Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-68-2022.pdf
PDF · 96.48 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/68/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. V. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: otec V. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. M. XXX/XX, P. A. a matka B. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa U. V. K., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky B. U., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec V.d K., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. V. K., narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc mesiacom jún 2022, takto určené výživné je splatné k rukám matky B. U., narodenej XX.XX.XXXX vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
III. Zameškané výživné za mesiace jún, júl a august 2022 v celkovej výške 150,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi V. K., narodenému XX.XX.XXXX zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne, splatného spolu s bežným výživným, až do jeho úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok, počnúc splatnosťou výživného za mesiac september 2022.
IV. Súd styk otca V. K., narodeného XX.XX.XXXX s maloletým B. V. K., narodeným XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka v podanom návrhu žiadala, aby súd zveril maloletého B. V. K. do jej osobnej starostlivosti, nakoľko otec dieťaťa sa o maloletého nezaujíma, finančne na neho neprispieva. Matka v podanom návrhu uviedla, že maloletému synovi zabezpečuje celodennú plnohodnotnú a všestrannú starostlivosť, s maloletým synom žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorí jej s výchovou a starostlivosťou o syna vypomáhajú. Na základe uvedených skutočností matka navrhla zveriť maloletého syna do jej osobnej starostlivosti, pokiaľ ide o výšku výživného na maloleté dieťa, túto ponechala na rozhodnutie súdu. Styk otca s maloletým synom nežiadala upraviť.
2. Navrhovateľka k podanému návrhu priložila rodný list maloletého dieťaťa.
3. Súd požiadal o prešetrenie osobných a majetkových pomerov v domácnosti matky maloletého dieťaťa. O výsledku šetrenia kolízny opatrovník predložil súdu dňa 02.08.2022 správu, v zmysle ktorej kolízny
opatrovník vykonal dňa 26.07.2022 sociálne zisťovanie u matky B. U., narodenej XX.XX.XXXX na adrese Z. XX. V spoločnej domácnosti býva matka, maloletý B. V. K., stará matka maloletého B. U., narodená XX.XX.XXXX, starý otec Z. U., narodený XX.XX.XXXX a setra B. - B. C., narodená XX.XX.XXXX spolu s maloletými deťmi Z. K., narodenou XX.XX.XXXX a U. K., narodeným XX.XX.XXXX. Rodina býva v časti prízemného rodinného domu, kde sa nachádzajú dve izby a kuchyňa, osobnú hygienu vykonávajú v lavóre a WC majú suché na dvore. V domácnosti je zavedená elektrická energia a voda. Vykurovanie je zabezpečené prostredníctvom sporáka na pevné palivo. Domácnosť je zariadená zachovalým, účelovým nábytkom. Hygiena bola počas sociálneho zisťovania v domácnosti na primeranej úrovni. B. U. prispieva rodičom na stravu a chod domácnosti sumou 40,- Eur mesačne. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok, bolo zistené, že matka B. U. je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 30,- Eur mesačne a rodičovského príspevku v sume 280,- Eur mesačne. Maloletý B. V. K. bol počas sociálneho zisťovania v domácnosti prítomný, bol čisto a vhodne oblečený, pôsobil pokojným dojmom a nejavil známky zanedbávania. Maloletý B. je v celodennej starostlivosti matky. Pediatrom mal. B. je MUDr. Lal Y., nenavštevujú s ním žiadnu odbornú ambulanciu. B. U. uviedla, že na návrhu podanom na Okresný súd Lučenec trvá v plnom rozsahu. Maloletého B. V. K. navrhuje zveriť do jej osobnej starostlivosti, výšku výživného ponecháva na rozhodnutie súdu a stretávanie sa maloletého B. s otcom nenavrhuje upravovať súdom. Od apríla 2022 nie je s otcom maloletého v žiadnom kontakte a taktiež ani s maloletým sa otec nekontaktuje a ani finančne neprispieva. Uviedla, že otec sa už asi tri mesiaci zdržiava v Nemecku. Na základe zistených skutočností kolízny opatrovník konštatoval, že matka má vytvorené vyhovujúce podmienky a prostredie pre zabezpečenie výchovy maloletého v domácnosti starých rodičov, kde sa t. č. zdržiavajú. Na základe uvedených skutočností mal kolízny opatrovník za to, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného ako aj zabezpečenie kontaktu s otcom je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Na pojednávaní dňa 08.08.2022 boli osobne prítomní matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal vykázané fikciou dňa 19.07.2022. Návrh na začatie konania bol otcovi doručený osobitným spôsobom v zmysle § 116 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania a prečítaním návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, rodného listu maloletého dieťaťa, správy ÚPSVaR Lučenec, pracovisko Fiľakovo zo dňa 02.08.2022.
