Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-296-2016.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Subarea
5Co/296/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu X. S., bytom I. W. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Sirový, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kadnárová č. 83 proti žalovaným 1/ Ing. V. G., bytom W. republika K., O., S. Z. X D-XXXXX, právne zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 17, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s. so sídlom v Bratislave, Gundiličova 3, právne zastúpená Advokátska kancelária Staněk, Vetrák & Partneri, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vlčková 18, 3/ V. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, 4/ J. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, 5/ X. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, 6/ B. U., bytom I., M. Y. XXXX/XX, žalovaní 3/ až 6/ zastúpení LAW FIRM Trenčín, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Mierové nám. 37 za účasti A. S., bytom I. W. XXX, právne zastúpenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom ako vedľajšej účastníčky na strane žalobcu, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalovaného 2/, žalobcu a vedľajšej účastníčky na strane žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. januára 2016, č.k. 21C/100/2008-707, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalovaného 2/ AK Staněk, Vetrák & Partneri vo výške 1.008,68 eur spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dražba uskutočnená žalovaným 2/, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 366, k.ú. Veľké Stankovce je neplatná. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.03.2014, ktorým bola žaloba zamietnutá v spojení s potvrdzujúcím rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2014. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že o ich náhrade rozhodne samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 134, § 142, § 149 ods. 1, § 151 ods. 5, 8, § 160 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p.. Trovy právneho zastúpenia si žalovaný 2/ vyčíslil v zmysle § 9 a nasl. vyhl.č. 655/2004 Z.z., celkovo na sumu 49.790,88 eur, pričom pri odmene za 1 úkon právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty z ceny dosiahnutej vydražením konkrétnej nehnuteľnosti a preto vychádzal pri odmene za 1 úkon právnej pomoci zo sumy 526,13 eur bez DPH. Súd prvej inštancie po preskúmaní uplatnenej náhrady dospel k záveru, že táto nie je vyúčtovaná v súlade s vyhláškou. Súd sa nestotožnil s vyúčtovaním odmeny za 1 úkon právnej služby tak, že by mala byť stanovená z tarifnej hodnoty vo výške z ceny dosiahnutej vydražením v konkrétnej dobrovoľnej dražbe zo sumy 49.490,88 eur, teda že odmena za 1 úkon právnej pomoci by mala predstavovať 526,13 eur. V tomto prípade nie je možné aplikovať hodnotu dosiahnutú vydražením, ale naopak je potrebné
aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a/, vyhlášky a za 1 úkon právnej služby vypočítavať ako 1/13-inu výpočtového základu, pretože v danom prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Preto súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky tým spôsobom, že na rok 2007 predstavuje 1/13-ina výpočtového základu 45,51 eur, režijný paušál 5,90 eur, pre rok 2012 58,69 eur, režijný paušál 7,63 eur, pre rok 2013 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur a pre rok 2014 sumu 61,87 eur a režijný paušál 8,04 eur. Súd inak v predloženom vyúčtovaní právnym zástupcom žalovaného 2/ sa stotožnil čo sa týka počtu úkonov s výnimkou jedného a to opakované prevzatie právneho zastúpenia a priznal potom náhradu trov žalovanému 2/ za prípravu a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 15.02.2007, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu 21.05.2007, účasť na pojednávaní 15.08.2007, 10.12.2012, vyjadrenie k odvolaniu 16.05.2013, vyjadrenie k odvolaniu 26.06.2014 a účasť na pojednávaní 13.03.2014. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 449,70 eur vrátane režijného paušálu. Ďalej vznikol nárok na náhradu za stratu času za cesty na súdne pojednávania 15.02.2007 Bratislava - Trenčín a späť 59,16 eur, 15.08.2007 69,02 eur, 10.12.2012 76,26 eur, 13.03.2014 76,26 eur, spolu 280,70 eur. Cestovné náhrady súd priznal k účasti na pojednávaní dňa 15.08.2007 verejná hromadná doprava 14,27 eur, 10.12.2007 0,183 eur za 262 km na trase Bratislava
- Trenčín a späť 47,95 eur, účasť na pojednávaní 13.03.2014 47,95 eur, spolu cestovné náhrady 110,17 eur. Nepriznal zároveň náhradu pohonný hmôt, pretože tieto nemal žiadnym spôsobom preukázané. Keďže je právny zástupca žalovaného 2/ platcom DPH k tomuto bola pripočítaná 20% DPH zo sumy 840,57 eur, t.j. spolu 168,11 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 449,70 eur, náhrada za stratu času 280,70 eur, cestovná náhrada 110,17 eur, DPH 168,11 eur, spolu 1.008,68 eur.
3. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že v spise sa nachádza viacero vyúčtovaní trov konania žalovaného 2/, ktoré sú zmätočné, pretože v skôr predloženom vyúčtovaní je vyššia uplatnená náhrada ak v neskoršom a preto musel súd prvej inštancie ustáliť počet jednotlivých úkonov. K náhrade trov konania súd zaviazal žalobcu spolu s vedľajším účastníkom z dôvodu, že tento po vstupe do konania disponuje až na pár výnimiek rovnakým právami a povinnosťami ako hlavný účastník, na podporu ktorého vystupuje. Keďže rovnako zdieľal ten istý procesný osud pokiaľ ide o mieru procesného úspechu, neúspechu v konaní vrátane náhrady trov konania. Preto súd rozhodol o povinnosti zaplatiť trovy konania neúspešnému žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca ako aj vedľajšia účastníka na strane žalobcu, ktorí namietali, že v prejednávanej veci sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania. Žiadal odpustenie trov konania a zároveň žiadal, aby vedľajšia účastníčka vzhľadom na svoj vek bola vynechaná z procesu náhrady trov konania, pretože podnet bol daný na jej vstup do konania od JUDr. Márie Cagalovej. Preto vedľajšia účastníčka bola vtiahnutá do sporu v snahe pomôcť mu s tým, že mali záujem o predaj spornej nehnuteľnosti, ale žalovaný mu predaj znemožnil a následne ho ubezpečili právni predchodcovia, že k vysťahovaniu dôjsť nemôže, pretože sporná pohľadávka je exekútora. Nehnuteľnosť bola vydražená za minimálnu cenu a exekútor nebol uspokojený. V roku 2005 došlo k násilnému vysťahovaniu a vyprataniu domu, pričom museli riešiť vážne existenčné problémy. Na súde o neplatnosť dražby bol neúspešný, hoci veril, že sa skončí v jeho prospech. Trovy sú pre neho likvidačné a nevládze odolávať útokom žalovaného. Žiadal, aby súd zvážil postup podľa § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúceho sa uplatneného nároku na súde ako aj sociálnej situácie účastníkov, ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý namietal postup súdu prvého stupňa pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby na 1/13-inu výpočtového základu. Súd prvej inštancie sa formalisticky priklonil k tomuto ustanoveniu bez toho, aby sa bližšie zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho aplikáciu. V konaní o neplatnosť dražby bola použitá peňažná suma zodpovedajúca výťažku dražby vo výške 49.790,88 eur. Vychádzame pritom z premisy, že hodnotu veci práva kto je predmetom konania možno objektívne vyjadriť v peniazoch, čím je vylúčená aplikácia § 11 ods. 1 vyhlášky. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 226/2012, I. ÚS 119/2012, kedy podľa jeho názoru súd mal v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vychádzať z hodnoty vydraženej nehnuteľnosti. Poukázal na ust. § 34 ods. 2 zák.č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností, z čoho vyplýva, že právne účinky právoplatného rozsudku, ktorým súd určí neplatnosť dražby sú identické s právnymi účinkami právoplatného rozsudku, ktorým súd určí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto je neakceptovateľné, aby po načrtnutej zásadnej zmeny judikatúry bola v prípade náhrady trov právneho zastúpenia veci priznávaná odmena advokáta z hodnoty vychádzajúcej z neurčitku. Preto vzhľadom na
osobitný charakter konania považuje za hodnotu veci cenu dosiahnutú vydražení, teda hrubú hodnotu príklepu 49.790,88 eur. Účelom vyhlášky je adekvátna odmena advokáta za poskytnuté služby, ktorá by mala o.i. reflektovať zložitosť a význam pre klienta. Preto by sa malo jednať o hodnotu veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalobcu k náhrade trov žalovaného 2/ vo výške 5.640,24 eur s DPH a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 641,65 eur s DPH.
6. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nemožno vykladať izolovane od iných ustanovení a predovšetkým treba brať na zreteľ a ctiť si zásadu úspechu, resp. zodpovednosti za výsledok. Použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí súd náležitým spôsobom odôvodniť. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Mcdo 11/2011. Žalobca ani jedno zo svojich tvrdení týkajúcich sa svojich osobným, majetkových a zárobkových pomerov obsiahnutých v odvolaní nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by mohli byť zo strany súdu vykonané a posúdené z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Konanie bolo začaté z iniciatívy žalobcu s tým, že žalovaný 2/ má právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Nepriznanie žiadnej alebo zníženej náhrady trov konania žalovanému 2/ nie je opodstatnená vzhľadom na osobitnosti daného súdneho konania na dĺžku súdneho konania vyše 11 rokov a vysoké výdavky žalovaného 2/, späté s jeho účasťou v tomto súdnom konaní a právnym zastupovaním. Bolo by v rozpore s ochranou a funkciou a civilného práv procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry úspešného účastníka spôsobené iba tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva v súdnom konaní. Žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa okrem svojich tvrdení ničím nepodložil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2016 Z.z., ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň naňho poukazuje.
8. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších poriadkov s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
9. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca a vedľajšia účastníčka na strane žalobcu boli čo do veci samej neúspešní, pretože žaloba, na základe ktorej sa domáhali určenia, že dražba uskutočnená žalovaným 2/, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 366, k.ú. Veľké Stankovce je neplatná bol právoplatne zamietnutý rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 13.03.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2014.
10. Súd prvej inštancie preto v náväznosti na výsledok sporu v prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v zásade sa stotožnil s vyčíslením náhrady trov právneho zastúpenia zo strany žalovaného 2/, avšak sa nestotožnil so sadzbou za 1 úkon právnej služby, kedy zástupca žalovaného 2/ žiadal vychádzať z ceny, ktorá bola dosiahnutá vydražením pri dobrovoľnej dražbe vo výške 49.790,88 eur a mal preto za to, že za 1 úkon právnej pomoci by mal dosahovať odmenu 526,13 eur bez DPH. Na rozdiel od názoru právneho zástupcu žalovaného 2/ dospel súd prvej inštancie k tomu právnemu záveru, že v konkrétnej dražbe je potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a pri odmene za 1 úkon právnej služby vychádzať z 1/13- iny výpočtového základu, pretože v danom prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch.
11. Podstata odvolacích námietok zo strany žalovaného 2/ spočívala práve voči tomuto stanoveniu odmeny za úkon právnej pomoci, kedy žalovaný 2/ sa nestotožnil s takto vyčíslenou tarifou za 1 úkon právnej pomoci. V tomto smere sa odvolací súd ako súd druhej inštancie v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň poukazuje na judikát NS SR sp.zn. 1Obdo 43/2011, v ktorom sa konštatuje, že hodnota veci pri určení, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, nie je nominálna hodnota postupovaných pohľadávok, ani cena, za ktorú správca konkurznej podstaty predal
tieto pohľadávky žalovanému, ani hodnota pohľadávky úpadcu podľa znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami v konkurznej veci. V konkrétnom prípade vyčíslenia trov si žalovaný môže určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty práva (hodnoty postúpených pohľadávok), ale základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci, kedy výpočtový základ je v zmysle § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004), keďže predmetom je určovacia žaloba, pri ktorej nie je možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch.
12. O obdobný prípad sa jednalo v prejednávanej veci, kedy predmetom konania čo do veci samej bolo určenie neplatnosti dražby, teda určovacia žaloba a preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý pri základnej sadzbe tarifnej odmeny vychádzal z 1/13-iny výpočtového základu. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, kedy v konečnom dôsledku žalovaný 2/ ani výhrady voči jednotlivým úkonom právnej pomoci ani nemal.
13. Vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam Ústavného súdu SR odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k uzneseniu ÚS sp.zn. II. ÚS 226/2012, toto rozhodnutie aplikovateľné na daný právny vzťah nie je, pretože nie je pravdivé tvrdenie v tom smere, že daná určovacia žaloba by mala mať účinky na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov konania preto, lebo v prejednávanej veci po vykonanej dražbe došlo k ďalším právnym prevodom a preto v konečnom dôsledku samotné určenie neplatnosti dražby vyplýva len z hľadiska hmotnoprávneho k v súvislosti ďalším nárokom žalobcu za jeho prípadného úspechu vo veci, ktoré však z hľadiska hmotnoprávneho vzhľadom na ďalšie prevody nemohli mať za následok zmenu v jeho hmotnoprávnom postavení. Rovnako neobstojí ani námietka vo vzťahu k reálnym právnym dôsledkom prípadného určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom týmito skutkovými a právnymi okolnosťami sa zaoberal už odvolací súd ako súd druhej inštancie vo vzťahu k v poradí druhému zrušovanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, kedy z hľadiska hmotnoprávneho postavenia účastníkov len odvolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie v zrušujúcom uznesením pod sp.zn. 4Co/151/2013-599 zo dňa 31.07.2013, v rámci ktorého odôvodňoval z akého dôvodu dospel k záveru, že napriek tej skutočnosti, že došlo k ďalšiemu prevodu spornej nehnuteľnosti je tu daný naliehavý právnym záujem na určení neplatnosti dražby. Preto takáto námietka zo strany žalovaného 2/ vo vzťahu k namietanej určenej tarifnej hodnoty za 1 úkon právnej pomoci neobstojí.
14. V prejednávanej veci zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali v spore úspešným žalovaným nepriznať náhradu trov konania. V tomto ustanovení bolo fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenia náhrady trov konania. Moderačným absolučným možno nazvať, že právo na náhradu trov konania síce ešte nevzniklo, lebo jeho vznik sa dovŕší až rozhodnutím súdu, ale nastala prvá procesná skutočnosť s tým, že tam, kde zákon nemôže byť na toľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon teda vyžaduje na takéto rozhodnutie dve podmienky. Musí sa jednať o dôvody hodné osobitné zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernenie účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Preto k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť zo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie, kde sa tieto časovo vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania, z dôvodov ktoré nezavinil, ale pomôže jej uhradiť len s ťažkosťami, pričom v prejednávanej veci ani jeden z prípadov nespĺňa podmienky preto, aby v prejednávanej veci mohol súd aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Z hľadiska charakteru konania možno zdôrazniť, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal svojich nárokov voči žalovaným, pričom v konečnom dôsledku úspech vo veci nemal. Vedľajšia účastníčka na strane žalobcu dobrovoľne vstúpila do konania s tým, že dôsledkom takéhoto vstupu je tá skutočnosť, že musí znášať následky spojené s takýmto vstupom do konania a to vrátane nielen procesného úspechu, ale aj procesného neúspechu v prejednávanej veci. Aj keby tu bolo možné pripustiť, že minimálne na strane vedľajšej účastníčky by tu existovali určité sociálne dôvody, na druhej strane samé tieto dôvody bez toho, aby mohla byť aj podmienky charakteru konania neumožňujú zohľadniť prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby o prípadnej náhrade trov konania bolo rozhodnuté iným spôsobom ako to predpokladalo pôvodné ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, kedy vzhľadom na tú skutočnosť, že ako žalobca a vedľajšia účastníčka na strane žalobcu v odvolacom konaní nemali úspech, vyslovil v konečnom dôsledku súd druhej inštancie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred odvolacím súdom.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). V Trenčíne dňa 30.08.2016