Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti o maloleté deti I.: R., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom ako matka, maloleté deti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: matky O. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. P., I. Q. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Konvičný, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 424 09241 a otca R. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., ulica R. XX, právne zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom AK Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -201 zo dňa 16. 03. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 201 zo dňa 16. 03. 2021 m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí I.: R., nar. XX. XX.XXXX, zvýšeným výživným v sume 320,- Eur mesačne a B., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 180,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24. 02. 2021.

II. Zročné výživné za obdobie od 24. 02. 2021 do 08. 08. 2022 na maloleté deti I.: R., nar. XX. XX.XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX vo výške spolu 3.951,07 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 75,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným na každé dieťa zvlášť, až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 19. 11. 2015 vo výroku o výživnom na maloleté deti I.: R., nar. XX. XX.XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) prvým výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí I.: R., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 150,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne, a B. nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 120,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 24. 02. 2021. Druhým výrokom súd rozhodol o zročnom výživnom vzniknutom za obdobie od 24. 02. 2021 do 16. 03. 2022 na maloleté deti I., R. a B., vo výške 1.040,- Eur, ktoré povolil otcovi splácať v 25,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným na každé dieťa zvlášť až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Tretím výrokom súd vyslovil, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 19. 11. 2015 vo výroku o výživnom na maloleté deti I..

Štvrtým výrokom súd prvej inštancie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom podaným na tamojšom súde dňa 24. 02. 2021 domáhala zvýšenia výživného na maloletého R. zo sumy 150,- Eur na sumu 370,- Eur mesačne a na maloletého B. zo sumy 120,- Eur na sumu 220,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2019 vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 09. 11. 2015, kedy bolo určené výživné na maloletého R. vo výške 150,- Eur mesačne a na maloletého B. vo výške 120,- Eur mesačne. V súčasnosti sa pomery na strane maloletých detí zmenili, keďže obe navštevujú už základnú školu. Otec sa mimo výživného nijako nepodieľa na uhrádzaní navýšených výdavkov na deti. Mimo výživného prispel iba raz v roku 2019 sumou 80,- Eur na denný plavecký tábor. Matka uviedla, že je nezamestnaná, nemá žiadny príjem, poberá len prídavky na deti. Po finančnej stránke jej pomáhajú rodičia, a všetky ostatné výdavky financuje jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Zvýraznila, že maloletý R. je integrovaný zdravotne ťažko postihnutý, má diagnostikované zriedkavé neliečiteľné ochorenie - tuberóznu sklerózu, ktorá spôsobuje multiorgánové poškodenie mozgu, obličiek, kože, epilepsiu a autizmus. Maloletý má zároveň narušenú komunikačnú schopnosť, je vedený v neurologickej, nefrologickej, neurochirurgickej, psychiatrickej, onkologickej, kardiologickej, oftalmologickej, dermatovenerologickej, ortopedickej a rehabilitačnej ambulancii i v centre špeciálneho pedagogického poradenstva a prevencie. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého R., ktorý si vyžaduje časté návštevy odborníkov, nie je v jej možnostiach zamestnať sa. S maloletým R. navštevuje dvakrát ročne Masarykovu nemocnicu v Ústí nad Labem, pričom liečba je len v štádiu štúdie, túto si plne hradia, čo je cca. 600,- Eur ročne a navyše ešte poplatky na PHM. Otca požiadala o úhradu čiastočných nákladov, pričom tento jej oznámil, že to nie je jeho povinnosťou. V roku 2020 bol maloletému diagnostikovaný detský autizmus s ťažkou symptomatikou, pričom za túto diagnostiku uhrádzala sumu 110,- Eur. Zdravotný stav maloletého R. si vyžaduje užívanie výživových doplnkov, ktoré mu pomáhajú pri trávení a ovplyvňujú aj jeho správanie. K návrhu matka pripojila rozpis priemerných mesačných výdavkov na maloletého R. vo výške 743,87 a maloletého B. vo výške 445,44 Eur, pričom k návrhu pripojila i lekárske správy maloletého R. i B., z ktorých vyplynulo, že B. bol predpísaný liek STALORAL, za ktorý je nutné doplácať. 3. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie súd uviedol závery vykonaného dokazovania a prednesy účastníkov konania učinené na pojednávaniach v priebehu konania. Na vec súd aplikoval ustanovenia , , , o rodine a ustanovenia a Zákona o rodine. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred viac ako 6 rokmi. V tom čase mal maloletý R. X roky a X mesiace, navštevoval špeciálnu materskú školu, platené záujmové krúžky nemal žiadne. Už v tom čase mu bola diagnostikovaná tuberózna skleróza a bol vedený vo viacerých špecializovaných ambulanciách. Maloletý B. mal takmer X roky, v tom čase bol v starostlivosti matky, mal začať navštevovať materskú školu. Bol zdravý, s maloletým neboli spojené žiadne zvýšené výdavky. V súčasnosti má maloletý R. XX a pol roka, navštevuj X. ročník základnej školy, kvôli zdravotnému stavu a s tým súvisiacim problémom s učením je integrovaný, má pridelenú asistentku i špeciálneho pedagóga. Naďalej navštevuje viaceré špecializované ambulancie, a to aj v Českej republike. Užíva viaceré lieky, výživové doplnky, nepribudla mu žiadna platená záujmová činnosť. B. má v súčasnosti X rokov, navštevuje T. ročník základnej školy, je vedený v imunoalergologickej ambulancii, kde užíva pravidelne lieky, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd mal tak vykonaným dokazovaním preukázané, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov, keďže maloleté deti prešli na vyšší stupeň vzdelávania, začali navštevovať základnú školu, čo v zmysle zaužívanej súdnej praxe je podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa. Obe deti sú vekovo staršie, pričom úmerne s vekom detí sa matke zvyšujú i výdavky na zabezpečenie ich bežných každodenných potrieb ako je strava, ošatenie, obutie bývanie i s prihliadnutím na vývoj hospodárstva a rast cien. Taktiež súd uviedol, že pri posudzovaní návrhu matky prihliadal i na ust. Zákona o rodine, ktoré obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá je sama o sebe objektívnym dôvodom na zmenu výšky výživného. Súd mal však preukázanú zmenu pomerov i na strane rodičov. Otec mal v čase posledného rozhodnutia mesačný príjem 965,11 Eur; v súčasnosti je jeho príjem podľa oznámenia zamestnávateľa vo výške 1.560,06 Eur, t. j. jeho príjem sa zvýšil cca. o 595,- Eur. Naďalej žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá sa podieľa na nákladoch v ich domácnosti. Zmenu pomerov mal súd preukázanú i na strane matky, ktorá v čase posledného rozhodnutia poberala len rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a v súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok vo výške 608,44, t. j. aj jej príjem sa zvýšil o cca. 405,- Eur mesačne, pričom naďalej poberá i rodinné prídavky

na obidve deti. Súd uviedol, že v danom prípade nebral do úvahy náklady na bývanie maloletých detí, nakoľko matka sama uviedla, že sa na týchto nepodieľa a tieto v celom rozsahu uhrádza jej partner, teda matke náklady v tomto smere nevznikajú, a preto ich nemožno brať do úvahy pre účely zvýšenia výživného na maloleté deti. Súd zobral do úvahy ako odôvodnené výdavky vzhľadom na vek a potreby detí výdavky na prezúvky, tenisky, telesnú iba jedenkrát ročne u obidvoch maloletých detí, taktiež ďalšie mesačné výdavky u maloletého R. na oblečenie, obutie ustálil maximálne na sumu 25,- Eur, drogériu maximálne na 10,- Eur. Ako odôvodnené súd považoval aj platenie poistenia maloletému zo strany matky v sume 27,- Eur mesačne z dôvodu potreby riešenia zdravotného stavu maloletého R.. S maloletým navštevuje matka aj špecialistu v Českej republike, kde je maloletý zapojený do lekárskej štúdie, kde užíva liek (masť), za ktorý je potrebné doplácať naviac 62,- Eur mesačne, nakoľko nie je hradený zo zdravotnej poisťovne. Zvýšené výdavky na maloletého sú aj v súvislosti s cestovaním na kontroly do Českej republiky, ktoré nie sú každý mesiac, ale maximálne dvakrát za rok. Matka uviedla zvýšené výdavky na PHM u maloletého na 90,- mesačne, ktoré súd nepovažoval za opodstatnené, nakoľko matka tieto súdu v tejto sume nepreukázala. Náklady na cestovné súd ustálil maximálne na sumu 60,- Eur mesačne vrátane bežnej každodennej prepravy. V danom prípade súd bral do úvahy ako opodstatnené aj zvýšené výdavky na výživové doplnky, nakoľko aj podľa názoru súdu je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky na skvalitnenie života maloletého. Súd však poukázal na to, že vynakladanie financií na takéto produkty nie je bezhraničné. Nie všetky doplnkové produkty, ktoré matka považuje za nevyhnutné sú aj opodstatnené, a preto súd nebral všetky výdavky matky v tomto smere ako odôvodnené. Na strane druhej súd nepovažoval za správne, aby otec a priori tieto spochybňoval. Súd výdavky na lieky a výživové doplnky u maloletého ustálil na maximálne 90,- Eur mesačne. Z týchto dôvodov ustálil celkovo výdavky na maloletého R. spolu na sumu 400,- Eur mesačne. Na maloletého B. prestavovali mesačné náklady sumu 242,- Eur. Súd prihliadol na to, že otec pravidelne prispieva na výživu detí, nemá dlh na výživnom, pričom nad rámec výživného zakupuje deťom darčeky na sviatky, Vianoce, čo potvrdila aj matka. Súd potom považoval navrhované zvýšenie na maloleté deti za primerané vzhľadom k súčasnými odôvodneným potrebám detí i možnostiam a schopnostiam otca, a preto zvýšil výživné na maloletého R. o 50,- Eur zo sumy 150,- na 200,- Eur mesačne a na maloletého B. o 30,- Eur, t. j. zo sumy 120,- Eur na 150,- Eur mesačne. Súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, a to z dôvodu nepreukázania takých potrieb maloletých detí primeraných ich veku, stavu, ktoré by odôvodňovali matkou požadovanú výšku výživného; poberaním rodinných prídavkov na maloleté deti; aj matkinej vyživovacej povinnosti, ktorej príjem sa zvýšil a ktorý umožňuje podieľať sa na výžive maloletých detí. Na strane matky mal súd tiež preukázané z jej vyjadrenia nadobudnutie finančných prostriedkov z predaja bytu v jej vlastníctve vo výške 25.000,- Eur, ktoré taktiež môže použiť v prospech maloletých detí. Zároveň súd poukázal, že na strane matky bral do úvahy, že zabezpečuje i osobnú starostlivosť o maloleté deti, čím si taktiež plní svoju časť vyživovacej povinnosti. 4. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd odôvodnil výšku zročného výživného a ustálil počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu matkou, t. j. od 24. 02. 2021 a uviedol, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne pred podaním návrhu od 01. 09. 2019. Tvrdenie matky, že bola v zlom psychickom rozpoložení zo zdravotného stavu maloletého R., nie je pre súd dôvodom, prečo nemohla podať návrhu na zvýšenie výživného skôr. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. .

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa , , a . Matka zvýraznila, že v konaniach týkajúcich sa maloletých detí musí súd postupovať a rozhodnúť primárne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd má v záujme maloletých detí vykonávať v konaní všetky dôkazy, t. j. aj také, ktoré neboli žiadnym z účastníkov konania navrhnuté, resp. predložené, ale môže rozhodnúť vo veci samej aj iným spôsobom, ako to navrhujú účastníci konania, t. j. môže určiť aj inú výšku výživného. Matka namietala, že súd prvej inštancie sa nielenže dôsledne nezaoberal schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, t. j. životnou úrovňou otca, ale nevykonal viacero dôkazov, ktoré by napomohli k podstatným skutkovým zisteniam, ale súd ani sa nezaoberal potrebami maloletých detí, resp. k nim pristupoval pomerne laxným spôsobom. Matka zvýraznila, že o výživnom na maloleté deti sa naposledy rozhodovalo v roku 2015, t. j. pred viac ako šiestimi rokmi, kedy mal maloletý R. X roky a maloletý B. X roky. V zmysle ustálenej súdnej praxe dochádza k významnejšiemu nárastu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa približne raz za 3 roky. Súd prvej inštancie tak nezohľadnil skutočnosť, že v roku 2018 nedošlo k žiadnemu zvýšeniu výživného maloletých detí a pri určovaní výšky výživného postupoval tak, ako keby výživné

sa malo zvyšovať len raz. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že od roku 2015 došlo v dôsledku inflácie k pomerne zásadnému zvýšeniu cien, a tým pádom k zníženiu hodnoty výživného, ktoré otec platí na maloleté deti (nárast inflácie spolu o 21,5 %). Súd je povinný zohľadniť i zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Výživné stanovené súdom sa matke javí nespravodlivé v rozpore so záujmom maloletých detí, nakoľko pokrýva de facto len potrebnú valorizáciu výživného, ale nijakým spôsobom nezohľadňuje nielen objektívny nárast potrieb a nákladov na maloleté deti, a to v dôsledku vyššieho veku, návštevy základnej školy, ale nezohľadňuje ani zvýšenie príjmu otca, resp. jeho majetkových pomerov oproti životnej úrovni matky. Výživné na maloleté dieťa by sa malo v zmysle súdnej praxe pohybovať v rozmedzí 20 až 30 % príjmu povinného rodiča. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného sa nielen že uvedeného princípu nepridŕžal, ale vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca určil maloletým deťom pomerne nízke výživné, ktoré v prípade každého maloletého dieťaťa nedosahuje ani len 10 % príjmu otca. Súd prvej inštancie nepožadoval od otca predložiť úplný výpis z jeho bankového účtu za obdobie minimálne dvoch rokov, z ktorého by boli jednoznačne zrejmé nielen príjmy otca, a to vrátane prípadne tých, ktoré sú mimo závislej činnosti, ale taktiež i všetky náklady, ktoré otec vynakladá v súvislosti so životom, a to aj napriek tomu, že vyžiadanie výpisu z bankového účtu povinného rodiča v prípade konaní o určenie výživného je bežnou praxou v takýchto konaniach, a to aj napriek tomu, že matka už v návrhu na začatie konania požiadala súd prvej inštancie o vykonanie predmetného dôkazu. To, že si súd prvej inštancie vyžiadal od banky otca informáciu o zostatku peňažných prostriedkov na bankovom účte, nijako nepreukazuje či už príjmy výdavky, t. j. životnú úroveň otca. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie akokoľvek bližšie zaoberal nákladmi otca súvisiacimi s jeho motorovým vozidlom, nákladmi na splácanie hypotekárneho úveru, resp. dokonca dvoch hypotekárnych úverov (spolu údajne vo výške 617,- Eur tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku), čo samo o sebe naznačuje nutnosť existencie dostačujúceho príjmu, aby bol otec schopný oba hypotekárne úvery splácať; nákladmi na telefón 100,- Eur mesačne, čo taktiež nasvedčuje vysokej životnej úrovni otca, keď na maloletého B. otec doteraz prispieval sumou 120,- Eur mesačne. Súd sa nezaoberal nákladmi otca na rodinný dom a byt, ktoré otec nevedel riadne a úplne ani len uviesť a nezaoberal sa tvrdeniami otca, že na jednej strane je vlastníkom dvoch nehnuteľností, motorového vozidla, boli mu poskytnuté dva hypotekárne úvery, má pomerne vysoké životné nároky a na strane druhej otcovi majú údajne pomáhať finančne jeho rodičia. Súd prvej inštancie ani nepožadoval od otca, aby svoje náklady akýmkoľvek spôsobom v konaní preukázal. Matka zvýraznila, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca, nakoľko životná úroveň, resp. majetkové pomery otca sú podstatne vyššie ako matkine. Súd prvej inštancie nepožadoval od otca, aby svoje náklady akýmkoľvek spôsobom v konaní preukázal, a to aj napriek tomu, že je to bežnou súdnou praxou, resp. nutnosťou v takýchto konaniach. Uvedený prístup súdu prvej inštancie nie je možné považovať nielen za správny, korektný, ale evidentne naznačuje tomu, že súd prvej inštancie zaujal iný prístup k účastníkom konania v prípade preukazovania ich tvrdení. Súd prvej inštancie nepostupoval tak, aby celkové hospodárenie otca bolo v konaní preukázané dostatočne transparentne. Matka maloletých detí zvýraznila a poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že maloleté deti majú právo podieľať sa životnej úrovni otca. Zároveň má výživné prednosť pre inými výdavkami rodičov, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Je zrejmé, že otec má dva hypotekárne úvery, resp. má ďalšie výdavky, ktoré nie sú opodstatnené (napr. náklady na telefón vo výške 100,- Eur mesačne), ktoré nemôžu byť na úkor výživného na maloleté deti, resp. tieto nemôžu mať prednosť pred výživným. Otec je podielovým spoluvlastníkom dvoch nehnuteľností - byt a rodinný dom s priľahlými pozemkami, a to vo veľkosti 1/2 ku každej nehnuteľnosti a výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla. Matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, ako ani motorového vozidla. Súd prvej inštancie sa tiež uspokojil len so zistením, že otec dosahuje priemerný mesačný príjem zo závislej činnosti vo výške 1.560,60 Eur a tvrdením otca, že okrem tohto príjmu už žiaden iný príjem nemá. Otec je podielovým spoluvlastníkom domu a bytu, pričom matka v priebehu konania dala súdu do pozornosti, že podľa jej vedomostí byt, ktorého je otec podielovým spoluvlastníkom, prenajíma, a teda má popri príjme zo závislej činnosti aj ďalší príjem, ktorý pred súdom prvej inštancie zamlčal, súd prvej inštancie bez toho, aby preveril tvrdenie otca, že uvedený byt neprenajíma, tvrdenia otca považoval za údajne pravdivé a možnosťou existencie ďalšieho príjmu otca sa nezaoberal. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby od otca vyžiadal predložiť úplný výpis z jeho bankového účtu, z ktorého by boli zrejmé nielen príjmy, ale aj výdavky otca. Súdu takisto nič nebránilo, aby priamo vyzval nájomcov o poskytnutie súčinnosti, t. j. o poskytnutie nájomnej zmluvy, resp. informácie o výške nájomného, ktoré v súvislosti s užívaním bytu platia (z opatrnosti, ak by nájomné hradili otcovi v hotovosti a neplatili mu ho na bankový účet). Nakoľko otec má evidentne i príjmy z inej ako závislej činnosti a do dnešného dňa v konaní nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by preukazovali tieto príjmy, súdu prvej inštancie (resp. odvolaciemu súdu) nič nebráni v tom, aby v prípade posúdenia príjmu otca vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu predstavuje

dvadsaťnásobok sumy životného minima. Ďalej matka namietala, že súd prvej inštancie síce v bode 26 odôvodnenia rozsudku „formálne“ uviedol, že pri určení výšky výživného na maloleté deti bral do úvahy, že matka zabezpečuje maloletými deťom osobnú starostlivosť, čim si plní svoju časť vyživovacej povinnosti. V bode 25 však dospel k názoru, že mesačné náklady na maloletého R. sú údajne vo výške 400,- Eur a na maloletého B. údajne vo výške 242,- Eur, pričom súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého R. 200,- Eur, t. j. polovicu z nákladov, ktoré ustálil súd a na maloletého B. 150,- Eur, t. j. takmer polovicu z nákladov, ktoré ustálil. Vyvstáva teda otázka, akým spôsobom súd prvej inštancie zohľadnil osobnú starostlivosť matky vo vzťahu k maloletým deťom tak, ako to súd prvej inštancie prezentuje. Matka zvýraznila, že v prípade nepomeru životnej úrovni rodičov maloletého dieťaťa je možné uložiť povinnému rodičovi plniť všetky preukázané oprávnené potreby maloletého dieťaťa s tým, že druhý rodič si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti. V ďalšom obsahu odvolania matka argumentovala dôvodnosť nákladov ňou vyčíslených vznikajúcich pravidelne i nepravidelne v súvislosti so starostlivosťou o obe maloleté deti. Svoj návrh na zvýšenie výživného považuje za dôvodný a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to v zmysle návrhu matky vo veci samej doručeného konajúcemu prvoinštančnému súdu dňa 24. 02. 2021.

7. Odvolanie matky učinené prostredníctvom jej právneho zástupcu bolo doručené otcovi maloletých detí cestou jeho právneho zástupcu dňa 26. 04. 2022 a kolíznemu opatrovníkovi rovnako dňa 26. 04. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.

8. K odvolaniu matky sa dňa 26. 04. 2022 vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 04. 2022. Úvodom skonštatoval výrok a podstatnú obsahovú časť rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a rozsudku totožného okresného súdu zo dňa 16. 03. 2022. Uviedol, že pri sociálnom zisťovaní matka maloletých detí uviedla, že jej náklady sa od poslednej úpravy výživného na maloleté deti v roku 2015 značne zvýšili. Maloleté deti sú staršie, majú zvýšené požiadavky na jedlo, oblečenie, obuv, školské i mimoškolské aktivity a suma výživného, ktorú uhrádzal otec maloletých detí jej ani zďaleka nepokrýva výdavky na maloleté deti v súčasnosti. Matka maloletých detí pri pohovore s úradom uviedla, že výdavky na maloletého R. sú cca 880,- Eur mesačne a na maloletého B. sú cca 500,- Eur mesačne. Svoju požiadavku na zvýšenie výživného od 01. 09. 2019 zdôvodnila úradu tak, že pre plnú vyťaženosť v starostlivosti o maloleté deti, hlavne o maloletého R. z dôvodu jeho zdravotných komplikácií, vyšetrení a školských povinností, svoje podanie na zvýšenie výživného nemohla podať skôr. Opatrovník uviedol, že na základe uvedených skutočností odporúča odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a zvýšil výživné na maloleté deti v zmysle návrhu matky, ktorá žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého R. zo sumy 150,- Eur mesačne na 370,- Eur mesačne, a na maloletého B. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2019.