6. Matka na pojednávaní naďalej trvala na podanom návrhu, uviedla, že od podania návrhu sa nič nezmenilo. O otcovi maloletého nemá žiadne vedomosti, podľa neoverených informácií by sa mal zdržiavať v Spolkovej republike Nemecko, kde by mal pracovať v „autoumyvárke“. O výške príjmu otca matka nemá vedomosť. Ďalej uviedla, že otec nemá dokončenú ani základnú školu. Svoje mesačné výdavky na maloletého vyčíslila v sume cca 100,-Eur, a to plienky 45-50,-Eur, oblečenie približne 30,- Eur, strava 40,-Eur (odovzdáva matke, ktorá sa o stravu v domácnosti stará), občas kupuje maloletému ešte hračky a topánky.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetril pomery v domácnosti matky so záverom, že matka má vytvorené vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. O podmienkach, v akých maloletý vyrastá, podal správu, na obsahu ktorej trvá s tým, že súhlasí, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o výživné, výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu.
8. Z rodeného listu maloletého dieťaťa je zrejmé, že maloletý B. V. K. sa narodil XX.XX.XXXX, rodičmi maloletého sú B. U., narodená XX.XX.XXXX a V. K., narodený XX.XX.XXXX.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 2, 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná..
11. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Podľa § 80 zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.
23. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona o rodine súd na základe skutočností zistených z podaného návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného ako aj zo správy kolízneho opatrovníka o výsledku sociálneho zisťovania v domácnosti matky dospel k záveru, že návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka sa o maloletého syna riadne stará a v domácnosti rodičov má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletého syna. Preto súd maloletého B. V. K., narodeného XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky B. U., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok.
24. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi, zo správy kolízneho opatrovníka má súd zistené, že mesačný príjem matky činí spolu sumu 310,-Eur a pozostáva z prídavku na dieťa v sume 30,-Eur mesačne a rodičovského príspevku v sume 280,-Eur mesačne. Matka na pojednávaní výdavky na maloleté dieťa vyčíslila v sume približne 100,-Eur mesačne. Otec sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, matka ani kolízny opatrovník nemajú vedomosť, či je zamestnaný, ani o výške jeho mesačného príjmu. Otec na maloletého syna neprispieva žiadnou sumou.
25. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného, obsiahnuté v citovanom ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Ide o všeobecnú právnu úpravu, ktorá platí pokiaľ nie je ustanovené pri konkrétnych vyživovacích povinnostiach inak. Konkrétna výška výživného je ovplyvnená faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane povinného sa prihliada okrem iného aj na zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že to bol povinný, kto sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnakým spôsobom súd zohľadní skutočnosť, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu alebo ak povinný berie resp. preberal na seba neprimerané majetkové riziká. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na pamäti, že v konaní starostlivosti o maloletých platí vyhľadávací princíp.
26. V danom prípade je z obsahu podaného návrhu ako aj ďalších listinných dôkazov zrejmé, že otec maloletého dieťaťa sa nachádza na neznámom mieste, o maloletého syna sa nezaujíma a na jeho výživu žiadnou finančnou čiastkou neprispieva. Uvedená skutočnosť - zdržiavanie sa otca na neznámom mieste bez vedomosti o výške jeho príjmu - však nemá vplyv na posudzovanie vyživovacej povinnosti, nakoľko si otec uvedenú situáciu zavinil sám (opustil maloleté dieťa a nejaví oň ani o jeho výživu žiadny záujem) a táto nemôže byť na ťarchu dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Matka si riadne plní svoje povinnosti k maloletým deťom a pre správanie sa otca nemôže sama znášať vyživovaciu povinnosť. Súdna prax zastáva názor, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu
výživou odkázaného dieťaťa (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCoP/XX/XXXX- XXX zo dňa 25.08.2018).
27. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že výdavky matky na výživu maloletého syna sú cca 100,-Eur mesačne, ktorú výšku výdavkov súd zhodnotil ako primeranú. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého X V. K. výživným v sume 1 mesačných výdavkov uvedených matkou, a to vo výške 50,- Eur mesačne, so splatnosťou výživného k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Súd zároveň poučil matku, že v prípade neplatenia výživného zo strany otca, toto výživné jej môže byť poskytnuté vo forme náhradného výživného. Výživné súd určil v súlade s § 77 ods. 1 zákona o rodine odo dňa začatia konania, t. j. od mesiaca máj 2022,
28. Pokiaľ ide o zameškané výživné za mesiace máj až august 2022, ktoré na maloleté dieťa súd vyčíslil v sume 150,- Eur (50,-Eur x 4 mesiace), súd povoľuje otcovi XX,- K. splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do jeho úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok, počnúc splatnosťou výživného na maloleté deti za mesiac september 2022.
29. Nakoľko matka nežiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, súd styk neupravil.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.