Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/165/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom E. XX, XXX XX Y., IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom H. XXX/X, XXX XX D., IČO: 42 174 902, proti žalovanému D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. M.I XXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 1.380,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Slovenská republika n e m á p r á v o na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2016 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.380,-Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 03.09.2011 do zaplatenia a nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 11.03.2011 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 700,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 680,-Eur, t. j. spolu 1.380,-Eur za podmienok dohodnutých v zmluve v 12-tich mesačných splátkach po 115,-Eur, počnúc dňom 20.04.2011. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a teda sa dlh žalovaného stal dňa 03.09.2011 predčasne splatným.

3. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru O. trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzavretia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca preto dospel k záveru, že žalovaný už v čase uzavretia zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.

4. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č. k. 22T/98/2012-94 zo dňa 07.05.2012 (ďalej len „trestný rozkaz“) uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu (poškodeného) so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2012 a vykonateľnosť dňa 16.10.2012. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

5. V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalovanému podanú žalobu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a potvrdením o podanej žalobe do vlastných rúk spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalovanému sa uvedené písomnosti nepodarilo doručiť, nakoľko sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, jeho pobyt nie je známy. Súd preto v zmysle § 116 ods. 2 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Predmetné oznámenie bolo zverejnené dňa 29.07.2016, zvesené dňa 22.11.2016. Ostatné písomnosti (výzva na vyjadrenie k žalobe, poučenie podľa § 292 CSP, predvolanie) sa žalovanému doručovali v súlade s § 116 ods. 3 na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov SR.

6. Súd vytýčil termín pojednávania na 26.08.2016, žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 01.08.2016. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 24.08.2016, zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.06.2016, plnomocenstva zo dňa 14.06.2016, trestného rozkaz tunajšieho súdu č.k. 22T/98/2012-94 zo dňa 07.05.2012, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výpisu z obchodného registra žalobcu, zmluvy o úvere, odpovede na lustráciu v RO BB zo dňa 15.06.2016, zaslania žalobcu zo dňa 18.07.2016, uznesenia tun. súdu č.k. 4C/165/2016-27 zo dňa 19.07.2016, odpovede na lustráciu v SP zo dňa 22.07.2016, odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 22.07.2016, a zistil tento skutkový stav:

9. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu 22T/98/2012-94 zo dňa 07.05.2012 (ďalej len „trestný rozkaz“) súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať neoprávnený finančný prospech podpísal dňa 11.03.2011 v Lučenci žiadosť o úver č. XXXXXXXXXŽ vo výške 700,-Eur, kde 11.03.2011 aj uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 700,-Eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach odo dňa 20.04.2011, peniaze prevzal a do dnešného dňa neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o., E. XX, Y. škodu vo výške 926,70 Eur. V tomto konaní bol zároveň žalobca (v trestnom konaní poškodený) so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2012.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22T/98/201, konkrétne zo zápisnice z výsluchu svedka

- poškodeného G. Y., nar. XX.XX.XXXX - zástupcu žalobcu v trestnom konaní súd zistil, že tento pri výsluchu dňa 08.02.2012 si uplatnil nárok na náhradu celkovej škody v trestnom konaní, ktorá konaním žalovaného (odsúdený v trestnom konaní) poškodenému vznikla..

11. Zo žiadosti o úver č. XXXXXXXXXŽ súd zistil, že žalovaný dňa 11.03.2011 podpísal uvedenú žiadosť s tým, že do nej zároveň vpísal osobné údaje, údaje o príjme a zamestnávateľovi žiadateľa / živnostníkovi, pričom uviedol, že vykonáva servis bicyklov a mopedov ako živnostník na základe živnostenského oprávnenia, IČO: XXXXXXXX, celkový príjem domácnosti uviedol v sume 400,-Eur a celkové výdavky domácnosti v sume 275,-Eur. V žiadosti ďalej uviedol ním požadovanú výšku pôžičky 700,- Eur. Následne boli do nej údaje vpísané žalobcom a to schválená výška úveru 700,- Eur.

12. Dňa 11.03.2011 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej si žalovaný ako dlžník požičal od žalobcu ako veriteľa sumu 700,-Eur. Zo zmluvy o úvere (č. l. 25 spisu) je zrejmé, že žalovaný bol v predmetnej zmluve o úvere označený ako fyzická osoba s

rodným číslom XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu H. XXXXXX a adresou trvalého pobytu, a zároveň aj ako živnostník pod obchodným menom D. V. MZ H. s príslušným IČO-m: XX XXX XXX. Následne je v zmluve uvedené, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700,-Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680,-Eur, spolu 1.380,- Eur v 12 mesačných splátkach po 115,-Eur počnúc dňom 20.04.2011. Zároveň svojim podpisom mal žalovaný prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

13. Z výpisu živnostenského registra je preukázané, že v období uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá je predmetom sporu, žalovaný mal predmet podnikania servis bicyklov a mopedov.

