Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: C. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX I., Q. X, zast. advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária O. Z.. č. XXX, XXX XX Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. 430 XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. rozhodla tak, že navrhovateľovi naďalej patrí od 28.09.2008 starobný dôchodok v sume 12.338,- Sk mesačne. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že doplnila dokazovanie v zmysle právneho názoru krajského súdu uvedeného v rozsudku 24Sd/223/20-57 z 02.12.2014, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.07.2014. Okrem spôsobu výpočtu výšky priznanej dôchodkovej dávky navrhovateľa odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ v školskom roku 1960/1961 bol študentom Učňovskej školy lesníckej v Hornej Štubni a od 01.09.1961 (školský rok 1961/1962) študoval na Strednej lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku. Poukázala na ust. § 3 a § 5 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, potvrdenie komisie pamätníkov, na základe ktorého v II. pracovnej kategórii navrhovateľ pracoval až od roku 1961 ako aj skutočnosť, že navrhovateľ neprerušil zamestnanie náhradnou dobou, pretože ako sezónny pracovník vykonával prácu len na dobu určitú a popri štúdiu na strednej škole. Na základe uvedeného nebolo možné hodnotiť dobu štúdia navrhovateľa v II. pracovnej kategórii. Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok vystavenej bývalým zamestnávateľom Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo v roku 1961 navrhovateľ pracoval v II. pracovnej kategórii od 15.07.1961 do 28.07.1961, od 01.08.1961 do 29.08.1961, od 16.06.1962 do 29.06.1962, od 02.07.1962 do 18.08.1962 a od 28.01.1963 do 09.02.1963. Ako vyplýva z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, uvedená doba bola navrhovateľovi zhodnotená pre nárok a sumu starobného dôchodku v plnom rozsahu. Skutočnosť, že navrhovateľ v II. pracovnej kategórii začal pracovať až od 15.07.1961 nespochybnil ani on sám. Na hodnotenie obdobia od 01.07.1961 do 14.07.1961 v II. pracovnej kategórii nie je zákonný dôvod, pretože v tomto období navrhovateľ nepracoval v II. pracovnej kategórii. V II. pracovnej kategórii navrhovateľovi bolo zhodnotené len

obdobie, ktoré má potvrdené zamestnávateľom v evidenčnom liste. Na základe evidenčného listu, ktorý vystavil zamestnávateľ Lesný závod, Námestovo navrhovateľ pracoval na základe pracovného pomeru dojednaného na určitý čas vymedzený trvaním sezóny. V období rokov 1961 - 1963 bol študentom denného štúdia na Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku, a tak pri lesníckych prácach v polesí Bobrov, lesný závod Námestovo mohol pracovať len v čase školských prázdnin. Túto skutočnosť potvrdzujú aj mzdové listy za rok 1961, 1962 a 1963. Podľa písomného vyjadrenia zamestnávateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo z 20.03.2015 navrhovateľ nemohol byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako riadny zamestnanec, vzhľadom na štúdium mohol vykonávať len sezónne práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roku cez soboty alebo v čase voľna. Pracovné zmluvy za uvedené obdobie sa v archíve zamestnávateľa nenachádzajú, pracovné zmluvy sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc sa archivovali podľa skartačného poriadku Lesov SR za uvedené obdobie 5 rokov (registratúrna značka 64-S5). Navrhovateľ nemohol vykonávať prácu s jedmi zaradenú do II. pracovnej kategórie vzhľadom na potvrdenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne z 08.07.2005. Navrhovateľ bol zamestnaný ako lesník v II. pracovnej kategórii v Lesnom závode Námestovo od 01.07.1963 do 31.07.1963. Od 01.08.1963 do 30.09.1965 absolvoval ZVS.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že 24.01.1961 dovŕšil 18 rokov a podľa vyhlášky č. 251/1956 mu patrí II. pracovná kategória lebo práce sa vykonávali na pracovisku II. pracovnej kategórie (§ 6 ods. 2 bod dva zákona č. 55/1956). Počas prázdnin mu vznikla povinnosť odpracovať 2 týždne u materského závodu. V prvej polovici júla mal vážne prekážky, po ústnej dohode na polesí Bobrov nastúpil až 15.07. Popísal, aké úkony sa rozumejú pod pojmom „ťažba dreva“. Pri jarnom zalesňovaní pracoval s motorovým jamkovačom. Tomu, kto pred nástupom na LMŠ pracoval na pracovisku zaradenom do II. pracovnej kategórie a po ukončení mal tiež pracovisko zaradené v II. pracovnej kategórii, sa náhradná doba podľa § 5 ods. 4 vyhlášky 55/1956 započítava ako II. pracovná kategória. Od 01.07.1963 do 31.07.1963 bol lesník pri ťažbe a zbližovaní dreva v II. pracovnej kategórii. ZVS absolvoval od 01.08.1963 do 30.09.1965 a od 01.10.1965 pracoval ako lesník na polesí Oravské Veselé LZ Námestovo, práca bola zaradená v II. pracovnej kategórii. Podmienka pre nástup do LUŠ a následne LMŠ bola, že bol stály zamestnanec. Pracovný pomer bol s ním uzatvorený na stálo. V podaní zo dňa 02.05.2016 doručenom tunajšiemu súdu 04.05.2016 navrhovateľ uviedol, že do Lesníckeho učilišťa v Hornej Štubni nastúpil ako stály zamestnanec LZ Námestovo. Bol doporučený do Lesníckej majstrovskej školy v Liptovskom Hrádku, mali aj povinnú prax, zvolil si „ťažobnú činnosť“. Keď sa pracovné kategórie prelínali mali sa zapísať obe, pričom sa započítava tá, ktorá bola pre zamestnanca výhodnejšia.

