Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-7-2016.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a členov senátu JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Kukorelliho 1, 066 70 Humenné, dieťaťa rodičov: matky M. K., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, Třebíčska 12, Humenné a otca V. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W.. X. S. XX, XXX XX E., t.č. G. XX, XXXX L., Š., vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/308/2015-43 zo dňa 12. apríla 2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok prvého stupňa okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh matky zamietnutý.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu matky, ktorým žiadala upraviť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa tak, že zmenil rozsudok, ktorým bolo výživné upravované naposledy č.k. 19P/517/2010 zo dňa 14.12.2010 tak, že zvýšil sumu výživného pre maloletú Y. Y. zo sumy 30,- eur na sumu 350,- eur mesačne od podania návrhu, t.j. dňa 30.10.2015, s uloženou povinnosťou otcovi platiť stanovené výživné k rukám matky vždy 10. toho-ktorého mesiaca vopred. Zaostalé výživné súd vyčíslil za obdobie od 30.10.2015 do 12.4.2016 vo výške 2.023,33 eur a zaviazal povinného otca k jeho úhrade do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov napokon nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. (účinného v čase rozhodovania), keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu. V dôvodoch rozhodnutia, citujúc ustanovenia § 26 a § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, okresný súd porovnal pomery rodičov maloletého dieťaťa v rozhodnom období a v čase posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti a konštatoval, že v danom prípade nepochybne došlo k zmene pomerov na strane rodičov aj maloletého dieťaťa. Oproti poslednej úprave, keď malo maloleté dieťa tri roky, je v súčasnosti žiačkou základnej školy, s čím sa matke nepochybne zvýšili náklady na zakúpenie školských pomôcok, oblečenia, obuvi. Matka je v súčasnosti zamestnaná s príjmom 400,- Eur mesačne, býva v mestskom byte s nákladmi 300,- eur mesačne a otec je zamestnaný vo Š. s príjmom 3.650,- CHF, t.j. 3.334,55 eur. Okresný súd prihliadol v závere na vek maloletého dieťaťa, odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti povinného otca s tým, vo zvyšku návrh matky zamietol, keďže výživné má slúžiť na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa a nie na uspokojenie potrieb matky.
2. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 25.4.2015, ktorým namietal výšku určenej vyživovacej povinnosti a tiež dĺžku splatnosti nedoplatku výživného v období
6 mesiacov. Namietal, že okresný súd nezohľadnil jeho majetkové pomery a jeho momentálny stav. Stále spláca dlhy zo vzťahu s matkou maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že má 35 rokov, žije u matky, nevlastní ani motorové vozidlo. Naopak, matka maloletého dieťaťa dlhodobo žije s partnerom, ktorý sa má podieľať na chode domácnosti a ktorý sa stará o dieťa v jej neprítomnosti. Vedome ho zatajuje, aby bola posudzovaná ako samostatná osoba. Uviedol, že jeho príjem je v súčasnosti 3.650,20 CHF s náklady na bývanie 1.250,- CHF - nájom, energie vo výške 180,- CHF, internet a tv 60,- CHF, koncesionárske poplatky 27,- CHF, 40,- CHF mobilné telefóny, 60 ,- CHF pranie na dobíjaciu kartu, 118,- CHF cestovné do práce, 3,48 CHF povinné poistné a povinné splátky vo výške 441,- CHF. Po odpočítaní mu ostáva 1.126,20 CHF. Uhrádza ešte poistné pre seba a maloletú Timeu vo výške 42,- a 50,- eur exekútora. Súd nezapočítal stravu, ktorá je niekoľkonásobne drahšia ako na Slovensku a predstavuje 1.400,- CHF pre trojčlennú domácnosť. Nezohľadnil, že priateľka nepracuje, pričom priateľ matky pracuje. V domácnosti je jeho plat jediným príjmom a je po odpočítaní všetkých povinných poplatkov a po rozhodnutí okresným súdom nepostačujúci trojčlennej rodine, keďže býva s priateľkou a jej dcérou, čo môže spôsobiť, že ostanú na ulici. Tiež poukazuje na možnosť ďalšieho zvyšovania výživného v druhom stupni základnej školy maloletého dieťaťa. Odvolateľ preto navrhol, aby súd znížil výšku výživného na sumu 200,- eur mesačne a zaostalé výživné za obdobie od 1.12.2015 do 12.4.2016, t.j. 5 krát 170,- eur ho zaviazal uhradiť matke do 24 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 18.5.2016 poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k maloletej má jej biologický otec. Skutočnosť, že jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nepracuje a že otec sa stará aj o jej dieťa, nepovažuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za opodstatnený dôvod, prečo by sa maloletá Y. nemala podieľať na jeho životnej úrovni. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny, pričom výšku splátok zaostalého výživného a podmienky jeho splácania ponecháva na zvážení súdu.
4. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozhodnutie okresného súdu v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti a povinnosti uhradiť zaostalé výživné za vecne správne a zákonné a navrhla ho potvrdiť a nesúhlasí s odvolacími dôvodmi. Na ozrejmenie situácie doplnila, že s odvolateľom pracovala v zahraničí ešte pred narodením maloletého dieťaťa, ktoré sa narodilo v M.. Poberala tam dávky ako aj rodinné prídavky. Po návrate žili v E. v dvojizbovom byte, ktorý vlastnili rodičia otca maloletej a bývali hneď vo vedľajšom byte, ktorého sú tiež vlastníkmi. Uhrádzali len náklady na energie, pričom otec maloletého dieťaťa znovu pracoval v zahraničí. Exekúcia, ktorú otec spláca, je vlastne náhradou škody, ku ktorej bol zaviazaný v trestnom konaní, nakoľko ešte pred narodením dcéry bol trestne stíhaný. Podotkla, že ona nikdy nefajčila ani nepožívala alkoholické nápoje. Otec maloletého dieťaťa naďalej účelovo zavádza, keď uvádza svoje dlhy, ktoré nijako nekonkretizuje vo výške ani dôvode. Taktiež peniaze, ktoré si požičal od sestry, boli viac ako pred rokom a pol vrátené. Pravdou je, že ona má novú známosť, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Priateľ pracuje v zahraničí a býva u rodičov, avšak na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej to nemá žiadny význam. Otec maloletej dobre vie, že keď je ona v práci, o maloleté sa stará jej sestra, ktorá je nezamestnaná a vždy ochotne pomôže, alebo jej najlepšia kamarátka, keďže ona sama nemá rodičov a mama otca maloletej nejaví záujem o pomoc s maloletou, hoci býva na jednej ulici. Matka maloletého dieťaťa ďalej považuje uvedené výdavky otca za účelovo zvýšené, rovnako ako zobratie pôžičky, aby platil, čo najmenšie výživné a doslova „z trucu“ uhrádza od podania predmetného návrhu výživné vo výške 30,- eur mesačne. Ak mu rovnaké majetkové pomery dovoľovali platiť výživné vo výške 490,- eur mesačne pri vynaložení tých istých výdavkov , nech nezavádza súd, že pri platení 350,- Eur mesačne „ostane na ulici „. Ako ďalšiu skutočnosť, matka maloletého dieťaťa uviedla, že priateľka otca má na sociálnej sieti facebook uvedené, že pracuje v hoteli S., E. XX, XXXX L., N. ako „banguet server“ od septembra 2015, o čom predložila v prílohe dôkaz. Zaostalé výživné podľa matky, nemôže byť veľkou záťažou, sú to zadržané peniaze a musel počítať s tým, že súd výživné zvýši. V predmetnom konaní považuje matka maloletého dieťaťa za jednoznačne preukázané, že zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj jeho životná úroveň umožňuje zvýšenie výživného vo výške 350,- eur, pričom toto zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Neobstojí ani tvrdenie, že nebude platiť švajčiarske výživné na slovenské pomery. Maloletá žije s matkou a je potrebné prihliadnuť aj na plnenie vyživovacej povinnosti rodiča formou osobnej starostlivosti, vrátane uspokojovania základných životných potrieb a pod.. Matka sa stará aj o bytovú situáciu maloletého dieťaťa, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania. Je presvedčená, že otec má vyššiu životnú úroveň, na ktorej je oprávnené podieľať sa aj dieťa.