14. Žalovaný v podanej žalobe uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného poskytnutý úver splácať riadne a včas, zosplatnil predmetný úver ku dňu 03.09.2011 a od uvedeného dátumu žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy až do jej zaplatenia.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z., účinný ku dňu 11.03.2011 (ďalej len „zákon č. 2582001 Z. z.“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

30. Na základe § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

33. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.

34. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

- porušenie právnej povinnosti,

- vznik škody ako majetkovej ujmy,

- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.

35. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 22T/98/2012-94 zo dňa 07.05.2012 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa menovaný dopustil tak, že v snahe získať že v snahe získať neoprávnený finančný prospech podpísal dňa 11.03.2011 v O.i žiadosť o úver č. XXXXXXXXXŽ vo výške 700,-Eur, kde 11.03.2011 aj uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 700,-Eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach odo dňa 20.04.2011, peniaze prevzal a do dnešného dňa neuhradil ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť s.r.o., E. XX, Y. škodu vo výške 926,70 Eur. V tomto konaní bol zároveň žalobca (v trestnom konaní poškodený) so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2012.

36. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.

37. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.03.2011 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka (žalovaného) v predmetnej zmluve, nakoľko z jej obsahu nie je možné ustáliť, či žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie dlžníka v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že dlžník uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali dlžníka ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých dlžníkom, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t. j. v tomto prípade v neprospech žalobcu (veriteľa).

38. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

39. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky bolo jeho povinnosťou žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru a počet splátok v ktorých je ochotný dlh splatiť a žalobcovi ho vrátiť. Tento následne rozhodol v akej výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý a vyhotovil nový text o poskytnutí úveru. Žalovanému bola následne predložená zmluva o úvere so schválenou výškou poskytnutého úveru a s ďalšími náležitosťami dopísanými žalobcom, pričom tieto on nedokázal ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať, príp. odmietnuť. Skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva, ale najmä Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Skompletizovaná zmluva o úvere bola dňa 11.03.2011 zmluvnými stranami podpísaná.

40. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.

Konkrétne zmluva o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rovnako v nej absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (700,-Eur), výšku poplatku (680,-Eur), ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (1.380,-Eur), počet (12) a výšku splátok úveru (115,-Eur) a splatnosť prvej splátky (20.04.2011).

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa § 4 ods. 3 veta druhá č. 258/2001 Z. z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.

42. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700,- Eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda vo výške 700,-Eur.

43. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škody vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

45. Na základe § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700,-Eur. Keďže žalovaný poskytnutý úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára nesplatil, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, na základe ktorého sa úver stal splatným dňa 03.09.2011.

47. S účinnosťou od 01.05.2014 (zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým došlo k zmene zákona č. 250/ 2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa musí súd z úradnej moci prihliadať na premlčanie uplatneného nároku žalobcu, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

48. Na základe uvedených skutočností sa súd ďalej zaoberal premlčaním uplatneného nároku žalobcu.

49. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa pri náhrade škody viaže v tomto prípade k okamihu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru t.j. k dátumu 03.09.2011, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo na jeho úkor a kto za ňu zodpovedá. Do úvahy je však potrebné vziať skutočnosť, že žalobca si v rámci plynutia premlčacej doby, dňa 08.02.2012 riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní. (v súlade s ust. § 112 Občianskeho zákonníka v tzv. adhéznom konaní). Plynutie premlčacej doby sa od tohto momentu zastavilo a počas celého priebehu tohto konania neplynulo (premlčacia doba spočívala) a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného, t.j. do 16.10.2012. Až následne po tom, čo v rámci trestného konania nedošlo k uloženiu

povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody a tento bol so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie, má poškodený možnosť, (bez toho aby mu hrozilo zastavenie konania pre prekážku litispedencie § 83O.s.p.) uplatniť si svoj nárok v občianskoprávnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie po skončení trestného konania pokračuje.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z toho, že premlčacia doba začala plynúť od 03.09.2011, pričom v čase od 08.02.2012 do 16.10.2012 t.j. po dobu viac ako 8 mesiacov neplynula, mal súd preukázané, že 2-ročná subjektívna premlčacia doba, počas ktorej mal byť nárok žalobcu uplatnený na súde, uplynula dňa 16.07.2014. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14.06.2016, t. z. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Preto súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej žalovaným trestným činom úverového podvodu zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, vzniklo mu aj právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd súčasne s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj o výške náhrady, a keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

54. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 771/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), od poplatku sú oslobodení: j) žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.4aa)

55. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

56. Keďže žalobca je od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený a žalovaný bol v konaní úspešný, súd s poukazom na § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch žalobcu k náhrade súdneho poplatku nezaviazal, ale rozhodol tak, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.