Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/27/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov matky: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., N. X/XX, zastúpená JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou so sídlom Handlová, ul. ČSA č. 12 a otca: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., C. č. XX/XX, korešpondenčná adresa: R., P. č. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2016, č. k. 15P/54/2015-135, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti , výroku I. a II. o zvýšenie výživného otca na maloletú B. a určenia nedoplatku na výživnom titulom zvýšenia výživného, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/59/2014 zo dňa 30.12.2014 zo sumy 160,- eur na sumu 190,- eur počnúc 1.9.2015, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky dieťaťa, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa prechádzajúceho mesiaca. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného za dobu od 1.9.2015 do 31.1.2016 v sume 150,- eur je otec dieťaťa povinný splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v sume po 10,- eur, k rukám matky dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky. Návrh otca na zníženie výživného zamietol .

2. Právne vec posúdil podľa § 78 ods. 1,3 a § 62 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine .

3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 30.09.2015 žiadala , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. zo sumy 160,- eur na sumu 250,- eur od 1.9.2015. B. je študentkou druhého ročníka Strednej umelecko-priemyselnej školy, odbor fotografia a média v Uherskom Hradišti, ktorý učebný odbor je finančne veľmi náročný. Otec prisľúbil v minulom konaní o zvýšení výživného, že bude prispievať na zvýšené výdavky, pričom prispel len dvakrát. Na ďalšie zvýšené výdavky neprispel, išlo o poplatok za študijný pobyt v Berlíne s vreckovým, poplatok za opravu fotoaparátu, za školu v prírode. V súvislosti so štúdiom dcéry vznikajú výdavky, a to internát 1200,- Kč s úhrada preddavkov zálohovo v sume 3.500,- Kč, elektrina na internáte 200,- Kč ročne, poplatok za internet 1,4 eur mesačne, strava na internáte 55,- eur mesačne, obedy v škole do 22,-eur mesačne, poplatok za ISIC kartu 260,- Kč, cestovné približne 50,- eur vrátane MHD a prímestských spojov, ďalej sú to výdavky na oblečenie a hygienické a kozmetické prípravky. Každý školský rok študenti povinne absolvujú študijné poznávacie pobyty a v tomto školskom roku ide o študijný pobyt v

