlade s § 95 Notárskeho poriadku odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára, pričom môže požadovať primeraný preddavok. Platiteľom je ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu (§ 96 Notárskeho poriadku). Pre účely dane z príjmu, sú jeho príjmy považované za príjmy z podnikania, vykonávaného podľa osobitných predpisov, v tomto smere je teda daný na úroveň napr. daňového poradcu, advokáta, audítora, súkromného lekára, stavebného inžiniera, architekta atď. (§ 6 ods. 1 písm. c) Zákona č. 595/2003 z.z. o dani z príjmov - poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje tiež na Notársky poriadok). Pokiaľ je notár tiež platiteľom DPH, jeho činnosť sa považuje na účely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej (ďalej „zákon o DPH“) za zdaniteľné plnenie (poskytnutie služby), ktoré podlieha dani. Základom dane je odplata za službu (nepochybne vykonanú s cieľom dosiahnutia zisku (majetkového prospechu), ktorá je , alebo má byť platená osobou, ktorá túto službu požaduje, a to v peniazoch znížená o daň na výstupe. Podrobnosti o určení základu dane, upravuje § 7 zákona o DPH. Ak je osoba, ktorá službu prijala, platiteľom DPH, je notár povinný vystaviť daňový doklad, pretože uskutočnil zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa. Výška odmien notára je upravená osobitným predpisom (vyhláškou). V prípade, že notár je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena vypočítaná podľa vyhlášky sa považuje za cenu vrátane DPH. Výška DPH z uvedenej odmeny sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o DPH. Notár, rovnako ako advokát je povinný v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov evidovať tržbu (odmenu) prijatú v hotovosti odo dňa 1.4.2015 za službu uvedenú v prílohe č.1 pod kódom „69.10 Právne činnosti“ v elektronickej registračnej pokladnici, alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici (ďalej len „registračná pokladnica“). Pri posúdení povinnosti používať od 1.4.2015 na evidenciu prijatej tržby (t. j. odmeny) registračnú pokladnicu za služby poskytované notármi sa vychádza o.i. z ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. a to z § 3 ods. 1, podľa ktorého je podnikateľ povinný evidovať tržbu v registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí, § 8 ods. 1, podľa ktorého je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý obsahuje povinné údaje, ihneď po jeho vytlačení v registračnej pokladnici. Podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností, trieda pod kódom „69.10 Právne činnosti“ zahŕňa tiež všeobecné konzultácie a poradenstvo, vypracovanie právnych dokumentov, vypracovanie listín, vôlí a poručníctva, ostatné činnosti o.i. vykonávané tiež notármi. Notár môže teda v rámci svojho úradu poskytovať vo vymedzenom rozsahu tiež právne služby a môže tiež zamestnávať notárskych koncipientov. Samozrejme ak tak ustanoví Notársky poriadok, alebo osobitný zákon, napr. Civilný mimo sporový poriadok, notár vykonáva aj ďalšie činnosti (v konaní o dedičstve).

31. V konaní nebolo sporné, že žalovaná po uzavretí manželstva bola vymenovaná za notárku a vykonáva činnosť notára podľa Notárskeho poriadku.

32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že na základe právnej úpravy obsiahnutej v Notárskom poriadku, predstavuje povolanie notára slobodné povolanie, ktoré notár vykonáva osobne, sústavne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (§ 16 ods. 1 Notárskeho poriadku), v čom sa povolanie notára v ničom neodlišuje od výkonu iných slobodných povolaní, napríklad advokáta, audítora, daňového poradcu, patentového zástupcu a podobne (ktoré fyzické osoby ako odvolací súd poznamenáva sú považované za podnikateľov v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka s tým, že činnosť ktorú vykonávajú, je považovaná za podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) a v tomto smere ako uvádza ďalej okresný súd, tiež vykazuje rovnaké znaky ako podnikanie v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní.

33. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, sa však odvolací súd nestotožňuje s tým, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. Niet sporu o tom, že notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku (§ 2 ods. 1 Notárskeho poriadku) a tiež, že pri výkone svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle ,je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi (§ 4 ods. 2 Notárskeho poriadku), pričom má postavenie verejného činiteľa (§ 4 ods.3 Notárskeho poriadku s tým, že vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku). Súčasne však niet pochybností o tom, že za činnosť podľa Notárskeho poriadku mu prináleží odmena, tvoriaca príjem notára (teda ide o činnosť prostredníctvom ktorej dosahuje majetkový prospech), ktorý príjem je z hľadiska tak zákona o dani z príjmov, ako aj z hľadiska zákona o DPH, tiež súvisiacich predpisov ako je napr. zákon o používaní registračných pokladníc považovaný za príjem z podnikania, vykonávaného podľa osobitných predpisov (fyzické osoby vykonávajúce slobodné povolania), notárovi je z hľadiska týchto zákonných predpisov priznaný status podnikateľa, čo znamená fyzickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Za tohto stavu, je potom akákoľvek polemika o tom, že nemožno na jeho činnosť hľadieť ako na podnikanie, ktoré poskytuje služby, pretože ak by sa na neho hľadelo ako na bežného podnikateľa - účastníka na trhu právnych služieb, stratil by tým nestrannosť (na ktorej úvahe svoje rozhodnutie o.i. založil súd prvej inštancie) bezpredmetná. O tom, že postavenie notára má na rozdiel od iných fyzických osôb - podnikateľov vykonávajúcich slobodné povolanie určité špecifikum niet pochybností, teda v tomto slova zmysle skutočne o ňom nemožno hovoriť ako o „bežnom“ podnikateľovi. Pokiaľ je však notár z pohľadu platnej legislatívy upravujúcej jeho daňové, odvodové a iné povinnosti v súvislosti s jeho príjmom (majetkovým prospechom), ktorý mu plynie z výkonu jeho činností, ktoré sú vychádzajúc zo štatistickej klasifikácie ekonomických činností, klasifikované ako činnosti právne, zahŕňajúce i keď v určitom obmedzenom rozsahu poskytovanie právnych služieb, považovaný za podnikateľa, činnosť ktorú v tomto smere vykonáva, nemožno považovať za inú, ako podnikateľskú. Ustanovenie § 6 Notárskeho poriadku v ktorom sa uvádza, že výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný s podnikaním, tak vo svetle vyššie uvedených skutočností, podľa názoru odvolacieho súdu je potom potrebné interpretovať ako nemožnosť vykonávať zo strany notára podnikateľskú činnosť nad rámec tých činností, na výkon ktorých mu dáva kompetencie Notársky poriadok a ktoré ako už bolo vyššie uvedené, sa pre potreby plnenia jeho povinností (napr. daňových) za podnikateľskú činnosť jednoznačne považujú.

35. Povinnosť súdu, plynúca mu z ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je (ako správne uvádza tiež súd prvej inštancie), vyjadrením významu pripisovaného zákonným rizikám (negatívnym dopadom) podnikateľskej činnosti jedného z manželov na inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého účelom je vytvoriť podmienky na zabezpečenie ochrany jedného z manželov, vychádzajúc z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda, že uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich prostredníctvom vykonávania podnikateľskej činnosti má právnu možnosť zasahovať do uvedenej majetkovej sféry.

36. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu ust. § 148a ods.2 Občianskeho zákonníka, by podľa názoru odvolacieho súdu bolo diskriminačným vo vzťahu k notárovi, ktorý je z hľadiska svojich daňových a iných povinností v súvislosti s výkonom svojej činnosti považovaný za fyzickú osobu - podnikateľa,

vykonávajúceho podnikateľskú činnosť spôsobilú zasiahnuť negatívne do majetkovej sféry jeho manžela(ky), čím teda je postavený na úroveň iných fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, ak za stavu, že zákon mu z hľadiska jeho špecifického postavenia nad rámec ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka neposkytuje osobitné garancie ochrany majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (garancie uvádzané súdom prvej inštancie ako zverené kompetencie, pevná tarifa, regulovaný počet notárskych úradov túto otázku neriešia), aby bolo odopreté jeho manželovi právo takejto ochrany pred možnými negatívnymi dopadmi na ich majetkové pomery v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ je zákonom iným fyzickým osobám vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, takáto zákonná ochrana garantovaná.

37. Čl. 2 odsek 1 Základných princípov na ktorých je budovaný civilný proces (zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) stanovuje, že ochrana ohrozených, alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Úlohou súdu pri rozhodovaní je teda vždy a za každých okolností rozhodnúť spravodlivo, čomu môže korešpondovať len také rozhodnutie súdu, ktoré je vo výsledku súladné so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami sporu.

38. Odvolací súd sledujúc tak vyššie uvedený legitímny cieľ, po starostlivom zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že pre potreby posúdenia naplnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné na notára hľadieť ako na fyzickú osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť, ochrany pred prípadnými negatívnymi dopadmi ktorej, na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva sa v spore dôvodne domáha žalobca ako nepodnikajúci manžel, z ktorého dôvodu bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 388 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zmeniť a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) zrušiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal, keďže tento nárok na ich náhradu neuplatnil.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 27 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .