Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-46-2015.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, M. Slovenskej 10, 971 01 Prievidza proti žalovanému JUDr. Viliam König, Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 816 951, o zaplatenie 388,76 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 388,76 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu SK65 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, ŠS: XXXXXXXXXX.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 30. 1. 2015 domáhal zaplatenia sumy 388,76 Eur na tom základe, že žalobca podal u súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, Exekútorský úrad Zvolen návrh na vymoženie pohľadávky v sume 401,71 Eur na podklade rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GC/XX zo dňa 13. 11. 2004. Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Prievidza listom č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 9. 10. 2008 poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi, Exekútorský úrad Zvolen oznámila čiastočné uspokojenie pohľadávky povinným v pokladni pobočky a to v sume 12,94 Eur. Dňa 31. 8. 2006 poverený súdny exekútor JUDr. Viliam, Exekútorský úrad Zvolen vrátil OS Prievidza poverenie na vykonanie exekúcie Ex 1043/2005 z dôvodu skončenia exekúcie vymožením. Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Prievidza ako oprávnená eviduje nedoplatok exekúcie č. Ex 1043/2005 v sume 388,76 Eur. Poverený súdny exekútor predmetnú úhradu zadržuje u seba a do dnešného dňa prijaté plnenie od povinného nevydal. Oprávnený nepoukázal vymoženú sumu 388,76 Eur na účet oprávneného.
2. Žalovaný uviedol, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu, ustanovenom Exekučným poriadkom subscitutárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú vykonaním verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov MS SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak žalobca sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z tohto vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Žiadal, aby Okresný súd návrh zamietol v plnom rozsahu.
3. Okresný súd Zvolen svojím rozsudok 17C 46/2015-32 zo dňa 3. 9. 2015 žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 16Co 11/2016-43 zo dňa 31. 5. 2016 rozsudok OS zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného
- žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatnený priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver Okresného súdu, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimované v konaní o náhradu škody, spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti nie je vecne správny (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23. 3. 2016). Ak navrhovateľ predmetný nárok uplatňuje ako náhradu škody priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, je súdny exekútor pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 129/2015).
4. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že žalobca, ako oprávnený podal u žalovaného Bc. Viliama Königa, exekútorský úrad Zvolen návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. - exekučný poriadok na vymoženie pohľadávky 12 102,- Sk (401,71 Eur) proti povinnému Ján Novotka a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004. Oprávnený súčasne navrhol, aby Okresný súd Prievidza vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15. 3. 2006 vyplýva, že žalovaný, ako súdny exekútor na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č.k. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 v súlade s poverením na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydaným Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005 vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému Ján Novotka, Čavoj 393 vydal toto upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhaný nárok a to istinu 12 102,- Sk. Z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že Sociálna poisťovňa oznámila žalovanému, ako súdnemu exekútorovi, že povinný Ján Novotka uhradil z vymáhanej sumy čiastku 390,- Sk. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 700-1010025904-GC04/04 vyplýva, že žalovaný, ako súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie vykonať exekúciu na základe uvedeného exekučného titulu a návrhu oprávneného č. Ex 1043/2005 zo dňa 20. 10. 2005, poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800 v súlade s ustanovením § 60 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006.
5. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
6. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
7. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
8. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Ján Novotka, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 na vymoženie sumy 12 102,-Sk u súdneho exekútora Bc. Viliama Königa, Exekútorský úrad Zvolen, t.j. u žalovaného. Následne na to bolo žalovanému vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydaného Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005. Žalovaný, ako súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15. 3. 2006 vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému Ján Novotka, Čavoj 393 na vymoženie istiny 12 102,- Sk č. Ex 1043/2005-5. Z
oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že povinný uhradil v pokladni pobočky časť z vymáhanej sumy 390,- Sk, č. exekučného konania Ex 1043/2005. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 8. 2006 vyplýva, že žalovaný, ako súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006. Je teda preukázané, že JUDr. Viliam König ako súdny exekútor vymohol na základe udeleného poverenia žalovanú sumu od povinného. Žalobca uviedol, že túto sumu mu súdny exekútor nevyplatil. Nakoniec ani žalovaný sa nebránil v tom smere, že by táto suma bola navrhovateľovi prípadne jeho právnemu predchodcovi vyplatená. V konaní bolo nesporné, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému svoj nárok z dôvodu, že táto suma síce bola žalovaným vymožená ale žalobcovi nebola uhradená. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne občianskym súdnym poriadkom. V zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor však zodpovedal za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co 11/2016-43 zo dňa 31. 5. 2016, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou súdneho exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorej z nich. Obidve tieto zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu, spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti, uvedené v ustanovení § 29-194 Exekučného poriadku) zodpovedá vedľa štátu s následným právom regresu rovnako sám exekútor a to za podmienok, uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného - žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od súdneho exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak žalobca predmetný nárok uplatní ako náhradu škody priamo u exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je súdny exekútor pasívne legitimovaný v tomto konaní o náhradu škody , spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti. Týmto rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica je Okresný súd Zvolen viazaný. Súd ďalej poukazuje na obdobné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 129/2015 a 3Cdo 75/2015. Súd mal teda za to, že žalovaný, ako súdny exekútor je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Výška škody v tomto konaní je ustálená, predstavuje čiastku 388,76 Eur, teda čiastku, ktorú súdny exekútor vymohol od povinného, avšak žalobcovi, ako oprávnenému nevyplatil. Z týchto dôvodov súd potom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 388,76 Eur.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
11. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).