Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/59/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava 825 11, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: ŠTOLA - REAL, s.r.o., so sídlom Štôla 84, 059 37, IČO: 35 752 041, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Ďurišom, so sídlom v Poprade 085 01, ul. 1. mája č. 3, o návrhu žalovaného na obnovu konania vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/15/2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/254/2009-105 zo dňa 2.3.2015, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na obnovu konania zamietol.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad č. k. 18Cb/15/2008 zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách tohto konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

2. Aplikujúc ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a), b), 230 ods. 1 a 234 ods. 1, všetko O.s.p. dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nebol podaný v zákonnej lehote a svedeckými výpoveďami svedkov M. E., V. G., Z. G. nebolo preukázané, že sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol použiť žalovaný v pôvodnom konaní, keďže svedkovia týchto udalostí boli osoby, ktoré boli v nejakom vzťahu so žalovaným, a to, že sa žalovaný dozvedel o vykonanej kontrole v období od 10.9.2009 do 10.12.2009 je podľa súdu prvej inštancie nedôveryhodné. Žalovaným nebolo preukázané v konaní, že by sa dozvedel nové informácie o veci kontroly až v uvedenom období a že by to mohlo byť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je tu dôvod na povolenie obnovy konania.

3. O trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 a § 167 ods. 2 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozhodnutiu, a to čo do jeho zamietavej časti, podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby v tejto časti odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na jeho zistenie a naviac sa neriadil pokynmi uznesenia Krajského súdu Prešov z 12.11.2013, konkrétne, že výsluchy vypočutých svedkov sú veľmi stručné, pričom z ich výpovedí nie je zistiteľné to, čo je dôvodom pre podanie návrhu na obnovu konania. Z tohto dôvodu navrhol žalovaný vypočuť svedkov M. E. a V. G.. Súd mu nepripustil dostatočné vypočutie navrhnutých svedkov. Podľa odvolateľa v dôsledku nerešpektovania pokynu krajského súdu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru, že návrh na obnovu konania nebol podaný v zákonnej lehote. Súd prvej inštancie zároveň uvádza, že tvrdenie žalovaného, resp. svedkov, že sa žalovaný dozvedel o vykonanej kontrole v období od 10.9.2009 do 10.12.2009, je nevierohodné. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia má nárok, aby sa

dostatočne zistil skutkový stav aj v rámci obnovy konania a aby mu bolo zabezpečené právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. O tom, že žalobca zmanipuloval zápis zo dňa 27.2.2006, sa žalovaný mal dozvedieť v rozhodnom období od 10.9.2009 do 10.12.2009, teda v subjektívnej lehote, keď vedel, že kontrola bola, avšak nevedel, že bola zmanipulovaná a že výsledky zmanipulovanej a nevieryhodnej kontroly tvorili podklad pre priznanie niekoľko miliónovej istiny v slovenských korunách v prospech žalobcu. Skutočnosť zmanipulovanej a nevieryhodnej kontroly bola podľa žalovaného preukázaná výsluchom svedka Z. G., ktorý sa s určitosťou nevedel k samotnej kontrole vyjadriť. Vykonaná kontrola netvorí spoľahlivý doklad pre skutočnosť, ktorá bola definovaná v pôvodnom konaní ako neoprávnený odber a teda je aj pochybnosť, či žalobca mal postupovať z hľadiska dodávateľa zemného plynu podľa vyhlášky č. 449/12 Zb. Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.12.2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. O podozrení na zmanipulovanie kontroly žalobcu, resp. jej pracovníkov z 28.2.2006 podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že pri kontrole nebola odfotená samotná kotolňa, v ktorej mal byť uskutočnený neoprávnený odber, odfotený kotol nie je značky Reko, s tým, že pracovníci žalobcu boli zrejme motivovaní odmenami. Žalovaný zopakoval svoje vyjadrenie, že v rozhodnom období kúril drevom a nie plynom.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. V súlade s § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak nie je ustanovenie inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti prejednal odvolací súd odvolanie žalovaného podľa vyššie uvedenej zákonnej právnej úpravy, nakoľko podľa doterajších predpisov, vrátane procesných, akým bol aj Občiansky súdny poriadok, sa dokončia len konania výslovne uvedené v § 471 CSP. Podstatná však je zároveň aj tá skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo v celosti za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy - Občianskeho súdneho poriadku, preto je potrebné posúdiť, či sú spôsobilé žalobcom označené dôvody, privodiť výnimku zo zásady nezameniteľnosti a právoplatnosti rozhodnutia, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní a ktorými bolo možné preukázať skutočnosti spôsobilé pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v zmysle príslušných ustanovení o obnove konania podľa Občianskeho súdneho poriadku.

