Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_10C-57-2015.pdf
PDF · 66.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/57/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľa S. E., J.. XX. XX. XXXX, J. G. S., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch proti matke v rade 1/ O. P., J.. XX. XX. XXXX, G. S., V. XXXX/X a v rade 2/ dieťaťu maloletému H. E., J.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v konaní o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že navrhovateľ S. E., V.. E., J.. XX. XX. XXXX nie je otcom maloletého H. E., J.. XX. XX. XXXX z matky O. P., V.. Y., J.. XX. XX. XXXX.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30. 10. 2014 a spresneným podaním navrhovateľa došlým 16. 02. 2015 sa navrhovateľ proti matke a dieťaťu domáhal zapretia svojho otcovstva voči maloletému dieťaťu tvrdiac, že nie je biologickým otcom dieťaťa, nakoľko vyše 6 mesiacov pred začiatkom tehotenstva matky sa s ním už matka nekontaktovala a intímne s ňou nežil. O narodení dieťaťa sa dozvedel až od vyšetrovateľa v priebehu trestného konania, ktoré bolo voči nemu vedené a následne vyústilo do trestu odňatia slobody, ktorý momentálne navrhovateľ vykonáva.
2. V priebehu konania otec na návrhu zotrval.
3. Matka sa k návrhu vyjadrila prvýkrát pri svojom informatívnom výsluchu dňa 03. 02. 2016, počas ktorého jej bol doručený návrh a s návrhom navrhovateľa súhlasila. Potvrdila, že navrhovateľ nie je otcom mal. H. E., ktorý sa jej narodil XX. XX. XXXX, pretože v čase počatia dieťaťa už s navrhovateľom nežila, žila so svojim terajším manželom v Českej republike. V období narodenia dieťaťa bola však stále manželkou navrhovateľa a tom čase ešte neboli rozvedení. Hneď po rozvode s navrhovateľom uzavrela manželstvo so svojim terajším manželom Y. P., J.. XX. XX. XXXX, ktorý je biologickým otcom mal. H. a svoje otcovstvo uznáva, takže rodičia majú záujem na zapretí otcovstva navrhovateľa vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
4. Svoju výpoveď doplnila na pojednávaní dňa 31. 08. 2016, kde uviedla, že s návrhom súhlasí, H. nemôže byť biologickým synom navrhovateľa, keďže navrhovateľ, bývalý manžel matky, s ňou nesúložil od novembra 2010, kedy opustila spoločnú domácnosť, teda navrhovateľ s ňou nesúložil minimálne 300 dní pred narodením dieťaťa, naopak v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stýkala len s Y. P., svojím dnešným manželom.
5. Mimo výsluchu matky súd prečítal listiny pripojené do súdneho.
6. Z rodného listu maloletého H. E. súd zistil, že maloletý H. sa narodil XX. XX. XXXX matke O. E., J.. XX. XX. XXXX a ako jeho biologický otec je zapísaný S. E., J.. XX. XX. XXXX.
7. Nároky navrhovateľa súd posudzoval podľa ust. § 87 a nasl. Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.).
8. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
9. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
10. Súhlasným vyjadrením navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa súd zistil, že je vylúčené, aby maloletý H. E. mohol byť biologickým synom navrhovateľa. Navrhovateľa jeho matka totiž v čase kritickom pre počatie dieťaťa spolu nesúložili, čo bolo zistené ich zhodným vyjadrením. Preto navrhovateľa v zmysle ust. § 88 ods. 1 ako bývalý manžel matky dieťaťa úspešne zaprel otcovstvo voči maloletému dieťaťu. 11. Súd rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku. 12. V rozsudku súd v zmysle § 57 C. m. p. (zák. č. 161/2015 Z. z.) nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko žiadny z účastníkov konania nenavrhol, aby súd rozhodol o povinnosti nahradiť niektorému z účastníkov trovy, ktoré mu v konaní vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.