Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9C-31-2016.pdf
PDF · 70.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/31/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV o návrhu manželky: A. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/X/X, R. XXXX, proti manželovi: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/X/X, R. XXXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania. D. R. sa náhrada trov konania nepriznáva. Navrhovateľke A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/X/X, R. XXXX sa priznáva vrátenie súdneho poplatku v sume 66 eur, ktorý jej po právoplatnosti tohto uznesenia bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 11.02.2016 domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, účel ani poslanie. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“). Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Existencia súdnej právomoci je procesná podmienka. Jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, jej nedostatok je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Právomoc slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy (§ 63 a nasl. ZMPSP). Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov používať predpisy Európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednanie sporov. Základné pravidlo pri posudzovaní právomoci vychádza z toho, že zásadne je vo veci daná právomoc súdu štátu trvalého pobytu odporcu bez zreteľa na jeho občianstvo (štátnu príslušnosť). Právomoc súdu iného štátu je prípustná, ale len v určitých konaniach za splnenia osobitných podmienok. Ak má odporca trvalé bydlisko mimo členských štátov Európskej únie, uplatní sa právomoc súdu štátu trvalého pobytu (bez ohľadu na štátnu príslušnosť navrhovateľa). Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.
Podľa kapitoly II. súdna právomoc, oddiel 1 Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva, článok 3 Všeobecná právomoc ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu: a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“, b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia ,,domicil“. Podľa článku 6 Výlučná povaha súdnej právomoci podľa článkov 3, 4 a 5 manžela, ktorý: a/ má obvyklý pobyt na území členského štátu, alebo b/ je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj ,,domicil“ na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4, 5. Podľa článku 16 ods. 1 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 konanie na súde sa považuje za začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi Podľa článku 17 nar. Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. V prejednávanej veci súd skúmal právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na prejednanie predmetnej veci z dôvodu, že obvyklý pobyt manželov je v K., kde obidvaja bývajú. Obidvaja manželia majú obvyklý pobyt na adrese H. X/X/X, R. XXXX. Rozhodujúce pre posúdenie právomoci v tejto veci teda bolo, že manželia majú obvyklý pobyt v K., kde doteraz bývajú. S poukazom na uvedené, súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci a konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd nepriznal manželovi navrhovateľky náhradu trov konania, keďže v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli. O vrátení súdneho poplatku v sume 66 eur súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.