7. Poukazujúc na uvedené preto Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 326 ods. 1 , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379, 380, 381 a 383 bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Z rozsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa domáhal obnovy konania, pôvodne vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/15/2008, titulom spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu, ktorej výška bola vypočítaná v zmysle vyhlášok Ministerstva hospodárstva SR č. 266/1999 a č. 155/2005. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 9.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008, voči ktorému nepodal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

9. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 228 ods. 2, 3 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 230 ods. 1 až 3 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) §

228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e). Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

12. Podľa § 232 ods. 1, 2 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

13. Podľa § 234 ods. 1 až 3 O.s.p. Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g). Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

14. Podľa § 235 ods. 1 až 4 O.s.p. Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy. Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove. Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

15. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu (§ 230 O.s.p.). Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná. Jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť, ani skrátiť.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie sú splnené žiadne zo zákonom stanovených predpokladov pre vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania.

17. Žalovaný v prvom rade nepreukázal, aj keď v tomto smere ho jednoznačne zaťažuje dôkazné bremeno, že návrh na obnovu konania podal v lehote 3 mesiacov od toho času, keď sa dozvedel o dôvode obnovy, resp. od toho času, kedy mohol tento dôvod uplatniť. V tejto súvislosti nestačí samotné tvrdenie navrhovateľa obnovy. Nepreukázanie zachovania subjektívnej lehoty má za dôsledok zamietnutie návrhu na obnovu konania (§ 234 ods. 2 O.s.p.). Žalovaný sa v preskúmavanej veci obmedzil len na tvrdenie, že o existencie zmanipulovania zápisu zo dňa 27.2.2006 sa dozvedel v rôznom období od 10.9.2009 do 10.12.2009, teda v subjektívnej lehote, pričom na preukázanie týchto skutočností navrhoval opätovne vypočuť svedkov M. E. a V. G., a to aj napriek tomu, že títo už boli pred súdom prvej inštancie vypočutí. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne už v poradí s prvým zrušujúcim rozhodnutím musí konštatovať, že všetci títo svedkovia pracujúci pre žalovaného, boli bezprostredne prítomní pri začatí kontroly vykonávanej pracovníkom žalobcu, pričom boli tak, ako to vyplýva už z ich podaných svedeckých výpovedí informovaní o tom, že ide o kontrolu súvisiacu s pravdepodobným únikom plynu. Odvolací súd preto považuje za vylúčené, aby konateľ žalovanej spoločnosti bol o tejto skutočnosti informovaný najskôr až dňa 10.9.2009 od tretej osoby nevypočutej v tomto konaní Q. U., ktorej výsluch ani žalovaný napriek tomu, že ho jednoznačne zaťažovalo dôkazné bremeno, v konaní nenavrhoval, resp. upustil od tohto svojho návrhu na vypočutie svedka Q. U.. V tejto súvislosti treba zhodne s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu konštatovať (nakoľko po zrušení veci a jej vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nevyšli najavo žiadne iné nové skutočnosti), že žalovaný vedel o vykonanej kontrole a jej výsledku už skôr, čo okrem iného vyplýva aj z podaného odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 16.10.2007, ktorý za žalovaného podpísal jeho konateľ a z ktorého obsahu vyplýva nesúhlas žalovaného s vypočítanou škodou, ako aj to, že tento už v tomto čase popieral používanie zemného plynu a tvrdil, že vykuroval penzión tuhým palivom a propán-butánom.

18. Rovnako konateľovi žalovaného bola doručená listina označená ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu“ zo dňa 31.3.2006, z ktorej vyplýva, že k ukončeniu neoprávneného odberu plynu malo dôjsť dňa 28.2.2006 a rovnaké skutočnosti napokon vyplývajú aj z podanej žaloby, ktorá bola doručená konateľovi žalovaného spolu s platobným rozkazom dňa 1.10.2007, s tým, že všetky tieto rozhodné skutočnosti sú uvedené aj priamo v žalobnom návrhu. Naviac zo spisu je zistiteľné, že konateľ žalovaného si osobne rozsudok vo veci samej, ktorej obnovy sa v tomto konaní domáhal, prevzal dňa 5.10.2009. Návrh na obnovu konania bol však podaný dávno po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty.

19. Posúdenie otázky času, kedy sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, je nutné posúdiť aj pri plynutí lehoty na podanie návrhu na obnovu konania odo dňa, kedy dôvod obnovy mohol byť uplatnený (predpokladom uplatnenia dôvodu obnovy je vedomosť subjektu navrhujúceho obnovu konania o tomto dôvode obnovy konania). Zákonodarca ustanovuje posledný uvedený začiatok plynutia (od toho času, kedy ho mohol uplatniť) z dôvodu, že obnovu konania navrhujúci účastník konania sa síce dozvedel o dôvode obnovy, ale ho z objektívnych dôvodov nemohol včas uplatniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/70/2014 zo dňa 10.12.20014).