5. Odvolací súd odvolanie otca prejednal podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. v spojení s § 395 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (účinného od 1. júla 2016). Po prejednaní odvolanie otca maloletého dieťaťa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keďže je v napadnutom výroku, ktorým bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa zmenou rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P 517/2010 zo dňa 14.12.2010 a tiež vo výroku o zaostalom výživnom, vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov a dostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. V súvislosti s odvolacími námietkami otca maloletého dieťaťa potrebuje za dôležité zdôrazniť nasledovné:
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 ods. 1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností (teda nie zmena prechodného charakteru) na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletého dieťaťa a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca oprávnenej. Pri skúmaní možností a schopností povinného, ktoré sú určujúcimi kritériami stanovenia výšky výživného, súd skúma a prihliada na jeho možnosti, majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného. Majetkové pomery pritom treba chápať pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich deti. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne. Tieto základné princípy, od ktorých sa odvíja zákonná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sú obom účastníkom - rodičom maloletého dieťaťa už známe minimálne z predchádzajúcich súdnych konaní a rozhodnutí vo veci starostlivosti súdu o ich spoločnú maloletú dcéru.
10. Z obsahu spisovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že k výraznej a trvalej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, došlo na strane oprávneného maloletého dieťaťa - Y., ktorá je v súčasnom rozhodnom období vo veku bezmála 9 rokov, pričom už len z tohto dôvodu a z
dôvodu jej prirodzeného vývoja, vzrástli náklady spojené s jej výchovou a výživou, navýšené ešte o výdavky súvisiace s navštevovaním základnej školy. Túto skutočnosť ani jeden z účastníkov konania nerozporuje. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania súdom o výživnom pracoval pre zamestnávateľa v Slovenskej republike, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavoval v roku 2010 v priemere 380,81 eur. Potvrdil, že v súčasnosti žije a pracuje vo Š. a jeho príjem predstavuje, ako sám potvrdil, okolo 3.650,20 CHF. Túto skutočnosť, rovnako ako ani žiadne ďalšie ním tvrdené skutočnosti o jeho osobných a majetkových pomeroch nijako, ani v odvolacom konaní, nepreukázal. Povinný otec rovnako nepreukázal, žeby sa na výchove a výžive maloletej dcéry podieľal iným, než súdom určeným spôsobom vo forme platenia výživného v peniazoch. Ani v odvolacom konaní tak neboli preukázané vážne dôvody na strane otca maloletého dieťaťa, ktoré by bránili plneniu vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.
11. K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné z hľadiska hmotnoprávneho poukázať a zdôrazniť zákonnú zásadu, vyjadrenú povinnosťou rodičov spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti a starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich maloletých detí, ktorá platí pre oboch rodičov dieťaťa rovnocenne. Citované zákonné ustanovenia zákona o rodine vychádzajú zo spoločnosťou daného základného predpokladu, že rodičia si budú voči svojim deťom plniť povinnosti dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pre prípad, žeby to tak nebolo, sú všetky rodičovské práva a povinnosti upravené zákonom, ktorý zabezpečujú dieťaťu pomoc oboch rodičov od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti, resp. v prípade vyživovacej povinnosti do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok pre výživu po celú dobu existencie subjektov právneho vzťahu.
12. Na základe vyššie uvedeného, považuje odvolací súd určené mesačné výživné za daných podmienok za primerané vzhľadom k schopnostiam a možnostiam povinného otca, ktorý je aktívne pracovne činný, bez zjavných obmedzení, ako aj najmä vzhľadom k zvýšeným potrebám maloletého dieťaťa, u ktorého od poslednej úpravy výživného súdom uplynula doba piatich rokov. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o bežnom výživnom, dlžnom výživnom a rovnako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p..
13. trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).