Ríme, ktorého náklady ešte nie sú známe. Dcéra si musí zakupovať študijné pomôcky, a to vývojnicu 22,- eur, fotopapier 250,- Kč, filmy, mesačne spotrebuje aj 5 - 10 ks filmu pri cene 5 - 6,- eur, ďalej zakúpila statív za sumu 185,50 eur, učebnice a pracovný zoši z anglického jazyka . Matka dáva dcére vreckové 20,- eur na týždeň, z čoho si platí desiatu, resp. iné výdavky, mobilný telefón 12,- eur hradí otec. Na zakupovanie liekov a sprejov vynakladá maloletej 10,- eur mesačne, každoročne ďalej absolvuje liečebný pobyt v Dolnom Smokovci, kde len cestovné výdavky sú 80,- eur, náklady za pobyt 21,- eur. Matka je nezamestnaná, do 30.7.2015 opatrovala ťažko zdravotne postihnutého syna, aktuálne poberá rodinné prídavky a výživné na mal. B. 160,- eur, urobila si opatrovateľský kurz a hľadá si prácu. Výdavky na dcéru čiastočne pokrýva z úspor z dedičstva po smrti starej matky a príležitostne si privyrobí pletením 20,- eur mesačne. Výdavky na domácnosť sú vo výške 183,- eur mesačne, platby za elektrinu 30,- eur mesačne, plyn 16,-eur štvrťročne, platby za TV a internet 16,90 eur, platba za mobil 15,-eur, výdavky na stravu 100, - eur mesačne, výdavky na lieky matke 21,-eur mesačne. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, okresný súd považoval zhodnotiac jednotlivé vykonané dôkazy návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný. Predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú B. zo sumy 160,- eur na sumu 250,- eur a oproti tomu návrh otca na zníženie výživného na sumu 120,- eur mesačne. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 11P/59/2014 zo dňa 30.12.2014 na sumu 160,- eur. V tej dobe bola maloletá študentkou prvého ročníka tej istej školy, nemala však také vysoké výdavky na štúdium, matka mala približne rovnaký príjem a otec mal príjem z úrazovej renty a príjem zo zamestnania. Podstatné preto bolo posúdiť a porovnať pomery na strane tak oboch rodičov ako i maloletej B. a vyhodnotiť, či nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a ak áno v akom rozsahu. Maloletá B. je od 1.9.2015 študentkou 2.ročníka strednej umeleckej školy a študuje učebný odbor fotografie a médiá. Len v tomto školskom roku predstavujú jej najväčšie výdavky značné náklady na zakúpenie školských pomôcok, prístrojov a pracovného materiálu vzhľadom na učebný odbor. V mesiaci september 2015 si zakupovala fotomateriál v sume 610,- Kč, t.j. približne 22,- eur, absolvovala školu v prírode s výdavkom 81,39 eur, na ktorý prispel otec polovicou. Ďalej však matka platila poplatok za študijný pobyt v Berlíne 180,13 eur, vreckové 50,- eur, následne platila ďalší poplatok za školu v prírode spojené s fotografovaním 2.000,- Kč, pričom na týchto výdavkoch sa otec odmietal podieľať. V mesiaci november 2015 si zakúpila stativ v sume 4240,- Kč. Medzi bežné výdavky maloletej naďalej patrí platba za internát 44,52 eur, preddavky za ubytovanie v sume 129,85 eur, platba za elektrinu ročne 7,42 eur za internet 1,4 eur mesačne, ďalej za stravu na internáte 55,- eur mesačne, obedy v škole do 22,- eur mesačne. Mesačné cestovné činí približne najmenej 50,- eur pri jednej ceste z Uherského Hradišťa do Handlovej približne 3,33 eur v závislosti od toho ako cestuje, pričom chodí domov každý týždeň. V tomto školskom roku absolvuje maloletá aj študijný pobyt v Taliansku - Grécku s výdavkom 12.500,- Kč. Aj v priebehu konania si musela maloletá zakúpiť ďalšiu učebnú pomôcku - objektív CanonEF v hodnote 108,20 eur kúpou zo dňa 19.1. 2016., ďalšie fotomateriály, filmy a podobne. Okrem toho sú to výdavky na zakúpenie jazykovej učebnice, bežných školských potrieb - zošity, perá. Maloletej dáva matka týždenne vreckové 20,- eur. Uvedené potreby hodnotí súd ako odôvodnené a nejde o žiadne nerozvážne nakladanie s finančnými prostriedkami matkou ako sa snažil tvrdiť otec. Je pravdou, že študijný odbor maloletej je mimoriadne finančne náročný, pričom celkové náklady sú umocnené i tým, že maloletá študuje v ČR a je ubytovaná na internáte. Ide však v konečnom dôsledku o jej prípravu na budúce povolanie v rámci jej všestranného vývinu, preto sú rodičia povinní tieto výdavky pokryť. Súd teda vidí zmenu pomerov predovšetkým v potrebách maloletej, ktoré sú vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného a je finančné náročné pokryť všetky odborné prístroje, pomôcky, pomocný materiál. Pokiaľ otec poukazoval na možnosť zakúpiť napríklad statív za nižšiu sumu, súd prisvedčuje správnosti argumentu matky, ktorá uviedla, že dcéra potrebuje profesionálne pomôcky určené nie pre bežných používateľov. Keď súd zobral do úvahy len mesačný výdavok na internát 44,50 eur, elektriku a internet priemerne 2,- eurá mesačne, strava na internáte 55,- eur, obedy v škole 22,- eur, cestovné 50,- eur, učebné pomôcky a materiál priemerne 50,- eur mesačne, ročné výdavky na školu v prírode 80,- eur, učebný pobyt v zahraničí Taliansko 460,- eur a liečebný pobyt v Tatrách približne 100,- eur /priemerne mesačne tieto tri výdavky 55,- eur/, so zohľadnením nákladov na ICE kartu predstavujú len tieto náklady mesačne približne sumu 300,- eur. V týchto nie sú zahrnuté výdavky na vreckové, ošatenie, obuv, kultúrne vyžitie, zakupovanie liekov, kozmetiky a podobne. Matka dieťaťa si plní pritom svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú, pretože musí dcéru vychystať do školy, stará sa o jej potreby v domácnosti kde spolu s deťmi býva. Nemožno za tohto stavu od matky vyžadovať, aby sa na týchto zvýšených výdavkoch podieľala výlučne sama. Súd starostlivo zvažoval aj pomery na strane oboch rodičov a ich možnosť podieľať sa na finančnom pokrytí výdavkov dcéry svojim príjmom. Matka