V podaní zo dňa 29.08.2016, označenom ako vyjadrenie navrhovateľa vo veci, prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na rozsudok publikovaný pod č. R66/1998 a uznesenie sp. zn. 8Sžo 6/2010 Najvyššieho súdu SR uviedol, že spis odporkyne nie je riadne žurnalizovaný a jednotlivé strany sú neočíslované. Vo výroku, v odôvodnení ani v poučení o opravnom prostriedku napadnutého rozhodnutia odporkyne z 19.05.2015 nie je uvedené podľa akého právneho predpisu odporkyňa konala a rozhodla. Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 280/2006 z 02.07.2008, sp. zn. 5Cdo 256/2010 z 08.12.2010 a sp. zn. 2Cdo 191/2009 z 29.11.2010 a navrhol, aby na pojednávaní bola vypočutá poverená pracovníčka odporkyne ako účastníčka konania. Namietal tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov bolo vo veci rozhodnuté a prečo neboli akceptované jeho doterajšie návrhy na vykonanie dokazovania. Navrhol súdu vykonať dokazovanie oboznámením spisov Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/140/2012 a č.k. 24Sd/223/2014. Z čestných prehlásení Q. Q., G. B., z potvrdení Lesov SR, š.p., Banská Bystrica, odštepný závod Námestovo a z dokladov, ktoré zaslal odporkyni je zrejmé, že v roku 1961 mal mať 184 dní zhodnotených v II. pracovnej kategórii (odporkyňa mu uznala iba 43 dní) a ostatné dni v I. pracovnej kategórii, v roku 1962 mal mať zhodnotených 365 dní v II. pracovnej kategórii (odporkyňa mu uznala iba 62 dní) a v roku 1963 mal mať zhodnotených 365 dní v II. pracovnej kategórii (odporkyňa mu uznala iba 197 dní). Odporkyňu opakovane žiadal, aby splnila svoju zákonnú povinnosť podľa § 219 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aby mu zaslala fotokópiu všetkých podkladov pre vydanie rozhodnutia zo dňa 16.07.2014 a predpokladá, že podklady pre vydanie tohto rozhodnutia boli totožné ako podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.05.2015. Ďalej uviedol, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy a jeho úlohou nie je na miesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci,

ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej poukázal na viaceré rozsudky Vrchního soudu v Prahe a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 112/2010. Odporkyňa od posledného rozhodnutia súdu vo veci nevykonala žiadne nové dokazovanie. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR v Košiciach sp. zn. PL.67/07 zo 06.02.2008 a jeho nález sp. zn. III.ÚS72/2010 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 102/2011 namietal, že odporkyňa vo svojom napadnutom rozhodnutí použila výklad v jeho neprospech, hoci bola povinná použiť výklad v jeho prospech. Napadnuté rozhodnutie odporkyne považuje za nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p. a § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne súdom.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.03.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.05.2015 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ podľa žiadosti o dôchodok bol v školskom roku 1960/1961 študentom Učňovskej školy lesníckej v Hornej Štubni a od 01.09.1961 (školský rok 1961/1962) už študoval na Strednej lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku. Poukázala na § 3 a § 5 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s tým, že zamestnávateľ vytvoril komisiu pamätníkov, ktorá vypočula dvoch svedkov, ktorí v rokoch 1961 - 1963 pracovali ako riadni zamestnanci v II. pracovnej kategórii. Na základe potvrdenia tejto komisie navrhovateľ v II. pracovnej kategórii pracoval až od roku 1961. Navrhovateľ teda neprerušil zamestnanie náhradnou dobou, pretože ako sezónny pracovník vykonával prácu len na dobu určitú a popri štúdiu na strednej škole. Poukázala pritom na prílohu k žiadosti o dôchodok, vystavenú bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo, podľa ktorej navrhovateľ pracoval v II. pracovnej kategórii od 15.07.1961 do 28.07.1961 a od 01.08.1961 do 29.08.1961, od 16.06.1962 do 29.06.1962, od 02.07.1962 do 18.08.1962 a od 28.01.1963 do 09.02.1963. Táto bola podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi zhodnotená pre nárok a sumu starobného dôchodku v plnom rozsahu. Skutočnosť, že v II. pracovnej kategórii navrhovateľ začal pracovať až od 15.07.1961 nespochybnil ani navrhovateľ, čím je preukázané, že zamestnávateľom vystavená príloha k žiadosti o dôchodok je správna. Pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa a započítanie doby zamestnania v II. pracovnej kategórii ako požaduje, v II. pracovnej kategórii bolo navrhovateľovi zhodnotené len obdobie, ktoré má potvrdené zamestnávateľom v evidenčnom liste. Pracovné kategórie v dôchodkovom zabezpečení plnili funkciu „odškodnenia“ za riziká podstúpené pri výkone zdraviu škodlivých a zdravie ohrozujúcich prác. Navrhovateľ podľa evidenčného listu vystaveného zamestnávateľom Lesný závod, Námestovo pracoval na základe pracovného pomeru dojednaného na určitý čas vymedzený trvaním sezóny. V období rokov 1961 - 1963 bol študentom denného štúdia na Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku, a tak pri lesníckych prácach v polesí Bobrov, lesný závod Námestovo mohol pracovať len v čase školských prázdnin, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj mzdové listy za rok 1961, 1962 a 1963. Odporkyňa doplnila dokazovanie v súlade s právnym názorom krajského súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn. 24Sd/223/2014-57 z 02.12.2014 opätovným vypočutím svedka, ktorý dosvedčil, že v rokoch 1961 - 1963 sa zúčastňovali pri všetkých lesníckych prácach na polesí Bobrov, Lesný závod Námestovo. Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín v liste z 30.03.2015 oznámila, že ďalší dvaja navrhnutí svedkovia už zomreli. Ďalej bolo dokazovanie doplnené písomným vyjadrením zamestnávateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo z 20.03.2015, podľa ktorého navrhovateľ v žiadosti o dôchodok uviedol, že od 01.09.1960 do 30.06.1963 študoval na Lesníckej majstrovskej škole Liptovský Hrádok čo znamená, že navrhovateľ nemohol byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako riadny zamestnanec. Mohol vykonávať len sezónne práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roku cez soboty alebo v čase voľna. Pracovné zmluvy za uvedené obdobie sa v archíve zamestnávateľa nenachádzajú, pretože pracovné zmluvy sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc sa archivovali podľa skartačného poriadku Lesov SR za uvedené obdobie 5 rokov. Zamestnávateľ tiež potvrdil, že navrhovateľ nemohol vykonávať prácu s jedmi zaradenú do II. pracovnej kategórie s poukazom na potvrdenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne z 08.07.2005. Navrhovateľ bol zamestnaný ako lesník v II. pracovnej kategórii v Lesnom závode Námestovo od 01.07.1963 do 31.07.1963, od 01.08.1963 do 30.09.1965 absolvoval ZVS. Podrobný výpočet sumy starobného dôchodku odporkyňa uviedla v napadnutom rozhodnutí z 19.05.2015. Doba zamestnania v II. pracovnej kategórii bola navrhovateľovi zhodnotená správne a jeho nárok na starobný dôchodok bol posúdený v súlade s príslušnými právnymi predpismi, preto navrhovateľovi patrí starobný dôchodok naďalej v nezmenenej sume.

Právny zástupca navrhovateľa na súdnom pojednávaní navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne, priznal navrhovateľovi 100 % náhradu trov konania, pričom poukázal na skutočnosť, že spis odporkyne nie je žurnalizovaný a úplný. Napadnuté rozhodnutie musí súd zrušiť ako nepreskúmateľné. Namietal hodnovernosť potvrdení zápočtovných listov vystavených Lesmi SR a potvrdenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Dolný Kubín z dôvodu, že tieto inštitúcie nemajú k dispozícii doklady z archívu. Odporkyňa nevyžiadala žiadne listinné doklady z lesníckych archívov v Párnici, Oravskom Podzámku a z Centrálneho archívu Lesov SR v Banskej Bystrici. Vôbec sa nezaoberala čestnými prehláseniami svedkov B. a Q.. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, že jednotlivé školské zariadenia bývalej federácie nezaslali odporkyni doklady o štúdiu navrhovateľa. Navrhovateľ počas štúdia na Lesníckej učňovskej škole Horná Štubňa a Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku zároveň pracoval a vykonával práce v II. pracovnej kategórii, s čím sa odporkyňa vôbec nezaoberala. Navrhovateľovi žiadny právny predpis nebráni, aby si v súčasnom štádiu súdneho konania uplatnil väčší nárok ako si uplatnil pôvodnou žiadosťou, ktorá bola odporkyni doručená 28.09.2011. Bol oboznámený s obsahom uznesenia NS SR sp. zn. 9So/7/2013 zo dňa 26.02.2014, pričom uviedol, že od jeho vydania sa zmenila judikatúra, hlavne čo sa týka povinnosti odporkyne náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorú zákonnú povinnosť si vôbec neplní. V archívoch sa majú nachádzať pracovné zmluvy, zápočtové listy a iné doklady, z ktorých bude možné zistiť od kedy do kedy navrhovateľ pracoval u Lesov SR a ich právneho predchodcu, akú prácu vykonával a aká bola pracovná náplň. Bude sa dať zistiť, že skutočne pracoval v II. pracovnej kategórii ako ťažbár dreva so sekerou a že pracoval aj s jedmi. K žiadosti navrhovateľa z 27.09.2011 uviedol, že ju spísala mzdová účtovníčka Lesov SR, š.p., odštepný závod Námestovo a navrhovateľ ju iba podpísal. Ona tam uviedla údaje podľa evidencie, ktoré boli na Lesoch SR. Odporkyňa sa nevysporiadala s čestnými prehláseniami svedkov B. a Q.. Vyhláška štátneho úradu sociálneho zabezpečenia v úradnom liste, na ktorú sa odvoláva zákon č. 55/1956 o sociálnom zabezpečení v ust. § 5 bod II. mu nie je známa, pretože nebola uverejnená, čiže publikovaná a ani anotovaná v Zbierke zákonov Československej republiky, tzn. že nie je súčasťou právneho poriadku Československej republiky, ktorý Slovenská republika prevzala 01.01.1993. Odporkyňa nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Žiline uvedený v rozsudku sp. zn. 24Sd/223/2014 a súd nemôže potvrdiť rozhodnutie odporkyne, ktorého preskúmania sa v tomto konaní navrhovateľ domáha. Ďalej požiadal, aby mohol poverenej pracovníčke odporkyne položiť otázky, čo mu bolo umožnené. Navrhovateľ, keď požiadal o zmenu rozhodnutia o starobnom dôchodku nebol povinný predkladať žiadne listinné doklady na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Odporkyňa mala sama preveriť správnosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, pričom nerešpektovala právny názor súdu v predchádzajúcom konaní a nevyžiadala listinné doklady z archívov. V spise sa nenachádza zápisnica so svedkami Q. a B. a to znamená, že odporkyňa sa neriadila právnym názorom súdu. Pokiaľ odporkyňa pánovi B. a Q. započítala pracovnú činnosť v II. pracovnej kategórii, nechápe, prečo to nechce urobiť v prípade navrhovateľa. Potvrdil, že uvedení svedkovia neboli spolužiakmi navrhovateľa v rokoch 1961 - 1963 v Lesníckej majstrovskej škole. Súčasne navrhol, aby súd vyžiadal pracovné zmluvy navrhovateľa od 01.01.1960 do 31.12.1963, jeho pracovné náplne a mzdové listy z lesníckych archívov v Párnici, Oravského Podzámku a Banskej Bystrici a súčasne vyžiadal aj dávkové spisy Q. Q. a G. B..

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku a pripojil sa k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. Mzdovú účtovníčku Lesov SR pani A. žiadal, aby mu poskytla príručku pre zaraďovanie jednotlivých prác do pracovných kategórií, keď mu ju neposkytla tak o to požiadal v Čechách v Národnej knižnici. Ide o prácu drevorubača, keď sa učil v Lesníckej učňovskej škole v Hornej Štubni v dobe ktorú uviedol. Nerozumie, prečo nemá uvedené náhradné doby v zápise pre výpočet, má na mysli osobný list dôchodkového zabezpečenia. Žiada preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové rozhodnutie.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na podrobné písomné vyjadrenie odporkyne z 22.03.2016, v ktorom je presne vysvetlený postup, ktorá doba bola navrhovateľovi zhodnotená pre účely dôchodkového zabezpečenia v príslušnej kategórii a ktorá nebola zhodnotená, žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že odporkyňa nie je povinná komunikovať s príslušnými archívmi v Oravskom Podzámku, Párnici a Banskej Bystrici, pretože závod Lesy SR, š.p. je závod funkčný, ktorý zodpovedá za svojich zamestnancov a svoju agendu, z toho dôvodu odporkyňa komunikuje s príslušným závodom a nie s archívmi. Odporkyňa si splnila svoju povinnosť tým, že šetrila v Štátnych lesoch SR. Je toho názoru, že právny zástupca navrhovateľa ako aj navrhovateľ nevedia, čo je to náhradná doba, pretože navrhovateľ sa stále domáha započítať dobu štúdia ako náhradné doby, pričom jemu je započítaná doba štúdia,

tak nemôže byť započítaná druhý krát ako náhradná doba. Čo je náhradná doba je presne citované v každom právnom predpise o sociálnom zabezpečení, keďže obdobie rokov 1961 - 1963 vzťahuje sa k tomu zákon č. 55/1956 a tam je presne uvedené, čo je náhradnou dobou. Spisy odporkyňa presne nežurnalizuje, taký je jej postup aj v iných prípadoch u iných navrhovateľov.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19.05.2015, ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí od 28.09.2008 starobný dôchodok v sume 12.338,- Sk mesačne.

Krajský súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. 25Sd/140/2012 zo dňa 25.10.2012, ktorý Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9So/7/2013 zo dňa 26.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol, akými úvahami sa pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne riadil a ako vec sám právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia k jednotlivým námietkam navrhovateľa bez ďalšieho citoval len zákonné ustanovenia, resp. citoval z písomného vyjadrenia odporkyne, avšak žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil vo vzťahu k námietkam navrhovateľa a neuviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí odporkyne zo dňa 20.04.2012 a 13.06.2012, ktorými odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí od 28.09.2008 starobný dôchodok v sume 12.338,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tiež vyplynulo, že odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporkyňa ani súd konkrétne neuviedli aké listinné dôkazy mal predložiť, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení o dobe zamestnania v II. pracovnej kategórii. Z obsahu spisov je zrejmé, že spornou je iba otázka hodnotenia doby štúdia v II. pracovnej kategórii a doby, kedy navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie len časť mesiaca a domáha sa zhodnotenia tejto doby v II. pracovnej kategórii v rozsahu celého mesiaca. V týchto prípadoch nejde o preukazovanie zamestnania dokladmi, keďže ani sám navrhovateľ netvrdí, že vykonával zamestnanie II. pracovnej kategórie vo väčšom rozsahu ako mu potvrdil zamestnávateľ, ale o výklad príslušných zákonných ustanovení o hodnotení náhradných dôb, doby výkonu sezónneho robotníka a ich zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Následne krajský súd rozsudkom sp. zn. 25Sd 140/2012-134 zo dňa 29.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2014, podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil obe rozhodnutia odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že zistenie skutkového stavu odporkyňou je nedostačujúce na posúdenie veci a súčasne je potrebné rozhodnutia odporkyne zo dňa 20.04.2012 a 13.06.2012 považovať za nepreskúmateľné z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu, k čomu pristúpil aj z dôvodu, že ide o vec, ktorá začala na návrh navrhovateľa, doručený odporkyni 22.05.2012 ako aj vzhľadom na e-mailové podanie odporkyne z 25.10.2012, ktorým žiadala o vrátenie dávkového spisu z dôvodu nového podania. Súd zaviazal odporkyňu v ďalšom konaní odstrániť nedostatky spočívajúce s vysporiadaním sa s posledným podaním navrhovateľa, ako aj ohľadom hodnotenia doby štúdia navrhovateľa a zamestnania v II. pracovnej kategórii. Dňa 16.07.2014 odporkyňa vydala rozhodnutie č. 430 124 7290 0, ktoré bolo právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sd/223/2014-57 zo dňa 02.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že argumenty použité odporkyňou v odôvodnení rozhodnutia a tiež jej výklad príslušných zákonných ustanovení o hodnotení náhradných dôb a ich zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie nezodpovedali skutočnosti. Krajský súd pritom poukázal na evidenčné listy vystavené Lesným závodom v Námestove a námietky navrhovateľa, že by v období rokov 1961 - 1963 pracoval ako sezónny pracovník. Tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ v období od 01.09.1960 do 01.08.1963 študoval na Lesníckej majstrovskej škole Liptovský Hrádok nezodpovedalo skutočnosti a je v rozpore s kópiou vysvedčenia v administratívnom spise, podľa ktorého navrhovateľ na tejto škole študoval v prvom ročníku až v školskom roku 1961/1962, teda najskôr od 01.09.1961. Poukázal tiež na to, že odporkyňa sa nevysporiadala ani s čestnými prehláseniami G. B., Q. Q. a skutočnosťami vyplývajúcimi zo zápisnice zo zasadania komisie pamätníkov Námestovo spísanou

20.02.2012, pričom ako dôkaz môže použiť výpoveď svedkov, čo vyplýva z ust. § 196 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a podľa § 188 tiež nariadiť ústne pojednávanie. Pokiaľ ide o svedkov, bolo potrebné v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľa tiež preveriť, ako mali sporné obdobie vykázané títo pracovníci a ak mal navrhovateľ pracovať ako sezónny pracovník, odporkyňa mala vyžiadať o tom potvrdenie od zamestnávateľa, s poukazom na neúplné kópie evidenčných listov. Tiež mala skúmať, akú pracovnú zmluvu mal navrhovateľ uzatvorenú a túto opätovne vyžiadať od jeho zamestnávateľa. Nič nebránilo odporkyni požiadať zamestnávateľa navrhovateľa, aby spresnil údaje a zároveň doplnil, či navrhovateľ bol iba sezónnym pracovníkom a vykonával len sezónne práce, pretože takáto skutočnosť z tvrdení navrhovateľa a čestných prehlásení, zo zápisnice z 20.02.2012 ani z prílohy k žiadosti o dôchodok nevyplýva. Odporkyňa pred vydaním rozhodnutia bola povinná postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala aj potrebné podklady na rozhodnutie. K námietkam navrhovateľa a jeho právneho zástupcu krajský súd tiež uviedol, že vyhláška č. 128/1975 Zb., na ktorú poukazoval navrhovateľ, vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 121/1975 Zb. a nadobudla účinnosť až 01.01.1976. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená k 28.09.2008, t.j. ešte pred zavedením meny euro, v platnej mene, v Slovenských korunách. Na sumu v eurách podľa konverzného kurzu sa prepočíta až za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia euro (§ 293ar zákona o sociálnom poistení). Porušenie ust. § 211 zákona o sociálnom poistení krajský súd nezistil. Odporkyni uložil odstrániť uvedené nedostatky a po doplnení dokazovania svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a vysporiadať sa aj s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom i v súdnom konaní. Zároveň odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Preskúmaním konania, ktoré vydaniu teraz preskúmavaného napadnutého rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 predchádzalo, ako i administratívneho spisu krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa doplnila dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vydala rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom a súčasne ho aj v dostatočnom rozsahu odôvodnila v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a súčasne sa vysporiadala aj s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom i v súdnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení do II. pracovnej kategórie patria zamestnania vykonávané za zvlášť ťažkých pracovných podmienok.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona vláda určuje, ktoré zamestnania sa zaraďujú do II. pracovnej kategórie. Zoznam zamestnaní zaradených do II. pracovnej kategórie sa uverejní vyhláškou štátneho úradu sociálneho zabezpečenia v úradnom liste.

Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona náhradné doby (§ 6 ods. 2) sa započítavajú ako doba zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, ak bolo také zamestnanie prerušené len nimi.

Podľa § 6 - náhradné doby, ods. 2 citovaného zákona ak bol zamestnanec zamestnaný alebo poistený (ods. 1) aspoň rok, započítavajú sa - ak neustanovuje tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané inak - do doby zamestnania v III. pracovnej kategórii tieto náhradné doby: 1. v období do 30.09.1948 v rozsahu určenom podľa ods. 4: a) doba vojenskej služby, b) doby odbojovej činnosti a väznenia z politických alebo rasových dôvodov v dobe neslobody; 2. v období od 01.10.1948: a) doba prípravy na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky štúdiom na výberových a vysokých školách, doba vedeckej ašpirantúry, ako i doba odborného alebo politického školenia, b) doba vojenskej služby v Československých ozbrojených silách a v spojeneckých armádach, c) doba výcviku alebo školenia pre nové zamestnanie vykonávaných so súhlasom orgánu sociálneho zabezpečenia, d) doba, po ktorú mal zamestnanec nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia poskytované namiesto mzdy, e) doba, po ktorú žena sa starala o dieťa (§ 24) mladšie ako 8 rokov alebo o maloletého, ktorý pre svoj trvale nepriaznivý zdravotný stav potreboval stálu starostlivosť.

Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak sa kryje doba zamestnania s náhradnou dobou, započíta sa len jedna z nich, a to tá, ktorej zápočet je pre zamestnanca výhodnejší; to platí tiež, ak sa kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby navzájom.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.09.2011, doručenou odporkyni dňa 28.09.2011 žiadal o započítanie pracovnej doby v II. pracovnej kategórii v mesiaci júl 1961 13 dní, v auguste 1961 24 dní, v júni 1962 12 dní, v júli 1962 23 dní, v auguste 1962 13 dní, v januári 1963 4 dni a vo februári 1963 7 dní, kedy vykonával s výnimkou júna 1962 ťažbovú činnosť (v júni 1962 ochranu lesa). V žiadosti uviedol, že v ostatnej dobe navštevoval Lesnícku majstrovskú školu v Liptovskom Hrádku. Práce vykonával na polesí Bobrov, ťažbovú činnosť popísal ako odvetvovanie, odkôrňovanie a manipuláciu dreva a sústreďovanie dreva traktorom, ako aj upínanie a ukladanie dreva. Ochrana lesa spočívala v poprašovaní odkôrnených kôrovcom napadnutých smrekových jedincov.

V administratívnom spise odporkyne sa tiež nachádza podanie navrhovateľa zo dňa 08.10.2012, doručené tunajšiemu súdu dňa 11.10.2012, označené ako vyjadrenie k spisu Sociálnej poisťovne zo dňa 18.09.2012, v ktorom navrhovateľ uviedol, že u lesného závodu pracoval od 01.04.1958, podľa potrieb zamestnávateľa. To, že aj v roku 1961 nastúpil až 15.07. nebolo zavinené ním a podľa vtedy platných predpisov splnil podmienku pre zápočet celého mesiaca do národného dôchodkového poistenia (podľa porovnania s inými pracovníkmi).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ u lesného závodu pracoval od 01.04.1958, t.j. po dovŕšení 15. roku veku, podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa podľa potrieb zamestnávateľa a v roku 1961 nastúpil až 15.07.. Kópiami vysvedčení v administratívnom spise mal súd preukázané, že na Učňovskej škole lesníckej v Hornej Štubni (2-ročná učebná škola) navrhovateľ študoval v 1. ročníku v školskom roku 1960/1961 (od 01.09.1960 do 30.06.1961), tzn. po dovŕšení 17. roku veku. Na Lesníckej majstrovskej škole v Liptovskom Hrádku v 1. ročníku začal študovať od 01.09.1961.

Z čestného prehlásenia Q. Q. z 03.12.2012, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ v období od 01.07.1961 do 31.07.1963 pracoval ako drevorubač pri ťažbe dreva v lesnom závode Námestovo, polesie Bobrov a študoval na Lesníckej majstrovskej škole Liptovský Hrádok. Zo skôr podaného čestného vyhlásenia Q. Q. zo dňa 06.12.2011 vyplynulo, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ ako robotník ťažbovej činnosti pracoval v uvedených rokoch na polesí Bobrov, LZ Námestovo v činnostiach ako uvádza, podľa potreby prevádzky a podľa potreby vedúceho polesia. Q. Q. v tom čase na polesí robil manipulačného majstra. Z čestného vyhlásenia G. B. zo dňa 14.11.2011, ktoré sa takisto nachádza v administratívnom spise odporkyne vyplýva, že v rokoch 1961 - 1963 pracoval ako robotník v ťažobnej činnosti u Štátnych lesov SR - Lesný závod Námestovo, polesie Bobrov spolu s navrhovateľom. Toto vyhlásenie poskytol ako svedectvo pre menovaného pri vybavovaní dôchodku.

Zo zápisnice zo zasadania Komisie pamätníkov Námestovo z 20.02.2002 vyplýva, že komisii boli predložené čestné vyhlásenia G. B. a Q. Q., v ktorých sa uvádza, že s C. K. pracovali v rokoch 1961

- 1963 ako robotníci v ťažobnej činnosti, na základe čoho komisia potvrdzuje skutočnosti uvedené v čestných vyhláseniach.

Ako vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín z 30.03.2015, G. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a P. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Z prílohy k žiadosti o dôchodok vystavenej bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo, podpísanej navrhovateľom, mal krajský súd preukázané, že v roku 1961 navrhovateľ pracoval v II. pracovnej kategórii ako drevorubač od 15.07.1961 do 28.07.1961, od 01.08.1961 do 29.08.1961, od 16.06.1962 do 29.06.1962, od 02.07.1962 do 31.07.1962, od 01.08.1962 do 18.08.1962, od 28.01.1963 do 31.01.1963 a od 01.02.1963 do 09.02.1963. Základnú vojenskú službu absolvoval od 01.08.1963 do 30.09.1965. Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia z 19.05.2015 má krajský súd preukázané, že uvedená doba bola navrhovateľovi zhodnotená pre nárok a sumu starobného dôchodku v plnom rozsahu v II. pracovnej kategórii, čomu zodpovedajú aj údaje uvedené v kópiách mzdových listov za roky 1961, 1962 a 1963, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Podľa kópie evidenčného listu o dobe zamestnania

a zárobku pre domácich robotníkov, sezónnych a kampaňových zamestnancov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc zo dňa 12.04.1963 mal navrhovateľ v roku 1961 vykonávať ostatné práce v júli v počte 13 dní, v auguste v počte 24 dní, v roku 1962 v júni ťažba dreva 12 dní, v júli ostatné pest. práce 23 dní a v auguste 13 dní. Evidenčný list o dobe zamestnania a zárobku pre sezónneho pracovníka mal navrhovateľ bývalým zamestnávateľom Lesný závod Námestovo vystavený aj za rok 1963.

Potvrdením riaditeľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Námestovo zo dňa 20.03.2015, ktorým odporkyňa doplnila dokazovanie, mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ 16.01.2003 požiadal mzdovú účtovníčku o spísanie žiadosti o starobný dôchodok. V žiadosti sa uvádza: od 01.09.1960 do 30.06.1963 Lesnícka majstrovská škola Liptovský Hrádok - doklad - vysvedčenie. To znamená, že navrhovateľ nemohol byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako riadny zamestnanec. Mohol vykonávať len sezónne práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roka cez soboty alebo v čase voľna. Pracovné zmluvy za uvedené obdobie sa v archíve bývalého zamestnávateľa nenachádzajú, keďže pracovné zmluvy sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na nepravidelnú výpomoc sa podľa skartačného poriadku Lesov SR za uvedené obdobia archivovali 5 rokov. Tiež navrhovateľ nemohol vykonávať prácu s jedmi zaradenú do II. pracovnej kategórie s poukazom na potvrdenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne z 08.07.2005, ktorý eviduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi zo dňa 14.06.1988, 03.08.1993, 13.07.1998, a nie sú tam roky 1960 - 1963. Od 01.07.1963 do 31.07.1963 bol navrhovateľ zamestnaný u Lesného závodu Námestovo ako lesník v II. pracovnej kategórii, čo zodpovedá aj údajom v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. Bola vytvorená komisia pamätníkov, ktorá vypočula dvoch svedkov a po posúdení výpovedí bývalý zamestnávateľ zaslal odporkyni 21.02.2012 prílohu k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do I., II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, v ktorej sú uvedené aj dátumy s popisom pracovnej činnosti potvrdené Námestovo.

Z listinného dôkazu z 27.03.2015, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, mal krajský súd preukázané, že Q. Q. na pobočke Sociálnej poisťovne v Dolnom Kubíne čestne prehlásil, že v Lesnom závode Námestovo pracoval od roku 1961 do roku 1993 ako manipulačný majster. Dosvedčil, že navrhovateľ pracoval v rokoch 1961 - 1963 ako lesnícky pracovník, ktorý sa zúčastňoval pri všetkých lesníckych prácach. Pracoval na polesí Bobrov, Lesný závod Námestovo.

Podľa vyhlášky Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia č. 251 z 19.12.1956, uverejnenej v Úradnom vestníku č. 250 a 251/1956, v čiastke 127 z 28.12.1956, Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia vyhlásil pre účely dôchodkového zabezpečenia zoznam zamestnaní zaradených do II. pracovnej kategórie. Podľa § 1 citovanej vyhlášky zamestnania zaradené pre účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie uznesením vlády zo 16.11.1956 sú uvedené v zozname, ktorý je prílohou tejto vyhlášky. Na strane 852 citovaného úradného vestníka je v uvedenom zozname pod č. 154. označenie zamestnania: drevorubač, opis prác (bližšie vymedzenie zamestnania): drevorubačské práce pri ťažbe dreva.

Na základe uvedeného mal krajský súd preukázané, že na hodnotenie zamestnania navrhovateľa od 01.07.1961 do 14.07.1961 v II. pracovnej kategórii nebol zákonný dôvod, pretože navrhovateľ v tomto období nepracoval v II. pracovnej kategórii. Ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ v podaní zo dňa 08.10.2012 sám uviedol, že v roku 1961 nastúpil až 15.07. a predtým u lesného závodu pracoval od 01.04.1958, podľa potrieb zamestnávateľa. Krajský súd teda nemal žiadnym dôkazom preukázané, že pokiaľ navrhovateľ začal pracovať po dovŕšení 15. roku veku od 01.04.1958 u lesného závodu, vykonával do nástupu na Učňovskú školu lesnícku v Hornej Štubni do 01.09.1960 len drevorubačské práce pri ťažbe dreva, ktoré v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení spadali do II. pracovnej kategórie ako zamestnania vykonávané za zvlášť ťažkých pracovných podmienok. Podľa § 3 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je doba štúdia na strednej škole dobou zamestnania zaradenou v III. pracovnej kategórii. Pre hodnotenie doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je potrebné, aby išlo o výkon takých druhov prác, ktoré sú podľa príslušných rezortných zoznamov zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hodnotiť dobu štúdia v II. pracovnej kategórii nie je možné a nešlo o náhradnú dobu v zmysle ust. § 5 ods. 4 zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V II. pracovnej kategórii bolo navrhovateľovi možné zhodnotiť len obdobie, ktoré má zamestnávateľom potvrdené v evidenčnom liste. Pracovné kategórie v dôchodkovom zabezpečení plnili funkciu „odškodnenia“ za riziká podstúpené pri výkone zdraviu škodlivých a zdravie ohrozujúcich prác a

keďže v navrhovateľom namietaných obdobiach tento nevykonával prácu v II. pracovnej kategórii celý mesiac, nebolo možné ani hodnotiť celý mesiac v II. pracovnej kategórii. Navrhovateľ podľa vystavených evidenčných listov o dobe zamestnania a zárobku v rokoch 1961 - 1963 pracoval ako sezónny pracovník a keďže zároveň študoval, mohol pri lesníckych prácach v polesí Bobrov, Lesný závod Námestovo pracovať len v čase školských prázdnin, voľna resp. praxe. Svedok G. B., ktorý pracoval na polesí Bobrov pri ťažbe dreva aj v roku 1960 toho času už nežije. Naviac z písomného vyjadrenia riaditeľa Lesov SR, š.p., odštepný závod Námestovo zo dňa 20.03.2015 vyplýva, že navrhovateľ nemohol byť zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako riadny zamestnanec, mohol vykonávať len sezónne práce počas prázdnin, prípadne v priebehu školského roku cez soboty alebo v čase voľna. Pracovné zmluvy sezónnych a kampaňových pracovníkov a pracovníkov na pravidelnú výpomoc sa archivovali len po dobu 5 rokov. Skutočnosť, že navrhovateľ pred septembrom 1960 by musel vykonávať výlučne prácu drevorubača (t.j. v období od nástupu do zamestnania 01.04.1958 vo veku 15 rokov do septembra 1960 do nástupu na Učňovskú školu lesnícku v Hornej Štubni, kedy mal 17 rokov) krajský súd nemal žiadnym dôkazom preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa a jeho právneho zástupcu za opodstatnené a nezistil dôvod na doplnenie dokazovania vyžiadaním pracovných zmlúv navrhovateľa od 01.01.1960 do 31.12.1963 z lesníckych archívov, jeho pracovných náplní a mzdových listov tak, ako to žiadal právny zástupca navrhovateľa, z ktorého dôvodu jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Keďže v dávkovom spise odporkyne sa nachádza aj kópia evidenčného listu o dobe zamestnania zárobku G. B. zo dňa 12.04.1963 za rok 1960, nepovažoval za potrebné vyžiadať jeho dávkový spis, tak ako to právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní navrhol. Za takéhoto stavu napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne, s tým, že súd naň poukazuje aj pokiaľ ide o výpočet výšky starobného dôchodku navrhovateľa od 28.09.2008 a týmto rozhodnutím sa stotožňuje.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p., vychádzajúc z uvedeného, považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.05.2015 za vydané v súlade so zákonom, pre ktoré ho v zmysle ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal odporkyni ich náhradu, lebo navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.