Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMáš KUšNíR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, ičo: 36 613 843, proti žalovanej I. H., rodená W., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX U. J., Z. Q., v konaní o zaplatenie 801,32 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 220,43 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,88 Eur odo dňa 10.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 35,97 Eur odo dňa 10.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,03 Eur odo dňa 10.5.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 69,55 Eur odo dňa 10.6.2013, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 801,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 31,88 Eur odo dňa 10.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 35,97 Eur odo dňa 10.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,03 Eur odo dňa 10.5.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 69,55 Eur odo dňa 10.6.2013 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 48,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 144,08 Eur. 2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel so žalovanou dňa 17.9.2010 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom mu postúpil nasledovné pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX na sumu 31,88 Eur so splatnosťou 9.3.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 35,97 Eur so splatnosťou 9.4.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 83,03 Eur so splatnosťou 9.5.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 69,55 Eur so splatnosťou 9.6.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 580,89 so splatnosťou 12.2.2014.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila napriek doručeniu žaloby súdom dňa 22.6.2016. 4. Podľa ust. § 297 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 5. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 26.8.2016 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.9.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 20.11.2014, oznámením o postúpení pohľadávky a pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 a výškou úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763 469 podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.9.2010. Na základe zmluvy o pripojení sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala poskytovať žalovanej telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu, a žalovaná ako užívateľka sa zaviazala za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka právneho predchodcu žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej telefónnej služby. K zmluve o pripojení žalovaná uzavrela aj Dodatok k Zmluve o pripojení SIM karty, dňa 17.9.2010. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 801,32 Eur, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2013 na sumu 31,88 Eur, so splatnosťou dňa 9.3.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2013 na sumu 35,97 Eur so splatnosťou dňa 9.4.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.4.2013 na sumu 83,03 Eur so splatnosťou dňa 9.5.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2013 na sumu 69,55 Eur so splatnosťou dňa 9.6.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2014 na sumu 580,86 Eur so splatnosťou dňa 12.2.2014. Dňa 20.11.2014 Slovak Telekom, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2016 právny nástupca EOS KSI Slovensko, s.r.o. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky spolu s výzvou na jej úhradu do 4.2.2016. Žalovaná na výzvu na dodatočné splnenie svojej povinnosti nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou. 8. V danom prípade ide o zmluvu o pripojení, pričom zmluva o pripojení nie je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, ale je upravená v osobitných zákonoch. Svojim charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú. 9. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 10. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 11. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 9. 2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 12. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 9. 2010, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 13. Podľa ust. § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 9. 2010, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, má súd za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej telekomunikačné služby. 15. Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky, bola táto povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci (ex offo) súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 220,43 Eur vyhovel, nakoľko žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby ( ust. § 494 Občianskeho zákonníka). 16. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 17. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 18. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia. 20. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 21. Do 31. 1. 2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t. j. deň po dni splatnosti dlžnej sumy). 22. Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 220,43 Eur, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval. 23. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2014 a to z nasledovných dôvodov. 24. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26. Je nepochybné, že v danom prípade má zmluva o pripojení v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje

služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných ( typových, resp. formulárových zmlúv), ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná pritom obsah zmluvy, obchodných podmienok, pred ich podpisom potrebným spôsobom nemohla ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia ( ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 27. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v takej, ktorej súd už skôr judikoval ( ust. § 53a Občianskeho zákonníka). 28. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štátny zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ?. 29. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov; „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok?. článok 6 ods. 1 Smernice). Ustanovenie článku 6 ods. 1 Smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku ( bod 50 uznesenia súdneho dvora č. C-76/10 vo veci Pohotovosť / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovanie musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. 30. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatnené plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ust. § 53 Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzatvorenej zmluvnej pokuty. 31. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektami práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania ( používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie s dobrými mravmi, majúce svoje základ neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto prirodzene anticipované konanie je nielen prejavom rešpektu práva, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v

slabšom postavení, a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom ( porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). 33. Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že zmluvné podmienky uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení sú neprijateľnými podmienkami a sú pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenej zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám o pripojenie sa líšia svojim obsahom len v úvodovo spotrebiteľovi, v aktivovaných službách, type mobilného telefónu, v kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulovanými zmluvami, do ktorej sa údaje dopisujú. 34. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ sa Dodatkom k Zmluve o pripojení zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur a 248,95 Eur za akékoľvek porušenie povinnosti zo strany žalovanej, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a je neprijateľnou, čo spôsobuje jej neplatnosť. Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinnosti a v hociktorom čase od uzatvorenia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur a 248,95 Eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. 35. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulovanú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaná nemohla ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodla zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka a to zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovanú vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takáto zmluvná pokuta bola neprijateľná a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsoby jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu, ako aj princíp proporcionality. 36. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a ktorí spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Okrem toho súdu dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľné aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. 37. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. 38. Súd v tomto smere tiež poukazuje na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých už bolo vyslovené, že takáto zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľná a teda neplatná.

39. Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky aj s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol ako nedôvodnú. 40. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 47. V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenia 220,43 Eur ( 27,50% ), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 580,89 Eur ( 72,50%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu od úspechu, vo výške 45% z celkových trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. V prevažnej miere neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).