20. Pretože návrh na obnovu konania podal žalovaný v preskúmanej veci po uplynutí zákonom stanovenej 3-mesačnej subjektívnej lehoty, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

21. Okrem jednoznačne oneskoreného podania návrhu sú dané ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu na obnovu konania. Rovnako zhodne s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, musí odvolací súd aj v tomto rozhodnutí konštatovať, že tvrdenie žalovaného, že žalobca kontrolu v jeho kotolni dňa 27.2.2006 nevykonal, a že do objektu penziónu vôbec nevstúpil, bolo výslovne vyvrátené a že aj tvrdenie, že v rozhodnom období žalovaný nevykuroval penzión zemným plynom, ale drevom, nie je skutočnosťou, ktorú žalovaný nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže ju jednoznačne uviedol v podanom odpore proti platobnému rozkazu už dňa 16.10.2007. Uvedené skutočnosti opätovne odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného o zmanipulovaní kontroly žalobcu, resp. jeho pracovníkom zo dňa 27.2.2006 s tým, že navrhovať vypočutie M. E. a V. G. mal žalovaný už v pôvodnom konaní, ktorým sa bránil voči nároku žalobcu na náhradu škody, s tým, že naopak v tomto konaní ich výsluch nenavrhoval, ale duplicitne (opakovane) navrhol ich výsluch v konaní o návrhu na obnovu konania aj napriek tomu, že títo boli v tomto konaní riadne vypočutí z dôvodu ich plytkého výsluchu navrhoval žalovaný, a to aj napriek tomu, že tento im mohol počas ich výsluchu (žalovaný to ani nenamietal) klásť otázky, t. j. - podrobne ich vypočuť ku všetkým podstatným skutkovým otázkam, vzťahujúcim sa k prejednávanej veci. Žalovaný mal už v pôvodnom konaní a nie až v odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil jeho návrh na povolenie obnovy konania namietať, že vykonaná kontrola netvorí spoľahlivý doklad pre skutočnosť výpočtu neoprávneného odberu, s čím súvisí pochybnosť, či žalobca mal postupovať z hľadiska dodávateľa zemného plynu podľa vyhlášky č. 449/2012 Zb. Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.12.2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Ako vyplýva z vyššie označeného rozsudku vo veci 18Cb/15/2008 zo dňa 9.9.2008, podľa ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú podľa vyhlášky č. 266/1999 Z. z., ako aj podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z., a to tak, že sa určí ako súčin neoprávneného odberu plynu a najvyššej sadzby danej kategórie za jeden m3 plynu platný k dátumu vyúčtovania pri najväčšom hodinovom príkone všetkých plynových spotrebičov m3/, pričom ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Za takejto právnej úpravy vypočutie akýchkoľvek svedkov mohlo privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci len za predpokladu, že by títo svedkovia preukázali, že v skutočnosti k žiadnemu odberu plynu objektívne nemohlo dôjsť, pričom žiadnu takúto skutočnosť z výpovedi týchto svedkov nemožno vyvodiť. V ďalšom odvolací súd poukazuje, a to najmä pokiaľ sa týka včasnosti podaného návrhu na obnovu konania, na stranu 5 a 6 svojho predchádzajúceho rozhodnutia v tejto veci, na ktorých záveroch sa ani v tomto odvolacom konaní nič nemení.

22. Keďže iné dôvody pre obnovu konania žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní neuviedol, je podobné konštatovať, že žalobcom podaný návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty a že ním uvádzané skutočnosti

naviac žalovaný nepreukázal, t. j., neuviedol a nepreukázal spôsobilý dôvod na aplikáciu výnimky zo zásady nezameniteľnosti právoplatného rozhodnutia, ktorý nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní a ktorým by bolo možné preukázať skutočnosť spôsobenú pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ako aj tú skutočnosť, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel až v rozhodnej dobe od 10.9.2009 do 10.12.2009, t. j. v subjektívnej lehote na podanie návrhu na obnovu konania.

23. O trovách odvolacieho konania súd druhej inštancie nerozhodol, lebo súd prvej inštancie nerozhodol ani o prvoinštančných trovách konania, ale v zmysle vtedy platnej procesnej normy, a to ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o prvoinštančných trovách rozhodne okresný súd aj o trovách tohto a predchádzajúceho odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č 757/2005 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie v lehote dvoch mesiacov od doručenia uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .