Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/121/2016

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov : matky Bc. I. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom R., N. XXX/XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom S.. S. J. ml., advokátom so sídlom v T., J. U. M./XXX a otca K. N., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom R. J., V., W. J. Z. XX, prechodne bytom D., S. O byt XXXC, zastúpený S.. W. F., advokátom so sídlom N. D., P. XX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Otcovi maloletej, K. N., s a n a r i a ď u j e platiť výživné na maloletú I. sumou 80,-Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšnej časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka maloletej domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne zveril maloletú I. do dočasnej osobnej starostlivosti matky, otcovi zakázal styk s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej, nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktorej výšku na výzvu súdu upresnila na sumu 200,-Eur mesačne. Matka uviedla, že obaja účastníci sú rodičmi maloletej, s otcom dieťaťa neuzavreli manželstvo a toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že do septembra 2014 žili spolu aj s otcom maloletej v rodinnom dome u jej rodičov, kedy sa otec maloletej od nich po stupňujúcich konfliktoch odsťahoval. Ona sa snažila rodinu zachovať, po jeho odsťahovaní sa snažila situáciu urovnať a nasťahovala aj s maloletou do jeho bytu v Bratislave, kde spoločne bývali od 04/2015 do 03/2016. Poukázala na to, že ich situáciu to nezlepšilo, vo vzťahu nastali vážne konflikty, otec maloletej v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje a zrejme stále požíva alkoholické nápoje a iné návykové látky, pod ich vplyvom je agresívny, stráca sebakontrolu a ona na neho podala aj trestné oznámenie. Uviedla, že útoky vyvrcholili, keď ju otec maloletej pod vplyvom alkoholu v noci zbil pred 2-ročnou dcérou a následne jej rozbil telefón, potom ju s dcérou v zime vymkol na terase. Polícia uvedený konflikt vyriešila dohovorom, na druhý deň ona vyhľadala pohotovosť. Od uvedeného incidentu ona prerušila spolužitie s otcom maloletej a s dcérou sa odsťahovala k jej rodičom. Uviedla, že odvtedy (04/2016) jej otec maloletej nedáva žiadne peniaze a neprispieva na výživu maloletej. Matka ďalej uviedla, že napriek tomu sa otec maloletej v nepravidelných intervaloch direktívne dožaduje stretnutí s maloletou, bez ohľadu na jej aktuálny zdravotný stav alebo denný režim či program. V rámci jeho požiadaviek sa ona snažila vyjsť otcovi dieťaťa v ústrety a styk s dcérou mu opakovane umožnila vždy, keď o to požiadal. Matka poukázala na to, že otec sa nijako nezaujíma o zdravotný stav a vývin maloletej, nekomunikuje s ňou, napriek tomu, že mu ona ponúkla možnosť telefonického a elektronického kontaktu s maloletou. Poukázala na to, že aj v minulosti otec prejavoval o maloletú sporadický záujem, šesť mesiacov býval v R., potom počas obnovenia ich spolužitia trávieval s maloletou cez týždeň len cca hodinu večer a aj cez víkendy sa jej venoval sporadicky. Aby si oddýchol, na jeho žiadosť víkendy ona s dcérou trávievala u rodičov a po príchode do bytu často našla byt po jeho párty v dezolátnom stave. Matka ďalej uviedla, že nakoľko bola

dcéra účastníkom spomínaného útoku, stretnutia s otcom nenesie dobre a zanechávajú na nej negatívne fyzické a psychické stopy. Naviac otec maloletej na ňu matku opakovane verbálne útočil aj počas následného styku s maloletou, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa a nevhodne sa správa aj k maloletej tým, že ju ignoruje alebo jej nadáva keď zakopne a pod. Matka uviedla, že dcéra po styku s otcom trpí poruchami správania sa, príjmu potravy a spánku, a to aj napriek tomu, že styk prebieha v jej prítomnosti, pretože ona sa obáva, aby otec nebol s dcérou pod vplyvom návykových látok alebo alkoholu a neublížil maloletej. Matka poukázala na to, že ona sa snažila s otcom dohodnúť, ale on neprejavil záujem danú vec riešiť konštruktívne. Matka uviedla, že dcéra má po kontakte s otcom zmeny v správaní a on svojim vulgárnym správaním voči nej matke dieťaťa vštepuje maloletej negatívne vzory správania sa. Matka poukázala na pracovné aktivity a majetkovú účasť otca dieťaťa vo viacerých firmách s tým, že otec jej svoj príjem zatajuje, ale predpokladá, že presahuje 1.500,-Eur mesačne, má rôzne exekúcie a dlhy, užíva vozidlo P. P. v nadštandardnej výbave patriace občianskemu združeniu na osobné účely, býva sám v X-izbovom luxusnom byte s terasou v D., kde okrem bežných prevádzkových nákladov neplatí žiadne nájomné, má bankový účet vedený v nórskej banke a obáva sa, že by otec mohol maloletú uniesť do R.. Súčasne matka poukázala na to, že ona je s dcérou na rodičovskej dovolenke a jej príjmy sú 226,-Eur mesačne prídavky na dieťa a nepravidelný príjem z práce pre lokálne noviny R. I. a s dcérou býva u svojich rodičov. Návrhom vo veci samej sa matka domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti matky, zákazu styku otca s maloletou, úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 200,-Eur mesačne od podania návrhu a náhrady trov konania.

2. Otec maloletej nesúhlasil s návrhom matky na zákaz jeho styku s maloletou. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o zákaze styku dieťaťa s niektorým rodičom je obrovský zásah do práv dieťaťa, ako aj do výkonu rodičovských práv. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery a podľa jeho názoru matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že je bezodkladne potrebné zakázať styk otca s maloletou. Poukázal na to, že maloletá je vo výhradnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu stará a v súčasnej dobe matka odmieta umožniť styk otca s maloletou, aj napriek tomu, že mu viackrát kontakt prisľúbila. Poukázal na to, že on sa snažil celú vec riešiť pomocou mediátora, predložil jej návrh rodičovskej dohody, no ona odmietla o podmienkach vôbec rokovať. Otec zhodne uviedol, že v ich vzťahu s matkou dieťaťa dochádzalo k nezhodám a ich ďalšie spolužitie nie je viac možné. Má za to, že styk otca s maloletou je potrebné upraviť, ale nie zakázať, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady pre zákaz. Uviedol, že on sa o maloletú zaujíma, rád s ňou trávi čas a maloletá sa vždy na stretnutie s ním teší. Výšku jeho výživného na maloletú navrhuje stanoviť na sumu 50,-Eur mesačne, keďže otec platí maloletej aj úrazové poistenie so šetrením po 66,-Eur mesačne. Otec maloletej opísal ich spolužitie s matkou maloletej. Poprel tvrdenie matky o tom, že by on v nadmernej miere požíval alkohol a omamné látky, a že by mával záchvaty nekontrolovateľného agresívneho správania. Poukázal na to, že matka maloletej a jej rodina sa voči nemu nesprávali vhodne, matka maloletého ho vyzývala na odsťahovanie, nakoľko s ním nechcela žiť v jednej domácnosti, mali nezhodu v otázke pokrstenia dieťaťa a pod. Otec poukázal aj na to, že matka dieťaťa mala epileptický záchvat ako dôsledok užívania omamných a psychotropných látok v minulosti, že aj ona sa voči nemu vulgárne vyjadrovala a agresívne správala, na I. XXXX dostala hysterický záchvat a začala ho mlátiť, v júni 2013 opitá po ňom hodila sklenú zapekaciu misu a pod. Inak ako matka opísal incident z Veľkonočného piatku, uviedol, že to ona jeho, keď spal a chrápal, začala udierať do hlavy a on sa inštinktívne bránil, ona vybehla s dcérou na terasu a odmietala sa vrátiť a on volal políciu. Poukázal na to, že to matka dieťaťa sa snažila rozvrátiť ich vzťah, vyhodiť jeho z jeho bytu a zostať v ňom a pod. Jeho vzťah s dcérou otec označil ako veľmi dobrý. Uviedol, že sa snaží s dcérou stýkať každý druhý víkend, matka však jeho pokusy sabotuje. Poukázal na to, že dcéra sa aj napriek dlhej odluke tešila zo stretnutia s ním, nejavila známky strachu a plakala, keď ju matka chcela zobrať domov. Uviedol, že dcéra pri stretnutiach vždy reagovala pozitívne, pričom bolo na nej vidieť smútok, keď išiel preč. Otec popieral matkinu snahu o dohodu. Zdôraznil, že to on inicioval stretnutie u mediátora. Poprel, že by sa on voči matke dieťaťa pri stretnutiach správal vulgárne a agresívne v prítomnosti malej, pričom poukázal, že stretnutia boli vždy na ihrisku, kde boli aj iní rodičia, alebo u jeho rodičov. Uviedol, že pokiaľ je on s maloletou, je úplne pokojná, keď aj spolu spali, nikdy sa nebudila, pekne jedla a tešila sa. Má za to, že to, že trpí údajnými poruchami spánku a prijímania potravy po stretnutí s ním, je buď vymyslené, alebo je to dôsledkom toho, že je smutná, že on s ňou nie je, alebo dôsledok prostredia, v ktorom vyrastá a toho kto jej varí, nakoľko matka a ani jej matka nevedia variť. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že pôsobí ako riaditeľ občianskeho združenia, ktorú funkciu vykonáva bezplatne, je konateľom spol. X. I. I.. a jeho príjmy môžu byť maximálne 181,66 Eur mesačne, auto patrí spol. X. I. s.r.o. a byt je vedený ako obchodné priestory a

ten má prenajatý spoločnosť od jeho otca. Uviedol, že má exekúcie a dlhy a v nórskej banke má prázdny účet a odtiaľ nemá žiadne príjmy.

3. Kolízny opatrovník prešetril pomery, vykonal pohovor a v závere uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývin maloletej. Matka zabezpečuje maloletej riadnu starostlivosť. Styk otca s dieťaťom prebieha veľmi nepravidelne. Vzhľadom k veku maloletej a citovému putu k matke, odporúča rozhodnúť neodkladným opatrením o ponechaní maloletej v starostlivosti matky. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a otec prispieva na výživu maloletej iba minimálnym výživným, preto odporúča upraviť výživné do rozhodnutia súdu vo veci samej vo výške 80,-Eur mesačne, prípadne adekvátne k výške príjmu otca. Kolízny opatrovník má za to, že zákaz styku otca s maloletým dieťaťom je radikálnym zásahom do vzťahu otca s dieťaťom. Nepodarilo sa im získať vyjadrenie otca ku skutočnostiam, ktoré uvádza matka. V tejto veci bude potrebné v rámci riadneho konania vykonať rozsiahlejšie a hlbšie dokazovanie. Návrh matky na zákaz styku neodkladným opatrením odporúča zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, návrhom vo veci samej, vyjadrením otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

5. Maloletá I. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nežijú od marca XXXX, kedy sa matka aj s maloletou definitívne odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Aj predtým mali rodičia naštrbené vzťahy, do 09/2014 ešte žili spolu u rodičov matky dieťaťa, kedy sa otec maloletej odsťahoval pre ich vzájomné nezhody, potom v apríli 2015 obnovili rodičia spolužitie a bývali spoločne v Bratislave a v 03/2016 definitívne prerušili spolužitie. Každý z rodičov dieťaťa poukazoval na nevhodné partnerské správanie toho druhého voči sebe, incident z 03/2016 opisoval každý inak. Maloletá I. má v súčasnosti 2 roky a od prerušenia spolužitia rodičov býva s matkou v rodinnom dome u rodičov matky v R.. Otec maloletej je občanom Slovenskej republiky, býva v 2-izbovom byte v D., zdržiava sa aj v zahraničí, kde má aj evidovaný trvalý pobyt vo F. a prechodný pobyt v R.. Ako vyplynulo z vyjadrení oboch rodičov, otec sa s maloletou stretáva, hoci nepravidelne a na verejnosti. Otec poukazuje na to, že matka dieťaťa mu neumožňuje riadne styk s dieťaťom, hoci mu verbálne kontakt prisľúbila. Matka dieťaťa na jednej strane uvádza, že sa snažila s otcom dohodnúť na úprave styku, na druhej strane sa svojim návrhom domáha zákazu styku. Rodičia majú rozporné tvrdenia na reakcie dieťaťa pri stretnutiach s otcom. Matka tvrdí, že na maloletú zle styk vplýva, otec tvrdí, že maloletá sa zo stretnutí teší, a že majú dobrý vzťah. Pokiaľ ide o výživné, matka v písomnom návrhu žiada, aby súd neodkladným opatrením nariadil otcovi platiť výživné v sume 200,-Eur mesačne, pred kolíznym opatrovníkom uviedla sumu 80,-Eur mesačne a otec navrhol určiť mu výživné 50,-Eur mesačne. Ako vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka, od prerušenia spolužitia rodičov otec na výživu dieťaťa neprispieval a výživné zaplatil až po podaní trestného oznámenia v sume 120,-Eur za 4 mesiace.

6. Podľa § 2 ods.1, 2 ( z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ) z.č. 160/2015 Z.z., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods.1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods.1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 360 ods.1, 2 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

11. Podľa 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 367 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

13. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti nestanovuje, uplatní sa ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. a § 360 a nasl. CMP.

14. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

15. V danej veci mal súd za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej I. do osobnej starostlivosti matky a v časti zákazu styku otca s maloletou neodkladným opatrením nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby bezodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia a v tomto štádiu konania nebola osvedčená dôvodnosť takého silného zásahu do rodičovských práv, akým je navrhovaný okamžitý zákaz styku otca s maloletou. Maloletá I. je vo faktickej osobnej starostlivosti matky a otec maloletej uvedené akceptuje. Preto nie je daná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu, nie je potrebné okamžite a bezodkladne upravovať pomery a teda neodkladným opatrením neodkladne zverovať maloletú do osobnej starostlivosti matky.

16. Pokiaľ ide o návrh matky, aby súd neodkladným opatrením zakázal styk otca s maloletou, súd jej návrh v tejto časti tiež zamietol ako nedôvodný, nakoľko v tomto štádiu konania nemal ešte za osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti matkou požadovaného nároku, teda potreby a dôvodnosti zákazu styku otca s maloletou. Treba zdôrazniť, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je najsilnejším zásahom do rodičovských práv a k takému zásahu možno pristúpiť len naozaj vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem dieťaťa a zvlášť citlivé je také opatrenie pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorému nepredchádza také dôsledné dokazovanie ako pred rozhodnutím vo veci samej. Súd musí vždy prihliadať na záujem dieťaťa, pričom z vyjadrenia otca vyplýva, že jeho vzťah s maloletou je pozitívny a maloletá sa z ich stretnutí teší a smutná je po ukončení stretnutia. Preto bez osvedčenia naozaj vážneho dôvodu pre zákaz styku, by nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia najviac utrpelo maloleté dieťa, preto nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by nebolo v záujme dieťaťa. V tomto štádiu konania súd nemal osvedčenú základnú skutočnosť umožňujúcu záver, že v najlepšom záujme dieťaťa by bolo, aby súd okamžite zakázal styk otca s maloletou, pretože matkou uvádzané dôvody v jej návrhu na neodkladné opatrenia túto skutočnosť hodnoverne neosvedčujú. Samotná okolnosť, že došlo k rozpadu vzťahu medzi rodičmi, a že rodičia majú medzi sebou zlé vzťahy, ešte neodôvodňuje zakázať styk rodiča s dieťaťom. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že vo väčšine prípadov dieťa má prirodzene rado oboch svojich

rodičov a narušením vzťahov medzi rodičmi a rozpadom jeho rodiny, maloleté dieťaťa vždy psychický trpí a prípadne psychické problémy dieťaťa, na ktoré poukazovala matka, môžu byť spôsobené aj jeho vnímaním rozpadu rodiny a vzájomnej nevraživosti rodičov. Preto súd apeluje na rodičov, aby nezaťahovali dieťaťa do svojich negatívnych emócii jeden voči druhému a pred dieťaťom sa správali podľa možnosti čo najviac neutrálne.

17. Ohľadom časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej mal súd za to, že jej návrh je v tejto časti dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Od prerušenia spolužitia rodičov otec prestal prispievať na výživu dieťaťa a výživné v sume 120,-Eur za 4 mesiace otec zaplatil až po podaní trestného oznámenia. Keďže otec dobrovoľne neprispieval na výživu maloletej a sumu, ktorú následne zaplatil po 30,-Eur mesačne, súd nepovažoval s prihliadnutím na možnosti otca a na potreby dieťaťa za postačujúcu zo strany otca na zabezpečenie výživy dieťaťa aspoň v nevyhnutnej miere, bolo dôvodne upraviť vyživovaciu povinnosť otca neodkladným opatrením. Preto súd nariadil otcovi neodkladným opatrením platiť výživné v sume 80,-Eur mesačne, ktorú sumu súd nepovažoval za neprimeranú vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca, ktorý je pracovne časovo veľmi vyťažený, pôsobí ako riaditeľ občianskeho združenia, ako konateľ obchodnej spoločnosti, má majetkovú účasť na ďalšej obchodnej spoločnosti, ma slušný životný štandard, keďže býva v luxusnom byte v centre Bratislavy a užíva služobné auto v nadštandardnej výbave a ako sám uviedol, má obchodné aktivity, na ktorých tvrdo pracoval a nemieni sa ich vzdať. Preto sa súd nemohol stotožniť s jeho tvrdením o výške jeho príjmu 181,66 Eur mesačne. Určenú sumu 80,-Eur mesačne zo strany otca súčasne súd považoval za sumu umožňujúcu zabezpečenie základných potrieb dieťaťa a výživy v nevyhnutnej miere. Matkou požadovanú sumu 200,-Eur mesačne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval súd za nezodpovedajúcu a neprimeranú požiadavke ukladania vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/ ( § 357 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods.1

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).