9. K odvolaniu matky maloletých detí sa podaním zo dňa 16. 05.2022 vyjadril otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že matka k odvolaniu pripojila značný počet listinných dôkazov, pričom v podanom odvolaní navrhla vykonania ďalšieho pomerne rozsiahleho dokazovania. Podľa názoru otca súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a tento komplexne vyhodnotil, pričom otec má za to, že matkou predložené dôkazy nie sú spôsobilé priniesť žiadne nové skutkové informácie, ktoré by mohli viesť k odlišnému rozhodnutiu v otázke výživného. Navyše, matka mala tieto listinné dôkazy predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Neobstojí tvrdenie matky o tom, že súd nepostupoval v záujme maloletých detí, čo odôvodňuje tým, že súd nevykonal dokazovanie podľa predstáv matky. Matka nijako bližšie nešpecifikovala akým spôsobom mal súd zanedbať záujmy maloletých detí. Otec sa nestotožnil ani s matkou načrtnutým mechanickým postupom zvyšovania výživného, keď podľa názoru matky je dôvodné zvýšiť výživné raz za tri roky. S uvedeným nie je možné sa stotožniť; zákon o rodine jednoznačne definuje kritériá, na základe ktorých má súd postupovať pri zvyšovaní výživného. I v rozhodnutí, na ktoré v podanom odvolaní poukázala matka, súd zdôraznil, že prioritným kritériom na zmenu vyživovacej povinnosti je skutočnosť, že došlo k zmene pomerov, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, pričom ako pomôcku uviedol, že k takejto zmene spravidla dochádza po troch rokoch. Súd prvej inštancie tak potupoval správne, keď pri rozhodnutí o zmene výšky výživného posudzoval práve skutočnosť, či a akým spôsobom došlo k zmene pomerov účastníkov konania. Úvahu matky, že každé 3 roky má automaticky dochádzať k zvýšeniu výživného, tak možno odmietnuť ako absolútne nesprávnu. Otec však rešpektuje skutočnosť, že v súvislosti so

začatím navštevovania základnej školy vzrástli náklady na uspokojovanie potrieb maloletých, čo však podľa jeho názoru vyhodnotil i súd prvej inštancie a výživné primerane zvýšil. K argumentu matky, podľa ktorého sa má výživné na maloleté dieťa v zmysle súdnej praxe pohybovať v rozmedzí 20-30 % príjmu povinného rodiča, otec uvádza, že súdom určené výživné v celkovej sume 350,- Eur na obe maloleté deti je práve v tomto rozmedzí. Matka v návrhu požadovala výživné v sume dosahujúcej takmer 38 % príjmu otca, teda vymykajúcu sa rozpätiu v zmysle súdnej praxe. Nie je tiež pravdou, že otec je vlastníkom dvoch nehnuteľností, nakoľko v prípade oboch nehnuteľností je výlučne vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1. V prípade rodinného domu sa jedná o starší dom v pôvodnom stave, ktorý otec spolu so svojou priateľkou svojpomocne prerába. Hoci matka deklaruje, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, je potrebné uviesť, že počas trvania manželstva s otcom užívala byt na R. ulici, ktorý matka nadobudla od svojich rodičov. Výlučnou vlastníčkou tohto bytu bola matka, otec figuroval len ako ručiteľ na hypotekárnom úvere, pričom sa podieľal na splácaní úveru a taktiež do zariadenia a rekonštrukcie bytu vložil vlastné finančné prostriedky. Predmetný byt matka napokon predala, pričom podľa informácií otca z predaja bytu získala sumu približne vo výške 150.000,- Eur, avšak otcovi nie je známe, ako s týmito finančnými prostriedkami naložila. Otcovi nijakým spôsobom neboli kompenzované investície, ktoré do predmetného bytu vložil. Osobné motorové vozidlo vo vlastníctve otca má 20 rokov a v súčasnosti má len minimálnu hodnotu. Hoci matka tvrdí, že sama motorové vozidlo nevlastní, vo vyjadrení uvádza náklady na pohonné hmoty spojené s vozením detí, pričom otec má vedomosť o tom, že matka užíva viaceré motorové vozidlá, ktoré jej poskytuje jej súčasný priateľ. Otec zvýraznil, že už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že výška jeho priemerného mesačného príjmu uvádzaná zamestnávateľom bola ovplyvnená príplatkom za výkon práce počas pandémie Covid-19. V súčasnosti výška čistého mesačného príjmu otca predstavuje sumu vo výške cca 1.300,- Eur. Matka sa snaží prezentovať ako osoba s minimálnym majetkom a nízkymi príjmami, účelovo však zamlčiava, že jej životné potreby, ako aj náklady spojené so starostlivosťou o maloleté deti, sú z veľkej časti pokrývané z nadštandardného príjmu jej priateľa, na životnej úrovni ktorého sa matka podieľa. Matka maloletým deťom kupuje značkové oblečenie, či drahé potraviny, ktoré by z ňou deklarovaných príjmov si nemohla dovoliť, pričom nie je ani vo finančných možnostiach otca takéto výdavky uhrádzať. Matka je viac než 11 rokov dobrovoľne nezamestnaná, pričom až približne pred rokom požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o peňažný príspevok na opatrovanie maloletého R.. Dovtedy nepodnikla žiadne aktívne kroky za účelom zabezpečenia vlastného príjmu. Maloletý T. napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu riadne navštevuje školu, nie je odkázaný na nepretržitú osobnú starostlivosť, a teda matke nič nebránilo a nebráni v tom, aby si sama našla prácu a zabezpečila príjem, z ktorého bude uspokojovať potreby maloletých detí. Sama matka neuvádza adekvátne dôvody, ktoré by jej bránili v zabezpečení vlastného príjmu. Preto pôsobí zarážajúco argumentácia matky, ktorá na jednej strane žiada súd, aby vzal do úvahy jeho potenciálny príjem z prenájmu nehnuteľností, avšak nijakým spôsobom nepovažuje za potrebné zohľadniť, že v jej možnostiach a schopnostiach je dosahovať i pravidelný príjem zo závislej činnosti, či z podnikania. Pokiaľ sa týka výšky výživného v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, túto otec považuje za primeranú, zohľadňujúcu kritéria špecifikované v § 62 a nasl. zákona o rodine. Je nesprávna úvaha matky, podľa ktorej má otec znášať podstatne väčšiu časť nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti len z dôvodu, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť. Napadnutým rozhodnutím súd navyše určil otcovi výživné vo výške presahujúcej polovicu celkových pravidelných mesačných výdavkov na maloleté deti, pričom túto výšku výživného možno s prihliadnutím na ostatné kritériá, ktoré súd vyhodnocoval pri určení výšky vyživovacej povinnosti, považovať za spravodlivú. Otec odmieta argumentáciu matky, ktorá sa snaží poukazovať na nepomer životnej úrovne oboch rodičov. Túto argumentáciu považuje otec za účelovú a zavádzajúcu, nakoľko matkou oficiálne deklarované príjmy nijakým spôsobom nevypovedajú o jej skutočnej životnej úrovni, ako aj životnej úrovni maloletých detí v domácnosti matky, nakoľko značná časť výdavkov matky je pokrývaná zo strany jej partnera, na ktorého životnej úrovni sa matka podieľa. Za primeranú považoval otec i sumu výdavkov na oblečenie a obuv, ktorá bola ustálená súdom prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že sám zakupuje deťom oblečenie a obuv, ktoré používajú v čase, kedy sú v jeho osobnej starostlivosti. Nestotožňuje sa tiež s tvrdením matky o tom, že deti každý rok potrebujú úplne nové oblečenie a obuv. Medzi maloletými deťmi nie je veľký vekový rozdiel, a preto oblečenie, z ktorého vyrastie maloletý R. môže ďalej používať maloletý B., čo zrejme zohľadnil aj súd prvej inštancie. Taktiež nemožno akceptovať matkou uvádzanú výšku nákladov na cestovné, ktoré majú vznikať v súvislosti s dopravou detí do školy. Otec poukazuje na skutočnosť, že tieto výdavky vznikajú v dôsledku toho, že matka sa rozhodla zmeniť miesto trvalého pobytu, pričom sa presťahovala do lokality značne vzdialenej od sídla školy, ktorú maloleté deti navštevujú. Súd postupoval správne i v prípade sumy výdavkov na lieky a výživové produkty u maloletého R., ktorú ustálil na 90,- Eur mesačne. Táto suma pokrýva výdavky na lieky, ktoré boli maloletému J. indikované jednotlivými lekármi,

ako aj časť výdavkov na výživové doplnky, ktoré sa maloletému rozhodla podávať matka. Jednotlivé lekárske správy, ktoré matka predložila ako dôkaz, nijako nepreukazujú pozitívny vplyv používaných liekov a výživových doplnkov, ako tvrdí matka. Špecificky v prípade výživových doplnkov sa v lekárskych správach v rámci popisu terajších ochorení maloletého nachádza prepis tvrdení matky o tom, že výživové doplnky majú na maloletého pozitívny vplyv, v rámci odporúčanej liečby však nie sú tieto výživové doplnky uvedené, ani lekárske správy objektívne nehodnotia ich prínos. Otec nespochybnil, že maloletý R. má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje vynakladanie zvýšených výdavkov na jeho liečbu, ako však uviedol i súd prvej inštancie, vynakladanie financií na výživové doplnky nie je bezhraničné. Kúpu a používanie viacerých podobných produktov matka s otcom nikdy nekonzultovala, a teda nie je dôvodné od otca požadovať, aby sa na financovaní kúpy týchto produktov podieľal, na čom nič nemení ani subjektívne presvedčenie matky o účinnosti takýchto produktov. Pokiaľ sa týka výpočtu matky k sume nákladov na maloletého R., tento je nesprávny v tom, že medzi čiastkové náklady zahrnula i doplatok za masť vo výške 62,- Eur mesačne, pričom súd v odôvodnení rozhodnutia len skutkovo poukázal na tvrdenie matky, že za masť je potrebné doplácať 62,- Eur mesačne a tento výdavok neuvádzal ako samostatnú položku v celkovom prehľade mesačných výdavkov na maloletého. Otec zvýraznil, že nie je pravdou, že maloleté deti u nemo nemajú žiadne náhradné oblečenie a obuv. Taktiež nie je namieste vyčítať súdu prvej inštancie, že nereagoval na konkrétne skutočnosti uvádzané matkou, ktoré sa matka v podanom odvolaní rozhodla preukazovať ďalšími dôkazmi. Otec navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 10. Vyjadrenie otca k odvolaniu matky bolo doručené matke maloletých detí prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 24. 05. 2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.

11. Vyjadrenie otca k odvolaniu matky bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 20. 05. 2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.

12. K vyjadreniu otca sa podaním zo dňa 24. 05. 2022 vyjadrila matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že väčšina listinných dôkazov, ktoré boli matkou pripojené k jej odvolaniu, boli matkou predložené už i v konaní pred súdom prvej inštancie. Taktiež matka v priebehu konania preukázateľne navrhovala vykonať niektoré dokazovanie, napr. vyžiadaním výpisu z bankového účtu otca za účelom zistenia reálnych príjmov a výdavkov otca, avšak súd prvej inštancie sa uvedeným návrhom nezaoberal a svoj postup ani nijakým spôsobom nezdôvodnil. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že otec prenajíma nehnuteľnosť (byt) tretím osobám, čím dosahuje ďalší príjem. Vzhľadom na charakter konania matke nič nebráni predložiť listinné dôkazy, resp. navrhnúť vykonanie dokazovania i v odvolacom konaní. Matka opätovne zvýraznila, že v konaniach o určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je pre posúdenie životnej úrovne rodičov maloletého dieťaťa výpismi z bankového účtu jedným zo základných listinných dôkazov, nakoľko práve z úplného výpisu bankového účtu za dlhšie obdobie je možné preukázateľne zistiť nielen to aké má rodič skutočne príjmy, ale aké má rodič i skutočné výdavky. Otec v priebehu doterajšieho konania nepredložil súdu prvej inštancie žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval akýkoľvek príjem alebo výdavok otca. Pokiaľ otec v podanom vyjadrení poukázal na predaj bytu matkou a za to utŕžené finančné prostriedky vo výške 150.000,- Eur, matka uviedla, že väčšina kúpnej ceny z predaja bytu bola vyplatená rodičom matky, čo matka uviedla už v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko to boli práve oni, ktorí za matku splácali úver. Na vyjadrenia otca o tom, že matka kupuje deťom značkové oblečenie, poukázala na jeho inú výpoveď keď uviedol, že matka pri odovzdávaní maloletých detí na víkend deti odovzdáva v starom oblečení. K uvedenému matka doplnila, že deťom kupuje bežné oblečenie, resp. zabezpečuje bežnú stravu. Pokiaľ otec namietal, že matka bola viac ako 11 rokov dobrovoľne nezamestnaná, matka uviedla, že bola na materskej dovolenke s dvomi maloletými deťmi, ktorým zabezpečovala osobnú starostlivosť, pričom v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu maloletého R. bola rozhodnutím ÚPSVaR BB následne predĺžená aj rodičovská dovolenka do jeho 6 rokov a nie je pravdou, že by si matka nehľadala zamestnanie, naopak, matka sa viackrát pokúšala nájsť si prácu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že sa musela starať o dve maloleté deti, pričom starostlivosť o maloletého R. si vyžadovala osobitnejší prístup, vzhľadom na jeho zdravotný stav, prácu na trvalý pracovný pomer sa matke doteraz nepodarilo objektívne nájsť. Matka v minulosti pred Vianocami v rokoch 2015 a 2016 napríklad dočasne vykonávala pracovnú činnosť v Europa Shopping Centrum v Banskej Bystrici, o čom má otec i vedomosť. Matka ďalej realizovala dočasnú pracovnú činnosť aj v čase, keď potrebovala finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s cestou do Českej republiky, z dôvodu liečby maloletého R., nakoľko otec odmietol matke v tejto súvislosti akokoľvek prispieť, keďže dlhodobo zdravotný stav maloletého R. bagatelizuje. Svojimi vyjadreniami otec popiera váhu a dôležitosť starostlivosti o maloleté deti. Ďalej

matka zvýraznila, že v tejto fáze konania otec už nepopiera, že jeho byt, ktorého je polovičným vlastníkom, užívajú označené osoby, teda nepopiera tvrdenie matky o tom, že má z prenájmu ďalší príjem. Matka už pred súdom prvej inštancie uviedla, že jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov na maloleté deti. Je pravdou, že jej občasne vypomáhajú aj rodičia aj jej partner, s ktorým matka a maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti. To však neznamená, že rodiča matky, resp. partner matky majú za otca prevziať jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho vlastným maloletým deťom. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom nemôže byť prenášaná na partnera matky, resp. iné tretie osoby. Z prepisu SMS komunikácie medzi otcom a matkou maloletých detí vyplýva okolnosť, ktorá popiera tvrdenia otcom, že zakupuje maloletým deťom oblečenie a obuv, ktorú používajú u neho počas styku. Otec na jednej strane uvádza, že maloletý B. by mal nosiť veci po maloletom R. a tým pádom by nemuseli vznikať náklady na oblečenie a obuv na maloletého B. a na druhej strane uvádza, že maloletým deťom nie je potrebné zakupovať každý rok oblečenie a obuv. Taktiež otec dosiaľ nikdy neprejavil žiaden záujem, že by maloleté deti vozil do školy a zo školy on sám, vždy to ponechával na matke. Na jednej strane sa otec dlhodobo dištancuje od akejkoľvek pomoci matke s maloletými deťmi, na strane druhej má však výhrady voči akýmkoľvek nákladom, ktoré matke v súvislosti s maloletými deťmi vznikajú. Matka v závere zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach, ako aj predložených listinných dôkazoch a opätovne navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu zo dňa 25. 04. 2022.

13. Vyjadrenie matky bolo doručené na vedomie kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí dňa 14. 06. 2022 a otcovi maloletých detí prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 16. 06. 2022.

14. Krajský súd ako súd odvolací ( - , ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 67 pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v ktorom odvolací súd nie je viazaný ani rozsahom odvolania, ani odvolacími dôvodmi, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario v spojení s ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenia ani pre jeho zrušenie.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

16. Podľa , podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

17. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa o rodine (ďalej aj len „Zákona o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. V preskúmavanej veci o návrhu matky na zvýšenie výživného na dve maloleté deti sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania a ňou odôvodnenej možnosti zmeniť predchádzajúce (ostatné) rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov pritom musí mať charakter podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potrebné zistiť kritériá rozhodujúce pre určenie výživného, a to tak v čase pôvodného rozhodovania ako i v čase rozhodovania o zmene a porovnanie týchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie a následné ustálenie, či tieto odôvodňujú záver o potrebe zmeny výšky výživného, v akom smere, v akom rozsahu a od ktorého času.

20. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru a konštatoval, že v súdenej veci návrhu matky na zvýšenie výživného došlo k zmene pomerov, predovšetkým na strane oboch maloletých detí, keď od poslednej úpravy výživného uplynula doba šiestich rokov, počas ktorej sa obe maloleté deti stali žiakmi základnej školy a s poukazom na uvedené, zvýšil výživné na maloletého R. zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne (t. j. o 50,- Eur mesačne) a na maloletého B. výživné zvýšil zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur (t.j. o 30,- Eur mesačne). Výživné zvýšil

odo dňa podania návrhu na súd matkou, t. j. počnúc dňom 24. 02. 2021, teda v tejto časti nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť odo dňa 01. 09. 2019. 21. Po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako i odvolacími námietkami obsiahnutými v odvolaní matky maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že odvolanie matky je dôvodné.

22. Odvolací súd všeobecne uvádza, že úprava vyživovacej povinnosti vyplývajúca zo Zákona o rodine povinného rodiča (t.j. zvýšenie alebo zníženie výživného) je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd jednoznačne v konaní preukázané, že pomery povinného alebo oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám nezaopatreného maloletého, či plnoletého dieťaťa. Ak však od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu uplynula dlhšia doba (ako je to i v danom prípade), už táto skutočnosť je sama o sebe relevantným dôvodom opodstatňujúcim novú úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu nezaopatreného dieťaťa, pretože vývoj životných nákladov, ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa v časovom horizonte niekoľkých rokov, má nesporne stúpajúcu tendenciu, ktorú je súd povinný zohľadniť.

23. Odvolací súd poznamenáva, že takáto časová okolnosť je relevantná i v danom konaní, pretože od právoplatnosti posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti do podania návrhu na zvýšenie výživného matkou uplynula doba viac ako šesť rokov, v dôsledku čoho sa objektívne a nespochybniteľne zvýšili primerane veku maloletých detí ich odôvodnené potreby a výdavky, pričom zásadné je i to, že od poslednej úpravy výživného deti nastúpili na povinnú školskú dochádzku, dokonca v čase rozhodnutia súdu maloletý R. je už na druhom stupni základnej školy, kedy obe maloleté deti sú vo vývoji, prudko rastú, v dôsledku čoho sa ich potreby a náklady takmer rovnajú, či približujú potrebám a nákladom na život dospelého človeka. Správne súd prvej inštancie konštatoval potrebu zohľadnenia tzv. valorizačnej klauzuly v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, zohľadňujúci vývoj životných nákladov a rovnako jej potrebné prisvedčiť i odvolacej námietke matky maloletých detí a pri určení adekvátnej miery výživného prihliadnuť i na mieru inflácie za uplynulé obdobie.

24. Významnou a zásadnou okolnosťou v súdenej veci je predovšetkým zmenený zdravotný stav maloletého R., ktorý je maloletým dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím majúcim viaceré závažné diagnózy. Práve zmenený, zhoršený zdravotný stav maloletého dieťaťa vyžaduje osobitný prístup v starostlivosti oproti ostatným maloletým deťom v jeho veku a vzhľadom tiež na potrebu absolvovania lekárskych kontrol a vzhľadom na potrebu užívania medikamentóznej liečby maloletým, uvedené (zmenený zdravotný stav maloletého) vyžaduje i zvýšené finančné náklady na starostlivosť o maloletého. Uvedená osobitná okolnosť vytvára špecifickú podmienku pre individuálne posúdenie dôvodnosti, opodstatnenosti a účelnosti nákladov (ich jednotlivých položiek) spojených so starostlivosťou o maloletého, zohľadniac životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej má maloletý, resp. obe maloleté deti, právo sa podieľať.

25. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, a pod. a významne tiež osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno uložiť povinnému rodičovi i plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, a podobne. Príjem rodiča predstavuje tiež odmena za práce nadčas, aj benefity z pracovného pomeru, ako sú diéty, finančné náhrady za auto, telefón, a pod. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne. Najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

26. Na strane druhej, základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, za ktorých súd vychádzal pri ostatnej úprave výšky výživného. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, detské tábory, lyžiarske kurzy, a pod. Práve pri posudzovaní otázky čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Pravidelné položky, ktoré sa opakujú mesačne, pravidelne ako je mobilný telefón a strava, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku, školský klub, školné, stravné, možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby ako je kúpa školských potrieb, zdravotných pomôcok a rôznych pomôcok na záujmové činnosti sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že sa celková úhrada každého nákladu vydelí 12. mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočítava iba suma zodpovedajúca mesačnému príspevku. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať možnosti, schopnosti a majetkové a iné pomery u oboch rodičov a zohľadniť osobnú starostlivosť o dieťa.

27. V súdenej veci súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval zmenu pomerov na strane oboch maloletých detí, spôsobenú jednak uplynutím času šiestich rokov a jednak nástupom maloletých detí na povinnú školskú dochádzku, zároveň konštatoval zmenu pomerov na strane rodičov maloletých detí v podobe zvýšenia príjmu u oboch rodičova, avšak i napriek podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí spočívajúcej v nástupe na povinnú školskú dochádzku a napriek zvýšeniu príjmu otca o 597,- Eur a po uplynutí doby šiestich rokov od poslednej úpravy výživného, zvýšil výživné o 50,- Eur na staršieho R. a len o 30,- Eur na mladšieho B.. Zvýšenie výživného v uvedenom rozsahu odvolací súd považuje za nepostačujúce, neadekvátne a nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Odvolací súd konštatuje, že v tejto otázke súd prvej inštancie vec nesprávne právne vyhodnotil a zvýšenie vyživovacej povinnosti povinnej osoby nezodpovedá jednak potrebám maloletých detí ( v súdenej veci predovšetkým osobitne posudzujúc maloletého R.) a nezodpovedá zároveň ani možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí, ako osoby z vyživovacej povinnosti povinnej.

28. V súdenej veci nebolo rozporované, že obe maloleté deti sú v starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje na dennej báze, s maloletými deťmi býva spoločne v domácnosti svojho priateľa v rodinnom dome, ktorý sa podstatnou mierou podieľa na znášaní nákladov maloletých detí na bývanie. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že partner matky nemá zákonnú povinnosť na maloleté deti vynakladať akékoľvek náklady, znášať ich náklady na bývanie, stravovanie, oblečenie, dopravu a podobne, keď povinnosť starostlivosti a výživy maloletých detí vyplýva zo zákona práve rodičom maloletých detí. Takúto finančnú zodpovednosť rodičov nemožno prenášať na inú osobu (partnera matky, starých rodičov detí) a uvedenej skutočnosti si musí byť vedomý predovšetkým otec maloletých detí. Skutočnosť, že súd matke nezohľadnil náklady na bývanie (jej a oboch maloletých detí) neznamená, že takéto náklady by maloletým deťom nevznikli, resp. nevznikajú, avšak z dôvodu dobrovoľného rozhodnutia ich znáša, resp. sa na nich výraznou mierou podieľa partner matky, ktorý k maloletým deťom nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.

29. Súd prvej inštancie zistil z oznámenia zamestnávateľa otca príjem otca za ostatných 12 mesiacov vo výške 1.560,-Eur. Zároveň súd sám konštatoval zvýšenie príjmu otca oproti pomerom v čase predchádzajúcej úpravy výživného 595,-Eur len z výkonu povolania. Zároveň mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistené, že otec je vlastníkom dvoch nehnuteľností, a to bytu a rodinného domu; v prípade oboch nehnuteľností v podiele 1. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Len zo súdom prvej inštancie zisteného príjmu 1.560,-Eur odvolací súd dospel k záveru, že je odôvodnené zvýšiť výživné na sumu 320,-Eur mesačne na maloletého R. a to vzhľadom na zvýšené náklady a požiadavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom a na sumu 180,-Eur na maloletého B..

30. Vzhľadom k tomu, že maloletý V.je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň dieťaťom integrovaným do vzdelávacieho procesu, realizujúceho sa v štandardnej základnej škole spolu s ostatnými deťmi, takáto starostlivosť sa vyznačuje špecifikami a zvýšenými požiadavkami, napr. na prípravu maloletého na vyučovanie, ako i na jeho sprevádzanie do školského zariadenia a zo školského zariadenia. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že maloletý sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%. Je odkázaný na sprievodcu.

Napriek tomu, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, vzhľadom na diagnózu maloletého, nie je v jeho možnostiach samostatne absolvovať cestu do školy a zo školy, vzhľadom na jeho neschopnosť orientácie a teda nesamostatnosť. Sprevádzanie maloletého do školského zariadenia a zo školského zariadenia vykonáva výlučne matka, čo v konaní otcom rozporované nebolo. Zároveň zo správy zo základnej školy vyplýva, že v prípade maloletého R. v súvislosti s jeho zdravotným stavom dochádza i k situáciám, kedy bolo pre náhle zhoršenie zdravotného stavu potrebné maloletého R. z vyučovania predčasne vyzdvihnúť pred riadnym skončením vyučovania. I uvedené mimoriadne situácie rieši a sanuje matka maloletého. Reagujúc na odvolacie námietky otca maloletých detí a jeho vyjadrenia obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa mu nejaví, že by matka bola nezamestnaná nedôvodne, svojvoľne, dobrovoľne dlhodobo sledujúc vlastný komfort, ale z dôvodu vykonávania potrebnej náležitej každodennej starostlivosti o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázané na sprevádzanie a pomoc či asistenciu tretej osoby i pri niektorých samoobslužných úkonoch, či úkonoch hygieny. Z tohto dôvodu zákon umožňuje predĺženie rodičovskej dovolenky do šiestich rokov veku dieťaťa, tak ako to bolo i v prípade matky maloletých detí. Hoc je maloletý R. toho času vo veku 11 rokov (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu), k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu u neho nedošlo a teda nedošlo ani k poľaveniu potreby osobitnej starostlivosti oňho. Navyše, od poslednej úpravy výživného, s vekom maloletého mu boli priebežne určené aktuálne diagnózy, napr. detský autizmus v roku 2020 , keď len za lekársku diagnostiku matka hradila 110,- Eur ako mimoriadny náklad na maloletého, pri stanovenom výživnom otca 150,- Eur mesačne. Uvedený mimoriadny náklad nemožno pritom porovnať s mimoriadnymi nákladmi vznikajúcim rovesníkom maloletého napr. na krúžky, letné tábory, či športovú výstroj, ale je spojený so správnou diagnostikou závažného ochorenia. I takýto náklad je nutné bezpochyby považovať za náklad opodstatnený a dôvodný. I za uvedených okolností matka nesmie poľaviť zo svojej snahy v hľadaní si zamestnania, hoci na skrátený pracovný úväzok, resp. formou brigádnických činností. 31. Vzhľadom na mnohosť diagnóz maloletého primárne spôsobených zriedkavým neliečiteľným ochorením tuberózna skleróza, spôsobujúce multiorgánové poškodenie mozgu, obličiek, kože, epilepsiu a tiež sekundárny detský autizmus, je maloletý vedený vo viacerých odborných ambulanciách

- neurologickej, nefrologickej, neurochirurgickej, psychiatrickej, onkologickej, kardiologickej, oftalmolocickej, dermatovenerologickej, ortopedickej a reahabilitačnej a tiež v centre špeciálneho pedagogického poradenstva a prevencie - pravidelne absolvuje kontroly a vyšetrenia, ktoré s maloletým realizuje matka maloletého a v dôsledku uvedenej mnohosti diagnóz má maloletý zvýšené náklady jednak na medikamentóznu liečbu a jednak i na doplnkovú liečbu, ktorú matka maloletému zakupuje a hradí prevažne z vlastných prostriedkov, avšak náklady, resp. ich pomernú časť, v predmetnej veci navrhovala zohľadniť do odôvodnených nákladov na maloletého. V uvedenej otázke odvolací súd dospel k záveru, že na zodpovedanie odôvodnenosti a opodstatnenosti nákladov a výdavkov na maloleté dieťa je potrebné prihliadať na životnú úroveň každého z rodičov a individuálne zodpovedať otázku, či životná úroveň rodičov maloletého dieťaťa umožňuje vynakladať na dieťa i prípadné nie nevyhnutné náklady, avšak pre dieťa vhodné, zvyšujúce kvalitu jeho života. 32. Pokiaľ matka maloletých detí maloletému R. zaobstaráva a zakupuje i doplnkovú liečbu ( napr. masť Rapamicyn za ktorú dopláca od 50 do 62,- Eur), resp. výživové doplnky, o ktorých dôvodnosti, či potrebe účastníci konania viedli v konaní spor, odvolací súd dodáva, že príjem otca len zo závislej činnosti umožňuje vynakladanie i takýchto nákladov za účelom zmiernenia prejavov ochorenia maloletého a za účelom zlepšenia kvality jeho života. Špecifická diagnóza tuberózna skleróza sa prejavuje i kožným ochorením, ktoré nepochybne spôsobuje okrem iných zdravotných komplikácií i výrazný diskomfort maloletého . Pokiaľ výška príjmu otca maloletého umožňuje zadovážiť i vhodnú doplnkovú liečbu na zmiernenie prejavov ochorenia, uvedené náklady je treba považovať za odôvodnené a za takéto ich považoval i odvolací súd. Pokiaľ maloletý Y. trpí epilespiou a tiež v dôsledku svojich diagnóz dochádza k prejavom agresívneho správania voči svojmu súrodencovi v domácom prostredí, po vypätí a vynaloženej energii v škole, je na mieste a dôvodné zaobstarávať a podávať maloletému i matkou uvádzané výživové doplnky, ktoré eliminujú, resp. pomáhajú predchádzať negatívnym stavom a prejavom ochorení. Je dôvodné, aby sa i na týchto mimoriadnych nákladoch podieľal otec maloletých detí, nakoľko jeho súčasná životná úroveň, bez existencie ďalšej vyživovacej povinnosti, uvedené umožňuje. 33. Pre úplnosť je nutné zvýrazniť, že podľa životnej úrovne každého z rodičov je za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa považovať i náklady na voľnočasové aktivity, krúžky, detské tábory a iné, pričom v súdenej veci matka náklady tohto charakteru neuplatnila, nevyčíslila. Spor o dôvodnosť nákladov vzniká medzi účastníkmi konania v prevažnej miere vo zvýšených nákladoch na doplnkovú liečbu, na zlepšenie zdravotného stavu maloletého R., na zmiernenie prejavov ochorenia, resp. ochorení či skvalitnenie života maloletého. S poukazom na reálne možnosti rodičov maloletých detí, predovšetkým otca, ktorý

v osobnej starostlivosti maloleté deti nemá, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné i náklady na „lieky“ a výživové doplnky pre maloletého R. vyčíslené matkou spolu sumou 154,- Eur mesačne. 34. Rovnako v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu maloletému vznikajú i zvýšené náklady, napr. na obuv, kedy nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie a tiež otca maloletých detí, že je postačujúce maloletým deťom zakúpiť oblečenie, obuv, prezúvky, raz ročne. Maloletý R. má v súvislosti so zmeneným zdravotným stavom zvýšené požiadavky i na ortopedickú obuv, je vedený v ortopedickej ambulancii. Zo zdravotných záznamov maloletého vyplýva, že má problémy s členkami, s kĺbmi, trpí syndrómom plochej nohy, má valgóznu deformitu v oblasti členka a nohy, držanie tela nie je správne, chôdza nie je adekvátna, z čoho jednoznačne vyplýva záver o rýchlejšom opotrebení obuvi na vonkajšie použitie, resp. prezúvok v školskom zariadení. V tejto otázke odvolací súd prisvedčil matke maloletých detí o potrebe obmenenia obuvi, resp. školských prezúvok včítane tenisiek na telesnú výchovu, avšak dvakrát ročne (nie trikrát ročne v prípade maloletého R.) v prípade oboch maloletých detí v priebehu školského roka a takto vzniknuté náklady preukazované a uplatnené matkou odvolací súd vyhodnotil ako účelne vynaložené a odôvodnené. 35. Pokiaľ matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého R. sumou pôvodne 743,- Eur zahrňujúce pravidelné i nepravidelné náklady vznikajúce so starostlivosťou o maloletého odvolací súd uznal matkou pôvodne vyčíslené náklady ako dôvodné z vyššie uvedených dôvodov do výšky 661,- Eur na maloletého R. a sčasti sa priklonil s dôvodom uvádzaným súdom prvej inštancie, pokiaľ tento neuznal matke náklad na pohonné hmoty za preukázaný do uplatňovanej výšky 90,- Eur ( v pôvodnom návrhu 80,- Eur), ale za dôvodné považoval náklady len do výšky 60,- Eur. Matka vynaloženie týchto nákladov a ich účelnosť v súvislosti so starostlivosťou o maloletého náležite nepreukázala. Hoci je nepochybné, že v súvislosti s dochádzaním maloletého do školy, s jeho sprevádzaním a potrebou pravidelných kontrol v odborných ambulanciách, náklady na cestovanie matke v súvislosti so starostlivosťou o R. vznikajú, odvolací súd prisvedčil záveru súdu prvej inštancie o tom, že ako účelné súd priznal náklady na cestovanie (do školy a do zdravotníckych zariadení) v sume 60,- Eur. Matka k tejto nákladovej položke nepreukázala ani, že je držiteľkou motorového vozidla. Pokiaľ tak možno ustáliť výšku priemerných mesačných nákladov na maloletého R. sumou 661,- Eur (po odčítaní neuznaných nákladov na tretiu obmenu prezúvok a tenisiek na telesnú ročne a na pohonné hmoty), ktorých relatívne podstatná výška predstavuje náklady na výživové doplnky a i nepovinnú (a zo systému zdravotného poistenia nehradenú) liečbu maloletého, vynakladané na základe rozhodnutia rodičov - najmä matky- odvolací súd dospel k záveru, že je primerané a zodpovedajúce životnej úrovni otca, aby na maloletého R. prispieval sumou 320,- Eur mesačne. Odvolací súd prihliadol na to, že starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje matka, táto zároveň však vo väčšej miere rozhoduje i o vynakladaní nákladov na i nepovinné doplnky pre zlepšenie zdravotného stavu maloletého. Na ich znášaní sa však musí i po novej úprave výživného tiež podielať, preto odvolací súd neuložil povinnosť všetkých vzniknutých nákladov druhému rodičovi, ktorý maloleté dieťa/deti v starostlivosti nemá, ale uložil otcovi podielať sa na matkou vyčíslených nákladoch do výške 320,- Eur mesačne. Týmto spôsobom odvolací súd zohľadnil i výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou a zároveň matke uznal a ponechal nevyhnutný priestor pre rozumné uváženie a vynakladanie nákladov i na nepovinnú či doplnkovú liečbu (stravu) maloletého. Uvedená suma výživného na maloletého R. zodpovedá podľa záveru odvolacieho súdu jednak možnostiam a schopnostiam otca a zároveň odôvodnených potrebám maloletého R.. 36. Pokiaľ sa týka výživného na maloletého B., odvolací súd pristúpil k zmene určenia výšky vyživovacej povinnosti a výživné určil sumou 180,- Eur mesačne, keď uvedená suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vo veku deväť rokov, so starostlivosťou o ktorého vznikajú zvýšené výdavky na zabezpečenie liekov proti alergii (Staloral s nutnosťou doplatku 20,- Eur). Pokiaľ otec maloletého dosahuje príjem 1 560,- Eur mesačne a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 320,- Eur, má maloletý B. právo podielať sa na životnej úrovni otca nárokom na výživné v sume 180,- Eur mesačne. 37. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku o výške výživného tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Celkovo výživné na maloleté deti predstavuje sumu 500,- Eur mesačne, čo predstavuje cca 32 % zo zisteného príjmu otca pri neexistencii žiadnej ďalšej vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom konaní je dôvodné zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného matkou, t. j. odo dňa 24. 02. 2021. Ako súd prvej inštancie, tak ani odvolací súd nevzhliadol preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili matke podať návrh na zvýšenie výživného skôr, v čase, od ktorého žiada výživné priznať (01. 09. 2019). Za uvedené obdobie dospel odvolací súd k výške zameškaného výživného vo výške 2.920, 36,- Eur na maloletého R. (17 mesiacov x 170,- Eur zvýšenie výživného a alikvotna časť za 5 dní v mesiaci

február 2021) a zameškané výživné na maloletého B. predstavovalo sumu 1.030, 71,- Eur (17 mesiacov x 60,- Eur predstavujúcej zvýšenie výživného mesačne a alikvotna časť za 5 dní v mesiaci február 2021). Celkovo zameškané výživné na obe maloleté deti predstavuje sumu 3.951, 07 Eur , ktoré odvolací súd povolil otcovi maloletých detí splácať v 75,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným na každé dieťa zvlášť, až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

38. Odvolací súd záverom uvádza, že v súdenej veci vzhliadol i dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci okresnému súdu; keďže však zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu bolo možné vo veci rozhodnúť, odvolací súd s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania a predovšetkým sledujúc, aby sa výživné (riadne i zameškané) dostalo k maloletým deťom v čo najkratšom čase, postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vo veci sám rozhodol.

39. Odvolací súd, zmeniac rozsudok súdu prvej inštancie v celej jeho meritórnej časti, rozhodol i o trovách konania pred súdom prvej inštancie a rovnako i odvolacieho konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, kedy síce možno konštatovať čiastočný procesný úspech matky v konaní, avšak vzhľadom na charakter predmetného konania vedeného podľa ustanovení , o trovách prvoinštančného ako i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. , a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V súdenej veci odvolací súd nevzhliadol žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo nutné alebo spravodlivé postupovať podľa ust. a , a preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

40. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).