maloletej počnúc dňom 31.7.2015 prišla o opatrovateľský príspevok na syna, ktorý poberala vo výške približne 206,- eur do 31.7.2015. V súčasnej dobe je nezamestnaná, absolvovala opatrovateľský kurz a v rámci aktivačných prác formou dobrovoľníckej činnosti dosahuje predpokladaný príjem približne 197,-eur. Výdavky na bývanie má v sume približne 220,- eur. Ďalší syn rodičov je v súčasnej dobe vysokoškolákom a otec platí na jeho výživu mesačne sumou 150,- eur . Ide teda čiastočne o pokles príjmu na strane matky, ktorý mala z príspevku na zaopatrovanie a tento si čiastočne vyvažuje prácou v rámci aktivačnej činnosti s predpokladaným príjmom do 190,-eur mesačne. Na druhej strane otec dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného poberal úrazovú rentu a začínal pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa. U tohto zamestnávateľa v období od septembra 2014 do mája 2015 dosahoval priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške 737,- eur, pracoval ako skladník a tento pracovný pomer ukončil dohodou zo zdravotných dôvodov. Súd však na pokles príjmu v dôsledku skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov nemohol prihliadnuť. I keď zamestnávateľ otca potvrdil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru boli zdravotné dôvody na strane otca, pretože predovšetkým fyzická záťaž z práce bola už otcom nezvládnuteľná a „spoločnosť nadobudla presvedčenie, že jeho osobnostné a fyzické predpoklady nie sú dostačujúce na výkon uvedenej práce“, súd sa s takýmto zistením nemôže uspokojiť. Otec dieťaťa pracoval ako skladník, počas celého trvania pracovného pomeru nebol práceneschopný v súvislosti s chorobou z povolania, na chorobu z povolania sa v podstate nelieči, pretože poslednú lekársku kontrolu absolvoval v máji 2012. Možno teda ustáliť, že jeho zdravotný stav je ustálený tak ako sa uvádza aj v lekárskej správe z tohto obdobia, kde je konštatované, že choroba je bez progresie. Ani ošetrujúca lekárka otca dieťaťa nepotvrdila žiadnu práceneschopnosť , teda taký zdravotný stav na strane otca, ktorý by vylučoval výkon jeho práce. Otec však posúdil svoju situáciu sám a inicioval skončenie pracovného pomeru bez toho, aby mal sprostredkovanú inú vhodnejšiu prácu. Takýto prístup otca za stavu, že má tri vyživovacie povinnosti nemôže súd hodnotiť ako opodstatnený a nemožno ho ospravedlniť v neprospech výživného na nezaopatrené deti. Pokiaľ mal otec pracovný potenciál popri chorobe z povolania a poberaní úrazovej renty 601,- eur, ktorý mu umožňoval výkon práce so mzdou priemerne 730,- eur, súd vychádza z jeho potencionálnych príjmov, a to vo výške 1300,- eur. I za stavu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi, narodenému 9.1.2015, musí byť v jeho schopnostiach podieľať sa na zvýšení výdavkov na maloletú B. zvýšeným výživným o 30,- eur mesačne z celkového príjmu. Otec sa pritom s dcérou pravidelne nestretáva, prispieva jej na výdavky na telefonovanie a pri príležitostí sviatkov, čo však nemôže ísť na ťarchu bežného výživného. Otec so svojou terajšou manželkou, ktorá poberá rodičovský príspevok, splácajú úver mesačne aktuálne vo výške 100,- eur /tvrdenie otca/, ktorý bol použitý na výplatu matky z BSM, ďalej si platí životné poistenie, výdavky na telefón. Otec uhrádza výdavky na bývanie na jeho byt v Prievidzi v sume približne 120,- eur mesačne a taktiež jeho manželka platí za užívanie služobného bytu v Malinove v sume približne 120,- eur /viď zmluva o nájme/. Je na úvahu otca či je rozumné vynakladať finančné prostriedky na bývanie v dvoch domácnostiach tak ako správne namieta aj matka dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za dobu od 1.9.2015 do 31.1.2016 z titulu zvýšenia výživného zo sumy 160,- eur na sumu 190,- eur mesačne, t.j. 30,- eur mesačne x 5 mesiacov, t.j. 150,- eur, súd povolil otcovi v zmysle § 160 odst. 1 O.s.p. splácať po 10,- eur mesačne s prihliadnutím na jeho príjem a sumu nedoplatku. Zo všetkých hore uvedených dôvodov, pre ktoré súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej, súd zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného, pretože na akékoľvek zníženie výživného nie sú dané dôvody.

4. O náhrade trov štátu v sume 20,-eur, ktoré vznikli súdu v dôsledku zaplatenia faktúry MUDr. Magdaléne Blahovej s.r.o. Nováky , rozhodol súd podľa § 148 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, návrh otca na zníženie výživného zamietol, v konečnom dôsledku i keď ide o nesporové konanie výsledok konania svedčí viac v prospech matky maloletej. Okrem toho súd robil dotaz k zdravotnému stavu otca na základe jeho tvrdení o zdravotnej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu skladníka. Súd preto zaviazal k náhrade trov štátu otca dieťaťa.

5. Proti tomuto rozsudku, v časti zvýšenia výživného , podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa a žiadal, aby odvolací súd po objektívnom posúdení skutkového stavu rozsudok okresného súdu zmenil a stanovil vyživovaciu povinnosť v prospech maloletej primeranú jeho preukázaným príjmom a výdavkom. Uviedol, že okrem maloletej B. si plní vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna vo výške 150,- eur a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. H., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v plnom rozsahu neprihliadal na stratu zamestnania a vychádzal z potencionálnych príjmov. Posledný pracovný pomer otca trval od 01.03.2014- 15.05.2015, kedy bol skončený dohodou

zo zdravotných dôvodov. Skončenie pracovného pomeru inicioval zamestnávateľ, ktorý potreboval zamestnanca schopného pracovnej záťaže, čo otec nespĺňal. K ukončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov. Otec pracoval v sklade, ktorý bol umiestnený vonku, s lešením a zdvíhal železo. Okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že zamestnávateľ navrhol ukončenie pracovného pomeru, inak by otcovi nebolo vyplatené odstupné. Rovnako neprihliadal na pokles príjmu otca, zohľadnil však pokles príjmu matky . V priebehu konania nebola zistená reálna finančná situácia matky, keď súd nezisťoval výšku dedičstva matky. Otec sa snaží intenzívne si nájsť zamestnanie i napriek diagnostikovanej chorobe z povolania a zníženiu spoločenského uplatnenia. Manželka otca je na rodičovskej dovolenke a ich celkový príjem do rodiny je vo výške 828,62,- eur, z toho úrazová renta otca vo výške 601,90,- eur, rodičovský príspevok manželky otca vo výške 203,20,- eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52,- eur. Na strane maloletej B. nedošlo k výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného . Už v čase poslednej úpravy výživného prihliadol súd ku skutočnosti, keď maloletá nastúpila na strednú školu. Súd nezohľadnil sumu vo výške 18,- eur mesačne, ktorú otec zasiela maloletej na kredit za služby mobilného operátora. Poukázal i na zakúpenie drahých fotografických potrieb matkou.

6. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a odvolanie otca v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy určené v decembri 2014. Od tohto obdobia došlo k zmene pomerov na strane maloletej B. , ktorá navštevuje študijný odbor fotografia a média v Českej republike, ktorý je finančne náročný, zúčastňuje sa študijných pobytov, ktoré sú finančne náročné. Matka maloletej je nezamestnaná a dcére zabezpečuje riadnu starostlivosť. Otec maloletej je nezamestnaný, poberá úrazovú rentu. Maloletej hradí poplatok za telefón, na významné sviatky finančne prispieva maloletej sumou od 20 do 30,- eur , jedenkrát sa podieľal na úhrade za študijný pobyt maloletej v 1 a prispel jej na úhradu fotografického papiera a filmov. Vyživovaciu povinnosť k dcére si plní pravidelne, s maloletou je v osobnom kontakte.

7. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd správne zhodnotil, že na strane maloletej došlo k zvýšeniu výdavkov nevyhnutných na pokrytie potrieb súvisiacich so štúdiom na strednej škole. Škola pre svojich študentov organizuje povinné učebné pobyty, exkurzie. Otec sa na pojednávaní konanom dňa 30.12.2014 zaviazal prispievať matke polovicou na mimoriadne výdavky, čo okresný súd zohľadnil aj pri určení výšky zvýšeného výživného. Napriek tomu otec prispel matke na úhradu mimoriadnych výdavkov len dvakrát. Správne súd posúdil skutočnosť, že sa otec vzdal zamestnania , nakoľko pristúpil k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru s poukazom na preukázanie zdravotného stavu otca s aktuálnym lekárskym posudkom, ktorý by preukázal takú zmenu zdravotného stavu otca, pre ktorú nemôže vykonávať doterajšiu prácu. Otec sa nedostavil na kontrolné vyšetrenie priznanej choroby z povolania v apríli 2014 a preto nie je možné brať do úvahy jeho tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu a na to nadväzujúce skončenie pracovného pomeru. Poukázala i na vyplatenie mimoriadnej odmeny otcovi, pričom otec uviedol, že mu bolo vyplatené odstupné. Tvrdenie otca, že výška výživného 130,- eur je vzhľadom na potreby maloletej dostatočná, neobstojí, nakoľko výška mesačných ako aj jednorazových výdavkov vo veľkej miere prekračuje otcom uhrádzané výživné.

8. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z., „ ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/ , oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

9. Predovšetkým je potrebné uviesť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

12. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení výživného ako i súvisiacom výroku II. o určení nedoplatku na výživnom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie , podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ a podľa § 391 ods.1 CSP.

15. Zákonné ustanovenia § 121 ako i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadrujú zásadu, keď k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov , ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.

16. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

17. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2014, v čase, keď maloletá B. nastúpila na strednú školu . Matka poberala opatrovateľský príspevok vo výške 168,- eur. Otec poberal úrazovú rentu vo výške 594,- eur a dosahoval príjem vo výške 700,- eur a pohyblivú zložku 200,- eur. V súčasnosti je maloletá študentkou 2. ročníka strednej školy . Matka je od 01.augusta 2015 nezamestnaná a v rámci aktivačných prác dosahuje predpokladaný príjem vo výške 197,- eur. Otec maloletého dieťaťa je poberateľom úrazovej renty vo výške 601,- eur , pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Od 16.5.2015 je nezamestnaný. Posledný pracovný pomer otca bol ukončený ku dňu 15.5.2015 dohodou zo zdravotných dôvodov.

18. Odvolací súd poukazuje na lekársku správu o zdravotnom stave otca z roku 2012, v ktorej sa uvádza, že otec dieťaťa trpí na profesionálnu chorobu z vibrácií, bez progresie , so zákazom práce v riziku

vibrácií horných končatín, v chlade a vlhku a práce so zaťažovaním horných končatín, keď ide o chorobu z povolania trvalú, na ktorú je potrebné prihliadať. Posledný zamestnávateľ otca v správe uviedol, že vzhľadom na výkon pracovnej činnosti otca spoločnosť nadobudla presvedčenie, že jeho osobnostné / a fyzické/ predpoklady nie sú dostačujúce na výkon uvedenej práce a navrhli otcovi ukončenie pracovného pomeru. Otec potvrdil, že zo zdravotných dôvodov nemôže naďalej vykonávať pracovnú činnosť a so zamestnávateľom sa dohodli na ukončení pracovného pomeru. Súd prvej inštancie túto skutočnosť vyhodnotil na ťarchu otca, keď sa vzdal výhodného zamestnania a stáleho príjmu s uvedením, že otec sám inicioval skončenie pracovného pomeru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, keď náležite neskúmal zdravotný stav otca , ako i jeho schopnosti a možnosti nájsť si prácu , ktorá je primeraná zdravotnému stavu otca. V tomto smere je potrebné vykonať dokazovanie , akú prácu je otec schopný vykonávať a či majú pracovné príležitosti pre otca. Podľa vyjadrenia lekárky zo dňa 21.01.2016 bude otec vyzvaný na kontrolné vyšetrenie , preto súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na aktuálny zdravotný stav otca.

19. Po vrátení spisu súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predložením dokladov preukazujúcich príjmy matky od augusta 2015 do súčasnosti ako i zistenie, z akých finančných prostriedkov uhrádza mesačné náklady na bývanie, stravu , školné, ako i príjmov otca od ukončenia posledného pracovného pomeru do súčasnosti. Výsluchom matky zistí, aká je výška úspor z dedičstva po smrti starej matky a aké sú skutočné príjmy matky, ktorá si privyrába príležitostne pletením. Rovnako je povinnosťou otca predložiť doklady preukazujúce jeho schopnosti vykonávať prácu určitého druhu s poukazom na chorobu z povolania ako i možnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru . Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadní i ďalšie vyživovacie povinnosti otca.

20. Odvolací súd tak preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného bez náležitého zistenia všetkých významných okolností, ktoré si daný prípad vyžaduje, preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .